Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. júl 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010164
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8717010164.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.

júla 2020 v trestnej veci proti obžalovanému S. E. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

S. E. M. Z. O. W. H. - nar. XX.XX.XXXX I. K., Y. G. K., W..

K. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. W., P. O.,
U. N., K.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o

- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 01.01.2015 v čase okolo 00:10 hod. pred pivárňou Egídius na Námestí sv. Egídia v Poprade, v
prítomnosti S.. S. G. M. S.. D. G. - rodičov poškodeného S.. Y. G. M. S.. X. G. - sestry poškodeného S..
Y. G. a v prítomnosti väčšieho počtu ďalších osôb fyzicky napadol poškodeného S.. Y. G. po tom, ako
ho on upozornil nato, aby prestal pod jeho nohy a nohy jeho príbuzných hádzať petardy, aby svetlicou
nemieril na nich a aby jednotlivé rany zo svetlice nevystreľoval smerom k nim, načo obžalovaný S. E.
zareagoval tak, že držiac v ruke zapálenú svetlicu udrel poškodeného S.. Y. G. do oblasti tváre, čím mu

spôsobil drobné popáleniny na viacerých miestach tváre, pričom poškodený S.. Y. G. z dôvodu obáv zo
spôsobenia ďalších popálenín a popálením väčšieho rozsahu, s cieľom zabrániť obžalovanému S. E. v
ďalšom pokračovaní útoku na svoju osobu chytil obžalovaného S. E. za rameno a za ruku, v ktorej držal
svetlicu, načo pri ďalšom vzájomnom naťahovaní obžalovaný S. E. zatlačil na poškodeného S.. Y. G. a
obaja pritom spadli na zem, obžalovaný S. E. sa celou svojou váhou zvalil na poškodeného S.. Y. G.,
načo ho obžalovaný S. E. dvakrát uhryzol do ľavej časti tváre, čím poškodenému S.. Y.Š. G. spôsobil
hryznú ranu na ľavej časti tváre, v oblasti dolnej časti líca až brady o veľkosti 2 cm, ktorá si vyžiadala jej

zašitie a dobu liečenia do 7 dní, bez jeho vážnejšieho obmedzenia v obvyklom spôsobe života,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Za to mu

u k l a d áPodľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona, § 57 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona peňažný trest vo výmere
300,--/tristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova 17, 850 05

Bratislava 55, IČO: 35 937 874 o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného S. E. bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Poprad pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01.01.2015
v čase okolo 00:10 hod. pred pivárňou Egídius na Námestí svätého Egídia v Poprade v prítomnosti
rodičov a sestry poškodeného a v prítomnosti väčšieho počtu ďalších osôb fyzicky napadol pošk. Y. G.

po tom, ako ho poškodený Y. G. upozornil na to, aby prestal pod jeho nohy a nohy jeho príbuzných
hádzať petardy a aby svetlicou nemieril na nich a jednotlivé rany zo svetlice nevystreľoval smerom k nim,
na čo S. E. zareagoval tak, že držiac v ruke zapálenú svetlicu touto udrel Y. G. do oblasti tváre spôsobiac
mu drobné popáleniny na viacerých miestach tváre, a preto Y. G. z dôvodu obáv zo spôsobenia ďalších
popálenín väčšieho rozsahu a s cieľom zabrániť v ďalšom pokračovaní útoku na svoju osobu chytil

S. E. za rameno a za ruku, v ktorej držal svetlicu a pri ďalšom naťahovaní S. E. zatlačil na Y. G. a
obaja spadli na zem, kde sa S. E. celou svojou váhou zvalil na Y.Á. G., pričom pri tomto naťahovaní
a páde si Y. G. podvrtol pravý členok a pravé koleno, čím Y. G. utrpel zlomeninu pravého členka s
posunom úlomkov a podvrtnutie kolenného kĺbu pravej nohy, ktoré si vyžiadali operáciu a hospitalizáciu
od 01.01.2015 do 04.01.2015, nasadenie sadrovej fixácie a chodenie za pomoci barlí a nesebestačnosť

pre základné životné potreby do 12.02.2015 s následnou liečbou a ošetrovateľskou starostlivosťou
počas celkovej doby troch mesiacov do konca marca 2015, počas ktorej bol poškodený obmedzovaný
zhoršenou pohyblivosťou v pravom členku sprevádzanou bolesťami pravého členka a kolena a následne
po páde na zemi napriek tomu, že Y. G. S. E. nijako nenapádal, S. E. dvakrát uhryzol Y. G. do ľavej časti
tváre, čím Y. G. spôsobil hryznú ranu o veľkosti 2 cm na ľavej časti tváre v oblasti dolnej časti líca až

brady vyžadujúcu zašitie s dobou liečenia do 7 dní bez vážnejšieho obmedzenia v obvyklom spôsobe
života poškodeného.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, ktoré vykonal za podmienok uvedených v § 358 ods. 1
Trestného poriadku a § 360 Trestného poriadku ako konanie proti ušlému a za prítomnosti zvoleného

obhajcu obžalovaného, keďže obžalovaný sa zdržiaval a po dlhšiu dobu sa aj v súčasnosti zdržiava na
rôznych adresách v Spojených štátoch amerických, pričom konajúcemu súdu sa nepodarilo zabezpečiť
jeho účasť na pojednávaní, dokonca ani jeho predvolanie na pojednávanie, keďže obžalovaný
nepreberal súdne zásielky ani na adresách, ktoré súdu oznámil zvolený obhajca obžalovaného, pričom
obžalovaný S. E. mal objektívne preukázané vedomosti o tom, že na Okresnom súde Poprad sa voči

nemu vedie predmetné trestné stíhanie.
Za podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku a na návrh prokurátora a obhajcu
obžalovaného konajúci súd prečítal výpoveď obžalovaného S. E. z prípravného konania, ktorý pôvodne
dal súhlas na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti v zmysle § 252 ods. 2 Trestného
poriadku.

