Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. júl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215117
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317215117.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: J. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, X., zast. Laura Bíróová, advokátka, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava,
proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo nám. 6, Bratislava, IČO:
00397865,ozaplatenie5.518,08€spríslušenstvom,naodvolaniežalobkyneprotiuzneseniuOkresného

súdu Bratislava III zo dňa 04. októbra 2019 č. k. 12Cpr/18/2017-109 takto,

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd zastavil konanie a žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 16Cpr/4/2015 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 16Cpr/4/2015-241 zo dňa 18.07.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn.
5CoPr/18/2016-288 zo dňa 28.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2017 a vykonateľnosť
25.04.2017 súd určil, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni dňa 26.05.2015, ktorá jej bola doručená

dňa 27.05.2017 je neplatná a žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady mzdy žalobkyni v sume
5.946,28 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj na náhradu trov konania. Žalovaný bola
zaviazaná zaplatiť jej titulom náhrady mzdy sumu 5.946,28 € za obdobie od 01.09.2015 do 18.07.2016
(dovyhláseniarozsudkuvovecisamej),pričomjevnichzdôvodnené,prečožalobkyninepriznalnáhradu
mzdy za obdobie presahujúce nad 12 mesiacov, ako to v žalobe požadovala, keď sa tejto domáhala od
počiatku počnúc dňom 01.09.2015 do času, kým je žalovaný neumožní pokračovať v práci.

1.2. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 161 ods. 1 C.sp., § 161 ods. 2 C.s.p.
a § 230 C.s.p., keď mal zistiť, že v konaní existuje neodstrániteľná podmienka konania, prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, tzv. res iudicata. Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má prejednať tá istá
vec a k jej porušeniu dôjde, ak sú splnené tri podmienky: súd začne opätovne konať, hoci už bolo vo
veci právoplatne rozhodnuté; súd začne opätovne konať s tými istými účastníkmi konania; súd začne
opätovne konať o tej istej veci (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/10/2010).

Podmienka právoplatného rozhodnutia vo veci musí reálne existovať, a je ňou konanie vedené pred
Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 16Cpr/4/2015. Okrem toho musia byť splnené kumulatívne
ďalšie dve podmienky. Totožnosť veci dáva rámec objektívnej hranici právoplatnosti rozhodnutia a je
charakterizovaná totožnosťou nároku, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté za podmienky, že sa
opiera o ten istý dôvod; ten je daný len vtedy, ak plynie z toho istého skutkového stavu. Pre posúdenie
nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného

konania.Prekážkaveciprávoplatnerozhodnutejjedanáajvtedy,pokiaľurčitýskutkovýdejbolpoprávnej
stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Súd prvej inštancie mal zato, že vprejednávanej veci ide o ten istý nárok a to o nárok z toho istého neplatného skončenia pracovného
pomeru daného žalovaným žalobkyni výpoveďou dňa 27.05.2015. V danom prípade boli kumulatívne
splnené podmienky, a preto súd konanie zastavil z dôvodu, že v danom prípade sa vyskytuje prekážka

už skôr právoplatne rozsúdenej veci, tzv. res iudicata, ktorá bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné
konanie v tej istej veci.
1.3. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa
procesne zavinila zastavenie konania a rozhodol tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnej výške
žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorým sa
domáhalazrušenianapadnutéhouzneseniaavráteniavecisúduprvejinštancienaďalšiekonanieanové
rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že konanie netrpí nedostatkom procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, teda prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko žalobou uplatňuje nárok
na náhradu mzdy za obdobie od 19.07.2016 do 30.04.217, teda za odlišné obdobie od obdobia, za

ktoré bola náhrada mzdy priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím (obdobie od
01.09.2015 do 18.07.2016). Konštatovanie súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 3. odôvodnenia
uznesenia nemá oporu v skutkovom stave. V konaní 16Cpr/4/2015 sa domáhal náhrady mzdy za
obdobie od 01.09.2015 do 18.07.2016, teda za obdobie nepresahujúce dobu 12 mesiacov. V bode 27
odôvodnenia rozsudku sp. zn. 16Cpr/4/2015 súd len žalovanému vysvetľuje, že návrhom žalovanému

