Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/302/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216235
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7717216235.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava-Petržalka, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti žalovanému L. V., O.. XX.X.XXXX, V. Z. XXX, XXX XX
Z., o zaplatenie 1 983,15 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.

16Csp/317/2017 - 48 z 18.4.2018 v spojení s rozsudkom dopĺňacím sp.zn. 16Csp/317/2017 z 26.7.2019

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný
I. Zaplatiť žalobcovi sumu 1 983,15 € spolu s dlžným úrokmi z istiny vo výške 1824,91 €, ďalej zákonný

úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1983,15 € od 1.11.2017 do zaplatenia, s tým, že sa
povoľuje tento dlh splácať žalovanému v splátkach po 20 € mesačne vždy k 20.temu dňu, v tom-ktorom
mesiaci pod následkami straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej z nich v lehote splatnosti.

II. Zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,12 % ročne zo sumy 1983,15 €
od 1.11.2017 do zaplatenia.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi bankové poplatky vo výške
9,51 €.

3. Vychádzal z toho, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 148244062 dňa 22.7.2014,
na základe ktorej bol schválený úver 2000 €, počet splátok 120 mesiacov, dátum konečnej splatnosti
10.7.2024, RPMN - 28,23 %, priemerná RPMN - 17,94 %, úrok 25,12 % p.a., celková suma úveru
5196,96 €, mesačná splátka 46 €. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto žalobca vyhlásil dňa
15.5.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaný potom úver čiastočne splácal, ale poslednú čiastkovú
úhradu vykonal dňa 3.2.2017. Od uvedeného dňa žiadnu ďalšiu úhradu nevykonal a k 31.10.2017 je

dlžná istina 1983,15 € až doposiaľ. Keďže dlžná istina nebola v konaní sporná, súd žalobcovi priznal
nárok na jej zaplatenie od žalovaného, a tiež na dlžné úroky 1824,71 €. Súd priznal žalobcovi aj zákonný
úrok z omeškania 5,05 % ročne v zmysle § 517 OZ a nar.vl. č. 87/95 Z.z..

4. Podľa súdu zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych
veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu
zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa(napr. C-416/11, AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná
nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych
predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť,

či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie,
než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k
nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s
dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť

úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon
teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a
žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a
to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má
dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník
mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je

splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné
napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú
pokutu).

5. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a

ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná
otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z
omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje
úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje
po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

6. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného

záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu

s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané
peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili,
ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej

nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

7. Prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť ďalšie sankcie aj po
splatnosti pohľadávky a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, ktorá chráni spotrebiteľa

v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je preto viac než
nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý by
zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné
priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez
časovejúpravyapretodohodaotakýchtoúrokochjeodklonomoddispozitívnejúpravyajevneprospech

spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Z tohto dôvodu
žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru.8.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSP,lebožiadnazostránnemánároknanáhradu
trov konania, lebo žalobca bol len čiastočne úspešný.

9. V podanom odvolaní (napadnuté boli len výroky II. a III. citovaného rozsudku v zákonnej lehote, teda
okrem výroku vo vyhovujúcej časti v prospech žalobcu) a žiadal podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP s
poukazom na nesprávne právne posúdenie aj podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a vyhovieť v celom rozsahu žalobe a priznať 100 %
trov konania. V odvolaní namietal žalobca, že alternatíva plnenia dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je

dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie
celej pohľadávky v najkratšom možnom čase. Vôľa strán pri privatívnej novácii musí smerovať jednak k
zrušeniu pôvodného záväzku a jednak k zriadeniu záväzku nového, ktorý záväzok pôvodný nahrádza,
ide o charakteristický rys privatívnej novácie, ktorý je určený dvoma časťami - privatívna novácia v
sebe spája prvok zrušenia pôvodného záväzku a prvok založenia nového záväzku. Prejav vôle veriteľa
smerujúci k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru

so vznikom novej povinnosti, je treba zaplatiť celý dlh jednorazovo a v stanovený termín. S poukazom
na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi, platí, že veriteľ má nárok na
úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru a súd nevzal do úvahy ani tú skutočnosť,
že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru a zmluvný úrok nebol kapitalizovaný
do celkovej dlžnej sumy. Ak aj pred časom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade omeškania

dlžníka s úhradou, je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok, ako aj úrok z omeškania, potom
vznikne otázka z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi
dvoma úrokmi, a to zmluvným a zákonným z omeškania iný, ide o totožné právne a skutkové situácie. Na
podporu svojich argumentov uviedol rozhodnutia Českej republiky, NS ČR napr. sp.zn. 33Odo/518/2003,
33Odo/657/2005 a 33Cdo/1401/2014, ale aj ďalšie). Nielen Obchodný zákonník, lebo zmluva o úvere

je absolútnym obchodom, možnosť dohodnúť a vymôcť náklady spojené s uplatnením pohľadávky,
ale i v zmysle Občianskeho zákonníka sa predpokladá uplatnenie nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Pri týchto nákladoch, ktoré si uplatnil veriteľ - žalobca platí, ako sme už uviedli vyššie, že je
možná dohoda a to rôzna aj vo forme paušálnej náhrady a pritom nejde o žiadnu skrytú sankciu, ale o
platné zmluvné ustanovenie. Druh úkonu, ako i výška poplatku boli žalovanému presne známe už v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere, nakoľko boli riadne uvedené v Sadzobníku poplatkov, účtované poplatky
žalovanému boli primerané aj vzhľadom na skutočné náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti vykonaním
úkonov vznikli na tento oprávnený nárok.

10.Vovyjadreníkodvolaniuuviedolžalovaný,ženesúhlasísodvolaním,ktorépodalžalobcaprotivýroku

II. a výroku III. a plne súhlasí s rozsudkom, ktorý určil súd 18.4.2018, lebo správne zamietal časti o
zaplatenie zmluvného úroku ročne zo sumy 1983,15 eur a nemá nikto právo ani na nárok na náhradu
trov konania, on súhlasí s rozsudkom. Ku svojmu vyjadreniu zo dňa 21.6.2018 (č.l. 74) pripojil aj prvú
stranu odvolania, čo vlastne bolo napadnuté zo strany žalobcu.

11. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal
napadnutý rozsudok a to iba v rozsahu výrokov II. a III., ktoré boli napadnuté odvolaním a zistil, že
rozsudok v napadnutej časti nie je udržateľný a treba ho zrušiť a to podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP.

12. Vzhľadom na ust. § 367 ods. 3 CSP (lebo právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy,

ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti,
alebo o predbežnej vykonateľnosti, a ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým
základom alebo sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo, odvolanie
sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý
nie je napadnutý odvolaním dotknutá), rozsudok vo vyhovujúcej časti, teda výrok I., nebol napadnutý

odvolaním žalobcu, a tak nadobudol právoplatnosť (žalovaný sa neodvolal).

13. V preskúmavanej napadnutej časti považuje odvolací súd odvolanie za dôvodné.

14. Odôvodnenie rozsudku v časti zamietnutia žaloby ako aj vo výroku o náhrade trov konania je strohé,

nepreskúmateľné a arbitrárne.

15. Je len samozrejmé, že súd prvej inštancie písal rozsudok 18.4.2018 ak považuje prípadnú
dohodu o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch z omeškania a ďalších sankciách pri indikovaníneprimeraného nárastu dlhu v neprospech spotrebiteľa, a ak to argumentuje tým súd, že potom
nevyhnutá otázka vykonania súdnych dohôd pri prijateľnosti takejto dohody ohľadne úrokoch popri
úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách spôsobuje odklon od dispozície právnej normy,

ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách a to v neprospech žalovaného
(nesprávne uvedené v bode 7 odôvodnenia, že žalovanej, pozn. odvolacieho súdu), a že zákon
umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3 nar.vl. č. 87/1995 Z.z. je predčasné a
neudržateľné. Aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že tento zisk (dohodnutý úrok predstavuje cenu, za
ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii) predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v

rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku a pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru
nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu zistenou úverov, s ktorou
má disponovať, potom už teda spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, ale ani niet dôvodu ani na to, podľa názoru súdu, aby veriteľ požadoval od neho úroky , ktoré by
mupatrili,akbyspotrebiteľmalprávodržbyfinančnýchprostriedkov(údajnebyinaknastalnespravodlivý

a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa , ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a
splnenia, a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy). Ide teda o stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky a veriteľom vyvolanej otázky obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako
keby k zmene záväzku nedošlo, pritom spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku, takéto správanie dodávateľa (rozumej žalobcu)

nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu), aj tento záver je nesprávny.

16. Ďalej súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné
priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania a dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez
časovejúpravy,apretodohodaotakýchtoúrokochjeodklonomoddispozitívnejúpravyajevneprospech

spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany.

17. Takýto záver súdu prvej inštancie je nesprávny a neudržateľný a zjavne predčasný v tomto konaní.

18. Čiastočne odvolací súd na podporu tohto názoru poukazuje na stanovisko č. 1/2019

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave na svojom rokovaní zo dňa 1.3.2017 v zmysle
§ 17 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri
rozdielnych právoplatných rozhodnutiach senátov 3 Co, 4 Co, 5 Co (ako aj ďalších 5 senátov tohto súdu)
k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatení spotrebiteľského úveru a ak z tohto záveru
vychádzal súd prvej inštancie, bolo v čase vydania rozhodnutia správne, avšak nie už v súčasnosti, lebo

k otázke zosplatnenia po vyhlásení predčasnej splatnosti so zreteľom na právo veriteľa na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti už zaujal stanovisko najvyšší súd najmenej
v piatich rozhodnutiach, a to aj keď ide o zrušujúce uznesenia v spotrebiteľských sporoch rôznych
odvolacích súdov Slovenskej republiky.

19. Odvolací súd si dovolí citovať z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v Bratislave
1VCdo/4/2017 z 18.12.2017, kde v konaní o zaplatenie 3.309.889,79 € s príslušenstvom v uznesení
konštatoval najvyšší súd, že je treba, tak ako senát 5 Cdo dospel k názoru, aby povinnosť dlžníka
zaplatiť úrok z omeškania nevznikala samostatne za každý deň trvania omeškania a len jednorazovo
v deň, v ktorom bol dlžník v omeškaní so splnením hlavného záväzku, uvedeným dňom začína plynúť

rovnaká premlčacia doba ako pre hlavný záväzok a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania
premlčia ako celok, a teda judikatúrny rozpor tam neexistoval, na ktorý poukazoval odvolací súd, ktorý
riešil spotrebiteľský spor. V tomto spore sa poukázalo na aplikáciu Občianskeho zákonníka, a to na
problematiku celkového vrátenia úrokov, lebo nemožno sa stotožniť so senátmi obchodného kolégia, že
ide o inú interpretáciu, a to podradenú podľa Obchodného zákonníka.

20. Okrem toho odvolací súd má k dispozícii rozsudok v meritórnej veci sp.zn. 2 Cdo 115/2019 z
30.6.2020, v ktorom sa riešila aj otázka úrokov z omeškania po zosplatnení (zamietnuté bolo dovolanie
žalobkyne, t.j. Prima banky v časti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5 Co 404/2017 z
26.6.2018 a rozsudku OS Košice I z 25.4.2017 č.k. 24C 82/2015-199 vo výroku, ktorým v prevyšujúcej

časti žaloba bola zamietnutá a vo vzťahu k zmluve o úvere č. 702159 ešte z roku 2012). V inej časti bol
zrušený rozsudok tak Krajského súdu v Košiciach, ako aj Okresného súdu Košice I sp.zn. 24C 82/2015,
ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá vo vzťahu k inej zmluve o úvere zo 14.12.2011 a vovýroku o trovách konania a spor v rozsahu zrušenia bol vrátený Okresnému súdu Košice I priamo na
ďalšie konanie, pričom dovolanie spotrebiteľky bolo odmietnuté.