Obžalovaný S. E. v procesnom postavení obvineného dňa 27.06.2016 využil svoje právo a nevypovedal
a vo výpovedi zo dňa 28.10.2016 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že okolo pol noci
vyšiel z baru Egídius, v ruke mal zapálenú svetlicu, tzv. rímsku sviecu, ktorá vystreľovala svetelné efekty
a že vtedy prišiel za ním poškodený Y. G.Á., ktorý na neho niečo kričal, nadával mu a dvakrát ho udrel

otvorenou rukou do oblasti líca, načo poškodeného udrel zapálenou svetlicou po hlave. Obžalovaný
ďalej uvádzal, že nato začali s poškodeným vzájomne zápasiť, chytili sa za odev a spadli na zem tak, že
poškodený padol na neho, pričom od seba ich odtiahol až S. Z.. Obžalovaný poprel, aby na mieste činu
alebo po poškodenom, či po jeho príbuzných hádzal petardy, brániac sa tým, že v tom čase pri sebe
žiadne petardy nemal. Obžalovaný poprel i to, aby poškodeného počas incidentu uhryzol do tváre tak,

ako to tvrdil poškodený Y. G..Poškodený S.. Y. G. pôvodne v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2018 k
podstatným okolnostiam žalovaného skutku v podstate zhodne so svojimi pôvodnými výpoveďami zo

dňa 19.05.2015, dňa 05.08.2015, dňa 22.12.2015 a sčasti aj s výpoveďou zo dňa 28.10.2016 uviedol, že
celý incident s obžalovaným začal tým, že niekto zo skupiny jeho kamarátov začal pod nohy jemu i jeho
príbuzným hádzať petardy a tým, že obžalovaný pritom na nich mieril aj zapálenou svetlicou. Svedok
tvrdil, že obžalovaného upozornil nato, aby na nich svetlicou nemieril, načo ho obžalovaný svetlicou
udrel po ľavom líci, že potom sa „chytili“, vzájomne naťahovali a spadli na zem, pričom si zlomil členok a

vykĺbil koleno. Vo svojej výpovedi svedok ďalej uviedol, že keď ležali na zemi obžalovaný si na neho ľahol
a dvakrát ho zahrýzol do líca až tak, že mu pritom roztrhol kožu. Svedok nevedel uviesť mená osôb,
ktoré hádzali petardy, ale tvrdil, že išlo o známych obžalovaného a že obžalovaného fyzicky nenapadol
a ani ho neudrel rukou po tvári tak, ako to tvrdil obžalovaný.
Na návrh obhajcu obžalovaného bola prečítaná časť výpovede svedka S.. Y. G. urobená v prípravnom
konaní dňa 28.10.2016 za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, v ktorej

svedok uvádzal, že alkoholické nápoje začal požívať asi 3 a pol hodiny pred samotným incidentom,
že k jeho operácii došlo niekedy v ranných hodinách dňa 01.01.2015 i to, že sa nevie vyjadriť k tomu,
či a do akej miery jeho konanie a vnímanie predmetného skutku ovplyvnil požitý alkohol. Svedok sa v
tejto výpovedi nevedel vyjadriť ako dlho trvala „fáza po klepnutí rímskou sviecou do spoločného pádu
s obžalovaným na zem“ a ani k jej obsahu, resp. k tomu, či počul konkrétne nadávky a invektívy

obžalovaného na jeho osobu.
Rozpory v týchto častiach svojich výpovedí svedok odôvodnil len tým, že pre odstup času si na
všetky skutočnosti, o ktorých vypovedal v prípravnom konaní nepamätá, potvrdzujúc pritom pravdivosť
prečítaných častí jeho pôvodnej výpovede i to, že požitý alkohol nemohol ovplyvniť jeho konanie a
vnímanie predmetných skutočností.

Poškodený S.. Y. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2020 uviedol, že pre odstup času si už
nepamätá na podrobné okolnosti žalovaného skutku, iba nato, že spolu so svojou sestrou a rodičmi stál
pred barom Egídius v Poprade, načo skupina mladých ľudí, ktorá stála pri nich začala hádzať petardy,
že jedna z nich spadla pred jeho otca a sestru a preto sa rozhodol túto skupinu ľudí upozorniť na ich
správanie, vtedy sa z tejto skupiny vyčlenil mladý muž so svetlicou v ruke a začal ju zapaľovať a preto

aj jeho upozornil nato, aby svetlicou na nich nemieril a nestrieľal. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný
ho nato a bez predchádzajúceho upozornenia udrel zapálenou svetlicou po tvári - cez ľavé líce až po
pravé líce, pričom mu knôt svetlice spôsobil popálenia tváre a že z obavy ho potom svojou ľavou rukou
chytil za jeho pravú ruku, v ktorej držal svetlicu, načo došlo k ich vzájomnému „pretláčaniu“ a k pádu na
zem, keďže obžalovaný ho cez pravú nohu „prevážil“. Podľa svedka v tom okamihu pocítil v pravej nohe

silné „pichnutie“, čo využil obžalovaný a uhryzol ho do tváre, v dôsledku čoho utrpel zranenie pravej
nohy, popálenie tváre a rozkusnutie brady. Svedok sa už nevedel vyjadriť akým konkrétnym spôsobom
upozorňoval obžalovaného na jeho správanie, z ktorého mal obavy o zdravie svojich rodičov a tvrdil
len to, že obžalovaného upozornil nato, aby nemieril na nich zapálenou svetlicou. Pre odstup času sa
svedok nevedel vyjadriť ani k dobe trvania ich následného vzájomného naťahovania sa a ani k tomu, kto

ich od seba oddelil s tým, že mená svedkov incidentu uvádzal vo svojich predchádzajúcich a pôvodných
výpovediach.
Inatomtohlavnompojednávaníobhajcaobžalovanéhonavrholprečítaťčasťpôvodnejvýpovedesvedka
zo dňa 28.10.2016 za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, na obsah, ktorej
súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

Predmetné rozpory svedok i v tomto prípade odôvodnil pravdivosťou jeho pôvodných tvrdení i odstupom
času od skutku.

