Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120213028
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5120213028.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore navrhovateľky: P. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. D. XXXX/XX, XXX XX M. - J., zastúpená JUDr. Marekom Glembom, advokátom so sídlom
Mýtna 50, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 353 963, proti odporcovi: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 7C/97/2020-53 zo dňa 15. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 7C/97/2020-53 zo dňa 15. januára 2021 mení tak, že nariaďuje
na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Odporca je povinný zdržať sa začatia a pokračovania v realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou vo vzťahu
- k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. p. v bytovom dome súp. č. XXXX, orientačné č. X.,
na pozemku parcela KN-C č. 1247 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2,
ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a
pozemku o veľkosti 3770/321383, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D., obec U. - J. D., okres U. Z.,

- k rodinnému domu súp. č. XXXX, nachádzajúcemu sa na parcele p. č. 2648, druh stavby rodinný dom
a k pozemku p. č. 2648, parcela registra C KN, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere
84 m2, to všetko zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec M., okres M.,
- k pozemku p. č. 2646/2, parcela registra C KN, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 1132 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec M., okres M.,
s výnimkou výkonu záložného práva na uspokojenie jeho pohľadávky s príslušenstvom v rozsahu

zodpovedajúcom pohľadávke na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, vzniknutého
navrhovateľke plnením odporcu podľa úverovej zmluvy
č. 07/301/12 uzavretej dňa 19. júla 2012 medzi odporcom ako bankou a navrhovateľkou ako klientom.

Vo zvyšnom rozsahu návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Ukladá navrhovateľke, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súde proti odporcovi
žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 07/301/12 uzavretej dňa 19. júla 2012
medzi odporcom ako bankou a navrhovateľkou ako klientom.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej „sud prvej inštancie“) uložil odporcovi povinnosť

zdržať sa začatia a pokračovania v realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vo vzťahu -
k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. p. v bytovom dome s. č. XXXX, orientačné č. X, na pozemku p. č.1247, parcela registra C KN, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 360 m2, ku ktorému
prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku vo
výške 3770/321383, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D., obec U. J. D., okres U. Z.,

- k rodinnému domu s. č. XXXX, nachádzajúcemu sa na parcele p. č. 2648, druh stavby rodinný dom a
k pozemku p. č. 2648, parcela registra C KN, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 84 m2, to všetko zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec M., okres M., - k pozemku
p. č. 2646/2, parcela registra C KN, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1132 m2,
zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec M., okres M., a to do právoplatného skončenia konania vo veci

samej (prvá veta výroku). Súčasne poučil odporcu, že môže podať žalobu proti žalobcovi vo veci samej o
vydanie bezdôvodného obohatenia (druhá veta výroku). Napokon navrhovateľke priznal proti odporcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (tretia veta výroku).
2. Napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by bolo odporcovi uložené zdržať sa začatia a pokračovania v
realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku

napadnutého uznesenia (ďalej tiež „dotknuté nehnuteľnosti“). Návrh odôvodnila tým, že je vlastníkom
dotknutých nehnuteľností a že s odporcom uzatvorila dňa 19.07.2012 úverovú zmluvu č. 07/301/12,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru. Tento bol zabezpečený zriadením záložného práva na
dotknuté nehnuteľnosti zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 07/301a/12 a č.
07/301b/12. So splátkami úveru

za mesiace júl, august a september 2016 sa dostala do omeškania. Komunikovala s odporcom vo
veci omeškania a dňa 17.10.2016 odporcovi poukázala sumu postačujúcu na vyrovnanie omeškaných
splátok úveru vo výške 625,- eur. Výslovne upozornila pracovníčky pobočky, že si je vedomá skutočnosti,
že má na svojom bežnom účte vedenú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu a že chce uvedené
finančné prostriedky vložiť odporcovi za účelom splatenia omeškania úveru. Pracovníčky odporcu ju

ubezpečili, že tieto prostriedky budú použité na vyrovnanie omeškania s plnením úveru. Dňa 18.10.2016
došlo k zrazeniu sumy postačujúcej na vyrovnanie omeškaných splátok úveru z jej bežného účtu
v prospech exekúcie č. Ex 2729/2016, čím nedošlo k vyrovnaniu omeškania s plnením úveru. Dňa
24.10.2016 odporca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v sume 53.500,- eur prostredníctvom sms, ktorú
jej odoslal. Následne došlo k súdnemu sporu, ktorého predmetom bola platnosť úverovej zmluvy ako

predbežná otázka a v nadväznosti na to záložnej zmluvy. Rozsudkami Okresného súdu Žilina spis. zn.
7Csp/106/2017 a Krajského súdu v Žiline pod spis. zn. 10Co/148/2019 bolo ustálené, že zmluva nie je
platná, pretože v nej nie je definovaná nehnuteľnosť. Na to mala opäť snahu riešiť situáciu predajom
jednej nehnuteľnosti s cieľom uhradiť všetky svoje záväzky, kedy uzatvorila dňa 24.06.2020 zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve s pani T. U. s časovou limitáciou do 31.10.2020 a odkladnou podmienkou

- súhlasom odporcu. Preto odporcu požiadala a on vydal súhlas banky s nakladaním so založenou
nehnuteľnosťou vystavený ku dňu 07.08.2020, ktorého podmienkou bolo pripísanie úhrady sumy vo
výške 73.696,40 eur na špecifikovaný účet, ktorá predstavuje zostatok splatnej pohľadávky banky z
titulu úveru, a to najneskôr dňa 30.09.2020. Svoju pohľadávku v tejto listine odporca nijako nevysvetlil,
nečlenil ju na istinu, úroky a sankčné nároky. Následne doručila dňa 07.09.2020 odporcovi žiadosť o

vysvetlenie zo dňa 25.08.2020, kde sa dožadovala vysvetlenia výšky dlžnej čiastky s ohľadom na právnu
úpravu obsiahnutú
v ust. § 15 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a vyčíslenie istiny v zmysle potvrdenia údaja vydaného odporcom dňa 15.04.2019, kde bola
istina stanovená na 52.126,87 eur. V stanovisku zo dňa 18.09.2020 odporca vysvetlil svoj postoj tak,

