Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Pavel Lukáč
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Predbežné opatrenia
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/64/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620202409
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4620202409.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: EUROMONT TOP, s. r. o., so
sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 885 931, zastúpený: Mgr.
Juraj Šimuny, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 133 173, proti
žalovanému: MS KOVO plus s.r.o., so sídlom Hlohovská cesta 446, 955 01 Nemčice, IČO: 48 069 841,
zastúpený:JUDr.PavolGráčik,advokátsosídlomFarská40,94901Nitra,IČO:51721554,onariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k.
4Cb/25/2020 - 36 zo dňa 21.09.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/25/2020 - 36 zo dňa 21.09.2020 p o
t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia tak, že žalovanému uložil zákaz demontovať a akýmkoľvek spôsobom nakladať s XX ks
balkónových konštrukcií na bytovom dome súp. č. XXXX v kat. úz. O. nachádzajúcom sa na ul. L. V.
stojacomnaparc.registraCč.XXXX,XXXX,XXXXaXXXXzapísanomnaLVč.XXXXdoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej začatého na základe žaloby podanej žalobcom vo veci týkajúcej
sa platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo doručeného žalobcovi dňa 03.09.2020 (I. výrok), žalobcovi
uložil povinnosť podať na okresnom súde v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci
samej týkajúcej sa platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo doručeného žalobcovi dňa 03.09.2020 proti
žalovanému MS KOVO plus s.r.o. so sídlom Hlohovská cesta 446, 955 01 Nemčice, IČO: 48 069 841
(II. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne
okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).
2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
2 písm. c/, § 328 ods. 1, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe oboznámenia
sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými dokladmi dospel súd k záveru,
že návrh je podaný dôvodne, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán do
rozhodnutia súdu vo veci samej, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo č. 25/2019 dňa
19.07.2019 a podľa tejto mal žalovaný ako zhotoviteľ vyrobiť dodať a namontovať nové AL balkónové
konštrukcie na bytový dom na ul. L. V. XXXX v O. za dohodnutých podmienok, pričom medzi sporovými
stranami došlo k nezhodám po vystavení faktúry č. 20VF00080 zo dňa 19.06.2020, pretože každá zo
strán mala iný názor na spôsob fakturácie podľa zmluvy o dielo s poukazom na čl. 5 tejto zmluvy, alekeďže žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil prílohu č. 1 tejto zmluvy, tak nie
je možné ani posúdiť správnosť postupu pri fakturácii zo strany žalovaného a prípadnú opodstatnenosť
námietok žalobcu. Zo strany žalovaného preto došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo listom zo dňa
28.08.2020 doručeným žalobcovi dňa 03.09.2020 z dôvodu neuhradenia vystavenej faktúry a ako
vyplýva už z predchádzajúcej korešpondencie, aj z dôvodu neuhradenia starších záväzkov zo strany
žalobcu. Žalovaný v rámci vzájomnej korešpondencie ako aj v odstúpení od zmluvy upozornil žalobcu
na to, že pristúpi k zdemontovaniu balkónov na bytovom dome súp. č. XXXX a dokladom toho je aj
výzva na sprístupnenie bytov zo dňa 14.09.2020, ktorou žalovaný vyzval vlastníkov bytov v bytovom
dome L.. V. XXXX v O. na sprístupnenie bytov z dôvodu demontáže balkónových kľučiek a následnej
kompletnej demontáže AL balkónových konštrukcií v termíne od 24.09.2020. Z obsahu návrhu žalobcu
vyplýva, že tento sa mieni žalobou vo veci samej domáhať určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o
dielo zo dňa 03.09.2020, pričom doposiaľ na súde takáto žaloba podaná nebola.
