Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010088
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010088.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Márie Szabóovej, v trestnej veci obžalovaného N. D., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/13/2020 zo dňa 28.10.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa
22. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. D. uznaný vinným z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 03.08.2019 o 20.15 h po predchádzajúcom požití alkoholu viedol motorové vozidlo zn. Škoda

Octavia, ev. č.: MA-XXXCR v obci Q. po ulici D., kde na križovatke s ulicou H. sa plne nevenoval vedeniu
vozidla, v dôsledku čoho pred rodinným domom č. XXX vľavo narazil do telekomunikačného stĺpa, ktorý
vyvrátil zo zeme a poškodil kábel s internetovým signálom, následne vozidlo ďalej narazilo za stĺpom
do odstaveného vozidla zn. VW Passat, ev. č.: MA-XXXCT a po náraze zostalo na ceste prevrátené na
pravom boku, pričom obvinený sa následne po dopravnej nehode dobrovoľne podrobil dychovej skúške
na alkohol, pričom mu bola elektronickým meračom AlcoQuant 6020 Plus 7410, č. A410827 nameraná

v čase o 20.57 h hodnota 1,17 mg/1 vdychu (2,44 promile alkoholu v krvi) a opakovanou kontrolou
nameraná hodnota 0,97 mg/1 v dychu (2,02 promile alkoholu v krvi), čím spôsobil majiteľovi vozidla zn.
Škoda Octavia, e v. č.: MA-XXXCR, E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q. č. XXX. škodu vo výške
500,- eur. majiteľovi vozidla zn. VW Passat, ev. č.: MA-XXXCT, H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q.
č. XXX, škodu vo výške 1.500,- eur a majiteľovi telekomunikačného stĺpa spot E. F., a.s., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom R. XX, Bratislava, škodu vo výške 542,78 eur, spolu spôsobil škodu vo výške 2.542,78

eur.

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm.
j), písm. k) písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, peňažný trest v sume osemsto eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad,

ževýkonpeňažnéhotrestubudeúmyselnezmarený,ustanovilnáhradnýtrestodňatiaslobodyvovýmere
tri mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu dva roky.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste.

V dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovanému bola pri cestnej kontrole nameraná 1,17 mg/1 vdychu

(2,44 promile alkoholu v krvi) a opakovanou kontrolou nameraná hodnota 0,97 mg/1 v dychu (2,02
promile alkoholu v krvi), čo možno považovať za mimoriadne vysokú hladinu alkoholu v krvi. Tentostav sa v odbornej literatúre nazýva ako ťažká opitosť a spravidla sa spája s prejavmi ako blábolivá
reč, neschopnosť samostatnej chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania, zvracanie.
Vedenie vozidla v takomto stave predstavuje vážne ohrozenie pre okolie a vzhľadom na naplnenie

individuálnej i generálnej prevencie nepovažuje prokurátor v takomto prípade uložený peňažný trest a
trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel za dostačujúci. Domnieva sa, že v takomto prípade je
potrebné pôsobiť na obžalovaného krátkodobým nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom
na tieto skutočnosti považuje trest uložený v rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28.10.2020 za
nedostatočný a nenaplňujúci prevenčný a sankčný charakter účelu trestu. Preto navrhol, aby Krajský

súd v Bratislave zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky vo výroku o treste a rozhodol
o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému so zaradením do mierneho stupňa
stráženia spolu so zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel.
Kdôvodomodvolaniasavyjadrilaobhajoba,ktoráargumentovalatým,ženemožnosúhlasiťsvyjadrením
prokurátora v časti odôvodnenia, či bola naplnená téza v stave vylučujúcom spôsobilosť. Skutočnosť,
že sa vo všeobecnosti terminológia ťažkej opitosti spája s prejavmi ako blábolivá reč a podobne, samo o