Svedok S.. S. G. - otec poškodeného v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam
žalovaného skutku zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 27.07.2015 a dňa

28.10.2016 uviedol, že na mieste činu ho jeho dcéra S.. X. G. upozornila nato, že ju „niečo udrelo“ do
nohy a že za ňou vybuchla i petarda, načo zareagoval tým, že sa obzrel a vtedy videl ako jeho syna Y.
G. drží „v objatí“ iný muž, ktorý má v ruke vystreľujúcu svetlicu i to, ako obaja spadli na zem, že chvíľu
sa po nej váľali a vzájomne prehadzovali a že on i ostatné prítomné osoby sa ich snažili od seba oddeliť.
Svedok ďalej tvrdil, že až neskôr sa od svojho syna dozvedel, že pri predmetnom incidente a pri páde na

zem utrpel zranenie nohy, že bol útočníkom uhryznutý aj do tváre, ale i sám potvrdil, že videl popálenia
na rôznych častiach tváre poškodeného. Z výpovede svedka vyplývalo aj to, že celý priebeh incidentu
nevidel, pretože bol otočený chrbtom. Poškodený nebol podľa svedka v čase skutku pod takým vplyvom
alkoholických nápojov a aby jeho okolnosti nemohol vnímať, aby to ovplyvnilo jeho konanie na miestečinu aj preto, že hneď po skutku i pri prevoze na lekárske ošetrenie spolu vzájomne komunikovali bez
toho, aby si na poškodenom svedok všimol problémy buď s pamäťou alebo s vyjadrovaním.
Na návrh obhajcu obžalovaného súd prečítal časť výpovede svedka urobenú v prípravnom konaní dňa

28.10.2016 za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, pričom zistil, že svedok
v predmetnej výpovedi uviedol okrem iného i to, že podľa neho incident medzi obžalovaným a jeho
synom trval asi 10 minút a že počas jeho trvania nezaregistroval zmenu ich pozície - prevaľovanie sa
z boka na bok.
Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil tým, že opätovne potvrdil, že obžalovaný a jeho syn ležali

na zemi a že sa prevaľovali z boka na bok, aj keď si už nepamätal, či obžalovaný na poškodenom i ležal
a ani to, či incident trval „chvíľu“ alebo 10 minút potvrdzujúc však, že poškodený ležal na obžalovanom
a držal mu ruku, v ktorej mal zapálenú, tzv. rímsku sviecu.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2020 boli pôvodné výpovede svedka S.. S. G. už len
prečítané za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku, keďže choroba a
súčasný zdravotný stav svedka znemožňoval jeho osobný výsluch konajúcim súdom.

Svedkyňa S.. X. G. - sestra poškodeného v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným
okolnostiam žalovaného skutku zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 27.07.2015
a dňa 28.10.2016 uviedla, že po príchode na miesto činu videla, ako niekto z inej partie osôb hádzal
prítomným osobám pod nohy petardy a že jedna z petárd ju zasiahla do kolena i to, ako „niekto“ vystrelil

svetlicu tak, že zasiahla aj chrbát jej otca S.. S. G., načo poškodený Y. G. upozornil partiu, aby petardy
a svetlice nehádzali smerom k nim, čo však podľa nej nebolo rešpektované ani partiou a ani samotným
obžalovaným, ktorý mal v tom čase svetlicu v ruke. Svedkyňa ďalej uviedla, že neskôr videla už len to,
ako sa jej brat „drží“ s obžalovaným a ako padajú na zem, kde ležali jeden na druhom asi 5 minút a že
spolu s otcom S.. S. G. sa ich pokúšali od seba oddeliť. Po incidente svedkyňa videla krvavé zranenie

na brade poškodeného a tvrdila, že neskôr sa poškodený sťažoval aj nato, že ho „bolí noha“. I táto
svedkyňa tvrdila, že poškodený v čase incidentu síce mal vypité, aleže podľa nej mohol vnímať všetky
jeho okolnosti.
Na návrh obhajcu obžalovaného bola prečítaná časť výpovede svedkyne urobená v prípravnom konaní
dňa 28.10.2016 za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, v ktorej svedkyňa

uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, či a do akej miery mohol požitý alkohol ovplyvniť konanie a vnímanie
jej brata Y. G. i to, že keď prišla na miesto činu videla ako obžalovaný s bratom ležali na zemi, že
obžalovaný držal v ruke vybuchujúcu svetlicu a že brat mu jeho ruku držal ďalej od hlavy, pričom pre
odstup času už nevedela uviesť či a v akej konkrétnej polohe obaja ležali a ani to, či si svoje polohy
menili. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaného od poškodeného odťahoval jej otec a jej kamarát, spolu

s ďalším neznámym mladým mužom i to, že nezaregistrovala ich možnú verbálnu komunikáciu počas
toho, ako obaja ležali na zemi.
Rozpory v týchto častiach svojich výpovedí svedkyňa odôvodnila len opätovným potvrdením pravdivosti
jej pôvodných výpovedí i tým, že videla ako poškodený ležal na obžalovanom a že celý incident mohol
trvať len niekoľko sekúnd. Svedkyňa sa už nevedela vyjadriť k tomu, či požitý alkohol mohol alebo

nemohol ovplyvniť konanie a vnímanie jej brata Y. G.V..
Svedkyňa S.. X. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2020 uviedla, že vedľa baru Egídius v
Poprade spolu so svojou rodinou oslavovala príchod Nového roka a že si všimla vedľa stojacu skupinu
ľudí, od ktorej smerom k nim začali lietať svetlice a petardy, pričom jedna z petárd zasiahla ju a jedna
zo svetlíc jej otca, načo poškodený odišiel smerom k tejto skupine, aby ich upozornil nato, aby nemierili

svetlicami na nich a že potom už počula len hluk a videla ako poškodený s obžalovaným ležia na zemi.
Podľa tvrdení svedkyne obžalovaný ešte i v tom čase držal v ruke zapálenú svetlicu, ktorá vystreľovala
smerom k výkladu jednej z predajní. Svedkyňa uviedla aj to, že poškodeného sa potom zo zeme snažili
dvihnúť ona, jej otec i ďalší kamarát a že vtedy si všimla, že poškodenému tečie krv z líca a že sa sťažuje
na bolesť nohy, samotný priebeh incidentu však nevidela a ani to, aby sa obžalovaný pred samotným

skutkom správal nevhodne alebo vulgárne. Ani táto svedkyňa nevedela uviesť dobu trvania incidentu
a ani ho bližším spôsobom nevedela popísať dodajúc len to, že najprv si incident neuvedomovala a že
potom videla už len to, ako bol obžalovaný s poškodeným do seba „zaseknutí“.
I na tomto hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného navrhol prečítať časť pôvodnej výpovede
svedkyne zo dňa 28.10.2016 sa podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a na

