Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202708
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1221202708.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu
JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: X/ V.. J. J., I.. XX.X.XXXX,
Z. E. XX, Š. F. X/ F. N. J. B. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, M. M. K. X, Š. proti Ž.: X/ F. H. M., F..M.. O. L.G., R.:
XX XXX XXX, M. M. B. X/A, Z. F. X/ F. R., F..M.., R.: XX XXX XXX, M. M. B. X/A, Z., o ochranu osobnosti a
o ochranu dobrej povesti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a

2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.5.2021, č. k. 21C/29/2021-219, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že:

Žalovaný 2/ je povinný odstrániť tlačovú správu zo dňa 10.3.2021 s titulkom „J. J. ako právny zástupca
majiteľov dlhopisov spoločnosti F. H. M., F..M.. koná v rozpore so záujmami jeho klientov“ z webovej

stránky www.arcacapital.com. Žalovaný 2/ je povinný obdobným spôsobom zdržať sa zásahov do
osobnostných práv žalobcu 1/ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa vo zvyšnej časti voči žalovanému 1/ zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť tlačovú správu zo dňa
10.03.2021 s titulkom "Fadi Fardous ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital
Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov" z webovej stránky www.arcacapital.com ako
aj povinnosť obdobným spôsobom zdržať sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a do práva na
ochranu dobrej povesti žalobcu 2/, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.).
Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, §
325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 330
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 11, § 13 ods.
1, § 19b ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a vecne tým, že na základe obsahu
spisu dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a zo žalobcami prezentovaného skutkového stavu zistil dôvody pre
vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. C.s.p. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ vyvodil
na základe skutočnosti, že obsah tlačovej správy sa týka práve spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s.,
pričom na webovej stránke www.arcacapital.com sú pravidelne zverejňované informácie týkajúce sa
všetkých spoločností patriacich do rozsiahlej skupiny ARCA, a teda vrátane žalovaného 1/, ktorý je
dcérskou spoločnosťou žalovaného 2/. Vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že jeho pasívna vecná

legitimácia vyplýva priamo zo skutočnosti, že je vlastníkom domény www.arcacapital.com, na ktorej
bola zverejnená predmetná tlačová správa. Konštatoval, že žalobcovia osvedčili vydanie a aj následnézverejnenie predmetnej tlačovej správy (osvedčené i notárskou zápisnicou zo dňa 30.03.2021). Okrem
uvedených skutočností poukázal aj na záver tlačovej správy v znení: "V záujme dosiahnutia tohto
cieľa považovala spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., za potrebné upozorniť jej veriteľov, ktorí

sú zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., že ich zástupca nekoná v ich
najlepšomzáujmeažesvojímkonanímohrozujeichekonomickézáujmy."Ďalejkonštatoval,žeuvedená
tlačová správa, ktorú prebrali aj masmédiá, môže byť spôsobilá zásahu do osobnostných práv žalobcu
1/, resp. práva na dobré meno žalobcu 2/, čím však nijakým spôsobom neprejudikoval svoje rozhodnutie
vo veci samej, nakoľko ide iba o osvedčenie možného zásahu a potreby bezodkladnej úpravy vzťahov

medzi stranami, o to viac, ak sa jedná o advokáta zastupujúceho klientov/veriteľov žalovaného 1/.
Vyslovil, že ide o správu (tvrdenie), ktoré môže istým spôsobom zasiahnuť do dôverného vzťahu
klient - advokát. Z uvedeného dôvodu uprednostnil dočasnú ochranu žalobcov pred slobodou prejavu
žalovaných. Zároveň uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení nebudú
žalobcovia voči žalovaným zvýhodnení nad prípustnú mieru, resp. žalovaní ukrátení a nejedná sa
tak o neprimeranú výhodu v prospech žalobcov, nebude tak nijakým spôsobom zasiahnuté do práv