že vo vyššie uvedených rozsudkoch nebola určená súdom neplatnosť, bezpoplatkovosť a bezúročnosť
úverovej zmluvy, a preto trvá na vyčíslení dlžnej sumy 73.696,40 eur. Odporcovi doručila následne návrh
na mimosúdnu dohodu, kde mu navrhla, aby si ponechal doteraz uhradené úroky a poplatky spojené
s úverom. Odporca
vo vyjadrení zo dňa 02.11.2020 zotrval na svojich stanoviskách a s návrhom na mimosúdnu dohodu

nesúhlasil. Následne obdržala výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti, datovanú dňom 27.11.2020, od
spoločnosti Dražobník, s. r. o., v ktorej táto za účelom ocenenia dotknutých nehnuteľností požadovala
ich sprístupnenie. Jednalo sa o úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe na základe návrhu odporcu
na vykonanie dražby. Z uvedeného opisu skutočností vyplýva dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana - odporca si na základe neplatnej zmluvy vymieňuje plnenie vo výške, na ktoré nemá

nárok, čo môže spôsobiť (a pri tom ako prebiehajú dobrovoľné dražby určite aj spôsobí) stav, že ona
príde o obidve nehnuteľnosti a nakoniec bude rada, ak suma dosiahnutá vydražením uspokojí aspoň
odporcu. Navrhovateľka mala za to, že uvedeným osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy pomerov,
pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá minimálneod uzatvorenia zmluvy) - nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jej
vlastníckeho práva a jej ochrana ako slabšej strany zo zmluvy
a v neposlednom rade sa obnoví princíp proporcionality práv veriteľa a dlžníka pri realizácii záložného

práva. V priebehu spomenutých súdnych konaní, ako aj v súčasnosti, deklaruje vôľu uhradiť pohľadávku
odporcu z neplatne poskytnutého úveru vo výške, na ktorú má tento nárok, a to aj za cenu straty
vlastníctva/predaja jednej z nehnuteľností. Vydaním neodkladného opatrenia a podaním žaloby v zmysle
ust. § 15 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z. sa zabráni ďalším nákladom spojeným s dražbou, ako aj ďalším
žalobám o neplatnosť dražby, pretože predpokladom dražby je aj vyhlásenie navrhovateľa dražby, ktorý

je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva podľa tohto zákona, kde minimálne čo do výšky pohľadávky tak, ako si ju odporca
vymieňuje, je jeho vyhlásenie nepravdivé a teda jeden z predpokladov dražby nie je správny, resp.
pravdivo uvedený a v zmysle podaní z jesene 2020 odporca ani len nevysvetľuje
a odmieta vysvetliť ako k tejto pohľadávke dospel.
3. Po oboznámení sa s prílohami návrhu mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na Okresnom súde

Žilina sa viedlo konanie, v ktorom sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala okrem iného určenia, že
záložné práva zriadené zmluvami o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 07/301A/12 a
č. 07/301B/12 uzavretými medzi ňou a odporcom dňa 19.07.2012 nie sú (neexistujú). V tomto konaní
bolo Okresným súdom Žilina rozhodnuté rozsudkom
č. k. 7Csp/106/2017-122 zo dňa 04.02.2019,Vychádzajúc zo skutkového odôvodnenia žaloby v tejto

časti, ktoré spočívalo v tvrdeniach navrhovateľky o neuvedení podstatných náležitostí zmluvy o
hypotekárnom úvere, a teda neplatnosti úverovej zmluvy, od čoho odvíjala
aj neplatnosť záložných zmlúv, sa Okresný súd Žilina zaoberal ako prejudiciálnou otázkou ne/
platnosťou spornej úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami. Dospel k záveru, že táto úverová zmluva
neobsahovalapodstatnénáležitostivzmysleust.§75ods.4písm.e)zákonač.483/2001Z.z.obankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto je
podľa ust. § 39 a § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) absolútne
neplatným právnym úkonom. Vo vzťahu k neplatnosti záložných zmlúv zistil, že sporné záložné zmluvy
nezabezpečovali len pohľadávky odporcu aj s ich príslušenstvom vzniknuté na základe úverovej zmluvy,
ale aj pohľadávku odporcu aj s jej príslušenstvom

na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého z dôvodu plnenia odporcu z neplatného právneho
úkonu v súvislosti s úverovou zmluvou. Okresný súd Žilina tak po meritórnom posúdení žalobu v časti
o určenie neexistencie sporného záložného práva zamietol. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
rozsudkomspiszn.10Co/148/2019zodňa27.02.2020rozhodoloodvolanínavrhovateľkyprotirozsudku
Okresného súdu Žilina tak, že tento potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v súdenej veci vykonané

dokazovanie preukázalo, že záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky bolo zriadené
písomnou zmluvou (§ 151b
ods. 1 OZ), v nej bola určená aj pohľadávka, ktorú zabezpečuje a konkrétne vymedzenie zálohu (§
151b ods.2 OZ). Pre vznik záložnej zmluvy/zmlúv bola splnená zákonná podmienka, zápis do katastra
- zavkladovaním, nakoľko záložné právo bolo zriadené

k nehnuteľnosti. Rovnako bola preukázaná existencia peňažnej pohľadávky odporcu/veriteľa voči
navrhovateľke/dlžník, ktorú zmluva (zmluvy) o záložnom práve zabezpečuje/jú, peňažná pohľadávka
navrhovateľkou odporcovi uspokojená, splnená, zaplatená nebola, naďalej existuje. Záložná zmluva/
zmluvy pohľadávku odporcu (poskytnutý hypotekárny úver) zabezpečovala/ zabezpečovali aj pre
prípad neplatnosti úverovej zmluvy a z toho vyplývajúcej povinnosti vydať z nej získané bezdôvodné

