Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720203936
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720203936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matky: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX W., právne
zastúpenej Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen,
IČO: 50 492 934 a otca: J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX Z., zastúpeného W. Z. H.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX A., adresa na doručovanie I. XX, XXX XX A., o
návrhu matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca

proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/26/2020 - 129 zo dňa 07. 12. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/26/2020 - 129 zo dňa 07. 12. 2020 v napadnutom výroku
II. o zameškanom výživnom m e n í tak, že otec J. U., nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n ý zaplatiť
zameškané výživné v sume 240,- Eur za obdobie od 03. 09. 2020 do 30. 11. 2020 pre maloleté dieťa C.
U., nar. XX. XX. XXXX k rukám matky v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne splatnými spolu s bežným
výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky zameškaného výživného riadne a včas sa stáva splatné
celé zameškané výživné.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“)
výrokom I. uložil otcovi J. U. povinnosť prispievať na výživu maloletého C. U. sumou 170,- Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 03. 09. 2020. Výrokom II. súd prvej inštancie
uložil otcovi maloletého J. U. povinnosť zaplatiť zameškané výživné v sume 510,- Eur za obdobie od
03. 09. 2020 do 30. 11. 2020 pre maloleté dieťa C. U., nar. XX. XX. XXXX, k rukám matky v splátkach
vo výške 20,- Eur mesačne splatnými spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky

zameškaného výživného riadne a včas sa stáva splatné celé zameškané výživné. Výrokom III. súd prvej
inštancie vyslovil, že styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje. Výrokom IV. súd návrh vo zvyšnej
časti zamietol. Výrokom V. vyslovil, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 5P/182/2009 - 51 zo dňa 03. 08. 2009 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca
voči maloletému dieťaťu a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Výrokom VI. súd prvej inštancie
rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 03. 09. 2020 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
synovi. Návrh odôvodnila tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 08. 2009č. k. 5P/182/2009 - 51 bol otec maloletého dieťaťa, „zaviazaný“ prispievať na jeho výživu sumou 90,-
Eur mesačne. Od poslednej úpravy výšky výživného a úpravy styku uplynula doba viac ako 11 rokov,
pričom došlo k zmene pomerov na stane maloletého dieťa, pričom maloletý od 02. 09. 2020 nastúpil

do 1. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy podnikania vo W.. Medzičasom sa zvýšili i výdavky na
stravu, oblečenie maloletého, pričom maloletý je i športovo aktívny, venuje sa hokeju, s čím sú spojené
zvýšené výdavky na uvedené voľno-časové športové aktivity. Matka uviedla, že otec o syna neprejavuje
žiadny záujem, mimo vyživovacie povinnosti maloletému nijako neprispieva.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že mal preukázanú skutočnosť, že životná
úroveň oboch rodičov je rovnaká, nakoľko obaja rodičia majú priemerný čistý mesačný zárobok v sume
650,- Eur, sú vlastníci nehnuteľností, ktoré obývajú a z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť
preukazujúca lepšie hmotné zabezpečenie druhého rodiča. Maloletý má XX rokov, začal študovať
na strednej škole, aktívne sa venuje hokeju a finančné výdavky, ktoré vynakladá matka na osobnú
starostlivosť o dieťa, zodpovedajú výdavkom dospelej osoby (maloletý syn meria 196 cm, je aktívny

športovec). Matka na starostlivosť o maloletého vynakladá mesačne sumu 437,- Eur. Pri rozhodovaní
o výške vyživovacej povinnosti otca súd zohľadnil sumu pravidelných výdavkov uhrádzaných matkou
na uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa, ako aj skutočnosť, že osobnú starostlivosť o
maloletého vykonáva výhradne matka, ktorá si aj takýmto spôsobom plní vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu. Súd ďalej zohľadnil zmeny osobných pomerov na strane otca, spočívajúce v uzatvorení

manželstva a v ďalšej vyživovacej povinnosti voči mladšiemu synovi. Súd určil výšku vyživovacej
povinnosti tak, aby pokrývala základne životné potreby maloletého dieťaťa a nebola zároveň pre otca
likvidačná, vzhľadom na súčasnú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19. Súd nemohol ignorovať
informácie uvádzané otcom, že zamestnávateľ mu mzdu vypláca po častiach, prípadne mešká s
platením mzdy a manželka sa kvôli COVID-19 musela zamestnať na polovičný úväzok a jej mesačný

príjem klesol na polovicu. Otec maloletého si uvedomoval potrebu zvýšiť mesačný príjem a aktívne
si hľadá zamestnanie s vyšším mzdovým ohodnotením. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených
okolností súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému synovi v sume 170,- Eur mesačne,
počnúc dňom podania návrhu na súd, t. j. od 03. 09. 2020. Zároveň súd uložil otcovi zaplatiť zameškané
výživné v sume 510,- Eur za obdobie od 03. 09. 2020 do 30. 11. 2020 v mesačným splátkach 20,-

