Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120323096
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:6120323096.4

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.
s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom
Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. W. T.,
Ž. XXX/XX, o zaplatenie 33,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica - upomínací súd, návrh na vydanie platobného
rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 33,33 eur s
príslušenstvom. Žalobca v takomto návrhu uviedol, že dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky

vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. na žalobcu,
pričom žalovaný je v zmluve o postúpení pohľadávky uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXX.
Okrem toho medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní
verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb O2 s
tým, že sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa
cenníka.Následneprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanémuslužby,ktorémuvyúčtovalfaktúrou

zo dňa 01.08.2017 znejúcou na sumu 4,22 eur, faktúrou zo dňa 01.09.2017 znejúcou na sumu 26,30
eur a faktúrou zo dňa 01.10.2017 znejúcou na sumu 2,81 eur. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu
vystavené faktúry, pričom ten ho upomienkami opakovane vyzýval k úhrade dlžných súm, avšak k takejto
úhrade nedošlo.

2. O takomto návrhu bolo rozhodnuté upomínacím súdom, ktorý vydal v predmetnom spore platobný
rozkaz, a to dňa 27.06.2020, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto
upomínací súd listom zo dňa 04.11.2020 vyzval právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 10 zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, aby navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa
Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním navrhol
pokračovať v zmysle § 10 zákona o upomínacom konaní v súdnom konaní na príslušnom súde podľa

CSP, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

3. Tunajší súd následne doručil žalovanému žalobu formou fikcie doručenia a v zmysle § 167 ods. 2 CSP
ho vyzval, aby sa vyjadril k podanej žalobe. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Súd preto nariadil
vo veci pojednávanie a na pojednávanie predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny
zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, pričom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a

súhlasil s tým, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil s tým, že
predvolanie mu bolo doručené formou fikcie doručenia a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.Na základe uvedených skutočností tak súd podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: postúpenie veci, návrh na vydanie platobného rozkazu,
podací hárok (čl. 9-11), faktúry (čl. 11-16), zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.12.2016,
listinný doklad (čl. 18), zmluva o poskytovaní verejných služieb (čl. 18-19), listinný doklad (čl. 20),
oznámenie o postúpení pohľadávok (čl. 20), výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 26.09.2017,
výzva na zaplatenie zo dňa 12.05.2020, upomienka za neuhradené faktúry (čl. 23), odstúpenie od

zmluvy zo dňa 05.10.2017, listinný doklad (čl. 24), podací hárok (čl. 25), predžalobná výzva zo dňa
12.05.2020, zmluva o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 06.11.2018, dodatok č. 1 k zmluve o
postúpení pohľadávok (čl. 30-32), platobný rozkaz zo dňa 27.06.2020, výzva zo dňa 04.11.2020 (čl.
45), návrh na pokračovanie v konaní (čl. 47), upovedomenie o postúpení veci zo dňa 09.11.2020,
uznesenie (čl. 53), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 66), odstúpenie od zmluvy
zo dňa 05.10.2017, listinný doklad (čl. 67) - prehľad neuhradených pohľadávok, elektronické podanie

právneho zástupcu žalobcu (čl. 85) a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný
skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaný uzavreli dňa 13.12.2016
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal

poskytovať telekomunikačné služby žalovanému, a to „O2 Fér s platbou na faktúru“. Okrem toho v ten
istý deň uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný ďalšiu zmluvu o poskytovaní verejných služieb,
na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanému program služieb „O2 Internet s bonusom Mini“.
Žalovaný sa v zmysle uzavretých zmlúv zaviazal zaplatiť cenu za poskytnuté služby, ktorá mu bola
vyúčtovaná faktúrou zo dňa 08.09.2017 na sumu 39,30 eur, faktúrou zo dňa 06.10.2017 na sumu 48,81

