Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218110
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112218110.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov G. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v X. na U. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml.,
advokátkouAdvokátskejkanceláriesosídlomvKošiciachnaŠtúrovejul.č.20aS.U.,nar.XX.XX.XXXX,
bývajúceho v X. na U. ul. č. X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou PUCHALLA & partners

s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 24, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na návrh matky, o
odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 22P 97/2012-238 zo dňa 23.09.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P
97/2012 zo dňa 24.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 337/2012
zo dňa 31.10.2012 tak, že nariadil predbežné opatrenie a maloletú D. predbežne zveril do osobnej
starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Rozhodol tak na základe návrhu matky zo dňa 16.09.2015, ktorým sa matka domáhala, aby súd zveril
maloletú D. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej minimálnym
zákonným výživným. Svoj návrh odôvodnila tým, že dočasná striedavá starostlivosť o maloletú sa
realizuje od augusta 2014, kedy sa natrvalo vrátila z Talianska na Slovensko. Striedavá starostlivosť
je sprevádzaná mnohými problémami, ktoré vyplývajú najmä z neschopnosti rodičov dohodnúť sa a
komunikovať v záujme dieťaťa. Obidvaja majú rôzne výchovné postupy a rôzne nároky na maloletú, čo

sa odzrkadľuje aj na prospechu maloletej ako aj na jej zdravotnom stave. Uviedla, že maloletá sa správa
účelovo a klame. Otec nedodržiava podávanie liekov a zanedbáva každodennú prípravu dieťaťa do
školy. V poslednom čase taktiež zakazuje maloletej chodiť ku nej počas týždňa kým je u neho aj napriek
tomu, že žijú na jednej ulici. Zastávala názor, že otec má nevhodný pracovný režim, nakoľko pracuje ako
sanitkár a popri tom si privyrába ako taxikár, preto je maloletá večer a v noci sama, čo vyplynulo aj zo
zisteníkolíznehoopatrovníka.Uviedla,ževčasekeďjemaloletávjejosobnejstarostlivostiriadnesaoňu

stará, zabezpečuje všetky jej potreby, učí sa s ňou, denne jej varí, navštevuje s ňou odborné ambulancie.
Uviedla,žeodfebruára2015pracujeakofinančnýagentpreAllianzSlovenskápoisťovňaa.s.adosahuje
príjem. Zastávala názor, že otec sa po oboznámení so závermi znaleckého posudku, ktorý je v rozpore
s jeho tvrdeniami a celkovým postojom v konaní, zámerne vyhýba účasti na pojednávaní, resp. vyvoláva
stav vedúci k prieťahom v konaní. Od poslednej predbežnej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane účastníkov konania spočívajúcej vo vykonaní znaleckého dokazovania a záverov z neho

vyplývajúcich. Doterajšia predbežná úprava už podľa jej názoru nereflektuje na aktuálny skutkový stav azáujem maloletej, preto ďalšie trvanie striedavej starostlivosti vážne ohrozuje a narúša jej zdravý vývin.
Z týchto dôvodov je nevyhnutný okamžitý zásah súdu ešte pred skončením konania vo veci samej.

Ďalej súd poukázal na závery znaleckého posudku zo dňa 10.02.2015 vypracovaný ustanovenou
znalkyňou Mgr. S. S. z odboru psychológie a odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, z ktorých
vyplýva, že maloletá v čase vyšetrenia fungovala vo forme striedavej starostlivosti a vyjadrila sa, že túto
formu starostlivosti si želá zachovať aj do budúcna. Vyšetrením však bolo zistené, že motivácia maloletej
k tejto forme starostlivosti nie je emočne zdravá a maloletej skôr škodí, nakoľko sa neurotizuje celý

vývin jej osobnosti. Dieťa síce navonok deklaruje vôľu zotrvať v striedavej starostlivosti ale vnútorne to
prežíva odlišne. Je napätá, v nepohode, chýba jej matka, vytvára si falošné selfy, čo znalkyňa podrobne
vysvetlila. Znalkyňa dospela k záveru, že povahové vlastnosti rodičov vytvárajú vzájomné konfliktné
strety, ktoré im bránia vzájomne si dôverovať a zrelo kooperovať. Komunikácia medzi rodičmi je natoľko
problémová, že striedavá starostlivosť sa míňa svojmu pozitívnemu účinku. Maloletá silno citovo reaguje
na hádky rodičov, snaží sa podriadiť svoje pocity takej situácii vytvorenej rodičmi, ktorá zabezpečí

najmenej hádok. Maloletá sa navonok prezentuje ako spokojná, avšak vnútorne sa cíti často osamelá,
čo rieši prejedaním. Z projektívnej diagnostiky vyplynulo, že maloletá podvedome cíti väčšiu blízkosť,
dôveru a možnosť stotožnenia sa s matkou, preto znalkyňa odporučila zveriť dieťa do jej osobnej
starostlivosti.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa uviedol, že situácia v rodine je
neprehľadná, pričom navrhol, aby súd rozhodol až po vykonaní dokazovania tak, aby to bolo v záujme
maloletého dieťaťa.