obohatenie podľa ust. § 457 OZ. Je tak jednoznačné, že záložné zmluvy v súdenej veci zabezpečovali
návratnosťpeňažnejpohľadávkyveriteľa/banky.Hocúverbolposkytnutýodporcomnavrhovateľkepodľa
prejudiciálneho hodnotenia Okresného súdu Žilina na základe neplatnej úverovej zmluvy (absentovali
v nej zákonom vyžadované obsahové náležitosti), za tejto situácie ale na strane navrhovateľky vznikne
povinnosť vydať odporcovi/ veriteľovi bezdôvodné obohatenie získané z neplatnej zmluvy. Avšak ani

v prípade právneho titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 OZ sa nejednalo v
posudzovanej veci o inú, odlišnú, ale o tú istú peňažnú pohľadávku (dlžníkom veriteľovi nevrátenú) len
z iného právneho titulu, ide
o peňažnú pohľadávku neuspokojenú, nezaplatenú, o pohľadávku ktorej vznik tkvie
v úverovej zmluve. Z týchto dôvodov v zhode s názorom okresného súdu aj odvolací súd uzavrel, že

prejudiciálny záver okresného súdu o neplatnosti tzv. hlavnej zmluvy v súdenom prípade nevyvolal zánik
(neexistenciu) bezprostredne nadväzujúcich zmlúv o záložnom práve. Ďalej mal súd prvej inštancie
osvedčené, že odporca v potvrdení zo dňa 15.04.2019 adresovanom navrhovateľke potvrdil prehľad o
splácaní úveru, ÚZ 07/301/12, úver 073012za obdobie od 31.07.2012 do 15.04.2019, pričom zostatok úveru je 65.768,83 eur, z toho istina po
splatnosti 52.126,87 eur, úrok po splatnosti 3.078,96 eur, úrok z omeškania 10.503,- eur, poplatky po
splatnosti 60,- eur. Listom zo dňa 02.11.2020 odporca navrhovateľku informoval o vybavení jej návrhu

na mimosúdne urovnanie, pričom uviedol, že zotrváva
na svojom predchádzajúcom písomnom stanovisku a má za to, že nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy
pozostávajúcej z nesplatenej istiny, úrokov a poplatkov je dôvodný. Predaj nehnuteľností klientkou bude
podmienený súhlasom banky výlučne za predpokladu,
že pohľadávka banky bude uhradená v celom rozsahu, a teda s návrhom klientky

na zaplatenie dlžnej istiny v sume 52.126,87 eur nesúhlasí. Obchodná spoločnosť DRAŽOBNÍK, s. r.
o. výzvou zo dňa 27.11.2020 vyzvala navrhovateľku v zmysle ust. § 12 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ust. § 151m OZ na sprístupnenie
nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX a LV
č. XXX, k. ú. J., obec M., okres M..

4. Pri skúmaní podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcovi mal tak súd
prvej inštancie osvedčené, že dňa 19.07.2012 uzatvorili navrhovateľka ako dlžník a odporca ako veriteľ
úverovú zmluvu, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 57.000,- eur, ktorý
sa navrhovateľka zaviazala vrátiť dohodnutým spôsobom. Pohľadávka odporcu z úverovej zmluvy bola
zabezpečená spomenutými zmluvami o zriadení záložného práva na dotknuté nehnuteľnosti. Zároveň

mal súd prvej inštancie za zrejmé, že navrhovateľka má záujem uhradiť svoje záväzky voči odporcovi,
avšak medzi nimi je spor ohľadom výšky pohľadávky odporcu. Napokon mal osvedčené, že odporca
pristúpil k výkonu záložného práva, a to dobrovoľnou dražbou, keď dražobná spoločnosť vyzvala
navrhovateľku na sprístupnenie nehnuteľností za účelom ich hodnotenia súdnym znalcom pre výkon
záložného práva.

5. Citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami navrhovaným spôsobom, t. j. uložením povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu
záložného práva. Samotnou realizáciou dražby by mohlo dôjsť k tomu, že odporca by z jej výťažku bol
uspokojený nad rozsah svojej skutočnej pohľadávky, teda v rozpore s ust. § 457 OZ, podľa ktorého ak je

zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal. Vykonaním dražby bez odstránenia rozporu ohľadom výšky dlhu navrhovateľky tak hrozí
na jej strane vznik nenapraviteľnej ujmy. Táto ujma môže spočívať nielen v zaplatení dlhu odporcovi
nad jeho skutočný rozsah, ale aj v tom, že v rámci dražby v opakovaných kolách budú nehnuteľnosti
predané za nižšiu cenu, akú skutočne majú. Pritom predajom nehnuteľností samotnou navrhovateľkou

so súhlasom odporcu by mohlo dôjsť ich predaju
za trhovú hodnotu. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že na strane odporcu nedôjde k jeho
obmedzeniu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko tento je bankou
a ním tvrdená výška pohľadávky 73.696,40 eur predstavuje len zlomok jeho majetku.
Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

6. Pokiaľ navrhovateľka navrhovala, aby bola zaviazaná k povinnosti podať žalobcu vo veci samej, a to
v zmysle ust. § 15 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z., mal súd prvej inštancie za to,
že otázka neplatnosti úverovej zmluvy (i keď prejudicálne) bola právoplatne medzi stranami vyriešená.
Navrhovateľka tak nemá takýto prostriedok ochrany svojho práva. Zároveň sa nemôže domáhať ani
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu, že úverová zmluva je neplatná.

