Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218110
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112218110.10

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. U., Q.. XX.X.XXXX, bytom striedavo
u matky aj otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
dieťa rodičov: matka G. U., Q.. XX.X.XXXX, U. U. XX, X., zast. JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka,
Štúrova 20, Košice a otec S. U., Q.. XX.X.XXXX, U. U. X, X., zast. Advokátska kancelária PUCHALLA
& partners s.r.o., Košice, Kmeťova 24 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e predbežné opatrenie, ktorým mal. D. U., Q.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti
matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. U., Q.. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo
sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky.

Týmto uznesením m e n í uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/97/2012 zo dňa 24.7.2012
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/337/2012 zo dňa 31.10.2012.

o d ô v o d n e n i e :

Otec s návrhom doručeným súdu dňa 17.7.2012 predbežne žiadal, aby mal. D. U., Q.. XX.X.XXXX zveril

do jeho osobnej starostlivosti.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 24.7.2012 zveril mal. D. U., Q.. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu minimálnym výživným.

Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I podala matka odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.10.2012 sp. zn. 7CoP 337/2012 zmenil uznesenie tak,
že zveril mal. D. U. do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že každý párny týždeň
bude maloletá v starostlivosti matky a každý nepárny kalendárny týždeň v starostlivosti otca s termínom
odovzdania maloletej každým z rodičov posledný deň ich osobnej starostlivosti do 18.00 hod. pred

bytom toho z rodičov, u ktorého osobná starostlivosť končí. Rodičom predbežne vyživovaciu povinnosť
maloletej neurčil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2012.

Matka návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným súdu dňa 16.9.2015 požiadala o

zverenie mal. D. U., Q.. XX.X.XXXX do dočasnej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej
výživu minimálnym výživným.Matka v návrhu uviedla, že dočasná striedavá starostlivosť o maloletú sa realizuje od augusta 2014,
kedy sa natrvalo vrátila z Talianska na Slovensko doposiaľ. Dieťa si striedajú spravidla vo štvrtky.

Je sprevádzaná mnohými problémami, ktoré vyplývajú najmä z neschopnosti rodičov dohodnúť sa a
komunikovať v záujme dieťaťa. Majú rôzne výchovné postupy, rôzne nároky na dieťa. Vyžadujú od
dieťaťa iný režim dňa. Odzrkadľuje sa to v prospechu dieťaťa ako aj v jeho zdravotnom stave. Dieťa sa
začína chovať účelovo, klame. Pre ich konflikty, napr. maloletá je odhlásená z obedov, lebo sa nevedeli
dohodnúť na ich platení. Otec nedodržiava podávanie liekov, zanedbáva každodennú prípravu dieťaťa

do školy. V ostatnom čase zakazuje dcére chodiť ku nej počas týždňa kým je u neho aj keď žijú na jednej
ulici. Zároveň je nevhodný pracovný režim otca, ktorý pracuje ako sanitkár a popri tom si privyrába ako
taxikár a popritom si privyrába ako taxikár. Čiže maloletá býva po večeroch a v noci sama, čo vyplynulo
aj zo zistení kolízneho opatrovníka.

Odieťasapočasintervalukedyjevjejosobnejstarostlivostiriadnestará,zabezpečujevšetkyjejpotreby.

Maloletá navštevuje 6. ročník základnej školy U. T. X.. S maloletou sa učí, denne jej varí, navštevuje s
ňou odborné ambulancie ako je alergológia, endokrinológia, ORL a dodržiava predpísanú liečbu. Mal.
D. trpí obezitou, lebo vo veku 12 rokov má 70 kg. I naďalej žije aj spolu so staršou dcérou G. v 3-izbovom
byte na U. Č.. XX T. X.. G. je študentkou Strednej zdravotnej školy v Košiciach. Od februára 2015 je
činná ako finančný agent pre Alianz Slovenská poisťovňa a.s. a dosahuje príjem.