Žalobca podaným návrhom a pripojenými dokladmi osvedčil oprávnenosť nariadenia neodkladného
opatrenia v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, nakoľko konaním žalovaného,
ktoré bolo avizované v samotnom odstúpení od zmluvy o dielo a následne aj vo výzve na sprístupnenie
bytov zo dňa 14.09.2020 by podľa názoru súdu bol nastolený taký skutkový stav, ktorý by už nebolo
možné zvrátiť a súčasne by mohlo dôjsť k spôsobeniu škody veľkého rozsahu. Kompletnou demontážou
balkónových konštrukcií by zrejme došlo aj do zásahu práv tretích osôb, a to vlastníkov bytov v bytovom
dome č. XXXX v O. a aj na ich záujmy musel súd prihliadať pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Bez dočasnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením by bolo
ohrozené právo žalobcu, ktorého sa chce domáhať žalobou vo veci samej týkajúcej sa neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o dielo a demontážou balkónov by sa vytvoril taký ťažko napraviteľný stav, ktorý
by bolo možné reparovať len s veľkými nákladmi v prípade, ak by bol žalobca v konaní vo veci samej
úspešný. Nariadené neodkladné opatrenie má iba dočasný charakter a pri rozhodovaní o ňom sa súd
nemôže zaoberať výkladom jednotlivých ustanovení zmluvy o dielo týkajúcich sa fakturácie, ktoré sú
medzi stranami sporné a taktiež sa ani nemôže zaoberať platnosťou odstúpenia od zmluvy o dielo a
týmto prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje iba to,
že zo strany žalobcu bolo osvedčené oprávnenie nariadiť neodkladné opatrenie v takom rozsahu, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia a keďže žalobca osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery
sporových strán, tak súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.
Súd uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej
týkajúcej sa platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo proti žalovanému bez toho, aby bližšie špecifikoval
obsah tejto žaloby, pretože je vecou žalobcu, aby si ujasnil právne pomery, ktoré vznikli odstúpením od
zmluvy o dielo a k tomu prispôsobil aj žalobu vo veci samej.
O náhrade trov konania na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý mal v tomto konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom
rozsahu zamietne. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že je nutné spochybniť samotnú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže predmet diela, vo vzťahu ku ktorému je nariadené napádané
neodkladné opatrenie v podobe zákazu demontovania a akéhokoľvek nakladania s ním (XX ks
balkónových konštrukcií na bytovom dome súp. č. XXXX), nie je vo vlastníctve žalobcu. Tu si treba
uvedomiť, že primárne žalobca zabezpečoval predmetné dielo ako tzv. generálny dodávateľ (zhotoviteľ)
pre vlastníkov bytov v bytovom dome. Je teda nutné oddeliť vzťah založený samotnou zmluvou o
dielo medzi jeho spoločnosťou a žalobcom (tzv. subddávateľský vzťah v rámci zhotovovania diela) a
vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi bytov, založený taktiež zmluvou o dielo, kde ale žalobca vystupuje
ako zhotoviteľ. Preto nemožno nepoznamenať, že v prípade odstránenia predmetných konštrukcií by
teoreticky (ak vychádza z toho, že predmetné balkónové konštrukcie sa po ich namontovaní stali
súčasťou bytového domu) ujma vznikla práve týmto vlastníkom, nie žalobcovi. Z tohto dôvodu, preto
nemôže žalobca disponovať legitimáciou uplatňovať takýto nárok, teda ochranu vlastníckeho práva k
predmetnému dielu prostredníctvom neodkladného opatrenia a žaloby, keďže vlastnícke právo k dielu
mu nepatrí. Ak teda vychádza z toho, že predmetné balkónové konštrukcie sa ich namontovaním stali
súčasťou bytového domu ako hlavnej veci, sú aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany vlastníckeho
práva k bytovému domu, resp. k jeho súčasti (balkónom) výlučne len títo vlastníci a určite nie žalobca.