žalovaných na slobodu prejavu, teda ani jedna zo strán nebude nad mieru zvýhodnená oproti druhej
strane (zásada proporcionality). Vo vzťahu k požiadavke žalobcov vydať neodkladné opatrenie bez
časového obmedzenia (teda návrh konzumujúci vec samu), tejto nevyhovel a nariadil neodkladné
opatrenie časovo obmedzené, teda do právoplatného skončenia konania vo veci samej z dôvodu, že
žalobcovia podali s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň aj žalobu vo veci samej,

ktorou sa domáhajú ochrany osobnosti a dobrej povesti (na prakticky rovnakom skutkovom základe
ako je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a práve v tomto konaní bude vykonané aj náležité
dokazovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie v rozsahu "zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek
informácií o žalobcoch" považoval za príliš všeobecne formulovaný zákaz, ktorý už predstavuje zásah
do slobody prejavu, a to bez akéhokoľvek ďalšieho osvedčenia takejto potreby s tým, že ak sa nejedná o

difamačnú alebo obdobnú skresľujúcu informáciu, resp. vybočujúcu z mantinelov, ktoré sloboda prejavu
pripúšťa, nemôže byť takáto požiadavka úspešná. O trovách konania nerozhodoval, keďže ide o návrh
dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú, pričom vyslovil, že s otázkou
trov sa vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

3. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku I. podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie považovali za arbitrárne, a to najmä z dôvodu
absencie riadneho a presvedčivého odôvodnenia, z dôvodu absencie zjavných a zreteľných dôvodov
rozhodnutia, keď nikde v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie neuviedol úvahy, ktorými sa riadil,
pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia a ani zjavné a zreteľné dôvody, prečo považoval
predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia za splnené. Poukázali na to, že prvoinštančný súd

v odôvodnení uznesenia len stroho konštatoval, že má za to, že uvedená tlačová správa môže byť
spôsobilá zásahu do osobnostných práv, resp. práva na dobré meno, nijako sa však nevysporiadal
s tým, z akého dôvodu by takáto správa mala byť spôsobilá zásahu do osobnostných práv, resp.
práva na dobré meno žalobcov a ani s tým, v čom vidí predmetný zásah, resp. spôsobilosť zásahu.
Ďalej uviedli, že nemajú vedomosť o úhrade súdneho poplatku v konaní, pričom žalobcovia nie sú

v konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku. Podľa ich názoru v prípade, ak súdny poplatok
za podanie návrhu žalobcami nebol uhradený, v konaní nebolo možné rozhodnúť a neuhradenie
súdneho poplatku je vadou konania, v dôsledku ktorej neboli splnené procesné podmienky konania.
Namietali, že žalobca v návrhu nijakým spôsobom nepreukázal, kto je skutočným autorom tlačovej
správy zo dňa 10.03.2021, zverejnením ktorej malo údajne dôjsť k porušeniu práv žalobcov a označili

za pasívne vecne legitimované osoby žalovaných, avšak bez akéhokoľvek preukázania, že žalovaní
(resp. ktorýkoľvek z nich) reálne vytvoril a zverejnil tlačovú správu. V zmysle uvedeného nie je v
žiadnom prípade jasné a ustálené, kto reálne vytvoril a kto následne zverejnil tlačovú správu, čím je
spochybnená pasívna vecná legitimácia žalovaných. Uviedli, že tlačové správy v rámci skupiny Arca
Capital nevyhotovuje a nezverejňuje ani žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ a údajné „osvedčenie“ majiteľa

domény www.arcacapital.com, ktorým majú byť e-maily od neznámej tretej osoby, nie je v žiadnom
prípade dostatočné a už vôbec nijako nepreukazuje ani neosvedčuje, kto je autorom tlačovej správy
a kto je zverejňovateľom tlačovej správy. Absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaných považovali
za takú vadu konania, v dôsledku ktorej nie sú splnené procesné podmienky konania a zároveň ideo neodstrániteľnú vadu konania. Zároveň namietali aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
1/, ktorý ako fyzická osoba (bez ohľadu na jeho postavenie advokáta) nemohol byť nijakým spôsobom
poškodený, resp. ohrozený na jeho osobnostných právach vydaním tlačovej správy, keďže tlačová