Eur, splatných spolu s bežným výživným. Otec tak bude prispievať na výživu syna v sume 190,- Eur
mesačne po dobu 25 mesiacov (bežné výživné 170,- Eur a zameškané výživné 20,- Eur), čím dôjde k
primeranému plneniu vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu a zároveň nebude takto určená povinnosť
pre otca likvidačná. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že vo zvyšnej časti na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca súd návrh zamietol. Pretože stretávanie otca so synom neprebieha, súd neupravoval ani

styk otca s dieťaťom. O trovách rozhodol súd prvej inštancie § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že odvolanie podáva len do výroku o

zameškanom výživnom. Argumentoval, že voči maloletému synovi si stále plnil vyživovaciu povinnosť
riadne a včas vo výške 90,- Eur mesačne k rukám matky, a preto súd nesprávne uviedol výšku
zameškaného výživného vo výške 510,- Eur od 03. 09. 2020 do 30. 11. 2020, a teda správne má byť
uvedené zameškané výživné vo výške 240,- Eur od 03. 09. 2020 do 30. 11. 2020. Navrhol preto aby
odvolací súd rozhodol podľa § 388 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie buď sám zmenil, prípadne

podľa § 389 a § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie otca maloletého dieťaťa bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi a matke maloletého
dieťaťa cestou jej právneho zástupcu dňa 26. 01. 2021.

6. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 03. 02. 2021. Uviedla, že zameškané výživné za obdobie od 03. 09. 2020 do 30. 11. 2020 vo výške
510,- Eur bol otec zaviazaný v 20,- Eur splátkach spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením
čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Otec v odvolaní napadol nesprávne vyčíslenú sumu
zameškanéhovýživného,ktorúsúdurčilvovýške510,-Eur.Okresnýsúdzrejmelenvýpočtovýmomylom

od tejto sumy neodpočítal už uhradené výživné vo výške za 3 mesiace, spolu 270,- Eur, čím potom výška
zameškaného výživného za obdobie od 03. 09. 2020 do 30. 11. 2020 predstavuje sumu 240,- Eur.7. Vyjadrenie matky k odvolaniu otca bolo doručené otcovi cestou jeho právneho zástupcu s možnosťou
k uvedenému sa vyjadriť a rovnako vyjadrenie bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi - ÚPSVaR Zvolen
dňa 15. 03. 2021 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

8. Dňa 04. 03. 2021 bolo Okresnému súdu Zvolen doručené vyjadrenie otca, učinené prostredníctvom
jeho právneho zástupcu, k vyjadreniu matky maloletého dieťaťa, v ktorom uviedol, že súhlasí s
vyjadrením matky, ktoré je totožné s podaným odvolaním otca a voči vyjadreniu nemá námietky.

9. Vyjadrenie otca maloletého dieťaťa bolo doručené matke maloletého dieťaťa a kolíznemu
opatrovníkovi.

10. Vyjadrenie k vyjadreniu otca maloletého dieťaťa podané nebolo.

11. V dôsledku odvolania otca maloletého dieťaťa krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č.

160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
a bez odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu
prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 385 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd uvádza, že predmetom rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie bol návrh matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, pričom okresný súd, konajúci ako súd
prvej inštancie, návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu vyhovel
len čiastočne, keď výživné na maloletého C. U. zvýšil, avšak nie na matkou navrhovaných 250,- Eur
mesačne, ale otcovi uložil povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou 170,- Eur mesačne, a to od

dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 03. 09. 2020. Rozhodnutím súdu o zvýšení výživného spätne, počnúc
vyššie uvedeným dátumom, vzniklo otcovi maloletého taktiež zameškané výživné, o ktorom súd prvej
inštancierozhodolvýrokomII.,keďuvedenévyčíslilod03.09.2020do30.11.2020(dočasurozhodnutia
súdu prvej inštancie) a vo výroku II. uviedol sumu zameškaného výživného 510,- Eur za obdobie 03. 09.
2020 do 30. 11. 2020, ktoré zároveň umožnil otcovi maloletého dieťaťa splácať v splátkach po 20,- Eur

mesačne splatnými spolu s bežným výživným, a to k rukám matky maloletého dieťaťa.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len otcom maloletého dieťaťa a to vo výroku II.
o zameškanom výživnom, pričom otec maloletého v podanom odvolaní namietal nesprávne uvedenú
výšku zameškaného výživného, keď mal za to, že súd prvej inštancie k uvedenému pochybeniu dospel

tým spôsobom, že pri matematickom výpočte zameškaného výživného zrejme nevzal do úvahy dosiaľ
plnené výživné otcom maloletého dieťaťa v pôvodne súdom určenej výške, t. j. 90,- Eur mesačne.
Navrholpreto,abyodvolacísúdprihliadolnadosiaľriadneplnenévýživnéaabyrozhodolozameškanom
výživnomvovýške,ktorázodpovedásume,oktorúbolovýživnézvýšené,t.j.abyvyslovil,žezameškané
výživné je 240,- Eur. Možnosť plnenia zameškaného výživného v splátkach otec nijakým spôsobom

nenapadol ani nerozporoval, rovnako odvolaním otca nebol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý
v jeho ostatných výrokoch.