V zmysle vykonaného dokazovania súd uznesením zo dňa 3.11.2014 nariadil znalecké dokazovanie
znalkyňou z odboru psychológie a odvetvie klinická psychológia detí a dospelých J.. S. S., ktorej uložil
podať znalecký posudok za účelom zistenia skutočností dôležitých pri rozhodnutí vo veci.

Zo záverov znaleckého posudku zo dňa 10.2.2015 vyplýva, že maloletá v čase vyšetrenia fungovala vo
forme striedavej starostlivosti. Mala s ňou reálne skúsenosti a vyjadrila sa, že túto formu starostlivosti
si želá zachovať aj do budúcna. Vyšetrením však bolo zistené, že motivácie maloletej k tejto forme
starostlivosti nie je emočne zdravá a maloletej skôr škodí, nakoľko sa neurotizuje celý vývin jej osobnosti.
Dieťa síce navonok deklaruje vôľu zotrvať v striedavej starostlivosti ale vnútorne to prežíva odlišne. Je

napätá, v nepohode, chýba jej matka, vytvára si falošné selfy, čo znalkyňa podrobne vysvetlila.

Znalkyňa dospela aj k záveru, ktorý korešponduje s reálnym stavom medzi rodičmi, v zmysle ktorého
ich povahové vlastnosti vytvárajú vzájomné konfliktogénnejšie strety a postojovo bránia a postojovo im
bránia v záujme mal. D. si ustúpiť, dôverovať a zrelo kooperovať. Komunikácia medzi rodičmi je natoľko

problémová, že striedavá starostlivosť sa míňa svojmu pozitívnemu účinku. Dieťati ich hádky silne citovo
rezonujú, snaží sa podriadiť svoje pocity takej situácii vytvorenej rodičmi, ktorá zabezpečí najmenej
hádok.

Dieťa aj keď navonok sa tvári ako spokojná, vnútorne sa cíti často osamelá. Náhradnými spôsobmi

sa citovo „dosicuje“, napr. orálne, čo vedie u nej k nadváhe. Z projektívnej diagnostiky vyplynulo, že
maloletá podvedome cíti väčšiu blízkosť, dôveru a možnosť stotožnenia sa s matkou, preto znalkyňa
odporučila zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti. Po doručení znaleckého posudku sa k nemu matka
vyjadrila tak, že s jej závermi súhlasila a navrhla dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti.

Súdvytýčilpojednávanianadeň9.9.2015,ktoréhosamatkaspolusprávnouzást.zúčastnila.Predmetné
pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti otca ako aj jeho právneho zástupcu, ktorý mali
doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané a svoju neprítomnosť neospravedlnili. Ďalší
termín pojednávania bol určený na deň 2.12.2015.

Matka je toho názoru, že otec sa po oboznámení so závermi znaleckého posudku, ktorý je v rozpore s
jeho tvrdeniami a celkovým postojom v konaní zámerne vyhýba účasti na pojednávaní, resp. vyvoláva
stav vedúci prieťahom v konaní. Od poslednej predbežnej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane účastníkov konania spočívajúcej v tom, že účastníkom konania sú známe závažné závery
znaleckého skúmania z ktorých vyplýva, že nariadená striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa.

K tomu pristupuje aj v správaní sa otca ako účastníka konania, ktorý neospravedlnenou účasťou marí
pokračovanie v konaní a preto nemožno očakávať vykonateľné rozhodnutie vo veci samej v dohľadnom
čase.Doterajšia predbežná úprava je nariadená už skoro 3 roky a vzhľadom na odstup času už nereflektuje na
aktuálny skutkový stav a záujem dieťaťa, ktorý má byť prioritný. Ďalšie trvanie v striedavej starostlivosti
vážne ohrozuje a narúša zdravý vývin dieťaťa. S prihliadnutím na skutočnosti a vývoj udalostí vyššie

opísaných je nevyhnutný okamžitý zásah súdu ešte pred skončením konania vo veci samej a teda
je daná potreba rýchlo a dočasne upraviť právne pomery účastníkov konania, pretože ich práva a
oprávnené záujmy sú ohrozené. Preto navrhuje, aby súd neodkladne nariadil predbežné opatrenie,
ktorým zmení rozhodnutie o osobnej starostlivosti o maloletú a to do právoplatného rozhodnutia o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností. Má za to, že sú splnené predpoklady pre jeho nariadenie a to,

že sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa ust. § 102 ods. 1,2 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme

maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až

77 sa použijú primerane.
V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2,a 8 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak
ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o
odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa,

k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných
predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh
musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti,
alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené.
Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo
zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani
prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené

predbežné opatrenie.