Vlastníctvo predmetných XX ks balkónových konštrukcií nikdy do súčasného momentu neprešlo
na žalovaného, ale spočíva s jeho spoločnosťou. Z tohto dôvodu, keďže došlo k zániku práv a
povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, materializuje sa ustanovenie § 544 ods. 2 Obchodnéhozákonníka, podľa ktorého „ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za
ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a
ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci (...)“. Na základe uvedeného vyplýva, že až
pri kumulatívnom splnení zodpovednosti objednávateľa a staním sa súčasťou zhotovovanej veci, je
možné žiadať relutárnu náhradu. Vo zvyšných prípadoch, je nutné vydať predmetnú vec, a to v súlade
s princípmi bezdôvodného obohatenia.
Napádané uznesenie o vydaní neodkladného opatrenia nemôže byť vecne správne, a to tak v prípade
ak sa predmetné balkónové konštrukcie budú považovať za súčasť bytového domu (v tom prípade platí
to čo uviedol v bode 2, teda žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu), ako aj v prípade ak predmetné
balkónové konštrukcie nie sú súčasťou veci - bytového domu, keďže v tom prípade sa musí aplikovať
právny režim, ako ho uvádza v bodoch 3 až 6, teda že predmetné dielo ostalo vo vlastníctve jeho
spoločnosti, a teda s predmetom diela môže voľne nakladať.
5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací
súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania. V
obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je
dispozitívnym ustanovením a že si strany zmluvy o dielo môžu v konkrétnom prípade dojednať taký
vlastnícky režim, aký im pre daný prípad najlepšie vyhovuje. Takéto osobitné dojednanie vlastníckeho
režimu pri zhotovovaní veci na základe zmluvy o dielo sa označuje ako výhrada vlastníckeho práva.
Nakoľko výhrada vlastníctva podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nebola v Zmluve o dielo
dohodnutá, spoločnosť MS KOVO plus s.r.o. nie je vlastníkom predmetných balkónových konštrukcií,
preto nie je oprávnená s nimi nijakým spôsobom nakladať.
Z dohodnutých zmluvných ustanovení v spojení s výkladom ustanovení príslušného zákona je možné
vyvodiť, že až do úplného zaplatenia ceny diela je vlastníkom balkónových konštrukcií žalobca -
spoločnosť EUROMONT TOP, s.r.o. Preto námietka žalovaného podľa ktorej žalobca nepožíva aktívnu
vecnú legitimáciu, nie je na mieste.
V tejto veci bola dňa 20.10.2020 zo strany žalobcu podaná žaloba vo veci samej, ktorou sa domáha
určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaného. V prípade platnosti a účinnosti
tohto odstúpenia od zmluvy dôjde k zániku práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo,
dochádza k ohrozeniu práv a oprávnených nárokov žalobcu, a tým v konečnom dôsledku aj jeho
koncových odberateľov. Preto je na mieste aj žalobcova dočasná obrana prostredníctvom už podaného
a rozhodnutého Návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
6. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom v obsahu poukázal na to, že
neodkladné opatrenie je relevantné v prípadoch, v ktorých je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotným odstránením predmetných balkónových
konštrukcií (ak vychádza z toho, že predmetné balkónové konštrukcie sa po ich namontovaní stali
súčasťou bytového domu) ujma vznikne práve vlastníkom predmetného bytového domu. V tomto
kontexte poukazuje na to, že účelom samotného vykonania diela má byť práve zvýšenie hodnoty
bytového domu namontovaním balkónových konštrukcií, a teda ujma by vznikla práve vlastníkom
bytových jednotiek v tomto dome, keby nedôjde k zvýšeniu hodnoty tohto bytového domu, nie žalobcovi.
Naprotitomužalobca-ktorýniejevlastníkombytovéhodomualebopredmetnýchkonštrukcii,sadomáha
zachovania tohto statusu quo, a to aj napriek tomu, že porušil povinnosť zo zmluvy o dielo, keďže
neuhradil cenu diela, ktorú uhradiť mal. Práve z tohto dôvodu aj od predmetnej zmluvy o dielo odstúpil.