Naopak odporca za účelom uspokojenia svojej pohľadávky môže podať žalobu proti navrhovateľke o
vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom by súd preskúmal jeho nárok a definitívne rozhodol spor
medzi stranami o výške dlhu navrhovateľky. Preto v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil odporcu o
možnosti podať žalobu vo veci samej, pričom lehotu na jej podanie neurčil.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže

navrhovateľka mala proti odporcovi v konaní plný úspech, mala preto právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia by
zamietol a priznal by mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Odporca sa nestotožňoval so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej úverovej zmluvy,
ako aj so záverom, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
navrhovaným spôsobom. Považoval napadnuté uznesenieza nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie v ňom
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S odkazom na
uzavretie spornej úverovej zmluvy, ktorej účelom bolo poskytnutie úveru na nadobudnutie nehnuteľností

a s odkazom na uzavretie na úverovú zmluvu nadväzujúcich záložných zmlúv, ktoré považoval za
súčasť úverového vzťahu, odporca uviedol, že evidoval omeškané splátky úveru, na ktoré navrhovateľku
viackrát upozornil formou upomienok, pričom navrhovateľku upozornením zo dňa 22.08.2016 upozornil
aj
na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže napriek opakovanému upozorneniu nedošlo

k úhrade omeškaných splátok, vyhlásil dňa 24.10.2016 predčasnú splatnosť úveru. Ďalej odporca
uviedol, že neobstojí ani tvrdenie navrhovateľky,
že upozornila pracovníčky pobočky, že finančné prostriedky vkladané na účet dňa 17.10.2016 majú byť
použité na vyrovnanie omeškania s plnením úveru. O uvedenej skutočnosti nepredložila navrhovateľka
žiadny dôkaz. Pokiaľ bola vedená na osobnom účte navrhovateľky exekúcia prikázaním pohľadávky z
účtu v banke, tak navrhovateľka mohla vložiť finančné prostriedky v hotovosti priamo na úverový účet,

čo však neurobila. K výkonu záložného práva tak pristúpil v súlade so zákonom.
10. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej úverovej zmluvy, odporca namietal,
že neplatnosť spornej úverovej zmluvy bola v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
7Csp/106/2017 konštatovaná iba v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Žilina, a nie vo výroku tohto
rozhodnutia. Záväzný pre strany je však len výrok rozhodnutia súdu (§ 228 ods. 1 CSP). Vzhľadom k

tomu mal odporca naďalej za to, že sporná úverová zmluva je platný právny úkon, a teda samotnou
realizáciou dražby by nedošlo k tomu, že by bol z jej výťažku uspokojený nad rozsah svojej skutočnej
pohľadávky a nedošlo by ani
k vzniku nenapraviteľnej ujmy na strane navrhovateľky. Keďže vo výroku rozhodnutia Okresného
súdu Žilina nebolo rozhodnuté o neplatnosti úverovej zmluvy, neexistuje ani spor ohľadom výšky jeho

pohľadávky.
11. Ďalej sa odporca vyjadroval k oceneniu dotknutých nehnuteľností, ktorých hodnota bola stanovená
znaleckým posudkom, a teda konštatovanie súdu prvej inštancie, že nehnuteľnosti budú predané
za nižšiu cenu ako je ich skutočná hodnota, nie je správne. Navrhovateľka navyše mala možnosť
predať nehnuteľnosti zaťažené záložným právom aj sama, pretože jej dňa 07.08.2020 udelil súhlas

s nakladaním s nehnuteľným majetkom v jeho prospech. Tento súhlas bol časovo obmedzený do
30.09.2020. Napriek uvedenému zo strany navrhovateľky nedošlo k realizácii predaja jej nehnuteľností.
12. Odporca sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že na jeho strane nedôjde k jeho
obmedzeniu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko je bankou a ním tvrdená
výška pohľadávky 73.696,40 eur predstavuje len zlomok jeho majetku. Uvedeným konštatovaním súd

prvej inštancie úplne opomenul skutočnosť, že navrhovateľka dlhodobo nespláca svoj záväzok voči
nemu a úver sa tak stáva pre neho stratovým. To, že je bankou, nemalo mať vplyv na nariadenie
neodkladného opatrenia, spočívajúceho v jeho povinnosti zdržať sa začatia a pokračovania v realizácii
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Podľa základných princípov CSP majú strany v konaní
rovné postavenie a ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí

byť spravodlivá.
13. Odporca súčasne namietal, že inštitút záložného práva, ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a
regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti.
Záložné právo plní dve funkcie. Okrem zabezpečovacej ide o funkciu uhradzovaciu. Záložné právo
je zriaďované práve preto, aby sa zabezpečili záväzky súvisiace s úverovou zmluvou pre prípad,

že nedôjde k riadnemu, úplnému a včasnému splateniu pohľadávky. Realizácia záložného práva
prostredníctvompredajuzálohunadražbejetedariadnyazákonnýspôsobuspokojeniaveriteľavdanom
prípade. Ide dokonca o jediný možný spôsob výkonu záložného práva v danom prípade v súvislosti s
ust. § 53 ods. 10 OZ.
14. Odporca mal súčasne s odkazom na ust. § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP za to,

že navrhovateľka nedostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, neopísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
a trvanie nároku. Neobstojí konštatovanie, že sporná úverová zmluva je neplatná a že si
na základe neplatnej zmluvy vymieňuje plnenie vo výške, na ktoré nemá nárok. Ako už uviedol, sporná
úverová zmluva je aj naďalej platná, úver nie je bezúročný a bez poplatkov,

a teda neexistuje skutočnosť osvedčujúca dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné
opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade
so zákonom, keďže ide o stav, ktorý: (i) je predpokladaný zákonom, t. j. ktorý vyplýva
z príslušných zákonných ustanovení upravujúcich výkon záložného práva a zároveňv príslušných ustanoveniach OZ o ochrane spotrebiteľa, (ii) je naplnením zabezpečovacej
a uhradzovacej funkcie zákonného inštitútu záložného práva, tak ako chápe písané právo
iprávnavedaanapokon(iii)jenaplnenímústavnejochranyvlastníckehopráva(resp.majetku)jednouzo