obsah, ktorej súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
Predmetné rozpory svedkyňa odôvodnila len tým, že pre odstup času sa nevie vyjadriť k tomu, či sa
obžalovaný alebo poškodený bránili vzájomnému oddeleniu.Svedkyňa S.. D. G. - matka poškodeného v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným
okolnostiam žalovaného skutku uviedla, že po príchode na miesto činu videla ako obžalovaný strieľa
petardy pod nohy ostatným osobám, vrátane jej manžela S.. S. G., načo ho upozornila ona, jej manžel,

aleajsynY.G..Zjejvýpovedevyplývalo,žesvedkyňapotomvidelaužlento,akoobžalovanýsynoviY.G.
opakovane „trieska“ svetlicou o hlavu, ktorá mu tak spolu s jeho kabátom „obhorela“ a že po predmetnom
incidente, ktorý trval podľa nej asi 15 minút si poškodený rukou držal líce a kríval na nohu. Svedkyňa
zároveň uvádzala, že celý priebeh žalovaného skutku a incidentu medzi obžalovaným a poškodeným
nevidela, ale od poškodeného sa neskôr dozvedela, že keď ležal na zemi „niekto“ do neho aj kopal.

Na návrh obhajcu obžalovaného súd prečítal pôvodnú výpoveď svedkyne zo dňa 15.11.2016 za
podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a zistil, že svedkyňa v tejto výpovedi k
podstatným okolnostiam skutku uvádzala, že pred bar Egídius vyšla krátko pred polnocou, načo jej pod
nohami vybuchla petarda, ktorú hodil muž idúci za ňou, držiac pritom v ruke zapalovač a nejaké krabičky
aopísalahopritomakoosobuobžalovaného.Svedkyňaďalejuviedla,žeobžalovaného upozornilanato,
aby nehádzal petardy ľuďom pod nohy, on však nereagoval a vzápätí bola petarda hodená aj pod nohy

jej manžela, načo už zareagoval aj poškodený, ktorý obžalovaného tiež upozornil na jeho správanie.
Svedkyňa nato videla, ako sa obžalovaný na syna zaháňa rukou, v ktorej mal horiacu svetlicu, či ho
však ňou aj udrel, alebo či poškodený predtým udrel aj obžalovaného uviesť nevedela dodajúc, že videla
len to, ako sa potom obaja chytili za vrchné oblečenie. Svedkyňa ďalší priebeh incidentu pre zhluk ľudí
na mieste činu nevidela, ale potvrdila, že po príchode domov si na poškodenom všimla dohrýzenú a

doškriabanú tvár i zlomenú nohu.
Rozpory v týchto výpovediach svedkyňa odôvodnila tým, že nevie, prečo v prípravnom konaní uvádzala,
že nevidela ako obžalovaný udrel poškodeného svetlicou po hlave, ale len to, že sa na neho svetlicou
zahnal, resp. prečo tvrdila, že svetlicou obžalovaný poškodeného po hlave udieral opakovane a že je
to podľa nej len „hra slovíčok“.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2020 boli pôvodné výpovede svedkyne S.. D. G. už len
prečítané za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku, keďže choroba a
súčasný zdravotný stav svedkyne /onkologické ochorenie/ znemožňoval jej osobný výsluch.

Svedok S. Z. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku

uviedol, že pre odstup času si pamätá len to, že v čase skutku sa pred barom Egídius v Poprade zbehli
jemu neznámi ľudia, ktorí začali kričať, načo sa tam išiel pozrieť a na mieste činu videl, že poškodený
leží na obžalovanom, že pod nimi je zapálená svetlica, ktorá „strieľala“. Celý incident trval podľa svedka
krátko - iba niekoľko minút, pretože poškodený s obžalovaným boli od seba oddelení inými osobami.
Okolnosti, ktoré samotnému incidentu predchádzali svedok nevidel a iba podľa pozície poškodeného,

ktorý ležal na obžalovanom sa domnieval, že bol vyprovokovaný poškodeným.
Na návrh prokurátora a obhajcu obžalovaného boli prečítané pôvodné výpovede svedka S. Z. urobené
v prípravnom konaní dňa 15.11.2016 a dňa 12.12.2016 za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods.
2 Trestného poriadku.
Svedok S. Z. v prípravnom konaní dňa 15.11.2016 uviedol, že na mieste činu videl len to, ako obžalovaný

leží na zemi a poškodený na ňom, že sa ich snažil od seba oddeliť, čo sa mu nepodarilo a i on sám
pritom spadol na zem.
Svedok S.Š. Z. v prípravnom konaní dňa 12.12.2016 uviedol, že obžalovaný na mieste činu petardy
alebo svetlice nehádzal a že ani nikoho ako prvý nenapadol, potvrdiac opätovne len to, že videl ako
poškodený leží na obžalovanom. Svedok nevidel, čo sa stalo medzi obžalovaným a poškodeným pred

incidentom a ani to, aby obžalovaný uhryzol poškodeného, alebo žeby obžalovaný mal v ruke svetlicu
a podľa jeho tvrdenia strieľajúca svetlica už v tom čase ležala pod obžalovaným a poškodeným.
Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil s poukazom nato, že pravdivé sú jeho prečítané a pôvodné
výpovede a že keď niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už neuviedol, tak len preto, že si na ne
nespomenul alebo nepamätal, resp. že v rámci jeho výsluchu obhajcom v konaní pred súdom odpovedal

iba na jeho otázky.
Svedok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2019 uviedol, že nepamätá sa nato, k čomu došlo
na prelome rokov 2014 a 2015 a že k veci sa vyjadroval k predchádzajúci výpovediach.
Na návrh prokurátora súd prečítal pôvodné výpovede svedka zo dňa 15.11.2016 a dňa 12.12.2016 za
podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a na obsah, ktorých súd poukázal v

predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len s poukazom nato, že pravdivé sú prečítané výpovede a
že ich nechce doplniť či pozmeniť.Svedkyňa O. H. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku
uviedla, že priamo na mieste činu nebola a dňa 15.11.2016 uvádzala tiež iba to, že spolu s obžalovaným,
S. Z., Z. M., N. H. a ďalšími známymi oslavovala „Silvestra“ v bare Egídius v Poprade a že okolnosti