21. V tomto rozhodnutí bol zaujatý názor vo veci 2 Cdo 115/2019 príslušným senátom, že aj
proces zjednocovania rozchádzajúcej sa rozhodovacej praxe súdov bol v rozhodnom období otázkou
následnou a rekodifikácia procesného práva priniesla na tomto poli zmenu prakticky len na dovolacom
súde po zavedení nového procesného predpisu CSP (Civilný sporový poriadok), pričom rozdielnosť
rozhodovania v zdanlivo identických prípadoch mohlo mať svoj dôvod a bez poznania konkrétnych

skutkových okolností, resp. aj viacerých v porovnávaných prípadoch, nemožno prijať ani záver, že by
išlo o identické prípady, aj keď to boli spotrebiteľské spory, a to skutkovo aj právne.

22. V súvislosti s realizáciou práv žalobkyne, a to ohľadne procesných oprávnení súvisiacich s
aktívnou účasťou na konaní bolo dané do pozornosti odvolacích súdov, že aj v rozhodnutiach
3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011 ako aj 1Cdo/6/2014 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo

možné vykladať extenzívne pri vzťahovaní sa aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu,
lebo postup odvolacieho súdu a aj samotný priebeh konania pri tomto procesnom postupe je možné
reštriktívne vykladať, avšak nie, ak ide o konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku.

23. Vo vzťahu k otázke dovolateľky, či má veriteľ právo na zmluvné dohodnuté úroky z poskytnutého
úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti, dovolací súd uviedol, že ak sa odvolací
súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vo výrokoch zamietol v prevyšujúcej
časti žalobu čo sa týka úrokov z omeškania, záväzkovo-právny vzťah, ktorý vznikol na základe tejto
zmluvy popísanej v rozsudku, napriek právnej forme a teda aj napriek tomu, že po právnej stránke ide o

absolútny obchod podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. zák., je svojim charakterom spotrebiteľským vzťahom,
žalobkyňa nepochybne výšku splátky úveru oznámila žalovanej jednostranným úkonom až po uzavretí
zmluvy o úvere, čím mal súd za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4
písm. a), b) OZ, keďže zmluva požaduje od žalovanej uhradenie úverovej splátky, o výške ktorej nebola
pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaná priamo v zmluve. Takúto podmienku zákon hodnotí

ako neplatnú a uplatnením uvedenej konštrukcie súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná žalobkyni
zaplatiť len to, čo jej bolo reálne poskytnuté, resp. len rozdiel medzi sumou, ktorú žalobkyňa žalovanej
reálne poskytla a tým, čo už žalovaná za úver zaplatila, zároveň vyhovel nároku žalobkyne na zaplatenie
úrokov z omeškania, ktoré predstavujú zákonom stanovenú sankciu z omeškania.

24. Opačný názor zaujal Najvyšší súd SR v tejto veci, keď zrušil rozsudok v časti nepriznania nároku
žalovanej na zaplatenie zmluvného úroku aj po zosplatnení úveru. S poukazom na ust. § 53 ods. 4
písm. a), b) OZ a na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch treba mať za to, že takúto
podmienku je potrebné považovať za neprijateľnú a teda aj za neplatnú a v tejto súvislosti konštatuje a
vyjadruje správnosť posúdenia súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, keď uzavreli, že žalovaná je

povinná žalobkyni zaplatiť len to, čo jej bolo reálne poskytnuté (rozumej banka požadovala od žalovanej
zaplatenie úverovej splátky, o výške ktorej nebola žalovaná vôbec informovaná, alebo lepšie povedané
a ozrejmené, keď uvedená výška splátky nebola zakomponovaná priamo v zmluve).