správa sa zameriava výlučne na názory týkajúce sa žalobcu 1/ pri výkone jeho činnosti advokáta,
nie žalobcu 1/ ako fyzickej osoby. Uvedené rovnako považovali za nesplnenie procesných podmienok
konania a neodstrániteľnú vadu konania. Žalovaní ďalej namietali, že neodkladné opatrenie nespĺňa
požiadavku v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p., a to konkrétne potrebu bezodkladne upraviť pomery
medzi sporovými stranami. Vyjadrili názor, že tlačová správa predstavuje vlastné názory a hodnotiace

úsudky jej autora, ktoré sa však opierajú o pravdivé fakty, a to právne zastúpenie viac ako tisíc veriteľov
žalovaného 1/ (veritelia 1) žalobcom 2/, pričom veritelia 1 mali a majú záujem na čo najvyššom možnom
uspokojení svojich pohľadávok; právne zastúpenie veriteľa odlišného od veriteľov 1, ktorým je Odborové
združenie železničiarov (veriteľ 2) žalobcom 2/; podanie návrhu na konkurz na majetok žalovaného
1/ žalobcom 2/ v mene jeho klienta - veriteľa 2; právne zastúpenie veriteľov 1 žalobcom 2/ v čase
podania návrhu na konkurz na majetok žalovaného 1/, ktorí mali záujem na čo najvyššom možnom

uspokojení; existencia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, v zmysle ktorého musí
byť uspokojenie veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii minimálne o 20 % vyššie ako by tomu bolo v
konkurze; existencia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, v zmysle ktorého musí
byť uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii minimálne vo výške
50 % dotknutej pohľadávky. Poukázali na to, že veritelia 1 budú mať vždy záujem na čo najvyššom

možnom uspokojení ich pohľadávok, a zároveň že v konkurznom konaní nemožno dosiahnuť také
uspokojenie veriteľov, ako v reštrukturalizačnom konaní, preto vyvodenie záveru, že podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu 1/ je v rozpore so záujmami veriteľov 1, ktorí by nepochybne
boli uspokojení vo výrazne väčšej miere v rámci reštrukturalizačného konania, je absolútne logické.
Zároveň uviedli, že ak mal žalobca 2/ za to, že pri podaní návrhu na konkurz koná jednak v záujme

veriteľov 1 a rovnako v záujme veriteľa 2, mal si vyžiadať od veriteľov 1 súhlas s takýmto úkonom, čo
pravdepodobne neurobil (resp. to ani netvrdí), a uvedené preukazuje logickú premisu, že zastupovanie
veriteľa 2 pri podaní návrhu na konkurz na majetok je v rozpore so záujmami veriteľov 1. Okrem vyššie
uvedeného mali za to, že žalobcovia patria medzi osoby, ktoré musia byť pripravené na to, že sa môžu
stať objektom určitej kritiky, najmä v prípade, ak verejne vystupujú a vyjadrujú sa k situácii týkajúcej sa

ekonomickej skupiny Arca Capital a úkonov jednotlivých subjektov patriacich do tejto skupiny. Tvrdili,
že tlačová správa žiadnym spôsobom nezasiahla do osobnostných práv žalobcu 1/ a ani do práv na
ochranu povesti žalobcu 2/ a nespôsobila im žiadne nežiaduce následky a uvedené žalobcovia ani
neosvedčili,nakoľkožalobca1/prostredníctvomžalobcu2/naďalejzastupujeniekoľkotisícklientov,ktorí
si uplatňujú svoje pohľadávky v reštrukturalizácii a rovnako naďalej zastupuje aj klienta, v mene ktorého