žalovaného skutku, či konania kladeného za vinu obžalovanému S. E. nevidela.
Na návrh prokurátora súd prečítal pôvodnú výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 15.11.2016
za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a zistil, že svedkyňa v tejto výpovedi
uviedla, že dňa 31.12.2014 sa bola spolu so svojimi kamarátmi S. Z., S. E., Z. M., N. H. a ďalšími zabaviť
v bare Egídius v Poprade, že počas osláv Silvestra požívala alkoholické nápoje a že iba z počutia vie,

že po polnoci došlo k nejakému incidentu, ktorý však osobne nevidela.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2020 bola pôvodná výpoveď svedkyne O. H. zo dňa
15.11.2016 prečítaná za podmienok uvedených v § 263 ods. 1 Trestného poriadku a na obsah, ktorej
súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

Svedok G.. Z. M. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného

skutku uviedol, že už si na predmetné skutočnosti nepamätá tak pre odstup času, ako aj pre požitie
alkoholických nápojov v čase, keď malo k jeho spáchaniu dôjsť, ale i to, že na mieste činu bola „nejaká
šarvátka“ obžalovaného s poškodeným, pri ktorej počul aj invektívy a nadávky a pri ktorej sa obaja držali
za vetrovky, táto sa však podľa neho skončila „veľmi rýchlo“. Svedok uviedol, že videl ako poškodený
leží na obžalovanom a že obžalovaný mal vtedy v ruke svetlicu, i keď už nevedel uviesť, či svetlica

horela alebo už bola vystrieľaná, resp. či obžalovaný svetlicou udrel poškodeného domnievajúc sa, že
incident vyprovokoval poškodený tým, že obžalovaného predtým slovne urážal. Svedok zároveň tvrdil,
že k zraneniu nohy poškodeného mohlo dôjsť pri páde na zem, ale nevylúčil, že k jeho zraneniu mohlo
dôjsť i mimo miesta činu.
Na návrh prokurátora súd prečítal pôvodnú výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 15.11.2016

za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a zistil, že svedok v tejto výpovedi
uviedol, že do baru Egídius prišiel s obžalovaným, S.Š. Z., N. H. M. N. O. Š., že niektorí z nich mali pri
sebe svetlice a petardy, že pri východe z baru počul ako poškodený nadáva na obžalovaného, pretože
mal hodiť petardy pod nohy jeho priateľky a že videl, ako poškodený sa s obžalovaným držali za vrchné
oblečenie a ako spoločne spadli na zem, kde sa ich snažila oddeliť N. H.. Svedok sa nevedel vyjadriť

k tomu, či sa počas incidentu obžalovaný s poškodeným aj bili alebo vzájomne inak napádali a ani
k tomu, či obžalovaný udrel poškodeného zapálenou svetlicou. I tento svedok tvrdil, že incident bol
vyprovokovaný poškodeným.
Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len tým, že pravdivá je prečítaná výpoveď a že keď niektoré
skutočnosti v konaní pred súdom už neuviedol tak len preto, že si na ne pre odstup času nepamätal.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2019 svedok uviedol, že v predmetný deň pri bare Egídius
na námestí v Poprade začali okolo polnoci strieľať petardy a svetlice, načo sa strhla bitka medzi
poškodeným a obžalovaným, ktorých sa snažil i za pomoci svojich priateľov od seba oddeliť a že k
incidentu bola privolaná aj hliadka mestskej polície. Svedok nevedel predmetný incident popísať bližším
spôsobom dodajúc len to, že všetko sa to strhlo veľmi rýchlo, že až keď počul väčší hluk všimol si, ako

si obžalovaný s poškodeným vzájomne nadávajú, držia sa rukami za hornú časť oblečenia a ako sa
následne zvalili na zem, že ani na jednom z nich si pritom nevšimol žiadne zranenie aj keď na druhej
strane svedok uvádzal, že podľa neho incident vyvolal poškodený, ktorý ako prvý začal obžalovanému
nadávať a ktorý sa správal útočnejšie ako obžalovaný. Obžalovaný mal však podľa svedka ironické
nadávky a poznámky k osobe poškodeného, čo mohlo pôsobiť na jeho správanie a konanie.

Na návrh obhajcu súd prečítal pôvodnú výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 15.11.2016 za
podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a na obsah, ktorej súd poukázal v
predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len tým, že súhlasil s prečítanou výpoveďou, ktorá bola
urobená s kratším časovým odstupom od predmetného skutku, než jeho výpoveď urobená pred súdom.

Svedkyňa S. Ž. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku
uviedla, že na mieste činu si všimla bitku medzi obžalovaným a poškodeným až vtedy, keď už ležali
na zemi, pričom poškodený ležal na obžalovanom. Svedkyňa nevedela uviesť, či obžalovaný mal alebo
nemal v rukách svetlicu a dodala len to, že podľa nej iniciátorom konfliktu bol poškodený, pretože od

svojho priateľa sa dozvedela, že obžalovaného poškodený predtým slovne napadol.
Na návrh prokurátora súd prečítal pôvodnú výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 12.12.2016
za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a zistil, že svedkyňa v tejto výpovedi
uvádzala, že na mieste činu si všimla iba „roztržku“ medzi obžalovaným a poškodeným, ktorú podľa neji jej priateľa Z. Ž. vyvolal poškodený tým, že „skákal“ do obžalovaného a že nevidela, aby mal niekto z
nich alebo z ostatných prítomných osôb v rukách svetlicu alebo petardy a ani to, aby boli petardy alebo
svetlice hádzané, či vystreľované obžalovaným.

Rozpory vo výpovediach svedkyňa odôvodnila s poukazom na pravdivosť prečítanej výpovede a nato,
že keď niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už neuviedla tak len preto, že si na ne nepamätala.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.07.2020 uviedla, že v predmetnej veci vypovedala
už opakovane a pred viacerými rokmi, že na detaily skutku si nepamätá, že pamätá si iba to, že pred
barom, kde stál obžalovaný a jej vtedajší priateľ Z. Ž. došlo k bitke medzi obžalovaným a ďalším mužom,

že na miesto činu prišiel aj S. Z., Z. M. a neskôr aj ona. Svedkyňa si už nevedela spomenúť ani nato,
kto a koho napadol ako prvý, akým spôsobom, alebo za akých okolností a ani nato, či obžalovaný pred
alebo počas incidentu držal v ruke nejaký „horiaci“ predmet.
Na návrh obhajcu súd prečítal pôvodnú výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 12.12.2016
za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na obsah, ktorej súd poukázal v
predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

Rozpory vo výpovediach svedkyňa odôvodnila opäť len s poukazom na pravdivosť prečítanej výpovede
a na odstup času od skutku.