nepriznať náhradu mzdy nad 12 mesiacov sa nezaoberal z dôvodu, že priznal náhradu mzdy za obdobie
kratšieho nad 12 mesiacov. Svoju žalobu v časti výroku o povinnosti žalovanému nahradiť mzdu v sume
priemerného zárobku od 01.09.2015 až do času opätovného zaradenia do práce, ktoré upresňoval
priamo do zápisnice na pojednávaní. Žalobou z 17.09.2015 sa domáhal v súlade s ustanovením § 79
ods. 1 Zákonníka práce, i náhrady mzdy za obdobie od 01.09.2015 až do času opätovného zaradenia

do práce. Inak časť svojho žalobného petitu formulovať nemohla, nakoľko nevedela či, a ak áno tak
kedy, žalovaný umožní pokračovať v práci ak v práci pokračovať neumožní, kedy vynesie Okresný súd
Bratislava I rozsudok.
2.1. Ďalej žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa vôbec neoboznámil s pripojeným spisom
16Cpr/4/2015. Na pojednávaní dňa 23.05.2015 si uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie od

01.09.2015 do 23.05.2016 v sume 4.939,64 €, na pojednávaní dňa 18.07.2016 si uplatnil nárok na
náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2015 do 23.05.2016 v sume 5.971,30 €. Okresný súd Bratislava
I sa vôbec nemohol zaoberať tým či prizná alebo neprizná náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce
12 mesiacov, nakoľko v čase vydania rozsudku doba 12 mesiacov neuplynula. Tvrdenia súdu prvej
inštancie, že súd v rámci konania sp. zn. 16Cpr/4/2015 rozhodol zamietavo, aj o prípadnom nároku za

obdobie od 19.07.2016 do času, keď žalovaný ako zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, resp.
podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce maximálne do 31.08.2018, nemá oporu ani v rozsudku, ani v zákone.
Súd takto do budúcnosti rozhodnúť nemohol a ani nerozhodol. Tvrdenie, že Okresný súd Bratislava I
rozsudkom nepriznal nárok na náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov je pravdivé v tom smere, že
súd mohol rozhodovať o priznaní náhrady mzdy len za obdobie od 01.09.2015 do vynesenia rozsudku.

Nemožno vykladať tak, že týmto rozsudkom bolo súčasne rozhodnuté o nepriznaní náhrady mzdy,
resp. o nemožnosti priznať náhradu mzdy v inom konaní za obdobie od 19.07.2016 do 31.08.2018.
Odôvodnenie uznesenia o zastavení konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci je v
rozpore s ustanovením § 79 Zákonníka práce, nakoľko nejde o totožnú vec. Nároky uplatnené v konaní
16Cpr/4/2015 a 12Cpr/18/2017 nie sú rovnaké, resp. totožné, aj keď sa opierajú o ten istý právny

dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (teda nárok zamestnanca na náhradu mzdy v prípade
neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa).
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorá sa stotožnil s napadnutým uznesením a žiadal
ho potvrdiť. Bol toho názoru, že nie sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať. Žalobkyňa
si uplatňuje žalobou v konaní nárok na ďalšiu náhradu mzdy z toho istého neplatného skončenia

pracovného pomeru. Nedostatok procesnej podmienky v konaní vidí žalovaný v prekážke res iudicata,
keď sa má v novom konaní na základe žaloby sp. zn. 12Cpr/18/2017 opätovne prejednať vec, ktorá už
bola predmetom právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
16Cpr/4/2015. V uvedenom konaní súd rozhodol nielen o tom, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným
dňa 26.05.2015, doručená dňa 27.05.2015 je neplatná, ale zároveň rozhodol aj o návrhu žalobkyne na

zaplatenie náhrady mzdy a to na základe návrhu právnej zástupkyne žalobkyne vo výške 5.946,28 € za
obdobie od 01.09.2015 do 18.07.2016. Uvedená náhrada bola žalovaným žalobkyni riadne vyplatená,
čo žalobkyňa nespochybňuje. V celom konaní bola žalobkyňa ako slabšia strana sporu zastúpená
advokátkou, ktorá zastávala jej záujmy a v jej mene prednášala príslušné návrhy v konaní pred súdmi.V konaní 16Cpr/4/2015 prihliadol na návrh žalovanému aby v prípade vyhovenia žalobe zohľadnil
znenie ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce a náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
žalobkyni nepriznal, pričom žalobkyňa zastúpená advokátkou nepožiadala Okresný súd Bratislava I o

