Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. apríl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214737
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:2512214737.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o.,
advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P.S.G.
X., nar. X.XX.XXXX, bytom LaW. X, O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 24983/12, v konaní o
vymoženie 338 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II, č.k. 38Er/1926/2015-18 zo dňa 23.5.2019 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísanej vo forme
zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 19.10.2012 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave č.k. SR 01109/11 zo dňa 23.3.2011. Dňa
2.2.2016 súdny exekútor postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v

zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Predmetné doplnenie návrhu bolo súdnemu exekútorovi
doručenédňa21.1.2016. Vuvedenomdoplneníoprávnenýuviedol,žerozhodujúceskutočnostitýkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný
formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sú teda známe súdnemu
exekútorovi aj súdu. Oprávnený uviedol, že exekučný titul bol v dôsledku riadne vedeného sporového

konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok,
obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce
skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od podania návrhu na vykonanie
exekúcie súčasťou exekučného spisu. Súd prvej inštancie v odôvodnení citoval ustanovenia § 243h
ods. 1, § 243f ods. 1,2,3 4,6, § 39 ods. 4 , § 57 ods. 1 písm. m) zákona o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a skonštatoval,

že v danom prípade si oprávnený splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na povinnosť
súdu preskúmať rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, súd pristúpil po doplnení
návrhu na vykonanie exekúcie ex offo k preskúmavaniu exekučného titulu, pričom skúmal, či žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade
so zákonom. Z formálnej stránky súd skúma či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok,

má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a z materiálnej stránky, či exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučnéhotitulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Súd
ďalej poukázal na ustanovenie § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá pred

1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Súd prvej inštancie teda vychádzal u
ustanovení § 40 ods. 1, §45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu musí mať súd k
dispozícii Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinou obsahujúcou dohodu o
tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v

rozhodcovskom konaní. Teda podstatné je aj rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných
zo spotrebiteľských úveroch, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku.
Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej
v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom. Súd konaním vo veci a po oboznámení sa s

obsahom spisu zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 01109/11 zo dňa 23.3.2011. Z obsahu
spisu ďalej zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 8.4.2010 Zmluvu o úvere č. 206500056, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200 Eur a povinný sa zaviazal poskytnuté
finančnéprostriedkypovinnémuvrátiťzvýšenéopríslušnýpoplatokvovýške196Eur,t.j.celkovozaplatiť

čiastku 396 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 33 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere
sú Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 14 oprávnený s povinným uzavreli
Dohodu o vyplnení zmenky, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník
(vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa
stanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j. keďdlžníkneuhradívčasštyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradí
len časť splátky, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
budepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokovveriteľavočidlžníkovi,ktoréveriteľovivzniknúku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním

bude deň kedy sa stane splatný celý dlh. Bod 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje
riešeniesporov-rozhodcovskúdoložku.Všetkyspory,ktorévzniknúzdanejzmluvyoúvere,ručiteľského
vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad, zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa

dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Vychádzajúc z ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, teda
podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákona platného v čase uzavretia

predmetnej zmluvy o úvere, súd prvej inštancie konštatoval, že z okolnosti uzatvárania zmluvy a najmä
s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na
základe uvedeného mal súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi
účastníkmi je nutné okrem obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva,

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd prvej inštancie
sa ďalej odvoláva na ustanovenie § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,2,3,4 písm.f), ods. 5, § 54
ods. 1 a2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ako aj čl. 2, 3, 6,8 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd
prvej inštancie mal za to, že spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom sa nachádzal v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho viedla

pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je
adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ

bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Súd svoj
názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky oprel o stanovisko Súdneho dvora
(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsebet Sustikné Györfi bod 40,
v ktorom Súdny dvor skonštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá,
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa

nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice
kvalifikovaná ako nekalá. Rozhodcovská doložka je upravená v obchodných podmienkach k zmluve,
ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy, ovplyvniť jej obsah. Podpisom zmluvy povinný súčasne

vyslovil súhlas s obchodnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Oprávnený ako
veriteľ, mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Z uvedeného je
zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Táto doložka faktický núti spotrebiteľa

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu rozhodcovského súdu príslušného na
prejednanie veci do rúk žalobcu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd právomoc rozhodovať
danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul,

ale za nulitný právny akt. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky
skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto
rozhodcovského konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade
je miesto rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt v O.. Vzhľadom

na všetky uvedené skutočnosti súd mal za preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode
15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy absolútne neplatná.
Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez

riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Neprijateľná doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. V danej veci
boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň oprávnený žiadal náhradu trov
konania.