podal návrh na konkurz na majetok žalovaného 1/ (t.j. veriteľa 2). Argument žalobcov o znížení počtu
klientov, ktorých zastupovanie prevzali považovali za účelovo vykonštruovaný, nakoľko údajný pokles
počtu nových klientov žalobcov nemá žiadny súvis s tlačovou správou a väčšina veriteľov žalovaného
1/ už buď je zastúpená žalobcami alebo je dlhodobo zastúpená inými právnymi zástupcami s tým, že
počet veriteľov žalovaného 1/ je obmedzený. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie neprihliadol

pri nariadení neodkladného opatrenia na zásadu proporcionality, keď nevykonal test proporcionality,
t.j. neporovnal údajnú potrebu ochrany práv žalobcov so zásahom do práv žalovaných. Nesprávne
skutkové zistenia spočívajú podľa ich názoru v nesprávnom zistení údajného porušenia, resp. hrozby
porušenia práv žalobcov a nesprávne právne posúdenie následne spočíva v nesprávnych záveroch o
údajnej potrebe bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu a o údajnom osvedčení

hrozby zásahu do práv žalobcov. Uznesenie považovali za nesprávne a nezákonné aj z dôvodu, že
súd vo výroku I. neoprávnene prejudiciálne rozhodol vo veci samej, keď nariadil žalovaným „obdobným
spôsobom zdržať sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a do práva na ochranu dobrej povesti
žalobu 2/“, čím sám, bez akéhokoľvek riadneho a vyčerpávajúceho dokazovania uzavrel, že došlo k
zásahu do práv žalobcov. Rozhodnutie o tom, či vôbec došlo k akémukoľvek zásahu do práv žalobcov

môže byť podľa ich názoru prijaté výlučne v konaní vo veci samej, v rámci ktorého bude vykonané riadne
dokazovanie a žalovaní budú mať riadnu možnosť predkladať dôkazy a vyjadriť sa k predmetu konania,
t.j. účinne sa procesne brániť. Na záver sa žalovaní ohradili voči tvrdeniam žalobcov o diskreditačnej
kampani, protiprávnych majetkových dispozícií, snahe o čo najmenšie uspokojovanie veriteľov, snahe
spôsobiť stratu dôvery klientov a pomste voči žalobcom. K označeným, avšak nepredloženým dôkazom

identifikovaným žalobcami v bode D. návrhu poukázali na koncentráciu konania, v zmysle ktorej
mali byť tieto dôkazy predložené spolu s návrhom, inak by na ne súd nemal prihliadať. Uviedli, že
odôvodňovanie údajnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami tým, že sú
účastníkmi rôznych súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V, nemá žiadnu oporu v právnychpredpisoch a žiadosť žalobcov, aby sa žalovaní nemohli nijakým spôsobom verejne vyjadrovať na ich
adresu je neopodstatnená a neprimeraná s ohľadom na slobodu prejavu. Na základe uvedeného žiadali,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380,
§ 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je v napadnutej časti potrebné zmeniť.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 330 ods. 1, 2 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

10. Právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti
rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku
je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,

žebezokamžitej úpravypomerov,byboloprávoniektorejzostránohrozené.Zcharakteruneodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

12. Žalobcovia odôvodňovali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že skutkové tvrdenia
uvádzané v tlačovej správe na webovej stránke www.arcacapital.com sú nepravdivé, úmyselne
skresľujúce a nemajú žiadny skutkový základ s jediným účelom zdiskreditovať a dehonestovať žalobcov,
keď takáto diskreditačná kampaň zo strany žalovaných prišla bezprostredne po tom, ako na základe

podaní žalobcov bola zrušená dočasná ochrana podnikateľa - žalovaného 1/ a na jeho majetok
bolo súdnym rozhodnutím zriadené záložné právo v prospech drobných veriteľov, čím sa zásadným
spôsobom posilnila právna pozícia klientov žalobcov voči spoločnosti žalovaného 1/. V tlačovej správe
bolo okrem iného uvedené, že „advokát Fadi Fardous z Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS
s.r.o. sa snaží zmariť reštrukturalizáciu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a usiluje sa o jej