to, aby tento rozhodol len o náhrade mzdy za 10 mesiacov ku dňu vydania predmetného rozsudku
čiastočným alebo medzitýmnym rozsudkom v danej veci. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni
titulomnáhradymzdysumu5.946,28€zaobdobieod01.09.2015do18.07.2016.OkresnýsúdBratislava
I tak rozhodol na základe žalobného návrhu žalobkyne, ktorá žiadala žalovaného zaviazať rozsudkom v
takomto rozsahu. Súd rozhodol v zmysle návrhu žalovanému v zmysle § 212 C.s.p. rozsudkom o celej

prejednávanej veci. Žalobkyňa nežiadala vydať pred konečným rozsudkom rozsudok medzitýmny alebo
čiastočný. Podľa názoru žalovaného náhrada mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného
pomeru nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj
sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý neplatne skončil pracovný pomer s navrhovateľom (R 90/1970).
Konanie o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru je vždy jediným
uceleným konaním a toto konanie bolo skončené právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami súdov,

keďže žalobkyňa nežiadala vydanie čiastočného alebo medzitýmneho rozsudku v danej veci, ale navrhla
žalobcu zaviazať tak ako je uvedené v predmetných rozsudkoch, že za rozhodné obdobie pre priznanie
nároku na náhradu mzdy súd určil obdobie od 01.09.2015 teda odo dňa kedy uplynula výpovedná
doba žalobkyni a do dňa 18.07.2016, teda do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej, a teda žalobkyni
patrí náhrada mzdy spolu vo výške 5.946,28 €. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava

I 16Cpr/4/2015 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 5CoPr/18/2016 bola naplnená
satisfakčná, sankčná aj sociálna funkcia priznanej náhrady mzdy pre žalobkyňu v dôsledku neplatného
skončenia pracovného pomeru dňa 27.05.2015 u žalovanému. O náhrade mzdy pre žalobkyňu už bolo v
rozsudkoch súdov právoplatne a vykonateľne rozhodnuté, a to na základe návrhu žalobkyne a v súlade
s ustanovením § 79 ods. 2 Zákonníka práce.

4. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa, ktorá zotrvala na tvrdení, že v konaní nie je procesná
prekážka. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že Okresný sú Bratislava I zohľadnil ustanovenie
§ 79 ods. 2 Zákonníka práce. Súd sa návrhom žalovaného nepriznať žalobkyni náhradu mzdy nad
12 mesiacov nezaoberal z dôvodu, že žalobkyni priznal náhradu mzdy za obdobie kratšie ako 12
mesiacov. Skutočnosť, či žalobkyni vznikne nárok na náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce i

po 18.07.2016 žalobkyňa ovplyvniť nevedela, nakoľko to bolo plne v rukách žalovanému, ktorá sa
rozhodla neumožniť žalobkyni v práci pokračovať. Nároky nie sú totožné, ide o nároky z rôznych
vzájomne sa neprekrývajúcich časových období, aj keď sa opierajú o ten istý dôvod vyplývajúci z
totožného skutkového stavu. Žalobkyňa nebola povinná žiadať v konaní pod sp. zn. 16Cpr/4/2015
vydanie medzitýmneho rozsudku.

5. K replike žalobkyne podal žalovaný dupliku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/216/2016, ktorý v odôvodnení poukazuje na to, že žalobca v žalobnom návrhu
vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade
viazaný. Súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať

anizinéhoskutkovéhozákladu,nežakýbolpredmetkonaniavymedzenývžalobnomnávrhu.Žalobkyňa
si uplatnil v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru u žalovanému náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2015 do 18.07.2016, keďže si
uplatnila v súdnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s tým súvisiacu náhradu mzdy za
toto určité obdobie a nežiadala náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2015 až do právoplatného skončenia

sporu. Túto náhradu mzdy za ďalšie obdobie toho istého súdneho sporu si žalobkyňa uplatnila až
osobitou žalobou na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 12Cpr/18/2017, a to za obdobie od 19.07.2016
do 30.04.2017, čo je obdobie trvania prvého súdneho sporu, vrátane odvolacieho konania, teda sa jedná
o dobu do právoplatného skončenia súdneho sporu v tej istej veci ako už bolo rozhodnuté. Žalovaný
umožnil žalobkyni nastúpiť do práce ihneď po právoplatnosti rozsudku a taktiež žalobkyni vyplatil súdom