4. Oprávnený namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Oprávnený odmieta posudzovať povinného ako spotrebiteľa. Poukázal
na skutočnosť, že dňa 8.4.2010 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 206500056 na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne

podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú použité na tento účel. Oprávnený
poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Podľa oprávneného je dôležité na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účelpovinný poskytnuté finančné prostriedky použil. Oprávnený má za to, že je potrebné akceptovať jeho
dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Oprávnený to, na čo konkrétne bol
poskytnutý úver použitý, neskúma. Oprávnený sa odvolával na judikatúru Európskeho súdneho dvora v

oblasti práva na súdnu ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v
tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba túto obligáciu charakterizovať ako obchod, nie ako
spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je
všeobecným princípom zmluvného práva. Vzhľadom na uvedené oprávnený zastáva názor, že súd prvej
inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm.m) Exekučného poriadku

a exekúciu zastavil.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§

362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 19.10.2012, kedy
bol spísaný pred súdnym exekútorom návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,

ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 23.3.2011 sp.zn: SR 01109/11 zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, právoplatného
dňa 11.4.2011 a vykonateľného dňa 14.4.2011. Súdny exekútor podaním doručeným Okresnému súdu
Piešťany dňa 29.11.2012 žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Piešťany
vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie dňa

6.5.2015.

12. Podaním zo dňa 21.01.2016 oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia §243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015
Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok. V uvedenom podaní len skonštatoval, že

všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu medzi ním a povinným boli od začiatku súčasťou
súdneho spisu a tak súdny exekútor aj súd majú o nich vedomosť, teda sú známe. Súdny exekútor
uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie postúpil dňa 2.2.2016 súdu. Súd prvej inštancie
následne rozhodol o zastavení exekúcie, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním oprávneného.

13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak sa v konaniach
podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. m/.

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní

exekúcie.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015 dôvodom
na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4
a § 40 použijú rovnako.

18. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

19. Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny,
neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia
ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť. Ak oprávnený napriek výzve

exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom
konaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví.
O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený (§ 40 ods. 2 Exekučného poriadku).

20. Keďže zákonodarca uvádza výslovnú úpravu pre exekučné konania, v ktorých ešte nebolo

rozhodnuté o udelení poverenia (v § 243f ods. 2 Exekučného poriadku), je potrebné dospieť k záveru, že
ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sa použije na exekučné konania začaté do 23.12.2015,
v ktorých do 23.12.2015 už bolo udelené poverenie a exekútor už mohol začať vykonávať exekúciu,
nakoľko exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. V
exekučných konaniach podľa §243f ods. 2 (v ktorých ešte nebolo rozhodnuté o udelení poverenia)

neprichádza do úvahy postup podľa § 243f ods. 4 až 6 o zastavení exekúcie pre nedoplnenie návrhu
podľa odseku 1 a skúmaní dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku, resp. pre pokračovanie exekúcie.

21. V exekučných konaniach začatých do 23.12.2015, v ktorých do tohto dátumu nebolo rozhodnuté o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, je povinnosťou oprávneného do 23.12.2015 doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak návrh nebude takto doplnený,
súd zastaví exekučné konanie podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku, avšak nezastaví exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh doplní podľa § 39 ods. 4, potom bude súd postupovať podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda buď udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne

za splnenia zákonných podmienok.

22. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

23. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je dôvodom zamietnutia žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky, ktorá bola použitá
v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, pričom ide o úplne totožné dôvody (tak pre zastavenie
exekúcie, ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia). Súd teda v štádiu rozhodovania o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky a ak sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, či bolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s

dobrými mravmi. V prípade kladného záveru súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia.

24. O rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ide aj v prípade,
ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Takéto rozhodnutie je nulitným
právnym aktom a nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.

25. V posudzovanom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal
súdovydaniepoverenianavykonanienavrhovanejexekúcie.Vzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadku
súd mal preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Na základe výsledkov uskutočneného preskúmania, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o

udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poveril
by súdneho exekútora vykonaním exekúcie, v opačnom prípade mal súd žiadosť súdneho exekútora o
udelene poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

26. V prejednávanej veci súd prvej inštancie takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bola oprávnenému odňatá možnosť
realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto
konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho exekútora.

27. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).