Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211583
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2217211583.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692, proti žalovanému: Y. B., N..
XX.XX.XXXX, C. A. R. N. Y., V. R. X, o zaplatenie úroku z úveru, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky za obdobie do 30.04.2017 v sume 901,51 eur a úrok 25,5%
ročne z istiny 1.010,38 eur od 01.05.2017 do zaplatenia, najviac celkom do sumy 1.101,35 eur, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a. s., Bratislava, IČO 31 340 890) sa žalobou zo

dňa 12.06.2017 (po doplnení písomným podaním z 25.06.2018) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 1.010,38 eur s úrokmi 101,23 eur (do zosplatnenia úveru)
a úrokom 901,43 eur (od zosplatnenia úveru do 30.04.2017), následne v sadzbe 25,5% z istiny od
16.05.2017, úrokom z omeškania 5,25% ročne z istiny od 16.05.2017, poplatkov 47,14 eur a k náhrade
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 27.10.2011 uzavreli zmluvu o úvere, podľa
ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.500 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať úver neplnil
riadne a včas, žalobca preto úver zosplatnil. Žalovaný na úvere zaplatil celkom 1.295,70 eur, ktoré

úhrady banka započítala na úrok a úrok z omeškania v časti 725,38 eur, na poplatky 80,70 eur a na
istinu 489,62 eur. Úrok a úrok z omeškania do zosplatnenia úveru (k 06.06.2014) predstavovali spolu
101,21 eur. Banka zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 pohľadávku voči žalovanému
postúpila žalobcovi.

(2) Žalovanému bola žaloba riadne doručená dňa 12.12.2018, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.
(3) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

(4) Súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 12Csp/159/2017-115 zo dňa 15.04.2019 tak, že
žalovaného zaviazal k zaplateniu istiny 1.158,75 eur (1.010,38 eur + 101,23 eur + 47,14 eur) s 5,25%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.010,38 eur od 16.05.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu
zamietol. Na odvolanie žalobcu druhostupňový (odvolací) súd rozsudok v zamietajúcej časti nároku
rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V

odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo
veci sp. zn. 5Cdo/42/2020, v znení ktorého za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť
splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistujerozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver,
a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.
Výrok o peňažnej povinnosti žalovaného napadnutý odvolaním nebol, stal sa právoplatný dňa

04.07.2019 a je vykonateľný.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(6) Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 27.10.2011 so žalovaným zmluvu o úvere č. 9346742411.
Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur s 25,5% úrokom ročne
pri vyčíslenej ročnej percentuálnej miere nákladov 28,7% (RPMN). Žalovaný mal úver splatiť v 60
mesačných splátkach po 47,62 eur (vrátane poistného 2,62 eur) od novembra 2011 do októbra 2016
vždy k 16. dňu mesiaca.

(7) Listom zo dňa 06.06.2014 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru v sume celkom 1.158,75
eur (z čoho istina predstavovala sumu 1.010,38 eur, úrok 101,23 eur, poplatky 39,28 eur a poistné
7,86 eur). Podľa výpisu z úverového účtu žalovaný na úvere naposledy zaplatil v januári 2014 sumu
12,03 eur. Súčasťou zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré v zmysle bodu 3.12.b/
oprávňovali banku zosplatniť úver pri omeškaní s plnením splátok trvajúcom viac ako 10 dní.

(8) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.),

na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov - ZSÚ.

(9) V zmysle ustanovenia § 9 ZSÚ súd preskúmal, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky
zákonom určené náležitosti, na základe čoho dospel k záveru (v znení v poradí prvého rozsudku v tejto

veci, že žalobca a žalovaný uzavreli platne písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie
peňažných prostriedkov pre žalovaného. Žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil pričom nárok
žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval.

(10) Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

(11) Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,

sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

(12) Predmetom sporu ostal žalobný nárok na úrok z úveru za obdobie po zosplatnení. Vyhodnotením

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne aj v zostávajúcej časti,
žalobca má za daného stavu v zmysle cit. právnej úpravy s odkazom na cit. rozhodnutie najvyššieho
súdu aj po zosplatnení úveru nárok aj na úrok dojednaný v zmluve, preto súd priznal v zmysle žalobného
návrhu aj zvyšok nároku - na úroku 25,5% z istiny úveru od zosplatnenia (listom zo dňa 06.06.2014)
úveru, avšak plnenie tejto peňažnej povinnosti - na úroku - ohraničil maximálnou výškou (v znení

uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020: „...24. Dovolací súd dospel k
záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí...“), t. j. rozdielom celkovej čiastky k
zaplateniu a poskytnutého úveru.

(13) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(14) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(15) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi, ako po procesnej stránke
úspešnej strane sporu.

(16) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)