konkurz. Koná tak v priamom rozpore so záujmami viac ako tisíc jeho klientov, ktorých záujmom
by malo byť dosiahnutie čo najväčšieho uspokojenia ich pohľadávok voči spoločnosti Arca Capital
Slovakia, a.s. Pre podozrenie z konfliktu záujmov a zo zneužitia informácií klientov v prospech iného
klienta s opačnými záujmami podáva spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. voči advokátovi FadimuFardousovi podnet na Slovenskú advokátsku komoru na začatie disciplinárneho konania.“ Ďalej je
v správe uvedené, že „Advokát Fadi Fardous má zjavný konflikt záujmov, keď sa na jednej strane
v mene Odborového združenia železničiarov domáha vyhlásenia konkurzu voči spoločnosti Arca

Capital Slovakia, a.s. a keď na druhej strane zastupuje viac ako tisíc iných klientov v samostatnom
konaní voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorí majú záujem na maximálnom uspokojení svojich
pohľadávok voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, čo môžu dosiahnuť výlučne v prípade pokračovania
v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s.“ V závere správy je uvedené, že
„Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. urobí všetko pre to, aby jej reštrukturalizácia bola úspešná a

aby jej veritelia dosiahli v reštrukturalizácii maximálne uspokojenie. V záujme dosiahnutia tohto cieľa
považovala spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. za potrebné upozorniť jej veriteľov, ktorí sú zastúpení
Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, že ich zástupca nekoná v ich najlepšom záujme
a že svojim konaním ohrozuje ich ekonomické záujmy“. Žalobcovia poukázali na to, že zo žiadneho
prezentovaného postoja žalovaného 1/ nevyplýva jeho snaha uspokojiť svojich veriteľov v rozsahu
aspoňpribližujúcomsa100%uspokojeniupohľadávokdrobnýchklientov,alenaopak,odstrašiťaodlákať

veriteľov od zastupovania odborne spôsobilými osobami. Tvrdenie žalovaných o uspokojení pohľadávok
veriteľov v reštrukturalizácii o 20% vyššie ako by dosiahli v konkurze, považovali žalobcovia za účelové
a zavádzajúce, nakoľko žalovaný 1/ cielene ignoruje majetkové dispozície vykonané v roku 2019 a
2020 spočívajúce v prevodoch majetku na tretie subjekty a v zaťažení majetku záložnými právami,
o oprávnenosti ktorých existujú dôvodné pochybnosti. Zdôraznili, že medzi Odborovým združením a

ostatnými klientmi Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS s.r.o. neexistuje žiadny skutočný ani
potenciálny konflikt záujmov a tento existuje medzi dlžníkom a veriteľmi, čo vyplýva aj z procesnej
argumentácie žalovaného 1/ v súdnych konaniach, v rámci ktorých spochybňuje nároky svojich veriteľov.
Naviac poukázali na to, že drobní veritelia neboli oprávnení iniciovať konkurzné konanie. Zároveň
poukázali na to, že žalovaný 1/ verejne prezentoval nepravdivé a zavádzajúce vyhlásenie (v čase

verejného vyhlásenia o podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie takýto návrh podaný nebol),
teda advokátska kancelária nepochybila, keďže v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol
podaný žiaden návrh na povolenie reštrukturalizácie. Vysvetlili, že podanie na vyhlásenie konkurzu bolo
v prospech všetkých ich klientov, a to vzhľadom na ustálenie dátumu začatia konkurzného konania, od
ktorého sa spätne počítajú zákonné lehoty na podanie odporovacích žalôb, ktorých potreba vyplynie

