Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Ilčinová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413206222
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8413206222.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: O. O., D.. XX.X.XXXX, U. XXXX/X,
XXX XX G., o vymoženie 227,05 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č.k. 3Er 547/2013-21 zo dňa 23. júna 2015, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave, pod sp. zn. Z. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.
2. V zmysle ustanovení § 44 ods.2 a § 41 ods.2 písm. c/,d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok) v spojení s § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah, ktorý je základom pre exekučný titul
ako spotrebiteľský, založený Zmluvou o prenájme s následnou kúpu prenajatej veci č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX. Dojednanie rozhodcovskej doložky v bode 4 Dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa XX.XX.XXXX vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v rozpore tak s vnútroštátnym spotrebiteľským právom, ako aj
Smernicou Rady 93/13/EHS a je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok, založený
na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom a uznanie
a výkon takéhoto rozsudku v danom prípade by bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený písomným podaním zo
dňa 16.7.2015, ktorým žiadal zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie.
4. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že v prejednávanej veci súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukážuc na ustanovenia §
35zákonač.244/2002Z.z.a§159zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok,odvolateľnamietal,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu, prečo je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty
na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. V danom prípade, s
poukazom na výklad Smernice 93/13/EHS, nemožno podľa odvolateľ dojednanie rozhodcovskej doložky
hodnotiť ako nekalú podmienkou, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upravenéhoprocesu a je súčasťou civilného práva. Nemožno zo slovenského ani z európskeho súčasného právneho
stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a
nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.
5. Exekučný súd, podľa odvolateľa, nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu.
Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, C-224/01. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza
k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o
spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné,
len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní.
6. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), prejednal vec v
rozsahu stanovenom Občianskym súdnym poriadkom, t.j. zákonom č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“).
Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a
odvolanie oprávneného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade oprávneného ide teda o právo na
prejednanie odvolania v rozsahu uvedenom v doterajších právnych predpisoch, čím dôjde k naplneniu
princípu legitímneho očakávania i právnej istoty. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú
právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či dopĺňania dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.).
Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
Najvyšší súd SR judikoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne judikuje uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.
9. Odvolací súd nevidí dôvod, aby sa uvedené závery nevzťahovali aj na stav, keď rozhodcovský
rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva
právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
10. Rozhodcovská doložka, ako vyplýva z bodu 4 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinným, vyžaduje riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní podľa možností pred rozhodcovskými súdmi v Bratislave a v Košiciach a
napokon pred všeobecným súdom, v závislosti o žalujúcej strany. Takto upravená možnosť riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami stráca charakter voľby v prípade, keď je žalujúcou stranou oprávnený,
ako tomu v súvislosti s uplatňovaním pohľadávok voči dlžníkovi - spotrebiteľovi nesporne býva.
11. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje neprijateľnosť takejto rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky spotrebiteľského vzťahu z dôvodov týkajúcich sa najmä jej obsahu
a účelovosti, ktorý svojou formuláciou vyznieva preukázateľne najmä v prospech oprávneného a
vyvoláva tým nerovnovážny stav v postavení subjektov zmluvného vzťahu z hľadiska ich povinností,
ale najmä práva domáhať sa ochrany v prípade súdneho konania vo vzťahu k predmetu zmluvy,
resp. plnenia zo strany dodávateľa - oprávneného v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak súčasťou
obchodnýchpodmienokjeďalšiazmluva,akoujerozhodcovskázmluva,tátomusímaťvšetkynáležitosti,
ktoré pre ňu vyžaduje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 4 uvedeného
zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V zásade, v zmysle
príslušnýchustanovení,zabezpečujúcichochranuspotrebiteľaplatí,žedohodaorozhodcovskejdoložke
v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie
uskutoční, budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ -
podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá
budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými
rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní.
12. Vzhľadom na zrejmú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade, odvolací súd nevidí dôvod na
odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove z 27. septembra 2010 a ani právneho názoru v znení jeho mnohých rozhodnutí v obdobných
veciach oprávneného (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 610/2012).
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
14. Oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že rozhodcovská doložka v
danom prípade bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že
bola vopred oprávneným naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu a povinný na ňu pristúpil bez
zrejmého uvedomenia si dôsledkov jej uplatnenia v následnom zmluvnom vzťahu.
15. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín,
či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný
titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho
odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods.2 Ústavy SR. Pre ústavnú
konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá
v súvislosti s odvolacím konaním.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej
právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, že vychádzal aj
zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, potvrdiac uznesenie súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu
vecne správne (§ 387 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
veta druhá Civilného sporového poriadku).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.