Je potom nelogické, aby uznal argumentáciu žalobcu v tom zmysle, že aj napriek tomu, že neuhradil
predmetnú sumu, je vlastníkom veci, a na základe hmotnoprávneho vzťahu medzi ním a vlastníkmi
bytov, má aktívnu legitimáciu, ktorú si sám konštituoval.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj
postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v medziach podaného odvolania žalovaným (§ 379,
§ 380 CSP) a po preskúmaní vydaného rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia v spojení s odvolacími
dôvodmi, ktorými je odvolací súd viazaný, úvodom zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Pre dôvodnosť
nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia musia byť osvedčené rozhodujúce skutočnosti z
existencie ktorých pri rozhodnutí súd vychádza.
10. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa osvedčuje a nedokazuje, čo znamená,
že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje významné relevantné skutočnosti,
ktoré by mali podanie návrhu osvedčiť. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ktoré musí
navrhovateľ hodnoverne osvedčiť. I keď nie je možné v procesnom štádiu, v ktorom bol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podaný, vyžadovať dôsledné preukázanie jednotlivých skutočnosti
rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak pri zohľadnení, že neodkladné opatrenie
má v zásade preventívny účinok musia byť, ak sa má dosiahnuť jeho efektívnosť tvrdenia skutočnosti
a preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená
osvedčene. Neodkladné opatrenie teda umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pri nariaďovaní
neodkladnéhoopatreniaprevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkovýchzistení.Pre
nariadenie neodkladného opatrenia musia byť však okolnosti z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia.
11. V prejednávanej veci žalobca vyvodzuje nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná procesná
ochrana nariadením neodkladného opatrenia zo skutočnosti, že medzi ním a žalovaným došlo dňa
19.07.2019 k uzavretiu zmluvy o dielo č. 25/2019, predmetom, ktorej bola výroba, dodanie a montáž
balkónovýchkonštrukciínabytovýdomsúp.č.XXXX vO..Žalobcanezaplatiljednuzvystavenýchfaktúr
žalovaným č. 20VF00080 so splatnosťou 03.07.2020, čo bolo dôvodom na odstúpenie žalovaného od
zmluvy o dielo listom zo dňa 28.08.2020 doručeným žalobcovi dňa 03.09.2020. Z následného konania
žalovaného, a to výzvy zo dňa 14.09.2020 vlastníkom bytov vyplýva, že tento mal v úmysle demontovať
ním realizované osadenie balkónov v zmysle uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného, ako aj odvolacích dôvodov uvedených v podanom odvolaní žalovaného, je zrejmé, že
predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je skúmanie, resp. určovanie vlastníctva
k predmetu diela realizovaného na základe zmluvy o dielo č. 25/2019, o to viac, že žalobca mal uzavretú
zmluvu o dielo aj s vlastníkmi bytov, ktorej predmetom bola taktiež montáž balkónov k jednotlivým bytom,
pričom platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalovaným a s tým súvisiace vlastnícke vzťahy
budúpredmetomkonania,začatéhonazákladeuloženejpovinnostizneodkladnéhoopatrenia,ažalobca
preukázateľne dňa 20.10.2020 podal na OS Topoľčany žalobu na určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy o dielo.
12. Vychádzajúc z obsahu a zmyslu ust. § 325 ods. 1 CSP je nepochybné, že neodkladné opatrenie sa
nariaďuje, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pričom s odkazom na vyššie uvedené je zrejmé,
že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o dielo, predstavuje neodkladným
opatrením definovaný pomer a vo vzťahu k žalobcom tvrdenému skutkovému stavu o snahe žalovaného
demontovať ním osadené balkóny je možné konštatovať, že daný špecifický skutkový stav vyžaduje
potrebu dodatočnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko taktiež odvolací súd zastáva
názor,ženenariadenímneodkladnéhoopatrenia,resp.konanímžalovaného,ktorýmbypristúpilktakejto
demontáži, by mohlo dôjsť ku značnej škode, a to v konečnom dôsledku na strane samotných vlastníkov
bytov.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu teda boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
a preto odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie preukázanú a osvedčenú existenciu všetkých
zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a z uvedených dôvodov uznesenie
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 CSP tak, že v
odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 100 %.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.