zo skutočností zistených v rámci konkurzného konania s ohľadom na hrozbu uplynutia týchto lehôt
(účelom odporovacích žalôb je navrátenie majetku úpadcu, ktorý ušiel z jeho majetku rôznymi prevodmi
a majetkovými dispozíciami). Konštatovali, že samotné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nebráni
ani prípadnému podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Upozornili, že pri výkone advokátskej
praxe si vždy svedomite a s využitím dostupných právnych prostriedkov plnili svoje povinnosti,

postupovali v súlade so záujmami klientov, v súlade s právnym poriadkom SR a nebolo voči nim vedené
žiadne disciplinárne konanie. Ako hroziace následky zverejnenia tlačovej správy označili naštrbenie
dôvery medzi advokátom a klientom, následkom ktorej skutočnosti môže dôjsť k zneisteniu klientov
a vypovedaniu plných mocí, ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcov, ktorá spočíva v poskytovaní
právnych služieb a hrozba vzniku škody veľkého rozsahu (čo preukazuje pokles klientov po zverejnení

tlačovej správy).

13. Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení danosti
hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana zo strany žalobcov. Vychádzajúc z obsahu
tlačovej správy, v ktorej je obsiahnuté konštatovanie, že žalobca 1/, ako advokát v spoločnosti žalobcu 2/

sa snaží zmariť reštrukturalizáciu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a koná v rozpore so záujmami
svojich klientov, možno prijať záver, že takéto konštatovanie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných
práv žalobcu 1/ ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2/. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nejde len o možný zásah spočívajúci v naštrbení dôvery medzi advokátom a
klientom (ako to uviedol súd prvej inštancie), ale aj z toho vyplývajúce ohrozenie podnikateľskej činnosti

žalobcov 1/ a 2/, ktorou je poskytovanie právnych služieb a v neposlednom rade aj možná diskreditácia
osoby advokáta a advokátskej spoločnosti, keďže prezentované konanie advokáta je možné kvalifikovať
ako porušenie povinností advokáta vyplývajúcich zo všeobecne právnych predpisov, ktoré môžu
evokovať disciplinárne previnenie, resp. iné protiprávne konanie. Pri posudzovaní osvedčenia nároku
žalobcovjedôležitouokolnosťouskutočnosť,žeobsahtlačovejsprávybolurčenýneznámemumnožstvu

adresátov z oblasti médií za účelom ďalšieho zverejnenia a šírenia širokej verejnosti, pričom dôležitým
faktorom je aj obdobie a okolnosti popísané v návrhu, za ktorých došlo k zverejneniu správy (kríza
spoločnosti žalovaného 1/ pred vyhlásením konkurzu, resp. pred povolením reštrukturalizácie, zrušenie
dočasnej ochrany žalovaného 1/, súdne konania voči žalovanému 1/). Obranu žalovaných odvolacísúd nepovažoval za dôvodnú, keď samotná skutočnosť, že žalobcovia podali návrh na konkurz voči
dlžníkovi - žalovanému 1/, nemôže byť bez ďalšieho dostatočným skutkovým podkladom pre sporné
vyjadrenie obsiahnuté v tlačovej správe, zvlášť keď žalovaní nerozporovali podstatnú argumentáciu

žalobcov uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej podrobným spôsobom
vysvetľovali svoj postup pri zastupovaní svojich klientov, vrátane tvrdenia, že v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu v mene klienta ešte nebol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie spoločnosti
žalovaného 1/.

14. Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalobcovia sa neodkladným opatrením domáhajú výrokom
totožným s výrokom vo veci samej odstránenia tlačovej správy (nároku na plnenie) a tiež zdržovacieho
nároku vo vzťahu k obdobným zásahom do osobnostných práv žalobcu 1/ a práva na ochranu dobrej
povesti žalobcu 2/. Zároveň sa žalobou domáhali voči žalovaným odstránenia spornej tlačovej správy,
zdržania sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/ a
zverejnenia písomného ospravedlnenia na webovej stránke www.arcacapital.com.