priznanú náhradu mzdy v súlade s predmetnými rozsudkami vydanými na základe žalobe a úpravy petitu
žaloby. Nároky vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru žalobkyne mali byť uplatnené
v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I v rámci konania sp. zn. 16Cpr/4/2015 a to
tak, že si mala náhradu mzdy uplatniť až do právoplatného skončenia predmetného súdneho sporu,
čo však neurobil a svoj mzdový nárok časovo ohraničila na dobu od 01.09.2015 do 18.07.2016. Bolo

zákonným právom žalovanému odvolať sa na hmotnoprávnu úpravu § 79 ods. 2 Zákonníka práce v
platnom znení a požadovať nepriznať náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov. Žalovaný poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoPr/2/2015, podľa ktorého žiadosť zamestnávateľao zníženie, prípadne o nepriznanie náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce predstavuje z
procesného hľadiska obranu proti žalobe, ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy.
6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že je nutné uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť,
a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

7. Z obsahu spisu a pripojeného spis Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že žalobkyňa podala na
Okresnom súde Bratislava I dňa 17.09.2015 žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že výpoveď daná
žalobkyni dňa 26.05.2015, doručená dňa 27.05.2015 je neplatná a zároveň sa domáhala náhrady
mzdy v sume priemerného zárobku žalobkyne, počnúc dňom 01.09.2015 až do času opätovného
zaradenia žalobkyne do práce. Na pojednávaní dňa 18.07.2016 v záverečnej reči žalobkyňa uviedla
k náhrade mzdy, že sa domáha nároku na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku

počnúc 01.09.2015 až do času opätovného zaradenia žalobkyne do práce, za obdobie od 01.09.2015
do 18.07.2016 v peňažnom vyjadrení 5.971,30 €. Vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava
I rozsudkom zo dňa 18.07.2016, č.k. 16Cpr/4/2015-241, ktorým určil, že výpoveď daná žalobkyni
žalovaným dňa 26.05.2015, doručená dňa 27.05.2015 je neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy spolu v sume 5.946,28 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ

ide o nárok na náhradu mzdy súd v odôvodnení uviedol, že funkčný plat žalobkyne bol v sume
566 ,-€ a táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Rozhodné obdobie súd určil obdobie od
01.09.2015 teda odo dňa kedy uplynula výpovedná doba a do dňa 18.07.2016 teda do dňa vyhlásenie
rozsudku vo veci samej (odsek 23 odôvodnenia). Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru presahujúceho 12 mesiacov, súd prvej inštancii nárok na

náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru priznal žalobkyni za obdobie od 01.09.2015
do 18.07.2016, teda za obdobie, ktoré nepresahuje 12 mesiacov (odsek 27 odôvodnenia). Súd
prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalovanému o nepriznaní náhrady mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru presahujúceho 12 mesiacov. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.02.2017, č. k. 5CoPr/18/2016, ktorým

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 19.04.2017.
7.1. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 5.518,08 € titulom náhrady mzdy
za obdobie od 19.07.2016 do 30.04.2017. Listom zo dňa 21.04.2017 bol žalovaný vyzvaný aby
umožnil žalobkyni pokračovať v práci. Žalovaný vyzval žalobkyňu listom zo dňa 25.04.2017 na vrátenie

odstupného a odchodného. Dňa 10.05.2017 prišlo k jeho vráteniu. Dňa 10.05.2017 na stretnutí so
žalovanýmbolažalobkynidoručenávýpoveď,výpovednádobazačalaplynúťdňom01.06.2017auplynie
31.08.2017. Dohodli sa na čerpaní dovolenky od 11.05.2017 do 24.05.2017.
8. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8.1. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
8.2. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
9. Prekážka res iudicata sa zaraďuje medzi negatívne procesné podmienky. Negatívna stránka
materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia, a spôsobuje tzv. prekážku

právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už
raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady
ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci
tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Teória procesného práva
vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových

strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté
osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Ten istý predmet konania je daný
vtedy,aktenistýnárokalebostavvymedzenýžalobnýmpetitomvyplývazrovnakýchskutkovýchtvrdení,
z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol

predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne
(a tiež inak). (R 15/2010).10. Odvolací súd skúmal či súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie kumulatívnych podmienok
nato, aby bola v konaní daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ ide o totožnosť strán
sporu, tak táto podmienka je bezpochyby splnená. Súd prvej inštancie však nesprávne vyhodnotil

druhú podmienku; a to totožnosť predmetu konania. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava
I vedeného pod sp. zn. 16Cpr/4/2015 je zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
v sume priemerného mesačného zárobku žalobkyne počnúc 01.09.2015 až do času opätovného
zaradenia žalobkyne do práce. V priebehu konania na Okresnom súde Bratislava I prišlo k špecifikácii