Podľa ust. § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,

aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime (v znení platnom od 1. júla 2013) za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa
považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o
nezaopatrené dieťa. (30% zo sumy 90,42 eur je 27,13 eur).Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného
kalendárneho roka.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). V

dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že
by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasledujúcich O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi

danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava
(§ 115 ods. 1 O.s.p. acontrário, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonávania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia

nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa s ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P/97/2012 je vedené konanie o úpravu rodičovských práv a
povinností k mal. D. U.. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2012 bola mal.

D. zverená dočasne do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Od nariadenia predbežného opatrenia
uplynula dlhšia doba, pričom rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k mal. D.. Otec žiada zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, pričom matka žiada, aby
bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa uviedol, že situácia v rodine
je neprehľadná, pričom sa maloletá vyjadrila, že nechce prísť ani na súd ani pred znalkyňu, pričom
nechce s nikým komunikovať o uvedenej situácii. Otec je zamestnaný ako záchranár, pritom má aj druhé
zamestnanie ako taxikár. Maloletá je v tom čase sama a kontaktuje sa s otcom prostredníctvom telefónu.
Maloletá pred kolíznym opatrovníkom uviedla aký jej denný režim, kedy pozerá televíziu, kedy ide spať,

kedy otec chodí do práce a pod.. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd rozhodol až po prevedenom
dokazovaní - znaleckom a zveril mal. D. v zmysle jeho záverom tak, aby to bolo v záujme maloletého
dieťaťa.

Okresný súd Košice I z uvedeného dôvodu, keďže situácia v rodine je veľmi komplikovaná aj vo vzťahu

k mal. D. nariadil znalecké dokazovanie.

Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. X/XXXX, ktorý bol doručený súdu dňa
25.2.2015. Znalkyňa v závere uviedla, že po dôkladnej analýze výsledkov psychologicko-znaleckého
vyšetrenia poukázala na duševné, zdravé osobnostné štruktúry, pričom ani u jedného z rodičov nezistila

známky závažnej osobnostnej psychopatológie, ktorá by negatívnym spôsobom mohla sa dávať do
súvisu s realizáciou ich rodičovských rolí. Obaja rodičia sú spôsobilí každý sám za seba sa zodpovedne
postarať o maloletú vnímať jej potreby. Ich vzájomná komunikácia je však natoľko problémová, že
ju vníma jednak samotná maloletá ako problém, z ktorého má tendencie unikať zložitým obranným
mechanizmom a jednak sa s ňou popiera princíp striedavej starostlivosti a míňa sa pozitívny účinok tejto

formy - zachovať pozitívne väzby k obom rodičom a eliminovať množstvo konfliktných stretov medzi
rodičmi. Osobnosť maloletej je vo vývine skôr uzatvorená citovo kľudná, zodpovedná, samostatná.
Afektivita je u nej napätá, javí sa so sklonmi k anxióznejšiemu prežívaniu, ľahkou somatizáciou afektov,
okruh vyšších citov vzhľadom k veku adekvátne rozvinutý a zastúpený v klinickom obraze. Mal. D. sadodnes trápi od rozchodu rodičov, najviac si želá, aby sa rodičia dali opäť dokopy a mala úplnú rodinu.
D. vedome deklaruje snahu ostať v striedavej starostlivosti. Udáva, že tento model jej vyhovuje. Jej
vnútorné afektívne prostredie je u nej však napäté, v nepohode, chýba jej matka. Stabilita spojená s

