Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/199/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204852
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816204852.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
T. Y. nar. X.X.XXXX dieťaťa rodičov R. Y. nar. X.X.XXXX bývajúcej na R. ul. č. XXX v Y. a T. Y. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho na Z. ul. č. X v Q. v konaní o návrhu R.. Q. L. Y.. nar. X.X.XXXX bývajúceho v I.
č. XXX na ustanovenie opatrovníka pre maloletého o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Rožňava z 13.6.2018 č.k. 7P/236/2016-9 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol s
poukazom na ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 29.6.2016 domáhal ustanovenia

opatrovníka pre maloletého na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. Svoj podnet odôvodnil
na tom skutkovom základe, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletého T. mal intímny styk s
matkou maloletého a je presvedčený, že je biologickým otcom maloletého. Matka maloletého mu od
jeho narodenia až do veku 6 rokov umožňovala prakticky neobmedzený kontakt s maloletým, čo sa v
roku 2014 radikálne zmenilo a v súčasnosti mu kontakt s dieťaťom neumožňuje. Keďže je v záujme
maloletého, aby poznal svojich biologických rodičov a matka a jej manžel, t.j. matrikový otec, nemajú

záujem o zapretie a následné určenie otcovstva k maloletému T., on, ako biologický otec doručil súdu
podnet na ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu v zmysle ustanovenia § 96 Zákona o rodine,
ktorý by zastupoval maloletého v konaní o zapretie otcovstva. Súd prvej inštancie s použitím ust. § 85,
§ 86 a § 96 Zákona o rodine odôvodnil uznesenie v podstate tým, že navrhovateľ, ktorý sa považuje
za biologického otca maloletého, nie je aktívne legitimovaný k podaniu návrhu na zapretie otcovstva o
čom bol súdom aj poučený.

2.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľzdôvodovpodľaust.§365ods.
1 písm. a), b), e), a g) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s tým, že neboli splnené procesné
podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a žiadal, aby bolo o podanom návrhu náležite rozhodnuté. Uviedol, že dňa 27.6.2016 osobne
požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately o radu a pomoc vo veci ustanovenia opatrovníka maloletému dieťaťu pre podanie
návrhu o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva maloletým, kde mu bolo prisľúbené, že úrad ho bude
telefonicky kontaktovať. Keďže k uvedenému nedošlo, sám podal tento návrh na súde, ktorý odôvodňuje

tým, že je biologickým otcom maloletého T.. Vytkol konajúcemu súdu, že vo veci nenariadil pojednávanie
a poukázal na čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo poznať svojichbiologických rodičov. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie pochybil tým, že nesprávne právne
vec posúdil, čím boli porušené práva maloletého dieťaťa na spravodlivý proces.
3. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
4. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej „CSP“) a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3
CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
možné potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej

inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na

spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo

na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

8. V zmysle Civilného mimosporového poriadku majú účastníci konania právo na to, aby bola vec v čo
najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 CMP), právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a

dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon (§ 167 CSP), právo byť
predvolaný na súdne pojednávanie (§ 33 ods. 1 CMP), právo na doručenie predvolania na pojednávanie
tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má
pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 CMP), právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 CSP),
právo na to, aby bol účastníkom rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 223 CSP) a právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).

9. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že
niektoré menej závažné pochybenia môže napraviť svojim postupom. Ak napríklad súd prvej inštancie
neumožnilstranevyjadriťsakdôkazualebokpísomnémupodaniuprotistrany,môžebyťtotopochybenie

v odvolacom konaní napravené. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do práva na
spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní
napraviť a ktorý zásah odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

10. V prvom rade odvolací súd považoval za potrebné správne ustáliť predmet konania, keďže

z uznesenia súdu prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne nevyplýva o akom návrhu navrhovateľa
rozhodoval a či mu bolo zrejmé z obsahu jeho podania, čoho sa navrhovateľ domáhal. Z obsahu
uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že posudzoval návrh navrhovateľa doručený na súd dňa
29.6.2016, ktorým sa navrhovateľ domáhal ustanovenia opatrovníka maloletému dieťaťu, ktorý ho
bude v jeho mene zastupovať v konaní o zapretie otcovstva v zmysle ust. § 96 Zákona o rodine.

Zákonodarca rozdelil postup pri zapretí otcovstva na dve štádia. Prvá fáza je konanie o prípustnosti
zapretia otcovstva. Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby
otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Pokiaľ je dieťa plnoleté, podáva návrh samo, maloletému
súd pre zrejmú kolíziu záujmov ustanoví kolízneho opatrovníka v zmysle ust. § 31 Zákona o rodine.Dieťa nemôže byť zastúpené ani jedným z rodičov, nakoľko sú v konaní obaja pasívne legitimovaní.
Ak bude mať súd preukázaný záujem dieťaťa a zistí, že márne uplynuli zapieracie lehoty rodičov,
vysloví prípustnosť zapretia otcovstva, inak návrh zamietne. Svojim návrhom však navrhovateľ nežiadal

o rozhodnutie, ktorým by súd určil, že T. Y. nie je otcom maloletého T., ako to vo svojom odôvodnení
uvádza súd prvej inštancie, ale o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému pre podanie návrhu o
vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva. Konštatuje, že súd prvej inštancie sa odklonil od predmetu
konania, neujasnil si podstatu rozhodnutia, o ktoré navrhovateľ žiadal a zmätočným spôsobom rozhodol,
keď konanie vo veci samej zastavil. Z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, a ani nevyplýva, na podklade

ktorého konkrétneho ustanovenia CSP, resp. CMP, svoje rozhodnutie založil.

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

13.Podľa§167ods.1CSPaksúdneodmietolžalobupodľa§129alebonerozhodolozastaveníkonania,

doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

14. Podľa § 161 ods.1, ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
16. V danom prípade súd prvej inštancie zastavenie konania odôvodňuje nedostatkom aktívnej vecnej
legitimácienavrhovateľa,keďžepredmetomkonaniajepodľajehonázoruzapretieotcovstva.Inédôvody

pre zastavenie konania z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplývajú.
17. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo od začatia konania až
do jeho skončenia kedykoľvek počas konania. Rozoznávame procesné podmienky na strane súdu, na
strane účastníkov konania, vecné procesné podmienky, a negatívne procesné podmienky. Procesné

podmienky v civilnom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný
predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako
i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania
vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového
poriadku.

18. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne),
ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania
(civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju
zákon priznáva (§ 61 CSP). Ustanovenie § 61 CSP sa odvoláva na hmotné právo. Teda od procesnej

spôsobilosti (oprávnenia byť účastníkom konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje
hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo
pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.
19. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považuje záver súdu o zastavení konania z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní za nesprávny. Pokiaľ totiž nie je daná
aktívna legitimácia navrhovateľa na uplatnenie nároku v súdnom konaní, jediným procesným dôsledkom
nedostatku aktívnej legitimácie je meritórne rozhodnutie spočívajúce v zamietnutí návrhu. Vzhľadom na
uvedené bol naplnený aj ďalší dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods.
1 písm. b) a c) CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.21. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

22. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie konať o podanom návrhu v súlade s ust. §
167 CSP, vykonať náležité dokazovanie a na základe zisteného skutkového stavu zákonne rozhodnúť

o podanom návrhu a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery
vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a
logicky správne.

23. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.