Zistený skutkový stav súd posúdil podľa ust. § 75 ods. 1,2 a 8, § 76 ods. 1 písm. a), b), § 102

ods. 1,2 O.s.p., § 2 písm. c), § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a uviedol, že
pod sp. zn. 22P/97/2012 je vedené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. D.. V
zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2012 bola mal. D. zverená dočasne do
striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd zastával názor, že z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a zo zistených skutočností vyplýva potreba nariadiť predbežné opatrenie a maloletú zveriť

do dočasnej osobnej starostlivosti matky, nakoľko matka osvedčila naliehavosť potreby predbežnej
úpravy vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Veľmi komplikovaná situácia v rodine a hlavne psychická
záťaž, ktorá je na mal. D. vyvíjaná, odôvodňuje podľa názoru súdu jej predbežné zverenie do osobnej
starostlivosti matky a to z dôvodu stabilizácie vývinu osobnosti maloletej.

Súčasne súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. D. výživným v minimálnej zákonom stanovenej
výške, nakoľko zatiaľ nie sú známe majetkové pomery otca.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu otec odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu je
nezákonné, pričom uvedená nezákonnosť spočíva v tom, že neboli splnené zákonné predpoklady na

nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal na ust. § 75 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že od doručenia
znaleckého posudku nedošlo k žiadnej zmene pomerov medzi účastníkmi konania, pričom ani zo
znaleckého posudku nevyplýva potreba bezodkladne umiestniť maloletú do starostlivosti matky, pričom
ani z iných dôkazov nevyplynulo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletej. Súhlasil s
tým, že je v záujme mal. dieťaťa vyriešenie konfliktov a narušených vzťahov medzi rodičmi, avšak

zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky sa vzájomným konfliktom nepredíde a maloletá bude
navyše vystavená stresu z jeho neprítomnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že napadnutým uznesením
neupravil jeho styk s maloletou, aj keď znalkyňa v znaleckom posudku odporučila úpravu styku v čo
najširšom možnom rozsahu. Namietal, že napadnuté uznesenie neprimerane zasahuje do jeho práv,
je v rozpore s názorom maloletej a nevytvára maloletej podmienky vyhovujúce pre jej zdravý citový

vývoj. Zastával názor, že zdrojom problémov a citovej nepohody u maloletej sú časté hádky rodičov a
nie samotné realizovanie striedavej starostlivosti. Nesúhlasil s použitými metódami diagnostiky, ktoré
boli použité znalkyňou, a preto navrhol ustanoviť iného znalca, ktorý by pri vypracovaní znaleckého
posudku použil viacero metód, čím by sa zvýšila hodnovernosť záverov znaleckého posudku. Poukázal
na vôľu a názor maloletej, ktorá si želá formu striedavej starostlivosti. Namietal, že súd prvého stupňa pri

rozhodovaní vôbec nezohľadnil názor maloletej, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 97/2013 zo dňa 10.07.2013. Uviedol, že napriek nariadenému predbežnému
opatreniu Krajským súdom v Košiciach zo dňa 31.10.2012 sa striedavá starostlivosť nerealizovala,
nakoľko matka sa od septembra 2012 nezdržiavala na území Slovenskej republiky, a preto bola maloletáv jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Svoju neúčasť na pojednávaní uskutočnenom dňa 09.09.2015
riadne ospravedlnil a uviedol, že v žiadnom prípade sa úmyselne nevyhýba účasti na pojednávaní a jeho
cieľom nie je spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh

matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.

Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových

zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna

úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti

je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. dospel odvolací súd k odlišnému právnemu názoru
ako súd prvého stupňa pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného
opatrenia. Odvolací súd zastáva názor, že doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú
potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a zverenie maloletej

D. do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné opatrenie
je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné
zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je
namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a osvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté
deti je prioritný záujem maloletého dieťaťa, ktorý však nie je možné zamieňať so subjektívnymi
predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia. V danom prípade bola maloletá uznesením
Okresného súdu Košice I č.k. 22P 97/2012-12 zo dňa 24.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach č.k. 7CoP 337/2012-68 zo dňa 31.10.2012 zverená do dočasnej striedavej starostlivosti

rodičov, avšak ako vyplýva z vyjadrení oboch účastníkov takto nariadená striedavá starostlivosť sa
v skutočnosti začala realizovať až v septembri 2014 z dôvodu, že matka sa dlhodobo zdržiavala
v zahraničí. V uvedenom období (od októbra 2012 do septembra 2014) preto bola maloletá vo
faktickej osobnej starostlivosti svojho otca, ktorý zabezpečoval všetky jej potreby. Matka sa podľa svojho
vyjadrenia definitívne vrátila na Slovensko až v septembri 2014, odkedy sa striedavá starostlivosť

realizuje, avšak každý z rodičov sa domáha zverenia maloletej do svojej výlučnej starostlivosti (konanie
vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P 97/2012). Vo veci samej súd nariadil znalecké
dokazovanie a ustanovená znalkyňa Mgr. S. S. doručila súdu dňa 25.02.2015 vypracovaný znalecký
posudok č. 3/2015, v ktorom konštatovala, že obaja rodičia sú spôsobilí zodpovedne sa postaraťo maloletú, avšak ich vzťah je vysoko konfliktný, čo veľmi negatívne vplýva na maloletú, ktorá je
nervózna, napätá a v snahe vyhovieť obom rodičom potláča svoje vlastné pocity. Znalkyňa v závere
odporučila zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, a to aj napriek deklarovanému názoru

maloletej, že striedavá starostlivosť jej vyhovuje, nakoľko podľa názoru znalkyne motivácia maloletej k
takejto forme starostlivosti nie je emočne zdravá a škodí jej. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené
závery znaleckého posudku majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, avšak nie sú dôvodom
pre vyhovenie návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia (zo dňa 16.09.2015) po tak dlhej
dobe od oboznámenia sa s výsledkami znaleckého dokazovania (marec 2015). Takýmto postupom sa

totiž predbežné opatrenie míňa svojmu účelu, ktorý spočíva v zabránení vzniku ujmy resp. iných
nepriaznivých následkov dočasnou a provizórnou úpravou pomerov účastníkov. Z tohto dôvodu odvolací
súd zastáva názor, že matka neosvedčila naliehavosť potreby okamžitého zásahu súdu a žiadne
skutočnosti nenasvedčujú tomu, že bez ingerencie súdu do pomerov účastníkov by bol ohrozený
život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletej D.. Odvolací súd sa v tomto prípade stotožňuje
s odvolacou námietkou otca, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky nepredstavuje

úplnú elimináciu konfliktov medzi rodičmi, pričom je to práve konfliktné prostredie vytvárané rodičmi,
ktoré má na maloletú negatívny dopad a narúša jej zdravý vývoj. Z obsahu doposiaľ vykonaného
dokazovania zatiaľ vyplýva, že základným problémom v tomto prípade nie je vzťah otec - dcéra, ale
medzi rodičmi navzájom. Vzájomné nezhody rodičov však nemôžu byť dôvodom pre obmedzenie
rodičovských práv ktoréhokoľvek rodiča a zároveň zásahu do práva dieťaťa na starostlivosť obidvoch

rodičov. Súd preto nemôže rezignovať na uvedený stav ohrozujúci záujem maloletého dieťaťa, ktorým
je jeho zdravý vývin a je jeho povinnosťou prijímať účinné opatrenia na ochranu záujmov dieťaťa z
úradnej povinnosti, napríklad aj nariadením výchovných opatrení v spolupráci s referátom poradensko-
psychologických služieb pri príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo vzťahu k záverom
znaleckého posudku je potrebné uviesť, že čiastočne prekračujú odborný rámec psychologického

vyšetrenia, nakoľko znalec nemôže navrhovať úpravu pomerov dieťaťa, ani posudzovať záujem dieťaťa,
nakoľko uvedené posúdenie nie je otázkou skutkovou, ale právnym posúdením veci, ktoré prináleží len
súdu po dôslednom zistení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti. Úlohou odvolacieho súdu však nie je v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia
zaoberať sa protichodnými tvrdeniami otca a matky, nakoľko tieto majú význam až pre končené

rozhodnutiesúduvovecisamej,pretosaopodstatnenosťouskutočnostíuvádzanýchúčastníkmikonania
bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci
samej. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa citovaného ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.