Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. júl 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10C/322/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225022
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1314225022.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci
navrhovateľky: J. U., rodená Q., narodená X. XX. XXXX, trvale pobytom C.W. XX, XXX XX Q. a druhého
manžela: J. K., narodený X. X. XXXX, naposledy pobytom B. Č.. XX, P., D., o návrhu na rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo J. U., rodenej Q., narodenej X. XX. XXXX a J. K., narodeného X. X. XXXX, uzavreté
dňa XX. X. XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Q. I., vo zväzku XX, ročník
XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, osobne podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 14. 11. 2014,
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo účastníkov konania, uzatvorené dňa XX. X.
XXXX pred Miestnym úradom v Q. - P. L., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX,
strana XX, pod poradovým číslom XX, rozviedol.

2. Navrhovateľka podanie návrhu odôvodnila tým, že u nej ide o druhé manželstvo. Deti spolu nemajú.
Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou a jej manžel je občanom Ruskej federácie. Ich posledné
spoločné bydlisko bolo v Q., Y. XX, kde nežije ani jeden z účastníkov. Navrhovateľka nepozná adresu
pobytu odporcu. V súčasnosti býva na C. XX, Q.. Manželstvo uzatvárala po krátkej, dvojmesačnej
známosti. Krátko po uzavretí manželstva sa medzi nimi začali prejavovať rozdielne názory na manželský
a rodinný život, peňažné hospodárenie, v dôsledku čoho vznikali medzi nimi hádky a nezhody. Jej
manžel často odchádzal na neznáme miesto. V októbri 1995 sa odsťahoval zo spoločného bydliska na
neznáme miesto a odvtedy nie sú v žiadnom kontakte a nevie, kde sa jej manžel zdržuje. Keďže viac
ako 19 rokov nemá žiadny kontakt s manželom, ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani z jej strany a ani zo strany manžela nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia.

3. Súd doručoval návrh s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k návrhu druhému manželovi prostredníctvom dožiadaného orgánu s odkazom na
Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných
veciach podpísaný v Haagu 15. 11. 1965 na poslednú známu adresu druhého manžela na území D.
N.. Uvedené písomnosti boli manželovi doručené dňa 6. 12. 2019. Manžel sa k návrhu nevyjadril a v
konaní ostal nečinný.

4. Tunajší súd v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nariadil
vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku aj druhého manžela. Súd zisťoval adresu
trvalého pobytu druhého manžela na území Slovenskej republiky a zistil, že druhý manžel nemá adresu
evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované
oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v zmysle ustanovenia § 106 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti druhého manžela s
poukazom na ustanovenie § 180 CSP.

5. V rámci dokazovania súd vypočul navrhovateľku a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi,
a to sobášnym listom účastníkov konania ako i ďalšími listinnými dôkazmi a mal za preukázané,
že navrhovateľka manželstvo s druhým manželom uzavrela ako svoje manželstvo druhé po krátkej,
dvojmesačnej známosti. Navrhovateľka odkazovala na skutočnosť, že bezprostredne po uzavretí
manželstva v dôsledku vážnych nezhôd, hádok a nedorozumení došlo k ukončeniu vzájomného
spolužitia a druhý manžel už v októbri 1995 opustil spoločnú domácnosť. Od tohto času nemá
navrhovateľka žiadnu vedomosť o svojom manželovi, nemá vedomosť ani o tom, kde sa jej manžel
zdržiava, jej manželstvo je len formálneho charakteru a neplní si ani elementárne funkcie a nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo je dôvodom prečo podala predmetný návrh na rozvod
manželstva ešte v roku 2014.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.

8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní
rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej
zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo
všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej
situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným,
vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno
pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená,
že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí
ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine,
o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že
vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania
príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

11. V prípade účastníkov konania manželstvo neplní ani základné funkcie. Manželia dlhodobo nežijú
v spoločnej domácnosti viac ako 25 rokov (od októbra 1995), spoločne nehospodária. Aktuálne druhý
manžel žije v D. N. a nie je ani reálny predpoklad riadneho obnovenia manželského spolužitia,
pričom navrhovateľka s manželom nie je v kontakte odvtedy, čo opustil spoločnú domácnosť v októbri

1995. Manželstvo pri svojom vzniku je dobrovoľným a slobodným zväzkom a rovnako tak pri splnení
základných podmienok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, nikoho
nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvávať v manželskom spolužití za predpokladu kvalifikovaného rozvratu
vzájomných vzťahov medzi manželmi. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný, a že v manželstve účastníkov nastal rozvrat. Možno
konštatovať, že manželstvo účastníkov je hlboko, trvalo a vážne rozvrátené a dlhodobo si už neplní svoje
spoločenské poslanie. Vzhľadom na zistené skutočnosti ani niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo
dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Z týchto dôvodov
súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a účastníkov konania rozviedol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 1 CSP)

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je
prípustné odvolanie. (§ 357 písm. m/ CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§
362 ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
(§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.