sebe neverifikuje, že tomu tak bolo v tomto konkrétnom prípade (čo je potrebné vždy skúmať). V danom
prípade takáto skutočnosť nebola preukázaná a nemôže sa vychádzať len z teoretických poznatkov.
V zmysle koncepcie trestného konania, že pri prvotrestaných sa nemá ukladať nepodmienečný trest,
obhajobanesúhlasísostaťouodôvodneniaodvolaniaprokurátora,ževdanomprípadejepotrebnéuložiť
trest nepodmienečný . V konkrétnom prípade, kedy klient priznal svoju vinu, oľutoval, plne spolupracoval

s OČTK, uhradil škodu, má čistý register trestov, dobrú povesť na obci, nikomu neublížil, nie je dôvod
pôsobiť na neho trestom nepodmienečným, pričom za primáme je potrebné pôsobiť na jeho osobu tak,
ako to rozhodol súd, a to zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel, čo je samo o sebe postačujúce,
pričom okresný súd ako prevenciu/ represiu uložil obžalovanému okrem uvedeného ešte aj peňažný
trest, a práve preto považuje obhajoba výrok o treste Okresného súdu Malacky za dostačujúci a plne

sa s ním stotožňuje.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste a spôsobu jeho výkon
uviedol, že vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú
fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania

činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
tiež priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.
Obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase, keď bol značne pod vplyvom alkoholu, a keď musel
objektívne vedieť, že má výrazne znížené schopnosti na vedenie motorového vozidla. Ide o ohrozovací
trestný čin, ktorý je dokonaný započatím vykonávania zakázaného konania za súčasného naplnenia

niektoréhozalternatívnychznakov-možnosťohrozeniaživotačizdraviaľudíalebomožnosťspôsobenia
značnej škody na majetku. Obžalovaný ako osoba, ktorá mala vodičské oprávnenie už niekoľko rokov,
celkom zjavne vedel, že viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je zakázané, a ak tak aj napriek
tomu urobil, musel vedieť, že porušuje vedome dopravné predpisy a môže spôsobiť následky na živote,
či majetku ostatných účastníkov cestnej premávky.

Okresný súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný
doposiaľ súdne trestaný nebol. Čo sa týka priestupkov, z príslušných evidencií, vrátane evidenčnej karty
vodiča vyplýva, že vodičský preukaz bol obžalovanému vydaný 16. februára 2016, a odvtedy až do
času odsúdenia obžalovaného okresným súdom, teda za takmer päť rokov, sa obžalovaný nedopustil

spáchania žiadneho priestupku. Okresný súd zistil tri poľahčujúce okolnosti, spočívajúce vo vedení
riadneho života, v pričinení sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, resp. v dobrovoľnej
náhrade spôsobenej škody a v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie.
Zároveň nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. V prípade ukladania trestu odňatia slobody by súd v
zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o jednu

tretinu,pričomzákladomnazníženietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonom
ustanovenej trestnej sadzby, t. j. z jedného roka na osem mesiacov; takýmto spôsobom dospel súd k
trestnej sadzbe až osem mesiacov.
Z jednotlivých ustanovení zákona vyplýva, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zák. nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu

povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody, a už vôbec nie nepodmienečný trest odňatia slobody,
a to dokonca ani za situácie, ak bola páchateľovi nameraná hodnota presahujúca dve promile alkoholu
v dychu. Ak by zákonodarca chcel, aby v takýchto prípadoch mohol alebo mal byť ukladaný len
(nepodmienečný) trest odňatia slobody, celkom určite by to priamo v Trestnom zákone stanovil tak,aby už zo stanovenia trestných sadzieb, v prípade uloženia trestu odňatia slobody, vyplýva nemožnosť
uloženia iného, než (nepodmienečného) trestu odňatia slobody. Keďže sa tak v prípade prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona nestalo, nemožno výšku

hladiny alkoholu (napr. nad 2 %o), pod vplyvom ktorého bol páchateľ pri šoférovaní motorového vozidla,
považovať za okolnosť, ktorá, bez ďalšieho, obligatórne (vždy a za akýchkoľvek okolností) znamená
uloženie (nepodmienečného) trestu odňatia slobody. Pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť
obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému navrhol uložiť prokurátor, je trest ultima ratio

(posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné formy
trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.
Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
dôvodov odvolania okresnej prokuratúry. Navrhla, aby bol napadnutý rozsudok v časti výroku o treste
zrušený a obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného poukázal na postoj samotného
obžalovaného k danej veci, z ktorého vyplýva, že si uvedomil, aké následky môže mať takéto konanie.
Skutočne oľutoval, čo sa stalo, škodu nahradil. Navrhol preto, aby bolo odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá

ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
vyčerpávajúco v dôvodoch napadnutého rozsudku v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. aj vyhodnotil.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. obmedzený revíznym princípom, pretože odvolanie bolo podané len proti výroku

o treste.
Ohľadne konkrétneho uloženého trestu v napadnutom rozsudku, a teda čo sa týka aj dôvodov odvolania
prokurátora, okresný súd správne a zákonne, tak ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu,
zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, pomer
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti, podrobne a vyčerpávajúco uviedol konkrétne dôvody,

ktorého ho viedli k uloženiu kombinácie trestu peňažného a trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá.
Krajský súd rovnako musí konštatovať, že spáchania činu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie
druhu a výmery trestu, a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre uloženie
trestu. Súd pri ukladaní trestu nemôže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu

a výmery trestu, pričom pri zistení konkrétnej výšky hladiny alkoholu paušálne ukladať pri takýchto
prečinoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Krajský súd prisviedča názoru súdu okresného,
že obžalovanému nebolo potrebné uložiť najprísnejší druh trestu, teda nepodmienečný trest odňatia
slobody. Peňažný trest bol uložený vzhľadom na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností v porovnanís absenciou priťažujúcich okolností. V osobe obžalovaného nejde o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by
sa dopúšťal najmä dopravných deliktov vo forme priestupkov (doposiaľ žiadny nespáchal), či trestných
činov (doposiaľ trestne stíhaný nebo). Okresný súd správne vyhodnotil, že spáchaný prečin považuje

u obžalovaného za exces v jeho správaní. Navyše, sám obžalovaný svojim nemenným postojom k
spáchanému prečinu, svojim životom pred skutkom ako i po ňom, preukázal, že tieto úvahy a záveru
sú správne.
Nie je bez významu je aj postoj obžalovaného k následku, ktorý svojim konaním spôsobil. Z vyjadrenia
poškodenej spoločnosti vyplýva, že obžalovaný sám iniciatívne a dobrovoľne nahradil spôsobenú

škodu. Poškodený H. T. už v prípravnom konaní uviedol, že poškodenie jeho vozidla už má zo strany
obžalovaného opravené, a preto od neho už nežiada nahradiť žiadnu škodu. Poškodený E. G. si v
prípravnom konaní žiadnu škodu neuplatnil, pretože vzniknutú škodu mu obžalovaný uhradil.
Krajský súd vo vzťahu k účelu trestu pripomína, že treba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby
táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Ani príliš prísny, ale ani príliš mierny
trest nepôsobia výchovne. Uložený trest okresným súdom spĺňa požiadavku na zabezpečenie ochrany

spoločnosti pred osobou obžalovaného. Spĺňa aj požiadavku generálnej prevencie, korešponduje aj
s účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. V každom jednom prípade musí súd pri
rozhodovaní o treste prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest
vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným a
teda aj zákonným. Má byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi

spôsobiť zbytočné útrapy. Ako najzávažnejší zásah do základných ľudských práv nesmie byť ukladaný
mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Nesmie byť
prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.
Odvolací súd teda v súhrne udáva, že sa nestotožnil s návrhom odvolateľa na uloženie trestu
prísnejšieho, konkrétne trestu nepodmienečného, pretože zastáva rovnaký názor ako súd okresný, a to,

že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť aj uložením trestu peňažného spolu s trestom zákazu
činnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.