materskou postavou vzhľadom k veku a pohlaviu disimuluje ťažkosti, vytvára si tzv. falošné self. Falošné
self vzniká, ak dieťa vyrastá v nepriaznivých, záťažových okolností a opúšťa vlastné spontánne pocity,
aby sa prispôsobilo rodičom. Dieťa sa naučí citlivo vnímať, čo sa od neho očakáva, čo je vhodné, menej
vhodné a miesto autentického správania taktizuje a mnohé pocity predstiera. Takéto dieťa sa postupne
vzdávavlastnejosobnostisvojhoja(self),snikýmneprežívaskutočnépocitysúdržnostiadôvery.Vzťahy

si začína idealizovať a ostáva na nich nezrelo, regresne citovo závislé. Aj keď sa navonok tvári ako
spokojná, vnútorne sa cíti často osamelá, náhradnými spôsobmi sa citovo dosycuje, napr. orálne, čo
vedie u nej k nadváhe. Smerom k rodičom má maloletá vytvorené vzťahy, oboch ich má rada. Vedome sa
snaží o spravodlivé odpovede, nechce nikoho zraniť, preferovať, podrobnejšie popísať. Len projektívna
diagnostika prináša informácie o tom, že maloletá podvedome cíti väčšiu blízkosť, dôveru a možnosť
stotožneniesasmatkou.Smatkoumáemočneintímnejšízážitkovýsvet,obraciasanaňusproblémami,

dôveruje jej. S otcom ju spája aktivita, trávenie času, relaxácie, tieto zážitky sú pre maloletú dôležité a
nezastupiteľné. Rodičov v textových technikách popisuje striktne totožne, stiera medzi nimi prirodzené
rozdiely v reagovaní, povahách - dominuje jej snaha nikomu nepoškodiť. Táto potreba „spravodlivosti“
potlačenie svojich potrieb názorov má jeden cieľ - udržať medzi rodičmi prímerie. Citovo v nej hádky
silno rezonujú bojí sa o rodičov, snaží sa podriadiť svoje pocity takej situácii vytvorenej rodičmi, ktorá

zabezpečí najmenej hádok. Maloletá v čase vyšetrenie fungovala vo forme striedavej starostlivosti,
mala s ňou reálnu skúsenosť a vyjadrila sa v zmysle, že chce aj túto formu zachovať do budúcnosti.
Vyšetrenímvšakbolozistené,žemotiváciamaloletejktakejtoformestarostlivostiniejeemočnezdraváa
maloletejskôrškodí,nakoľkosaneurotizujecelývývinjejosobnosti.Emočnáreguláciamenovanejbolav
čase vyšetrenia oslabená a preťažená, dieťa má sklony disimulovať svoje ťažkosti - je však vo vnútornej

nepohode, čo je paradox, vzhľadom k tomu, že by mala zažívať spokojnosť - funguje v pregerovanom
modelestarostlivosti.Projektívnebolotiežzistené,ževnútorneautentickymámaloletábližšícitovývzťah
k matke. S odvolaním sa na vyššie popísané argumenty preto doporučila zveriť maloletú matke. Styk
s otcom doporučila upraviť v čo najširšom variante podľa reálnej možnosti rodičov. Znalkyňa záverom
uviedla, že striedavá starostlivosť sa toho času pre maloletú javí paradoxne ako vnútorne záťažový

model, ktorý ju citovo preťažuje.

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zo zistených skutočností nachádzajúcich sa vo
veci sp. zn. 22P/97/2012 vypracovaného znaleckého posudku vyplýva potreba nariadiť predbežné
opatrenie a maloletú zveriť do dočasnej osobnej starostlivosti matky. Matka osvedčila naliehavosť

potreby predbežnej úpravy vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že mal. D. je v striedavej starostlivosti oboch rodičov od októbra 2012. Z vykonaného dokazovania
však jednoznačne vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť za daného stavu a neschopnosti rodičov
komunikovať prináša maloletej problémy aj keď táto navonok si vzťahy medzi rodičmi idealizuje a ostáva
v nich nezrelo, regresne citovo závislá, navonok sa tvári spokojná, vnútorne sa však cíti osamelá a inými

