Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120328325
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:6120328325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu SetCar

sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zast. JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00
585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava,
IČO: 37 928 422 o zaplatenie 124,8 eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 124,80 Eur.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 124,8 eur s príslušenstvom,
ktorá predstavovala náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa
6.8.2018, ktorú spôsobil poistený žalovaného. Z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnil voči nemu náhradu na náhradu za užívanie
náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla poškodeného, ktorého poškodenie
spôsobilpoistenýžalovaného.Žalobcaopieralnároknanáhraduškodypodľa§4ods.1,ods.2,§15ods.
1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny
poplatok zo žaloby a trovy právneho zastúpenia.

2. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté platobným rozkazom v upomínacom konaní. Proti platobnému
rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na to, že žaloba žalobcu nespĺňa
zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP. Tvrdil, že žalobca nepredložil včas základné
prostriedky procesného útoku, ktoré sú zároveň nevyhnutné na naplnenie formálne úplnej žaloby a

navrhol, aby súd vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania žalobu zamietol v celom rozsahu pre jej
nespôsobilosť vyvolať vecné prejednanie veci. Vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol, že z obsahu
zmluvyoprenájmevozidla vyplýva,žedňa10.08.2018došlomedzižalobcomapoškodenýmkuzavretiu
dohody o prenájme náhradného vozidla, pričom už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá
presne do 17.08.2018, hoci pri uzavretí zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo
vydané zo servisu. Uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí zmluvy o prenájme
vozidla podľa názoru žalovaného zakladalo dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme,

nakoľko pri jej uzavretí nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v
budúcnosti, to znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ je potrebné vyvodiť záver o
tom, že zmluva o prenájme nemohla byť uzatvorená dňa 10.08.2018 tak, ako tvrdil žalobca, ale najskôr
dňa 17.8.2018, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzižalobcomapoškodeným,nakoľkojedinýdôkaznýprostriedokoexistenciitohtovzťahujebolapredmetná
nedôveryhodná zmluva. Žalovaný žalobcovi vytýkal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko
poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení

pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla),
ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý podľa vystavenej faktúry
predstavoval práve pohľadávku žalobcu. Bol toho názoru, že uvedeným postúpením došlo medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo

je v rozpore s ust. § 524 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie
je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo

účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému
zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ Žalovaný s
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia
takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom postúpenia bolo postúpenie pohľadávky zo

strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci
predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný.
Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet postúpenia je potrebné považovať za rozporuplný a
nejasný, pretože z obsahu predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca
postupoval pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému a táto pohľadávka mala predstavovať sumu, ktorá

vznikla ako krátenie fakturovanej sumy podľa faktúry vystavenej žalobcom voči poškodenému za opravu
motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia,
zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, nakoľko poškodený postúpil pohľadávku,
ktorá zároveň predstavovala jeho záväzok. Žalovaný na základe oznámenia o poistnom plnení priznal
dobu nájmu vo výške zohľadňujúcej primeraný rozsah a sadzbu prenájmu. Preto po podaní návrhu na

pokračovanie v konaní bolo konanie postúpené tunajšiemu súdu.

3. Žalobca tvrdenia žalovaného týkajúce sa nedostatočnej špecifikácie skutkových okolností, ako
aj neoznačenia dôkazov, o ktoré opiera svoju žalobu, považoval za neopodstatnené a uviedol, že
dňa 6.8.2018 došlo pri Nitrianskych Sučanoch ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda

Octávia ev.č. PD XXX AX spôsobenej poškodenému Q. C.. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla Škoda Felícia ev.č. PD 712 AX, poisteného v poisťovni žalovaného.
Predmetnú poistnú udalosť žalovaný evidoval pod č. 9527728007. V dôsledku uvedeného poškodenia
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním
náhradného vozidla Kia Ceed ev.č. BL 316 KZ u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 428/9 zo dňa