Svedkyňa N. H. v konaní pred súdom dňa 04.04.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku
uviedla, že na mieste činu videla ako sa obžalovaný „naťahuje“ s poškodeným, že obaja spadli na zem

a že ich od seba oddelil S. Z.. Svedkyňa zároveň uviedla, že v rukách obžalovaného alebo v rukách
iných jej kamarátov svetlicu, či petardu nevidela.
Svedkyňa N. H. v prípravnom konaní dňa 30.12.2016 uviedla, že keď vyšla z baru Egídius videla už len
to, ako sa obžalovaný „naťahuje“ s poškodeným a ako spadli na zem tak, že obžalovaný spadol prvý
a poškodený na neho.

Na návrh obhajcu súd prečítal pôvodnú výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 30.12.2016 za
podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a zistil, že svedkyňa v tejto výpovedi
tvrdila, že keď okolo polnoci dňa 31.12.2014 vyšla pred bar Egídius vonku už boli obžalovaný, Z. M. a
ďalší jej priatelia a vtedy zbadala ako sa obžalovaný „naťahuje“ s nejakým chlapcom, ktorého nepoznala
i to, ako po krátkej dobe obaja spadli na zem tak, že obžalovaný spadol na tohto chlapca, načo sa

na miesto činu nahrnulo viacero ľudí, ktorí ich od seba odťahovali. Svedkyňa nevedela uviesť dôvod
incidentu, nevedela uviesť ani to, či a akým spôsobom obžalovaný hádzal petardy alebo svetlice pred
incidentom alebo počas incidentu a tvrdila len to, že po páde na zem obžalovaný ležal pod týmto
chlapcom. Svedkyňa nevedela uviesť ani to, či počas predmetného incidentu bol niektorí z aktérov
zranený alebo uhryznutý, pretože si to nevšimla alebo nevidela.

Rozpory v jej výpovediach svedkyňa odôvodnila tiež len s poukazom nato, že pravdivá je prečítaná
výpoveď a že keď niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už neuviedla tak len preto, že si na ne
pre odstup času nepamätá.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2019 uviedla, že krátko pred polnocou došlo
k šarvátke medzi obžalovaným a jej neznámym mužom, že ich incident „rýchlo skončil“, keďže ich od

seba oddelili ďalšie osoby. Svedkyňa aj v tejto výpovedi uvádzala, že nevidela začiatok incidentu a ani
to, kto ho vyvolal ako prvý, resp. že si nepamätá nato, či medzi obžalovaným a poškodeným došlo počas
incidentu aj k fyzickým atakom - úderom alebo kopom, alebo či niektorí z nich utrpel zranenie a ani
nato, či počas neho obžalovaný manipuloval so zapálenou svetlicou v ruke, domnievala sa však, že
napadnutým bol práve obžalovaný.

Na návrh obhajcu súd prečítal pôvodnú výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 30.12.2016
za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na obsah, ktorej súd poukázal v
predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia.
Rozpory vo výpovediach svedkyňa i teraz odôvodnila len s poukazom nato, že pravdivou je prečítaná
výpoveď a že keď niektoré skutočnosti v konaní pred súdom už neuvádzala tak len z dôvodu odstupu

času od skutku.

Z prečítanej výpovede svedka Z. H. urobenej v prípravnom konaní dňa 15.11.2016 vyplynulo, že svedok
na mieste činu videl „len nejakú roztržku“ a že počul ako X. G. kričí: „leží na zemi, pomôžte ho dvihnúť“,
keď prišiel bližšie videl už iba to, ako poškodeného zo zeme dvíha jeho otec S.. S. G. a pomohol mu

poškodeného zaniesť na lavičku. Poškodený sa podľa svedka sťažoval na bolesť nohy a i sám videl, že
na ľavej strane líca má poškodený „krvavý pruh“. Svedok na mieste činu nevidel, aby niekto z jeho partie
hádzal alebo strieľal petardy alebo svetlice dodajúc, že pri predajni Baťa niekto iný svetlice strieľal.Z prečítanej výpovede svedka O. Š. urobenej v prípravnom konaní dňa 22.12.2016 vyplynulo, že svedok
si pre odstup času na presné okolnosti žalovaného skutku nepamätá aj preto, že na samotnom mieste
činu v čase jeho spáchania nebol, pretože spolu s priateľkou ostal v bare Egídius.

Z prečítanej výpovede svedkyne Z.. S. G. urobenej v prípravnom konaní dňa 01.07.2015 vyplynulo, že
svedkyňa sa ako splnomocnená zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. pobočka Prešov
vyjadrovala len k vzniknutým nákladom zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá poškodenému
Y. G. v celkovej výške 2 139,12,--eur.

Zo záverov znaleckého posudku S.. O. K., ktorý bol so súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného v
zmysle§268ods.2Trestnéhoporiadkuprečítanývyplýva,žepoškodenýY.G.prifyzickomincidentedňa
01.01.2015 utrpel zlomeninu členka pravej dolnej končatiny s posunom úlomkov, podvrtnutie pravého
kolena a hryznú ranu ľavej časti tváre a že z lekárskeho hľadiska ťažkým poranením bola len zlomenina
členka pravej dolnej končatiny s posunom úlomkov. Znalec zároveň konštatoval, že mechanizmus ich

vzniku zodpovedá mechanizmu fyzického incidentu, ktorého bol poškodený účastníkom, podvrtnutie
pravého kolena vzniklo stredne vysokou intenzitou, zlomenina členka pravej dolnej končatiny s
posunom úlomkov a hrýzna rana bola spôsobená vysokou intenzitou. Znalec však zároveň uviedol,
že obžalovaný ako útočník nemohol predpokladať, že pri začiatku konfliktu s poškodeným mu spôsobí
podvrtnutie pravého kolena a ani zlomeninu pravého členka, na rozdiel od hryznej rany v ľavej časti tváre

poškodeného. Doba liečenia a práceneschopnosti podľa záverov znaleckého posudku zodpovedala
dobeliečeniapráceneschopnostipriťažkomporanenízlomeninyčlenkatrimesiace,pripodvrtnutíkolena
tri týždne a pri hrýznej rane sedem dní a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného spočívali
podľa znaleckého posudku v hospitalizácii poškodeného od 01.01.2015 do 04.01.2015, absolvovaní
operačných vyšetrení v lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti, režimu nemocničného charakteru, pri

hygienických návykoch, chôdzi za pomoci barlí a v nesebestačnosti pri základných životných potrebách
i stravovacích návykoch do 12.02.2015, resp. pretrvávajúcich bolestiach, ktoré tĺmil užívaním liekov až
do polovice marca roku 2015. Znalec v posudku vyčíslil predmetnú náhradu za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia poškodeného na 320 bodov, čo vo finančnom ohodnotení predstavovalo
sumu 5 491,20,--eur.