náhradnými spôsobmi sa citovo dosycuje, čo znamená, že maloletá trpí bulímiou. V rámci vyšetrenia
maloletej bolo zistené, že maloletá sama uviedla, že odkedy sa strieda u rodičov, títo sa hádajú menej.
Najťažšie pre dieťa je to, že sa už nedajú dokopy. Ak by mala 3 zázračné želania, chcela by, aby sa
mamka s ockom dali dokopy, aby mala lepšie známky v škole a posledné, aby sa im dobre spolu žilo
a boli bohatí. Má kamarátku, ktorá má tiež rozídených rodičov ale ona sa o tom nerozpráva s nikým.

Skoro všetko drží v sebe. Ak jej jej ťažko, nechce sa rozprávať. Necháva si to pre seba a nevadí
jej to. Viackrát sa vlastne zlostí aj doma, aj v škole. To je asi to čo cíti najčastejšie. Zlostí sa aj na
spolužiaka, ktorý je hnusný, drgá ju a lezie jej na nervy. Nakričí na neho, vtedy to z nej vyjde všetko
cez prestávky. S mamou a otcom sa neháda, nechce, aby bol problém, aby sa hádali. Pamätá si ako
strašne sa hádali pri rozchode a toto už nechce, aby sa opakovalo. Niekedy keď je naštvaná, povie to

kamarátke P. a ona ju rozveselí. V dotazníkovej metodike rodičov popisuje striktne totožne, stiera medzi
nimi prirodzené rozdiely v reagovaní, v povahách, dominuje jej snaha nikomu nepoškodiť. Táto potreby
spravodlivosti, potlačenie svojich potrieb názorov má jeden cieľ udržať medzi rodičmi prímerie. Citovo
v nej hádky silno rezonujú, bojí sa o rodičov, snaží sa podriadiť seba takej situácii vytvorenej rodičmi,
ktorá zabezpečí najmenej hádok. Po vyšetrení sú aj s odstupom času napriek primeranému kognitívno-

poznatkovému systému regresnejšie perseveračné odpovede s naznačenou vytesnenou emocianalitou
úzkostnejším ladením prežívania. To čo bolo naznačené vo vyšetrení maloletej v júli 2012 sa ukazuje ako
charakteristická obrana v prežívaní. Mal. D. drží v sebe napätie, ktoré potom ventiluje v iných kontextoch
je popudlivá, výbušná, často zdanlivo bezdôvodne. Smerom k rodičom má vytvorené vzťahy, obochich má rada. Len projektívna diagnostika prináša informácie o tom, že maloletá podvedome cíti väčšiu
blízkosť, dôveru a možnosť stotožnenia sa s matkou.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku a veľmi komplikovanú situáciu v rodine a hlavne psychickú
záťaž, ktorá je na mal. D., súd ju predbežne zveril do osobnej starostlivosti matky z dôvodu stabilizácie jej
vývinu jej osobnosti. Po zvážení všetkých uvedených okolností a vypracovaného znaleckého posudku
súd dospel k záveru, že jej daná potreba neodkladného zásahu súdu do pomerov mal. D. stabilizácie
jej výchovného prostredia v čo najväčšej možnej miere zabránenie tomu, aby sa konflikty a narušené

vzťahy rodičov premietali do starostlivosti o dieťa.

V ďalšom súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. D. minimálnym výživným. Doposiaľ preukázané
príjmy matky nie sú postačujúce na plnohodnotné uspokojenie potrieb maloletej, preto určil vyživovaciu
povinnosť zo strany otca, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov určená nebola, keďže dieťa bolo v
striedavej starostlivosti. Túto určil v minimálnej zákonom stanovenej výške, nakoľko mu nie sú známe

majetkové a zárobkové pomery otca a nakoľko predbežným opatrením sa má do postavenia povinného
zasiahnuť v minimálnej možnej miere.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).