10.08.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180446 zo dňa 17.08.2018 s
dátumom splatnosti dňa 31.8.2018 na sumu 364,8 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.8.2018
žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal
náklady iba v sume 240,- eur. Poukázal na to, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v
žalobe boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní náhrady škody v rámci likvidácie poistnej

udalosti a tvorili podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Uviedol, že
poškodený vynaložil vyššie náklady na požičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré
by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia a
tieto náklady je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ išlo o príčinnú súvislosť, žalobca uviedol, že škoda

spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej
premávky, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej
premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014, v ktorom sa krajský súd priklonil k
vyjadreniu žalobcu zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo

počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu
poškodeného. Žalobca ďalej konštatoval, že neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená
poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňamipodľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012).
Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V
opačnom prípade by sa podľa názoru žalobcu jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže

už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou bol pre neho
výrazne obmedzujúcim stavom. Žalobca krátenie sadzby denného nájomného žalovaným považoval za
neoprávnené. Uviedol, že poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v
danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého "ak

žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na
žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery", čo sa v
prejednávanej veci nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň
nájmu v sume 45,6 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Tvrdenie žalovaného žalobca
považoval za ničím nepodloženú úvahu, ktorá nemá reálny základ. Podľa názoru žalobcu žalovaný
nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom

bola neprimeraná. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené v oznámení o
poistnom plnení. Napokon sám usúdil, že primeranou je sadzba 40,- eur s DPH/deň. Rozdiel medzi
priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou predstavoval iba sumu 5,60 eur, čo podľa žalobcu nemožno
považovať za neprimerané nadhodnotenie, nakoľko žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal
náhradu vo výške cca 88 % z fakturovanej dennej sadzby. K tvrdeniam žalovaného o trvaní prenájmu,

resp. uvedenia presného dátumu ukončenia do zmluvy o nájme, žalobca uviedol, že ich považuje
za zavádzajúce a nepravdivé, pretože žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy nič
nebránilo, uzavrieť nájomnú zmluvu na akúkoľvek dobu. Relevantnou je skutočnosť, či bol prenájom
realizovaný počas opravy poškodeného vozidla (počas doby faktického obmedzenia poškodeného),
pretože iba takéto náklady môžu byť poškodenému zo strany poisťovne škodcu preplatené. Nájomná

zmluva tak nevyhnutne nemusí byť uzatvorená len do doručenia krycieho listu, nakoľko uvedené závisí
výlučne od dohody zmluvných strán. Prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí podľa vyjadrenia
žalobcu trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už
skôr. Takéto rozhodnutie je však na poškodenom a nie na žalovanom. Pri dohode dĺžky prenájmu
sa tak zmluvné strany vôbec neriadili skutočnosťou, ktorá mala nastať až v budúcnosti. Tvrdenie

žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr dňa 17.8.2018 (t.j. v deň ukončenia
nájmu) žalobca považoval za absurdné, ničím nepodložené a nelogické. K námietkam žalovaného
týkajúcich sa postúpenia pohľadávky žalobca uviedol, že v danom prípade išlo o štandardné a zákonom
dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 17.8.2018 zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa

6.8.2018ztitulunáhradyúčelnevynaloženýchnákladovnaprenájomnáhradnéhovozidla,ktoréposkytol
poškodenému žalobca. Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo
na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného.
Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného domáhal
preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom motorového vozidla. Akékoľvek

tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, o rozpore s ust.
§ 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca považoval za neopodstatnené. Takéto
postúpeniepohľadávkypodľaustálenejrozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovSRneodporujezákonu.
Poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 3.05.2018, podľa ktorého
„žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na

základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli
vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi
podľačl.4zmluvyopostúpenípohľadávok(t.j.odplatazapostúpeniepohľadávky)apohľadávkažalobcu
voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme.“ Uviedol, že aj Krajský súd v Prešove v
rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za
nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným neodporuje zákonu a nespôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca ďalej poukázal na to, že aj zo samotného
oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný
namietal, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol

žalobcovinajehoúčetčiastočnépoistnéplnenie.Akbymalžalovanýakékoľvekpochybnostiopostúpení
predmetnej pohľadávky, nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu. V prejednávanej veci
podľa vyjadrenia žalobcu došlo k vzájomnému započítaniu nároku na úhradu fakturovaného nájomného
s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie s nárokom na náhradu škody, ktorýbol podľa zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú
žalobcaakoveriteľevidovalvočipoškodenémuakodlžníkovi.PoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduv
Bratislave sp. zn.3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého "súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ

vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného
nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho
nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo
Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a
zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom.“