sumy nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a to za obdobie od
01.09.2015 do 18.07.2016 v celkovej výške 5.971,30 €. Z rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa
18.07.2016, č. k. 16Cpr/4/2015-241 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 28.02.2017, č. k. 5CoPr/18/2016-288 vyplýva, že súd priznal žalobkyni nárok na náhradu
mzdy za obdobie od 01.09.2015 do dňa vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. do dňa
18.07.2016. V konaní vedeného na Okresnom súde Bratislava I súd nemohol žalobkyni priznať ani

väčšiu sumu náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, nakoľko náhrada mzdy sa
môže zamestnancovi priznať iba vtedy, ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia, pričom ju
zásadne nemožno priznať ako opakujúcu sa dávku a do budúcnosti - pre rozsudok je totiž určujúci stav
v čase jeho vyhlásenia (R 90/70). Okresný súd Bratislava I sa v danej dobe mohol obmedziť len na
konštatovanie obsiahnuté v odôvodnení súdneho rozhodnutia, že v čase vydania rozhodnutia doba od

vzniku nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru nepresiahla 12 mesiacov,
preto ju nemohol primerane znížiť ani nepriznať, hoci žalovaný taký návrh podal. V záväznej výrokovej
časti nebolo rozhodnuté o nároku na náhradu mzdy presahujúceho 12 mesiacov. V tomto konaní
síce žalobkyňa ako zamestnanec uplatňuje nároky od žalovaného ako zamestnávateľa z neplatného
skončenia toho istého pracovného pomeru, avšak v tomto konaní nárok vymedzený v žalobnom petite

nemôže spĺňať náležitosti prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nakoľko o nároku na náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 19.07.2016 do 30.04.2017 ešte rozhodnuté
nebolo. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesprávne vyhodnotil totožnosť predmetu sporu
tak, že sa obmedzil na to, že žalobkyňa si uplatňuje nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru
podľa § 79 zákonníka práce, o ktorom sa domnieval, že bolo právoplatne rozhodnuté a nezohľadni, že

žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za ďalšie
obdobie, o ktorom nebolo ešte rozhodované, teda nemohlo byť ani právoplatne rozhodnuté. Samotné
podanie žaloby, ktoré sa týka tých istých strán a hoci má vychádzať z toho istého neplatného skončenia
pracovného pomeru, nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko skutkové okolnosti sú
odlišné od pôvodne uplatneného nároku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

16Cpr/4/2015. Tvrdenie žalovaného, že súd v pôvodnom konaní rozhodol aj o nároku na náhradu mzdy
presahujúcu 12 mesiacov neobstojí, nakoľko v pôvodnom rozhodnutí takýto výrok nebol obsiahnutý, súd
len v odôvodnení uviedol, že priznáva nárok na náhradu mzdy za 10 mesiacov a priznaná náhrada mzdy
nepresahuje 12 mesiacov, t. j. súd v pôvodnom konaní na Okresnom súde Bratislava I ani nemohol
rozhodovať o návrhu žalovanému o znížení alebo nepriznaní nároku na náhradu mzdy presahujúcu 12

mesiacov, nakoľko v čase rozhodovania súdu od skončenia pracovného pomeru neuplynulo viac ako
12 mesiacov.

10.1. Odvolací súd dodáva, že neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že konanie o neplatnosť
skočenia pracovného pomeru a náhrady mzdy sú konania tvoriace jeden celok. Zamestnanec sa môže

samostatne v jednom konaní domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v ďalšom konaní
nároku na náhradu mzdy, s tým že berie na sebe riziko možného premlčania nároku. Ako vyplýva
z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.07.2016, č.k. 16Cpr/4/2015-241 tak výška platu
žalobkyne nebola medzi stranami sporná, preto bolo hospodárne rozhodnúť len konečným rozsudkom.
To však nezakladá prekážku rozhodnutej veci, lebo v pôvodnom konaní nebolo rozhodované o nároku

na náhradu mzdy za obdobie od 19.07.2016 do 30.04.2017.

11. Zastavením konania pre prekážku res iudicata, ktorá nebola daná, súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní

pred odvolacím súdom. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
(§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).12. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu ktorým je
podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci ďalej konať a rozhodnúť. V
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. i o náhrade

trov celého konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).