15. Vychádzajúc zo zmyslu a sledovaného účelu ustanovenia § 330 ods. 2 C.s.p. vyjadreného
v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku, že navrhovaná právna úprava vychádza z
doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu
(žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, kedy súd posúdi, či oba

petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu
individualizovať procesný postup v jednotlivých prípadoch, možno dospieť k záveru, že niet rozumného
dôvodu odkloniť sa od zásadnej výnimočnosti nariadenia totožného neodkladného opatrenia s výrokom
rozhodnutia vo veci samej.

16. Súd teda musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov; hoci s prihliadnutím na § 330 ods.
2 C.s.p. nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie
neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej; pôjde spravidla o špecifické zdržovacie
nároky, pri ktorých však musia byť súčasne splnené podmienky na riadenia neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 1 C.s.p.. Okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný a
argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných
okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v
prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne.

17. V súvislosti s námietkou žalovaných o neprípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého
obsah je totožný s výrokom vo veci samej, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje,
že priamo § 330 ods. 2 C.s.p. umožňuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa. V danom prípade je zrejmé, že
ide o nárok vyplývajúci z ochrany osobnostných práv (práva na ochranu dobrej povesti), pričom je

vzhľadom na skutkové okolnosti akceptovateľné, aby sa žalobcovia domáhali neodkladnej ochrany
v rovnakom rozsahu ako pri žalobe vo veci samej, a teda ide o výnimočný prípad prípustnosti
nariadenia neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej. Za daných skutkových tvrdení
osvedčených žalobcami sa javí okamžitá úprava pomerov medzi sporovými stranami ako efektívna
pre zamedzenie prípadných následkov tvrdeného zásahu, preto uprednostnenie ochrany osobnostných

práv a práva na ochranu dobrej povesti žalobcov pred právom žalovaných na slobodu prejavu súdom
prvej inštancie bolo správne. Naviac, v danej veci bolo neodkladné opatrenie nariadené iba dočasne,
do právoplatného skončenia veci samej, t.j. nejedná sa o trvalú úpravu pomerov medzi sporovými
stranami,kedyneodkladnéopatreniekonzumujevecsamu.Uloženiepovinnostiodstrániťtlačovúsprávu
a zdržať sa obdobných zásahov nie je možné považovať za neprimerané obmedzenie žalovaných, keď

deklarovaným primárnym cieľom autora článku mala byť „ochrana“ svojich veriteľov. Takýmto spôsobom
uplatňovaná sloboda prejavu prezentovaná ako oprávnená kritika sa javí ako nedôveryhodná, keď má
slúžiť na obhajovanie záujmov tretích osôb, s ktorými je žalovaný 1/ prakticky v protichodnom postavení.
Naviac žalovaní 1/ a 2/ ani nepožívajú zvýšenú ochranu v súvislosti s verejným šírením informácií, keďže
ani jeden z nich nemá postavenie vydavateľa tlače, ktorý vzhľadom na úlohu tlače je nositeľom slobody

prejavu s právom informovať verejnosť o dôležitých otázkach verejného záujmu.

18. Vo vzťahu k žalovanými namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov odvolací súd
konštatuje, že konanie spočívajúce v zverejnení tlačovej správy je spôsobilé zasiahnuť do osobnostnýchpráv žalobcu 1/ ako advokáta ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2/ ako advokátskej kancelárie.
Uvedené vyplýva z obsahu tlačovej správy, v rámci ktorej je bez pochybností označený tak žalobca 1/
ako aj žalobca 2/. Naviac v zmysle zákona o advokácii žalobca 1/ ako advokát (fyzická osoba) vykonáva

advokáciu ako konateľ žalobcu 2/ v mene a na účet žalobcu 2/. Argumentácia žalovaných, že nemohlo
dôjsťkzásahudoosobnostnýchprávžalobcu1/niejedôvodná,nakoľkooprávnenie(licencia)vykonávať
advokátsku činnosť je viazané na žalobcu 1/ ako fyzickú osobu.