zákonných foriem. V dôsledkoch teda nielenže nejde o protizákonný stav, ktorý by mal „hroziť“, ale o stav
zákonný a zákonom predpokladaný. Na základe uvedeného považoval odporca za nezákonné práve
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má takémuto stavu zabrániť, resp. má sťažiť jeho dosiahnutie.
Vo vzťahu k otázke zákonnosti hroziaceho zásahu neodkladné opatrenie nemožno poskytovať ochranu
voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. V právnom štáte je neakceptovateľné, že uvedenej

neodkladnej ochrany sa na súde domáha práve delikvent zo zmluvného vzťahu, pričom ide o „ochranu“
pred legitímne a legálne uplatnenými právami, keďže ich uplatnenie predpokladá a podrobne upravuje
samotný zákon a takáto „ochrana“ je posúdená ako oprávnená napriek zjavne neadekvátnym dôvodom,
resp. ich absencii. Navrhovateľka nenamietala nenaplnenie čo i len jediného zákonného ustanovenia
upravujúceho výkon záložného práva a vo svojich námietkach sa obmedzila najmä na to, že vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru prostredníctvom sms, čo nie je pravdou. Ak by vyhodnotil navrhovateľkou

predložené penzum tvrdení
a dôkazov v danom prípade ako dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia, implikoval
nevyhnutne absurdný záver, že nezákonný, protiústavný, či rozporný s dobrými mravmi, je každý výkon
záložného práva v prípade spotrebiteľa, ktorý je vlastníkom zálohu
a v konečnom dôsledku by spochybnil aj samotnú zákonnú úpravu tohto postupu, ktorý bol v celom

rozsahu dodržaný (predovšetkým aj ohľadom ustanovení upravujúcich obligatórnu formu výkonu v
prípade spotrebiteľa) a nebol navrhovateľkou v nijakom smere relevantne spochybnený. Súd prvej
inštancie namiesto odmietnutia zjavne neopodstatneného podania vyhovel návrhu, čím zmaril zákonný,
zákonom regulovaný, zmluvnou medzi sporovými stranami predpokladaný a upravený proces, slúžiaci
na ochranu majetkových práv odporcu, čím poprel účel zákonného inštitútu záložného práva ako

zabezpečovacieho a uhradzovacieho prostriedku, zákonnú formu ochrany ústavného práva na ochranu
majetku veriteľa
a v neposlednom rade zásadu pacta sunt servanda, a to bez náležitého odôvodnenia rozhodnutia.
15. Napokon odporca namietal, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené.
Poukazoval súčasne na to, že súd prvej inštancie vo výroku uznesenia obmedzil trvanie neodkladného

opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej, hoci nezaviazal navrhovateľku na podanie žaloby.
Z uvedeného dôvodu sa odôvodnenie rozhodnutia nezhoduje s jeho výrokom, keďže nie je zrejmé, aká
vec má byť právoplatne skončená, ktorá má zároveň ohraničiť moment trvania neodkladného opatrenia.
Vzhľadom na to súd prvej inštancie výrokom o trvaní neodkladného opatrenia navodil taký právny stav,
ktorý znemožnil odporcovi vykonávať záložné právo aj hocikedy v budúcnosti, keďže takéto neodkladné

opatrenie bude trvať „neobmedzenú dobu“ vzhľadom na neuloženie povinnosti podať žalobu vo veci
samej. Súd prvej inštancie nešpecifikoval, z akých konkrétnych dôkazov vychádzal, ale tiež nie je možné
vyvodiť, čo bolo prameňom jeho úvah v otázke zisťovania skutkového stavu veci a v právnom posúdení
veci, neozrejmil svoje myšlienkové pochody, a teda rozhodnutie je nepreskúmateľné.
16. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu považovala napadnuté uznesenie za vecne správne a

navrhla odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Poukazovala na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 30.03.2017 pod spis.
zn. NBSI-000-002-383, v ktorom je uvedené zistenie, že úverové splátky je možné splácať priamo na
úverový účet, ale zamestnanci pobočiek nie sú inštruovaní,
aby k tomu klientov viedli, resp. ich na to upozornili, čo je v príkrom rozpore s tvrdením banky v

odvolaní, že navrhovateľka mohla vložiť platbu na úverový účet. Pokiaľ ide o doručenie výzvy na
predčasnésplatenieúverupoštou,navrhovateľkanamietala,žetátoskutočnosťneodstraňujeneplatnosť
spornej úverovej zmluvy, ako ju posúdili súdy. Navyše nie raz v priebehu sporov s odporcom nielenže
deklarovala, ale aj reálne vykonala úkony
na riešenie danej situácie. Ďalej navrhovateľka uviedla, že Okresný súd Žilina síce vyjadril neplatnosť

spornej úverovej zmluvy len v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak odporca zavádza, pretože sa
jednalo o rozhodnutie či už okresného súdu, alebo odvolacieho súdu o predbežnej otázke. Keďže súd
túto vyriešil tak, že sporná úverová zmluva je neplatná, založil tým aj nárok banky, ktorý si táto môže
vymáhať. Uplatnená pohľadávka vo výške 73.696,40 eur je tak nedôvodná a súd prvej inštancie túto
otázku posúdil správne. Súčasne navrhovateľka uviedla, že záložné právo je štandardný inštitút, avšak

v tomto prípade sa vykonáva spôsobom, ktorý hrubo zasahuje do jej práv a v rozpore so zákonom čo do
výšky pohľadávky. Ako „delikvent“ niekoľkokrát vyhlásila, že je ochotná plniť to, na čo má odporca právo.
Aj ona má právo vlastniť majetok a právo na to, aby záložné právo voči nej bolo vykonané proporcionálne
a hospodárne. Niekoľkokrát preukázala, že má kupcu na jednuzo založených nehnuteľností a spor nebol v tom, že by nechcela plniť, ale v tom, že odporca si neustále
uplatňuje pohľadávku v takej výške, na ktorú nemá nárok. Odporca vyslovene zavádza, ak tvrdí, že
nenamieta naplnenie čo i len jediného zákonného ustanovenia upravujúceho výkon záložného práva a