4. Žalovaný a žalobca a ich zástupcovia sa na pojednávanie neustanovili. Preto súd vo veci konal a
rozhodol v ich neprítomnosti, v súlade s ust. § 180 CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, správy o nehode z čl. 6 spisu, uplatnenia
nároku na náhradu škody, oznámenia o totálnej škode, zmluvou o prenájme vozidla, faktúry o oprave

poškodeného motorového vozidla, uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným u žalovaného,
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.8.2018, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2019,
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 1.10.2019, predžalobnej výzvy zo dňa 17.8.2018, poštového
podacieho lístku , odporu proti platobnému rozkazu, písomného vyjadrenia žalobcu k odporu , zmluvy
o postúpení pohľadávky, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový

stav:

6. Dňa 6.8.2018 došlo pri Nitrianskych Sučanoch ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda
Octávia ev.č. PD XXX AX spôsobenej poškodenému Q. C.. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla Škoda Felícia ev.č. PD XXX AX, poisteného v poisťovni žalovaného.

Predmetnú poistnú udalosť žalovaný evidoval pod č. 9527728007. V dôsledku uvedeného poškodenia
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním
náhradného vozidla Kia Ceed ev.č. BL 316 KZ u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 428/9 zo dňa
10.08.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180446 zo dňa 17.08.2018 s
dátumom splatnosti dňa 31.8.2018 na sumu 364,8 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.8.2018

žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal
nákladyibavsume240,-eur,zašesťdnímiestouplatnených8dní.Účtovanúcenuzanájomnáhradného
vozidla žalobcom považoval za neprimeranú a dennú sadzbu určil sumou 40,- eur, na základe čoho
znížil poistné plnenie na sumu 240,- eur.

7. Dňa 14.8.2018 oznámila poisťovňa Q. C., že poistnú udalosť na jeho vozidle bude riešiť ako totálnu
škodu, pretože oprava vozidla je neekonomická. Na výzvu súdu predložila poisťovňa aj oznámenie
o poistnom plnení z 20.8.2018 (č.l.54), podľa ktorého poistnú udalosť likvidujú ako totálnu škodu.
Z tohto oznámenia sa javí súdu ako irelevantný dôvod krátenia poistného podľa č.l.10 - oznámenia
o poistnom plnení, podľa ktorého sa doba zapožičania vozidla kráti o 2 dni, pretože oznámenie o

totálnej škode bolo vystavené 14.8.2018, avšak poškodenému oznámili, že udalosť budú likvidovať ako
totálnu škodu až 20.8.2018. Poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o prenájme vozidla, následne
o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky poškodeného vyplývajúcej z
poistnej udalosti zo dňa 6.8.2018 v sume 364,80 eur z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla s príslušenstvom a všetkými právami súvisiacimi s touto pohľadávkou v

príčinnej súvislosti so škodou na motorovom vozidle Škoda Octávia ev.č. PD 712 AX. Zmluvné strany
sa dohodli na odplate za postúpenú pohľadávku v sume 364,8 eur zodpovedajúcej faktúre č. 180446
vystavenej žalobcom poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla. V bode 5. zmluvy sa
zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzájomné nároky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky
a na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú. Listom zo dňa

17.8.2018 poškodený žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi.

9. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.10. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

14. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

15. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súdnom konaní, súd jeho námietku
nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca preukázal, že pred podaním žaloby na súd dňa 17.8.2018
uzavrel s poškodeným zmluvu o postúpení pohľadávky, v obsahu ktorej je riadne špecifikovaný predmet
postúpenia a odplata za postúpenie. V čase postúpenia pohľadávky boli splnené zákonné predpoklady

pre postúpenie podľa § 524 a nasledovných Občianskeho zákonníka, na základe čoho súd žalobcu
považoval za aktívne vecne legitimovanú stranu sporu. Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 17.8.2018 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzájomné nároky na zaplatenie
odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 364,8 eur a na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo
v sume 364,8 eur sa podpisom zmluvy započítavajú. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu

pohľadávky poškodeného na náhradu škody voči žalovanému žalobcovi a zároveň vysporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Hoci poškodený náklady
za nájom náhradného vozidla žalobcovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku v zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 17.8.2018, došlo k postúpeniu uvedenej pohľadávky, na základe čoho ju žalobca
uplatnil voči žalovanému.

