Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Novák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010277
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6918010277.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.,
a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci odsúdeného L. U., pre
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona a iné, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. júna 2021 v Banskej
Bystrici sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/49/2018

zo dňa 22. apríla 2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušuje uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 4T/49/2018 zo dňa 22. 04. 2021 a ukladá okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Predseda senátu Okresného súdu Rimavská Sobota uznesením sp. zn. 4T/49/2018 zo dňa 22. 04. 2021
podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený L. U. sa v skúšobnej dobe podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil, a trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 4T/49/2018 zo dňa 21. 06. 2018 vo výmere 3 rokov vykoná.

Podľa § 52 ods. 5 Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 1. ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol
odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodsúdenýsťažnosť,ktorúpísomneodôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že súd prvého stupňa rozhodol na základe neúplného
zistenia skutočného stavu veci, nevyžiadal si obligatórne dôkazy a to hodnotenie jeho osoby z miesta
trvalého bydliska, hodnotenie od zamestnávateľa a ani odpisy z registra trestov a priestupkov. Okrem
predvolania, ktoré podľa súdu neprevzal v odbernej lehote, sa o zabezpečenie jeho prítomnosti na

verejnom zasadnutí súd iným zákonným spôsobom nepokúsil, a tak mu bolo odňaté právo na obhajobu
a spravodlivé rozhodnutie. Ďalej uviedol, že počas skúšobnej doby viedol riadny život, nedopúšťal
sa žiadnej protispoločenskej činnosti, trestne stíhaný nebol a taktiež nemal žiadne priestupky. Počas
skúšobnej doby sa preukázateľne zamestnal, ako mu to bolo nariadené okresným súdom, o čom ako
dôkaz predložil pracovnú zmluvu, na čo okresný súd pozabudol a v odôvodnení rozhodnutia to vôbec
neuviedol, a od zamestnávateľa si nevyžiadal hodnotiacu správu, pričom by zistil, že si riadne, čestne

a zodpovedne plní svoje pracovné povinnosti. Prvostupňový súd taktiež v odôvodnení rozhodnutia
neuviedol, či si vyžiadal odpis z registra trestov, evidenciu priestupkov, hodnotenie z miesta bydliska, a
ak áno, ako sa s týmito dôkazmi vysporiadal. Podľa jeho názoru ak by súd takýmito dôkazmi disponoval,
pri ich komplexnom vyhodnotení je predpoklad, že by dospel k záveru, že napriek priebežným správam
probačného a mediačného úradníka spĺňa podmienky na vyslovenie záveru, že sa v skúšobnej dobe
osvedčil, prípadne by zvažoval aplikáciu § 52 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona a primerane

mu predĺžil probačný dohľad, prípadne uložil primerané obmedzenia a povinnosti, alebo kontrolu
technickými prostriedkami. Záverom uviedol, že súd sa nezaoberal ani jeho rodinnou situáciou, a v tomtosmeresitiežnezabezpečilžiadnedôkazy.Inakbyzistil,žesavzornestaráodružku,ktorájenamaterskej
dovolenke, a o dve maloleté deti, pričom jeho syn trpí dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,
ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť pre chronické ochorenie dolných dýchacích ciest. Poukázal na

to, že on je jediným živiteľom rodiny. Je pravda, že ku probačnej a mediačnej úradníčke sa dostavil
iba jedenkrát a na ostatné predvolania sa nedostavil. Je mu to úprimne ľúto, avšak bol v domnení,
že keď sa preukázateľne zamestnal a riadne sa staral o svoju rodinu a nedopustil sa žiadnej trestnej
činnosti, že tieto skutočnosti budú postačovať na jeho osvedčenie v skúšobnej dobe. Je preto na mieste
otázka, či samotné nedostavenia sa na predvolania ku probačnej a mediačnej úradníčke, avšak za

súčasného splnenia všetkých ostatných podmienok, ktoré mu súd uložil, vrátane vedenia riadneho
života a bezúhonnosti, dáva spoľahlivý a spravodlivý základ na to, aby súd mohol vysloviť záver, že
sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Na základe uvedeného preto požiadal, aby krajský súd napadnuté
uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie. Ku sťažnosti odsúdený zároveň pripojil pracovnú zmluvu, posudok o
dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa a rodné listy detí.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako nadriadený orgán, skúmal, či bola sťažnosť odsúdeného podaná
včas, či bola podaná oprávnenou osobou, a či nedošlo k späťvzatiu sťažnosti alebo k vzdaniu sa práva
podať sťažnosť.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a po preskúmaní trestného spisu krajský

súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou, a je aj dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a celého spisového materiálu zistil, že odsúdený L.
U. bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/49/2018 zo dňa 21. 06. 2018 uznaný
za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo
výmere 3 rokov s probačným dohľadom, za súčasného uloženia povinnosti zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia

začala plynúť dňa 22. 06. 2018 a uplynula dňa 22. 06. 2021. Zo správy probačného a mediačného
úradníka zo dňa 24. 04. 2020 vyplýva, že odsúdený bol na výkon probačného dohľadu predvolaný 5
krát, dostavil sa len raz, a to dňa 25. 02. 2019, pričom od uvedeného dátumu na predvolania, ktoré
mu boli riadne doručené, nereagoval, a na probáciu sa nedostavil. Vzhľadom k tomu, že odsúdený
sa nepodroboval probačnému dohľadu, probačný dohľad u neho neplní svoj účel. Z poslednej správy

probačného a mediačného úradníka zo dňa 15. 02. 2021 je zrejmé, že celkovo bol odsúdený na výkon
probácie predvolávaný 7 krát, posledné dve predvolania mu boli doručované prostredníctvom polície,
ktoré riadne prevzal, a napriek tomu sa na probáciu nedostavil, preto u neho probačný dohľad neplní
svoj účel. Krajský súd ďalej zistil, že predvolanie na verejné zasadnutie na deň 22. 04. 2021, na ktorom
okresný súd nariadil odsúdenému nepodmienečný trest, odsúdený v odbernej lehote neprevzal a na

verejné zasadnutie sa nedostavil.

Pre to, aby mohol súd vysloviť, že sa odsúdený počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia osvedčil, musí byť splnená zákonná podmienka uvedená v § 52 ods. 1 Trestného
zákona, a to vedenie riadneho života. Vedením riadneho života v skúšobnej dobe pritom treba

rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych
povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí samo o sebe vždy znamenať, že
podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon
bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v
skúšobnej dobe ďalší trestný čin, ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel

uloženým podmienkam. Jedným zo základných znakov riadneho života je teda dodržiavanie právnych
noriem.Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci rozhodol
predčasne, keď nariadil odsúdenému L. U. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Je síce pravda, že odsúdený sa na probačný dohľad dostavil len jedenkrát, čo aj sám potvrdil, avšak

táto skutočnosť sama o sebe, bez zohľadnenia a vyhodnotenia ostatných skutočností podstatných
pre rozhodnutie o tom, či odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia viedol riadny
život, nemôže bez ďalšieho odôvodňovať nariadenie nepodmienečného trestu. Ako uviedol odsúdený
v podanej sťažnosti, okresný súd si pri rozhodovaní o premene trestu nevyžiadal žiadne ďalšie správy
na obžalovaného (z miesta trvalého bydliska, z príslušného OO PZ), nevyžiadal si odpis registra

trestov odsúdeného, ani výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, teda nemohol
komplexne posúdiť splnenie podmienky vedenia riadneho života zo strany odsúdeného. Odsúdený
pritom zrejme počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nespáchal žiadny ďalší trestný čin, ani
priestupok, a ako je zrejmé z predloženej pracovnej zmluvy, počas skúšobnej doby sa aj zamestnal,
teda splnil aj súdom uloženú povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona (teraz § 51
ods. 4 písm. k) Trestného zákona). Krajský súd tiež považuje za potrebné uviesť, že okresný súd

o premene trestu rozhodoval dňa 22. 04. 2021, teda ešte pred uplynutím skúšobnej doby, teda za
predpokladu, ak by posúdil všetky podstatné okolnosti dôležité pre rozhodnutie, mohol odsúdenému
prípadne aj v zmysle § 52 ods. 1 Trestného zákona predĺžiť probačný dohľad, uložiť doteraz neuložené
primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo nariadiť kontrolu technickými prostriedkami. Okresný
súd však namiesto posúdenia vyššie uvedených skutočností nariadil odsúdenému nepodmienečný trest

odňatia slobody. Takéto rozhodnutie okresného súdu sa potom javí ako predčasné, pre odsúdeného
neprimerane prísne a aj v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov.

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého

rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu po zohľadnení všetkých
okolností prípadu zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci znovu konal a
rozhodol. Úlohou okresného súdu preto bude zabezpečiť účasť odsúdeného na verejnom zasadnutí,

aby tento ozrejmil dôvody, pre ktoré sa nedostavoval k probačnému a mediačnému úradníkovi,
vyžiadať si správy na odsúdeného vrátane odpisu registra trestov a výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra SR, prípadne si pripojiť aj spis Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
1Pr/47/2018,aažpovykonaníavyhodnoteníuvedenýchdôkazovbudemôcťvovecináležiterozhodnúť,
pričom lehota pre rozhodnutie o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uplynie dňa

22. 06. 2022.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.