19. Pokiaľ ide o námietku žalovaných vo vzťahu k absencii ich pasívne vecnej legitimácie v konaní,

odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné iba voči žalovanému
2/. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobcovia tvrdili a listinnými dôkazmi preukázali,
že majiteľom/prevádzkovateľom domény www.arcacapital.com je žalovaný 2/. Žalovaní uvedenú
skutočnosť výslovne nepopreli ani účinne nevyvrátili, a bránili sa iba tým, že tlačovú správu na
uvedenej webovej stránke reálne nevytvorili a nezverejnili. Vychádzajúc tak z toho, že žalovaný
2/ je majiteľom/prevádzkovateľom uvedenej domény, je zároveň zodpovedný za obsah, ktorý je na

nej zverejnený (bez ohľadu na to, či sám vytvoril správu alebo ju vytvoril niekto iný alebo stránku
dostatočne nezabezpečil pred jej prípadným zneužitím). Vzhľadom k uvedenému je spôsobilý spornú
tlačovú správu odstrániť len žalovaný 2/, ako majiteľ/prevádzkovateľ uvedenej domény. Berúc do úvahy
vyššie uvedené potom nemožno žalovanému 1/ uložiť povinnosť, ktorú nemôže splniť, keďže nie je
majiteľom/prevádzkovateľom domény, na ktorej je prevádzkovaná webová stránka so zverejnenou

tlačovou správou a nemôže do obsahu stránky zasahovať. Rovnako možno vyhodnotiť aj povinnosť voči
žalovanému 1/ zdržať sa obdobných zásahov do osobnostných práv žalobcu 1/ a práva na ochranu
dobrej povesti žalobcu 2/ v prípade, ak žalovaný 1/ popiera „autorstvo“ tlačovej správy. V danom prípade
nemožno totiž nepochybne ustáliť, že tlačovú správu, hoci zverejnenú v jeho mene (žalovaného 1/),
aj tento skutočne skoncipoval a udelil súhlas na jej umiestnenie na webovej stránke (ktorú skutočnosť

výslovne poprel). Inými slovami, ak nebolo dostatočným spôsobom osvedčené, že žalovaný 1/, ktorý nie
je majiteľom/prevádzkovateľom uvedenej webovej (a teda nemôže ovplyvniť obsah na nej zverejnený)
vytvorilobsahtlačovejsprávyalebodalsúhlasnajejzverejnenie,nemôženiesťzodpovednosťzatvrdený
zásah a potom mu nemožno ani uložiť povinnosť zdržať sa obdobných zásahov do budúcnosti. Odvolací
súd upriamuje pozornosť na to, že uložením povinnosti žalovanému 2/ sa zavŕši ochrana práv žalobcov,

keďže tento žalovaný (žalovaný 2/) okrem povinnosti odstrániť tlačovú správu, sa bude musieť zdržať do
budúcnosti zverejňovania obdobných správ bez ohľadu na to, či od žalovaného 1/ (alebo od kohokoľvek
iného) získal na zverejnenie súhlas, prípadne ak by sám bol autorom takejto správy.

20. V súvislosti s námietkou žalovaných o nezaplatení súdneho poplatku za návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia a v dôsledku uvedeného nemožnosť súdu pokračovať v konaní, odvolací súd
poukazuje na znenie ust. § 10 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, účinného od 1.1.2009, v zmysle ktorého pre nezaplatenie poplatku prvoinštančný
súd konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Z obsahu súdneho spisu je zároveň zrejmé, že súd prvej inštancie vyzval

žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku a títo ho aj dňa 27.5.2021 zaplatili.

21. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak,
že povinnosť odstrániť tlačovú správu a zdržať sa obdobným spôsobom (formou a obsahom) zásahov
do osobnostných práv žalobcu 1/ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2/ uložil iba žalovanému

2/ a voči žalovanému 1/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol.

22. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).