eur a faktúrou zo dňa 08.08.2017 na sumu 70,22 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil
svoje zmluvné povinnosti a neuhradil riadne a včas cenu za poskytnuté služby, tak právny predchodca
žalobcu ho pokusom o zmier zo dňa 26.09.2017 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 89,52
eur, k čomu bola priložená aj platobná rekapitulácia, z ktorej vyplývalo, že žalovaný má záväzok vo
výške 89,52 eur. Tiež upomienkou zo dňa 31.08.2017 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného

na zaplatenie sumy 50,22 eur s tým, že listom zo dňa 05.10.2017 právny predchodca žalobcu odstúpil
od uzavretej zmluvy v zmysle § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. v spojení s článkom
6, 7 písm. a) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb,
pričom účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala ku dňu 04.11.2017 a žalovaný bol povinný zaplatiť
sumu 89,52 eur. Následne právny predchodca žalobcu a žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok

č. 4243 zo dňa 06.11.2018 ako aj dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa
19.11.2018 postúpili pohľadávky na žalobcu. Listom zo dňa 10.12.2018 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému, že na základe takejto zmluvy o postúpení pohľadávok bola jeho pohľadávka voči
žalovanému vo výške 33,33 eur postúpená na žalobcu, pričom takýto list bol doručovaný žalovanému
cestou pošty dňa 13.12.2018 /podací hárok čl. 10/. Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou právny

zástupca žalobcu listom zo dňa 12.05.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že táto
výzva bola daná na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalovanému, a to dňa 15.05.2020, čo
vyplýva z podacieho hárku (čl. 11). Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním (čl. 66) oznámil,
že predkladá odstúpenie od zmluvy, ktorým právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy, a keďže túto dlžnú sumu neuhradil, tak právny predchodca žalobcu po uplynutí viac

ako 90 dní zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku žalobcovi. S poukazom na § 43 ods.
13 zákona č. 351/2011 Z. z. sa tak nevyžaduje, aby písomná výzva bola na osobitnej listine a zároveň
nezakazuje, aby bola súčasťou aj iného právneho úkonu. Z tohto dôvodu tak podľa názoru právneho
zástupcu žalobcu bola splnená zákonná podmienka pre platné postúpenie pohľadávky, pričom právny
predchodca žalobcu oznámil, že uvedený dokument bol zasielaný obyčajnou poštovou zásielkou bez

doručenky, resp. podacieho hárku. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukázal tiež na § 151 ods.
1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za
nesporné. Spolu s takýmto vyjadrením doručil právny zástupca žalobcu aj odstúpenie od zmluvy zo dňa
05.10.2017 s prehľadom neuhradených pohľadávok vo výške 89,52 eur.

6. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

8. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

9. Podľa § 43 ods. 1, 2, 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a)
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane

účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),
c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;

oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Ak je napriek písomnej výzve podniku
účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku,
môžepodnikpostúpiťsvojupeňažnúpohľadávkuzodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzkupísomnou
zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte

pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o
záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

10.Podľa§44ods.1,2zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,zmluvouoposkytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupovýchbodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí

obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný platným spôsobom uzatvorili vyššie uvedené formulárové zmluvy. Zároveň právny predchodca
žalobcu pripravil návrh predmetných formulárových zmlúv s tým, že žalovaný nemohol takýto obsah
zmlúv ovplyvniť, ale musel ich prijať ako celok alebo odmietnuť. Medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným tak vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, pretože právny predchodca žalobcu

poskytoval elektronické služby žalovanému, pričom tieto služby poskytoval v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti /ide o skutočnosť známu z činnosti súdu, ako aj vyplývajúcu z Obchodného
registra/ a žalovaný uzatváral takéto zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že v konaní nebolo
preukázané a ani tvrdené, že by pri uzatváraní a plnení uzavretých zmlúv konal žalovaný v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Z uvedených dôvodov tak žalovaný má postavenie spotrebiteľa v

zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa v
zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatňoval v súdnom konaní voči žalovanému
postúpené peňažné pohľadávky, ktorá vyplývajú z predložených listinných faktúr, a preto súd najskôr
preskúmal v predmetnom spore aktívnu legitimáciu žalobcu. Vecná legitimácia znamená označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej

strane subjektom povinnosti, pričom ide o práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia, žalobca, nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide s tým, že
nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti, nie je nositeľom takejto povinnosti, o ktoré v konaní ide. Žalobca na preukázanie účinného

postúpenia pohľadávok vychádzal z toho, že postačuje preukázať oznámenie o postúpení žalovanému,
zmluvu o postúpení pohľadávok resp. odstúpenie od zmluvy, ktoré možné považovať za výzvu podľa
§ 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Takéto tvrdenie však podľa názoru súdu neobstojí, pretože ide
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o spotrebiteľský vzťah, a preto : „V priestore spotrebiteľskéhopráva a súdneho konania však je treba vyhodnocovať otázku vecnej legitimácie strán sporu (no
najmä dodávateľa, podnikateľa) v rozsahu celého okruhu otázok spojených s platnosťou, účinnosťou,
či účinkom postúpenia pohľadávky na podklade zmluvy, čo v sebe zahŕňa aj potrebu skúmania

dovolenosti postúpenia pohľadávky. Dovolenosť postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok
upravených vo všeobecnom súkromnoprávnom predpise upravujú aj osobitné zákony upravujúce
bankové, telekomunikačné, alebo iné právne vzťahy. Nutnosť preskúmavania dovolenosti postúpenia
pohľadávky (a platnosť postúpenia) v aj spotrebiteľských vzťahoch bola potvrdzovaná aj judikatúrou
(k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo

26/2017).“ /uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/142/2019 zo dňa 29. apríla 2020/. Pri
posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu je tak potrebné vychádzať z ustanovenia §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje postúpenie pohľadávky ako aj z ustanovenia § 43
ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách a to vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu postupoval pohľadávky vzniknuté z titulu takéhoto právneho predpisu. Ustanovenie § 43
ods. 13 umožňuje podniku postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom účastníka, alebo aj bez

takéhoto súhlasu za predpokladu, že účastníka písomne vyzval na plnenie a účastník je napriek tejto
výzve v omeškaní s platením dlhu dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal
počas súdneho konania splnenie takýchto zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky,
pretože napriek výzve súdu nepreukázal účinné doručenie odstúpenia od zmluvy zo dňa 05.10.2017,
ktoré možno považovať za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. žalovanému, resp.

súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky. Z uvedených dôvodov tak neboli splnené zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto je takéto
postúpenie pohľadávky neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, v dôsledku
čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a uplatnenie si vyššie špecifikovaného

nároku. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že podľa § 151 ods. 1 CSP je potrebné považovať za
nesporné skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela tak je potrebné uviesť, že
s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu ako aj skutočnosť, že žalovanému boli písomnosti
doručované formou fikcie /nepodarilo sa zistiť aktuálne bydlisko žalovaného/ je potrebné prihliadnuť na
právnynázorobsiahnutývrozhodnutíÚstavnéhosúduSR:„I.Pasivitažalovanéhovkonanínemôžemať

zanásledok(aplikáciou§151ods.1a2CSP)povinnosťvšeobecnéhosúdupriznaťakýkoľvekuplatnený
nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť
strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného
procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z

11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Zároveň samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu
oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému neznamená, že súd nie je oprávnený preskúmať platnosť
postúpenia pohľadávky resp. existenciu pohľadávky. „Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že
dlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,akbytotopostúpenie
dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by

postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky
dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno
nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného

ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávkypreukazovalzmluvouopostúpenípostupník."/rozsudokNajvyššiehosúduSRz28.01.2009,
sp. zn. 1Cdo 76/2007/. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože aj keď bol žalovaný úspešný v

celom rozsahu, žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).