Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407202276
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8407202276.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. Cintorínska 21,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnej P. Q., bytom J. T., U. XXX/
X, o vymoženie sumy 370,07 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 03. júla 2020 č.k. XEr/XXX/XXXX - 30 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie oprávneného.

Stranám trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie. S odkazom na § 7 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019

Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní exekučný súd uviedol, že oprávnenému bolo doručené
upovedomenie o zastavení starej exekúcie dňa 20.04.2020. Oprávnený podal námietky v zákonom
určenej lehote 30 dní, kde namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore
s ustanoveniami zákona, že neplynula rozhodná doba. Po preskúmaní podaných námietok súd prvej
inštancie skonštatoval, že oprávnený v námietkach neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo
možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za vydané v rozpore so zákonom a svoje tvrdenia

ani nijako nepreukázal. Exekučný súd preto námietky oprávneného zamietol ako nedôvodné s tým, že
vo veci boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie ex lege podľa ustanovení zákona
č. 233/2019 Z.z. Uznesenie bolo vydané sudcom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený opravný prostriedok označený ako „sťažnosť“, kde navrhol
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Poukázal na to, že exekučný súd vec nesprávne právne

posúdil. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-
GCXX/XX zo dňa 18.10.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2006 a vykonateľnosť dňa
14.12.2006. V zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sú tieto pohľadávky vymáhateľné v
prekluzívnej lehote 10 rokov. V zmysle uvedeného tak malo byť toto exekučné konanie zastavené podľa
§ 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z.z. po uplynutí prekluzívnej lehoty pre neúčinnosť exekučného
titulu ešte v roku 2016. Keďže táto skutočnosť nastala objektívne skôr, ako boli splnené predpoklady

podľa zákona č. 233/2019 Z.z., nemal súdny exekútor a následne súd postupovať podľa zákona
č. 233/2019 Z.z. S týmto pochybením súvisí aj otázka uloženia povinnosti nahradiť trovy súdnemu
exekútorovi, keďže pri postupe podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku mal byť na úhradu trov
exekúcie zaviazaný povinný.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s

§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 9a
Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona,pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

4. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo
vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

5. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením

upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd
doručí oprávnenému a exekútorovi.

6. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. upravuje § 10 ods. 2
tohto zákona, v zmysle ktorého podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia

sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

7. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Vzhľadom
na to, že proti rozhodnutiu sudcu o námietkach odvolanie nie je prípustné, odvolací súd sa zaoberal
zákonnosťou tohto postupu exekučného súdu. Samotná skutočnosť, že vo veci rozhodoval sudca

a nie vyšší súdny úradník, však nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných práv, pretože
dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplýva z Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019, kde
ústavný súd o.i. poukázal na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov exekúcie nerozhodoval
vyšší súdny úradník, ale priamo sudca a sťažovateľ tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu

žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení č.k. Pl. ÚS 10/2019-11 zo dňa 30.01.2019 uviedol, že ustanovenia,
ktoré ukladajú právomoc vyššieho súdneho úradníka rozhodovať o istých otázkach, nemožno vykladať
príliš formalisticky. Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť
aj sudca, čo môže vyplynúť napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nepôsobí

žiaden vyšší súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie vyššiemu súdnemu
úradníkovi neuvedie do rozvrhu práce. Napriek kogentnosti § 262 ods. 2 CSP takéto rozhodnutie sudcu
spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v tom, že proti rozhodnutiu
sudcu o výške náhrady trov konania by nebolo prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario), čo sa udialo
aj v tomto prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s

výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani článok 6 Dohovoru samotné právo na odvolanie na
súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.

8. Tento právny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné analogicky aplikovať i na
prejednávanú vec, keďže § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. umožňuje konať a rozhodovať o podaných
námietkach vyššiemu súdnemu úradníkovi len na základe poverenia sudcu. Toto ustanovenie však
nestanovuje kogentne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca.
Zákon poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu,

pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, rozhoduje sám sudca.

9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Keďže proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starejexekúcieodvolanieniejeprípustné,odvolacísúdvzmysle§386písm.c/ CSPopravnýprostriedok
odmietol.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v odvolacom
konaní úspech a povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli.

12. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).