vosvojichnámietkachsaobmedzujenajmänato,ževyhlásilpredčasnúsplatnosťúveruprostredníctvom
sms. Na vyvrátenie tejto argumentácie navrhovateľka poukazovala na obsah jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
správne, v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie je aj dostatočne odôvodnené.
17. Napokon (z dôvodu právnej istoty) namietala vo vzťahu k povereniu osoby zastupujúcej banku

absenciu údajov v zmysle ust. § 133 CSP, jej identifikáciu len menom a číslom občianskeho preukazu,
považovala za nedostatočnú, keďže kópia občianskeho preukazu v prílohách k odvolaniu absentuje.
18. Odporca v odvolacej replike uviedol, že skutočnosť, že zamestnanci pobočky neinštruujú klientov,
aby vkladali finančné prostriedky priamo na úverový účet, neznamená, že klienti nemajú možnosť tak
urobiť. Priamo v dotknutom stanovisku Národnej banky Slovenska je uvedený dôvod, prečo zamestnanci
pobočky neinštruujú klientov, ktorí majú blokovaný inkasný účet z dôvodu exekúcie, aby vkladali peniaze

na úverový účet. Týmto dôvodom je zákaz zvýhodňovania ktoréhokoľvek veriteľa pred iným. K námietke,
že u osoby konajúcej za odporcu nie sú uvedené údaje podľa ust. § 133 CSP, odporca uviedol, že ust. §
133 CSP ustanovuje len to, ako má byť fyzická osoba označená v žalobe, avšak nemá absolútne žiadny
súvis s poverením udeleným zamestnancovi odporcu JUDr. Jane Hodasovej.
19. Navrhovateľka odvolaciu dupliku nepodala a odvolaciemu súdu neboli predložené ani žiadne ďalšie

podania strán sporu.
20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - odporcom, v neprospech ktorého
bolo rozhodnuté, preskúmal odvolaním odporcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP), konštatujúc čiastočnú dôvodnosť odvolania
odporcu, uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
21. Na úvod posúdenia odvolací súd považoval za potrebné sa vyporiadať s námietkou navrhovateľky,

že osoba konajúca za odporcu pri podaní jeho opravného prostriedku nebola dostatočne označená
v súlade s ust. § 133 CSP. Z odporcom predloženého poverenia priloženého k odvolaniu vyplýva,
že JUDr. Jana Hodasová bola poverená dvoma členmi predstavenstva odporcu ako zamestnanec
banky na zastupovanie odporcu pred príslušnými súdmi pri všetkých právnych úkonoch v celom
rozsahu týkajúcich sa súdnych konaní, ktorých účastníkom je odporca, vrátane podávania dovolaní.

V danom prípade u jej osoby išlo o konanie za odporcu ako právnickú osobu podľa ust. § 20
OZ, teda nešlo o stranu. Ust. § 133 ods. 1 CSP upravujúce označenie fyzickej osoby v žalobe
sa tak nevzťahuje k osobe konajúcej za odporcu. Osoba konajúca za odporcu bola v predmetnom
poverení dostatočne nezameniteľne označená menom a priezviskom a číslom občianskeho preukazu.
Navrhovateľka nenamietala, že by na odvolaní nebol pravý podpis JUDr. Jany Hodasovej a odvolací

súd o tomto nemal žiadnu pochybnosť. Preto vyhodnotil spomenutú námietku navrhovateľky ako zjavne
nedôvodnú.
22. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu, odvolací súd sa čiastočne stotožnil s jeho námietkou,
že napadnutým uznesením bol navodený taký právny stav, ktorý mu znemožnil vykonávať záložné právo
aj kedykoľvek v budúcnosti a súčasne, že v danom prípade nešlo (podľa názoru odvolacieho súdu v

určitom nespornom rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke odporcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia) o protizákonný stav, ktorý mal hroziť a vo vzťahu ku ktorému
bola navrhovateľke poskytnutá ochrana, ale naopak išlo o stav zákonný a predpokladaný. Rovnako
odvolací súd dáva za pravdu odporcovi, pokiaľ tento namietal vnútornú rozpornosť výroku napadnutého
uznesenia z dôvodu, že na jednej strane navrhovateľke nebola uložená povinnosť podľa ust. § 336

ods. 1 CSP, avšak na strane druhej neodkladné opatrenie nariadil na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.
23. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie z listinných dôkazov produkovaných navrhovateľkou
zistil, že Okresný súd Žilina sa pri rozhodovaní sporu vedeného pod spis. zn. 7Csp/106/2017
prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti spornej úverovej zmluvy, pričom dospel k záveru, že táto je v

zmysle ust. § 39 a 40 ods. 1 OZ absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie jej podstatnej
náležitosti podľa ust. § 75 ods. 4 písm. e) zákona
č.483/2001Z.z.(viďrozsudokč.k.7Csp/106/2017-122zodňa04.02.2019).KrajskýsúdvŽilineakosúd
odvolacívspomenutejvecirozsudkomspis.zn.10Co/148/2019zodňa27.02.2020rozsudokOkresnéhosúdu Žilina ako vecne správny potvrdil. Je možné stotožniť sa s argumentáciou odporcu, pokiaľ tento
tvrdil, že prejudiciálne posúdenie otázky platnosti spornej úverovej zmluvy Okresným súdom Žilina v
rozsudku č. k. 7Csp/106/2017- 122