16. K procesným námietkam žalovaného súd uvádza, že žaloba žalobcu obsahovala náležitosti podľa §
132 CSP, t.j. označenie strán, opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca odvodzoval nárok
na zaplatenie žalovanej sumy, označenie dôkazov na ich preukázanie, žalobný návrh a žalobca súčasne
k žalobe pripojil aj dôkazy preukazujúce dôvodnosť ním uplatneného nároku.

17. K hmotnoprávnym námietkam žalovaného súd uvádza, že zo zmluvy o nájme č. 428/9 zo dňa
10.8.2018jezrejmé,zaakýchpodmienokbolauzavretá,vzmluvejeriadnešpecifikovanýpredmetnájmu
a cena nájmu, ako aj doba trvania nájmu. Pre určenie ceny nájmu nebol rozhodujúci počet najazdených
kilometrov náhradného vozidla, cena nájmu bola dojednaná paušálnou sumou 45,6 eur/deň bez ohľadu

na počet najazdených kilometrov. Súd zmluvu o nájme zo dňa 10.9.2019 považoval za platnú, uzavretú
v súlade s ust. § 663 a nasledovných Občianskeho zákonníka.

18. K samotnému nároku žalobcu súd uvádza, že pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o

skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy,
ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. V prejednávanej veci je potrebné
za skutočnú škodu podľa cit. ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať majetkovú ujmu
predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo

možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné
osobné motorové vozidlo, nie individuálny výpočet žalovaného o výške nájomného bez toho, aby bolo
zrejmé, z akých vstupných údajov pre určenie výšky nájomného vychádzal. Súd poukazuje na to, že
neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť určená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu,resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Na viac vzhľadom
na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu v tejto oblasti sú služby požičovní na porovnateľnej
úrovni. Dohoda poškodeného a žalobcu o výške nájomného v sume 45,6 eur/deň uvedeného v obsahu

nájomnej zmluvy zo dňa 10.8.2018 je podľa názoru súdu primeraná typu vozidla. Dojednané nájomné
v sume 45,6 eur/1 deň za nájom motorového vozidla Škoda Octavia je potrebné považovať za obvyklú
cenu prenájmu obdobných motorových vozidiel a teda za skutočnú škodu, čo zodpovedá aj právnemu
názoru NS SR vysloveného v rozhodnutí R 7/1992 zaoberajúcom sa otázkou skutočnej škody, podľa
ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich

náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v
akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré
zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený
vynaložilnákladyzapožičaniemotorovéhovozidla,kzapožičaniuktoréhobolpoškodenýdonútenýpráve
vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, t.j.
poškodenému bol vnútený tento stav, a ak z tohto nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu,

do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto
situáciou vzniknutých, a to náhradu nákladov za zapožičanie motorového vozidla, tak takémuto nároku
bolo namieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o
uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu 8

dní, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie, prenájom náhradného motorového
vozidla, sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla,
čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny
predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať, toto
bolo zničené, poisťovňa konštatovala totálnu škodu, a preto bol poškodený nútený vynaložiť náklady za

nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené a ktoré by inak
nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,

že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za
prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná
udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú
škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom
alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v

dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený
stav,keďnemožnosťvyužívaťvlastnémotorovévozidloriešilpožičanímnáhradnéhomotorovéhovozidla
a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom
spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu
vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalovanému v súlade s cit. ust. § 4 ods. 1, 2, § 15
ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, pretože preukázal, že z dôvodu dopravnej nehody zo
dňa 6.8.2018, ktorá bola škodovou a súčasne poistnou udalosťou spôsobenou poisteným žalovaného,

poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol motorové vozidlo používať, vozidlo bolo zničené
a preto bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré boli
nevyhnutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje
vlastné vozidlo. Žalobca preukázal aj príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou,
ktorú uplatnil podanou žalobou. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v

dôsledku dopravnej nehody. Nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného
motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú zaplatil
formou započítania s pohľadávkou žalobcu, žalobca ako jeho právny nástupca uplatňoval v súdnom
spore ako náhradu škody.

21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi
boli trovy konania priznané vo výške 100%, pretože vo veci bol úspešný. Neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania nevznikol.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.