17.Matkaodvolanievočirozsudkusúduprvejinštancienepodala.Zvyjadreniamatkymaloletéhodieťaťa
podaného k odvolaniu otca vyplýva, že táto uvedenú odvolaciu námietku nespochybňuje, považuje ju

za dôvodnú, kedy potvrdila riadne plnenie výživného v dosiaľ určenej výške otcom maloletého dieťaťa,
t. j. vo výške 90,- Eur mesačne, a pripustila, že konajúci súd prvej inštancie zrejme len nesprávnym
matematickým výpočtom opomenul pri výške zameškaného výživného zohľadniť i čiastky plnené titulompôvodného súdneho rozhodnutia o výživnom. Zhodne ako otec maloletého dieťaťa dospela k záveru,
že zameškané výživné mal súd prvej inštancie určiť sumou 240,- Eur.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, dostatočnom pre rozhodnutie vo veci samej, rozhodol o zvýšení výživného,
pričom tento výrok rozsudku nebol žiadnym z účastníkov konania napadnutý opravným prostriedkom
(a nadobudol právoplatnosť), avšak pri určení výšky zameškaného výživného súd prvej inštancie
postupoval zjavne nesprávne, keď výšku zameškaného výživného za obdobie od 03. 09. 2020 do

30. 11 2020, t. j. za tri mesiace určil sumou 510,- Eur. Uvedená suma tak matematicky zodpovedá
zvýšenému výživnému 170,- Eur za obdobie troch mesiacov (3 x 170,- Eur), avšak od uvedeného
bolo potrebné odčítať priebežne plnené výživné otcom v pôvodne súdom určenej výške na základe
ostatného súdneho rozhodnutia Okresného súdu Zvolen o výživnom č.k. 5P/182/2009 - 51 zo dňa
03. 08. 2009 , t. j. 3-krát po 90,- Eur (90,- Eur pôvodné mesačné výživné), ktorého riadne a včasné
plnenie zo strany otca k rukám matky nerozporoval žiadny z účastníkov konania. Preto zameškané

výživné predstavuje len dlh na výživnom vzniknutý zvýšením vyživovacej povinnosti od 03. 09. 2020,
ako rozdiel medzi súdom stanovenou povinnosťou zvýšeného výživného a dosiaľ hradeným výživným
na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/182/2009. Keďže v odvolacom konaní spor o
výške zameškaného výživného medzi účastníkmi konania, t. j. medzi matkou maloletého dieťaťa a
otcom maloletého dieťaťa de facto nebol, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené nesprávne

rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o zameškanom výživnom bolo dôsledkom nesprávneho
matematického výpočtu konajúceho prvoinštančného súdu. Zároveň nebolo potrebné vykonať odvolacie
pojednávanie a vykonať dokazovanie za účelom zistenia výšky zameškaného výživného ku dňu
rozhodnutia odvolacieho súdu, keď v podanom odvolaní otec napadol len matematicky nesprávny
výpočet výšky zameškaného výživného ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom rozhodnutie

súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca (výrok I. rozsudku ) odvolaním napadnuté
neboloatedarozsudoksúduprvejinštancievtejtočastinadobudolprávoplatnosť.Zároveň,vzmysleust.
§ 44 Civilného mimosporového poriadku sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, teda otcovi
maloletého dieťaťa vznikla povinnosť plniť zvýšené výživné doručením rozsudku súdu prvej inštancie.
Neplnenie povinnosti platiť výživné v súdom zvýšenej výške matkou maloletého v odvolacom konaní

uvádzané nebolo.

19. Z uvedeného dôvodu odvolací súd bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania, rozhodujúc
viazaný dostatočne zisteným skutkovým stavom, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti - výroku II. o výške zameškaného výživného, tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia, nakoľko neboli podmienky pre potvrdenie ani zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. S
poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

20. Keďže odvolací súd v dôsledku podaného odvolania čiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

v jeho výroku II., pri rozhodovaní o trovách konania, postupoval podľa § 396 ods. 1, 2 CSP a sám
rozhodol i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O týchto rozhodol s poukazom
na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania, a to vzhľadom na charakter konania, v ktorom každý znáša trovy, ktoré mu v
súvislosti s konaním vznikli, keď odvolací súd nevzhliadol dôvod na postup podľa § 54 a § 55 Civilného

mimosporového poriadku. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na postup a rozhodnutie podľa § 54 a § 55
Civilného mimosporového poriadku ani v odvolacom konaní, a preto i o trovách odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 52 Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného, ako aj

odvolacieho konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania a každý z
účastníkov konania tak znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním pred súdom vznikli, sám.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).