zo dňa 04.02.2019 nie je pre strany záväzné (§ 228 CSP) a ani netvorí prekážku podľa
ust. § 230 CSP. Prejudiciálne posúdenie otázky platnosti spornej úverovej zmluvy Okresným súdom
Žilina v označenom spore totižto nebolo určujúcim pre rozhodnutie o žalobe navrhovateľky v tomto
konaní. Okresný súd Žilina totiž zamietol žalobu navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti vyhlásenia
predčasnej jednorazovej splatnosti úveru odporcom

zo dňa 24.10.2016 pre procesnú neprípustnosť tejto časti žaloby [§ 137 písm. d) CSP]
a vo zvyšnej časti o určenie neexistencie záložných práv odporcu podľa zmlúv o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. 07/301A/12 zo dňa 19.07.2012 a č. 07/301B/12 zo dňa 19.07.2012
z dôvodu, že samotná neplatnosť spornej úverovej zmluvy nespôsobuje neplatnosť týchto záložných
zmlúv, pretože tieto okrem pohľadávky odporcu z úveru poskytnutého na základe spornej úverovej
zmluvy zabezpečovali aj pohľadávku odporcu s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia

vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu. Je teda zrejmé, že prejudiciálny
záver Okresného súdu Žilina o neplatnosti spornej úverovej zmluvy nebol určujúci pre rozhodnutie
Okresného súdu Žilina o merite žaloby navrhovateľky. S ohľadom na ust. § 230 CSP netvorí rozsudok
Okresného súdu Žilina č. k. 7Csp/106/2017-122 zo dňa 04.02.2019 prekážku veci rozsúdenej ohľadom
posúdenia otázky platnosti spornej úverovej zmluvy. Pokiaľ tak súd prvej inštancie v napadnutom

rozhodnutí(zjavne)vychádzalprizávereoneplatnostispornejúverovejzmluvyvýlučnezprejudiciálneho
posúdenia tejto otázky v spomenutom rozsudku Okresného súdu Žilina bez toho, aby túto otázku posúdil
opätovne prejudiciálne sám, postupoval nesprávne.
24. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je právnym
inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie

výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia (pre účely
rozhodnutia v danom prípade sa odvolací súd v ďalšom neodkladným opatrením v tomto druhom
prípade zaoberať nebude, keďže zjavne nešlo o tento prípad). Predpokladom pre vydanie neodkladného
opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje
určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej

úprave pomerov medzi stranami, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu
neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu

na neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa
teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania (§ 326 ods. 1 CSP, viď osobitná časť
dôvodovejsprávykCSP).Všetkyzásadydokazovaniaplatnévcivilnomprocesesatotižnemôžuuplatniť
v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania teda znamená, že súd

na základe stranou produkovaných dôkazných prostriedkov (spravidla len na podklade listín) zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na

návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu produkovať dôkazné prostriedky (pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva - § 328 ods. 2 CSP) osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri neodkladnom
opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,

ak - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto právne vzťahy vyžadujú
neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má
mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a - sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP, v súdenom prípade zjavne nešlo o

zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľky). Právna úprava neodkladných opatrení podľa CSP,
na rozdiel od predošlej právnej úpravy (predbežných opatrení podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok), v prípade podania samostatného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bez súčasného podania žaloby vo veci samej, dáva konajúcemu súdu nie obligatórnu povinnosť, alevzhľadom ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu iba fakultatívnu možnosť, uložiť navrhovateľovi
neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej pod následkom zrušenia neodkladného
opatrenia v prípade nepodania žaloby v súdom určenej lehote.

25. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami,
ktorý vyplýva jednak zo spornej úverovej zmluvy a predmetných zmlúv o zriadení záložného práva.
Vzhľadom na to, že medzi stranami ostáva naďalej, aj napriek záverom Okresného súdu Žilina
obsiahnutým v odôvodnení rozsudku č. k. 7Csp/106/2017-122 zo dňa 04.02.2019, sporná otázka
platnosti predmetnej úverovej zmluvy, odvolací súd mal za to, že týmto navrhovateľka osvedčila aj

nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami
(§ 325 ods. 1 CSP).
26. Medzi stranami je síce nesporné, že odporca je nositeľom pohľadávky, ktorá bola platne (vzhľadom
na rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7Csp/106/2017-122 zo dňa 04.02.2019) zabezpečená
záložným právom k dotknutým nehnuteľnostiam zriadeným na základe spomenutých zmlúv o zriadení
záložného práva. Sporné však je medzi stranami to, aká pohľadávka odporcu je zabezpečená záložným

právom, teda či pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného navrhovateľkou plnením
odporcu podľa neplatnej úverovej zmluvy č. 07/301/12 dňa 19.07.2012 s jej príslušenstvom, ako to
tvrdí navrhovateľka, alebo pohľadávka veriteľa (odporcu) na plnenie (zmluvných) peňažných záväzkov
navrhovateľky podľa platnej úverovej zmluvy č. 07/301/12 dňa 19.07.2012, ako to tvrdí odporca. Je bez
najmenších pochybností zrejmé, že navrhovateľkou tvrdená pohľadávka odporcu by bola v nižšej výške

(vychádzajúc z toho, že navrhovateľke odporca podľa úverovej zmluvy poskytol peňažné prostriedky
v sume 57.000,- eur a podľa prehľadu o zrealizovaných splátkach úveru vystaveného odporcom ako
prílohy listu zo dňa 15.04.2019 navrhovateľka poskytla odporcovi plnenie v sume 11.792,63 eur, teda
rozdiel peňažných plnení, ktoré by si strany v prípade neplatnosti spornej úverovej zmluvy mali vrátiť
je 45.207,37 eur) ako pohľadávka tvrdená odporcom (pohľadávka vyčíslená odporcom v jeho liste

zo dňa 15.04.2019 len na istine v sume 52.126,87 eur a ďalej na kapitalizovaných úrokoch v sume
3.078,96 eur, na kapitalizovaných úrokoch z omeškania v sume 10.503,- eur a na poplatkoch v sume
60,- eur). Preto stav, kedy odporca mieni uspokojiť ním tvrdenú pohľadávku výkonom záložného práva,
vyžaduje vzhľadom k odôvodneným pochybnostiam o platnosti spornej úverovej zmluvy [táto platnosť
je navrhovateľkou dôvodne spochybnená už len s ohľadom na prejudiciálne posúdenie tejto otázky