Z listinných dôkazov, ktoré súd v konaní pred súdom prečítal v zmysle § 269 Trestného poriadku v
podobe lekárskych správ vyplýva, že poškodený Y. G. bol dňa 01.01.2015 o 02:17 hod. hospitalizovaný v
Nemocnici Poprad, a.s. v dôsledku zlomeniny členku nohy vpravo, podvrtnutia kolena vpravo a hrýznou
ranou na ľavom líci, ktoré mali byť spôsobené po tom, čo mu bola hodená petarda pod nohy a po tom,

čo vznikla fyzická potýčka. Z listinného dôkazu v podobe vyčíslenia nákladov zdravotnej starostlivosti
vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. poškodenému Y. G. poskytla zdravotnú starostlivosť
vo výške 2 139,12,--eur. Z listinného dôkazu v podobe fotografií zranení poškodeného Y. G. vyplýva
lokalizácia hryznej rany na jeho tvári, ktoré vyhotovil otec poškodeného dňa 02.01.2015.

Vykonaným dokazovaním pred i po zrušení veci odvolacím súdom bol podľa názoru konajúceho súdu
skutkový stav veci zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodne pochybnosti nemal, že jeho rozsah mu
postačuje na rozhodnutie vo veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené, vykonané a
vyhodnotené zákonným spôsobom v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku
a na ich základe potom súd dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný

S. E. na tom skutkom základe, že dňa 01.01.2015 v čase okolo 00:10 hod. pred pivárňou Egídius na
Námestí sv. Egídia v Poprade, v prítomnosti S.. S. G. M. S.. D. G. - rodičov poškodeného S.. Y. G.
M. S.. X. G. - sestry poškodeného Mgr. Tomáša Bednára a v prítomnosti väčšieho počtu ďalších osôb
fyzicky napadol poškodeného S.. Y. G. po tom, ako ho on upozornil nato, aby prestal pod jeho nohy a
nohy jeho príbuzných hádzať petardy, aby svetlicou nemieril na nich a aby jednotlivé rany zo svetlice

nevystreľoval smerom k nim, načo obžalovaný S. E. zareagoval tak, že držiac v ruke zapálenú svetlicu
udrel poškodeného S.. Y. G. do oblasti tváre, čím mu spôsobil drobné popáleniny na viacerých miestach
tváre, pričom poškodený S.. Y. G. z dôvodu obáv zo spôsobenia ďalších popálenín a popálením väčšieho
rozsahu, s cieľom zabrániť obžalovanému S. E. v ďalšom pokračovaní útoku na svoju osobu chytil
obžalovaného S. E. za rameno a za ruku, v ktorej držal svetlicu, načo pri ďalšom vzájomnom naťahovaní

obžalovaný S. E. zatlačil na poškodeného S.. Y. G. a obaja pritom spadli na zem, obžalovaný S. E. sa
celou svojou váhou zvalil na poškodeného S.. Y. G., načo ho obžalovaný S. E. dvakrát uhryzol do ľavej
časti tváre, čím poškodenému S.. Y. G. spôsobil hryznú ranu na ľavej časti tváre, v oblasti dolnej častilíca až brady o veľkosti 2 cm, ktorá si vyžiadala jej zašitie a dobu liečenia do 7 dní, bez jeho vážnejšieho
obmedzenia v obvyklom spôsobe života.
Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z vyššie uvedených

výpovedí poškodeného S.. Y. G., svedkov S.. S. G., S.. X. G., S.. D. G., Z. H., ďalej z vyššie citovaných
listinných dôkazov i záverov znaleckého posudku S.. O. K., keďže predmetné dôkazné prostriedky
na seba vzájomne nadväzovali a medzi sebou korešpondovali do takej miery, že o nich súd žiadne
relevantné pochybnosti nemal, pričom tento záver súdu potvrdzovala aj samotná výpoveď obžalovaného
z prípravného konania zo dňa 28.10.2016, v ktorej priznal, že poškodeného udrel zapálenou svetlicou

po tvári i to, že spolu „zápasili“ i keď sa zároveň bránil tým, že incident vyprovokoval poškodený, ktorý
mu ako prvý začal nadávať a tým, že poškodeného do tváre neuhryzol. Súd vychádzal čiastočne aj z
výpovedí ďalších svedkov S. Z., O. H., G.. Z. M., S. Ž. M. N. H. i napriek tomu, že ani jeden z menovaných
svedkov priamo nepotvrdil, aby videl ako obžalovaný uhryzol poškodeného.
V súvislosti s obranou obžalovaného a výpoveďami svedkov S. Z., O. H., G.. Z. M., S. Ž. M. N.
H. je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku S.. O. K., podľa ktorých u poškodeného už

pri prijatí do Nemocnice Poprad, a.s. dňa 01.01.2015 bola zdiagnostikovaná a aj ošetrená čerstvá
hryzná rana veľkosti 2cm na ľavej časti tváre, nachádzajúca sa v dolnej časti ľavého líca až brady, čo
zodpovedalo tvrdeniam poškodeného, že ho obžalovaný pri ich fyzickom konflikte a páde na zem uhryzol
do ľavej časti tváre. Rovnako tak je potrebné poukázať aj na listinné dôkazy v podobe fotografií tváre
poškodeného vyhotovenej jeho otcom S.. S. G. dňa 02.01.2015, kde sú predmetné zranenia objektívne

zdokumentované a na listinné dôkazy v podobe lekárskych správ o ošetrení poškodeného S.. Y. G.,
ktoré korešpondovali so závermi znaleckého posudku S.. O. K..
Z uvedených dôvodov súd potom obrane obžalovaného neuveril a považoval ju len za snahu vyviniť sa
z následkov trestno-právnej zodpovednosti, keďže každý z vyššie uvedených svedkov, ale i samotný
obžalovaný jednoznačne potvrdzovali, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo v žalovaný deň a

čas a na mieste činu k vzájomnému fyzickému kontaktu, ktorému predchádzal ich slovný incident a
následne i k ich spoločnému pádu na zem, čo podľa konajúceho súdu preukázateľne nasvedčuje tomu,
že obžalovaný v snahe vymaniť sa spod tela poškodeného sa mohol a bránil tým, že ho uhryzol do tváre,
keďže poškodený obžalovaného pritom držal za ruku a sám obžalovaný mal v druhej ruke svetlicu, čo
mu inú obranu prakticky znemožňovalo.