25. Keďže ale v našom spore nejde o takúto spotrebiteľskú situáciu a je potrebné ešte vykonať

dokazovanie, odvolací súd dáva úlohu po vrátení veci súdu prvej inštancie so zreteľom na možnosť
záväznéhopokynu,atopodľa§391ods.1,2CSP,lebožalovanýmalporozhodnutísúduprvejinštancie,
ale aj od určitého obdobia pri splácaní úveru ťažkú sociálnu situáciu a nebolo zatiaľ zohľadnené, či a
v akom rozsahu v čase uzavretia zmluvy žalovaný (pôvodne uzatváral zmluvu so žalobcom - Poštová
banka) po neskoršom v konaní preukázateľnom návrhu na zmenu žalobcu v tomto konaní po postúpení

pohľadávky si plnil dôsledne povinnosti v súvislosti s tvrdými sankciami, ktoré ukladajú povinnosti
veriteľovi v súvislosti s čl. 8 a 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere, že tieto povinnosti preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v čl. 8 tejto smernice je povinný každý súd členského štátu EÚ, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia

tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky
podľa uvedeného čl. 23; inak povedané veriteľ vôbec neskúmal pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu (istinu) v dobe primeranej jeho možnostiam, a to tak, čo do istiny, ako aj doúrokov z omeškania, lebo vytvára veľmi ťažkú sociálnu situáciu toto nesplnenie povinnosti vo všetkých
rodinách spotrebiteľov (klientov) v Slovenskej republike.

26. Na dôvažok je potrebné poznamenať zo strany odvolacieho súdu, že aj v rozhodnutí 5Cdo/42/2020
zo 16.6.2020 dovolací súd, Najvyšší súd SR v Bratislave pri posúdení obdobnej otázky dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí, rozumej, že aj podľa uvedeného rozhodnutia
zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obch. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o

úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné
pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve
o úvere podľa § 497 a nasl. a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu k
účastníkom, ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie,
ktoré je možné prednostne aplikovať, napr. § 52 ods. 2 Obč. zák. Peňažnými prostriedkami, resp.
protihodnotou za nich získanou disponuje a zmluvné povinnosti porušil, ak nesplácal úver a z porušenia

povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

27. Už teraz možno konštatovať, že právny záver vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 je
nanajvýš aktuálny aj v tomto spore, lebo otázka, či má veriteľ právo na zmluvné dohodnuté úroky z
poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti, potom by sa mohol odvolací

súd odkloniť od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu a po preskúmaní veci odvolací súd uvádza,
že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je zatiaľ strohé, arbitrárne a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia je dôvodom na zrušenie rozsudku, čo i len v časti. Odvolací súd bez pochybnosti dopĺňa,
že otázka zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou
zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej odbornej diskusie vo verejnosti, pretože

jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo, zatiaľ chýba a odvolací
súd si plne uvedomuje, že v rozhodovacej praxi odvolacích súdov pretrvával doteraz nesúlad v riešení
otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru.

28. Avšak až po doplnení dokazovania v naznačenom smere, riadnom odôvodnení, keď popíše so

zreteľom na aktuálnu súdnu prax po 1. júli 2016 súd prvej inštancie z akých podkladov vychádzal,
prečo čiastočne by mala byť žaloba zamietnutá a prečo veriteľ nemá právo na úroky z omeškania aj po
zosplatnení, po podrobnom vysvetlení dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môže o tom vysloviť
súd prvej inštancie právny záver, lebo dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. okrem toho tak, ako zdôraznil odvolací súd, je povinný súd prvej inštancie sa

aj zaoberať povinnosťou veriteľa v čase uzavretia zmluvy o úvere, zaoberať sa aj splnením povinností
preskúmať bonitu klienta, t.j. spotrebiteľa - žalovaného, či vôbec mohol splácať dohodnutý úver, a to
zo strany žalobcu - banky.

29. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).