Okresným súdom Žilina v odôvodnení rozsudku č. k. 7Csp/106/2017-122 zo dňa 04.02.2019 s ohľadom
na absenciu náležitosti podľa ust. § 75 ods. 4 písm. c) a e) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy] potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami ohľadom výkonu záložného
práva odporcu tak, aby nedošlo k uspokojeniu jeho pohľadávky nad oprávnený (existujúci) rozsah.
Ak by totiž súd nepristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia hrozil by uspokojením pohľadávky

odporcu zo zálohu nad jej oprávnený rozsah prípadný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva
navrhovateľky [a) predajom oboch nehnuteľností tak v k. ú. D., ako aj v k. ú. J. v prípade, že by na
uspokojenie prípadnej pohľadávky odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom
postačoval predaj len jednej z nehnuteľností, avšak na uspokojenie pohľadávky odporcu na plnenie
zmluvných záväzkov navrhovateľky z predmetnej úverovej zmluvy by predaj iba jednej z nehnuteľností

nepostačoval, b) z výťažku dražby by sa odporca uspokojil vo väčšom rozsahu, ako zodpovedá jeho
oprávnenej pohľadávke].
27. Odvolací súd mal tak za to, že je potrebné neodkladným opatrením, dočasne do rozhodnutia súdu o
spornej otázke platnosti predmetnej úverovej zmluvy záväzného pre obe strany, upraviť pomery medzi
stranami tak, aby sa odporca zdržal uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu nad rozsah nesporný

medzi stranami sporu zodpovedajúci rozsahu jeho pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného navrhovateľkou jeho plnením podľa spornej úverovej zmluvy a jej príslušenstva (§ 121 ods. 3
OZ), a to až do času, kedy dôjde k právoplatnosti rozhodnutia súdu o spornej otázke platnosti predmetnej
úverovej zmluvy. V tomto kontexte považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka si
musí byť vedomá toho, že doposiaľ nesporne neuspokojila v celom rozsahu ani (prípadnú) pohľadávku

odporcuzbezdôvodnéhoobohatenia,ktorábolaplatnezabezpečenázáložnýmprávomodporcu,apreto
musístrpieťvýkonzáložnéhoprávaodporcomnauspokojenietejtojehopohľadávky.Natomtozáverenič
nemení subjektívna nevedomosť navrhovateľky o výške tejto pohľadávky. Navrhovateľka totiž musí mať
vedomosťvakomrozsahujejbolopodľaspornejúverovejzmluvyzostranyodporcuplnenéatiežvakom
rozsahu plnila odporcovi ona a z týchto skutkových okolností má možnosť dospieť k výške pohľadávky

odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Argumentácia navrhovateľky, že by jej výkon záložného
práva odporcu v akomkoľvek rozsahu spôsobil ujmu (napr. predajom zálohu pod jeho trhovú cenu) tak
neobstojí. Výkon záložného práva predajom zálohu podľa zákona č. 527/2002 Z. z. má svoj zákonný
rámec a jeho porušenie je možné namietať prípadnou žalobou o neplatnosť takejto dobrovoľnej dražby(§ 21 zákona č. 527/2002 Z. z.). A priori však nemožno vychádzať z predpokladu, že odporca, resp.
dražobník nebude postupovať v súlade
so zákonom, resp., že predmet zálohu bude vydražený za nižšiu ako trhovú cenu.

28. Takto nariadené neodkladné opatrenie je zároveň primerané aj vo vzťahu k odporcovi, keďže mu
nebráni v uspokojení jeho pohľadávky s príslušenstvom zo zálohu v zatiaľ medzi stranami nespornom
rozsahu. Vzhľadom na to, že je pohľadávka odporcu zabezpečená záložným právom k viacerým
nehnuteľnostiam (predmetom zálohu), pričom sa javí, že bonita každej z nich (rozumej nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. D. a súboru nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J.) postačuje aj na

uspokojenie pohľadávky odporcu v ním tvrdenom rozsahu, nebude ohrozené ani prípadné dodatočné
plné uspokojenie pohľadávky odporcu s jej príslušenstvom vyplývajúcej z platne uzavretej úverovej
zmluvy.
29. V nadväznosti na uvedené tak odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie
súduprvejinštancietak,ženávrhunavrhovateľkyvyhovelčiastočnenariadenímneodkladnéhoopatrenia
špecifikovaným vo výroku tohto uznesenia a vo zvyšnej časti jej návrh zamietol. Súčasne odvolací

súd v zmysle ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP uložil navrhovateľke, z dôvodov uvedených v odseku č. 23
odôvodnenia, a teda z dôvodu spornosti ne/platnosti úverovej zmluvy č. 07/301/12 uzavretej dňa 19.
júla 2012 medzi odporcom ako bankou a navrhovateľkou ako klientom, podať na súde proti odporcovi
žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti tejto úverovej zmluvy (§ 15 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z.) a
obmedzil účinky nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej

tak, ako to navrhovala navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
30. Zvyšnou argumentáciou strán produkovanou v odvolacom konaní, súvisiacou so splácaním
predmetnej úverovej pohľadávky, ako aj vyhlásením jej predčasnej splatnosti, sa odvolací súd pre jej
zjavnú irelevantnosť vo vzťahu k predmetu konania nezaoberal.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj konania na súde prvej inštancie rozhodol

odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení
s ust. § 255 ods. 2 CSP, keďže navrhovateľka, ako aj odporca mali v konaní len čiastočný úspech.
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).