V súvislosti s tým, že u poškodeného S.. Y. G. boli objektívne zistené aj ďalšie zranenia - podvrtnutie
pravého členka a pravého kolena, zlomenina pravého členka s posunom úlomkov a podvrtnutie
kolenného kĺbu pravej nohy vyžadujúce si jeho operáciu a hospitalizáciu od 01.01.2015 do 04.01.2015,
nasadenie sadrovej fixácie, chodenie za pomoci barlí, nesebestačnosť poškodeného vo vzťahu k
základným životným potrebám do 12.02.2015, s následnou liečbou a ošetrovateľskou starostlivosťou

poškodeného počas celkovej doby troch mesiacov a to do konca marca 2015, počas ktorej bol
obmedzovaný i v zhoršenej pohyblivosti pravého členku, sprevádzanou bolesťami pravého členka a
kolena je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku S.. O. K., podľa ktorých obžalovaný pri
predmetnom konflikte a intenzite útoku nemohol predpokladať, že poškodenému spôsobí podvrtnutie
pravého kolena a ani zlomeninu pravého členka vo vyššie uvedenom rozsahu, s čím sa nakoniec

stotožnila aj samotná obžaloba, keď predmetné konanie obžalovaného už ani v obžalobnom návrhu
právne nekvalifikovala ako ďalší prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, hoci
pôvodne vo veci bolo začaté trestné stíhanie aj pre tento trestný čin.

Z hľadiska právnej kvalifikácie konajúci súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie, ktoré po

všetkých stránkach naplnilo znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
pretože sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného.

Výtržnosťou v zmysle ustanovenia § 364 Trestného zákona je konanie, ktoré závažným spôsobom
narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa k
základným zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný fyzický alebo slovný prejav
takéhoto charakteru, že hrubo uráža alebo vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia či majetku alebo
výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.

Miestoverejnostiprístupnéjekaždémiesto,naktorémáprístupširšíokruhľudíindividuálneneurčených/
otvorený, ale aj uzavretý priestor/, nemusí ísť o miesto prístupné komukoľvek, stačí, že ide o miesto
prístupné, aj keď len niektorým osobám.Podľa § 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný pred
viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, teda ak sú pri spáchaní trestného činu súčasne prítomné
aspoň tri osoby rozdielne od páchateľa a nezahŕňa osoby, na ktorých bol trestný čin spáchaný.

Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného. Kvalitatívne ide o menej závažnú ujmu ako ublíženie na zdraví a ide teda o
poškodenie zdravia iného, počas ktorého bol iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života, pričom
vylúčeným nie je ani to, aby k sťaženiu obvyklého spôsobu života vôbec nedošlo, musí však ísť o
poškodenie zdravia objektívne preukázateľne spravidla so stopami na tele poškodeného, zákon teda

lekárske vyšetrenie, ošetrenie ani liečenie pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona ani nevyžaduje, keďže najčastejšie pri tomto trestnom čine pôjde o dôsledok nie intenzívnych
úderov páchateľa.

Obžalovaný S. E. konal ako plne trestne zodpovedná osoba a z hľadiska subjektívnej stránky vo forme
priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto

zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania,
tieto záujmy aj porušil. Takéto konanie je vždy pre spoločnosť neprijateľné, pretože takýmto konaním
sa porušujú záujmy chránené Trestným zákonom a spočívajúce v ochrane verejného poriadku pred
akýmikoľvek slovnými či fyzickými atakmi na miestach verejnosti prístupnom.
Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidencii priestupkov má 3 záznamy za porušenie pravidiel

cestnej premávky, z miesta posledného trvalého bydliska na území SR je hodnotený všeobecne, vysoká
škola, ktorú v súčasnosti študuje v online forme na území USA ho hodnotí kladne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aby trest iných odradil od páchania trestných činov
a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, prihliadol však aj na spôsob spáchania
činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho
nápravy, so zistením poľahčujúcej okolností v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcej vo
vedení riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku, bez zistenia priťažujúcich okolností v zmysle

§ 37 Trestného zákona, vrátane doby od spáchania skutku až doposiaľ a po takto vykonaných a
vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného S. E. sa účel trestu dá dosiahnuť aj
uložením samostatného peňažného trestu vo výmere 300,--eur, spolu s náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 2 mesiacov, keďže súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol
tento účel trestu alebo jeho náprava uložením iného druhu trestu či inej výmery peňažného trestu

alebo náhradného trestu odňatia slobody. Vyššie uložený trest zodpovedá podľa konajúceho súdu tak
konkrétnym okolnostiam prípadu - po zhodnotení závažnosti činu, povahe a rozsahu spôsobených
následkov, ako aj samotnej osobe obžalovaného i tomu, že uložený trest bude účinne pôsobiť tak na
obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti. Hrozba možného nariadenia náhradného trestu
odňatia slobody v prípade, že obžalovaný peňažný trest nezaplatí riadne a včas bude v budúcnosti tlmiť

jeho nevhodné a agresívne konanie predovšetkým v prípadoch skratových situácií a vo vzťahu k iným
osobám a že mu i dostatočným spôsobom zabráni v ďalšom protiprávnom konaní.
Súd v adhéznom konaní o nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava
nerozhodol a v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Trestného poriadku ju odkázal s jej nárokom
na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti na civilný proces, opäť aj s poukazom na stanovisko

odvolacieho Krajského súdu v Prešove uvedené v jeho rozhodnutí sp. zn. 7To 18/2018 zo dňa
03.04.2019 na str. 7.
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho

oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.