Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115229150
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7115229150.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: HPK engineering a.s., so sídlom
v Košiciach, Němcovej 30, IČO: 00 002 313, zastúpený JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Němcovej 30, proti žalovaným: 1. O.. C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E. T., I. X,
2. C.. S. T., nar. X.XX.XXXX, bytom E. T., I. X, obaja zastúpení HODOR advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Vrátna 40, o zaplatenie 5.473,17 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. septembra 2018 sp. zn. 34C/486/2015

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2018 č.k. 34C 486/2015-66 tak, že žalobu

zamieta.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania, vrátane trov
dovolacieho konania, v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 27.9.2018 č.k.
34C/486/2015-66 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 5.473,17
€ s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,63 € od 22.12.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z
omeškania zo sumy 385,97 € od 29.12.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

3.787,56 € od 14.1.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 388,24 € od 6.2.2012
do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 314,15 € od 5.12.2011 do zaplatenia, s
9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 151,64 € od 2.11.2011 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 368,98 € od 7.11.2011 do zaplatenia, trovy súdneho konania v sume 328
€, poplatok za notárske overenie v sume 6,38 €, poplatok za vydanie poverenia v sume 16,50 €, trovy
exekúcie v sume 1.893,72 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Rozhodol, že
žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že platobným rozkazom Okresného súdu Košice I zo
dňa 12.4.2012 č.k. 32Rob/18/2012-40, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.5.2012,
bolo uložené žalovanému vo vyššie uvedenom konaní CL4ALL, s.r.o., IČO: 44 516 681, so sídlom
v Košiciach, Jesenná 8 zaplatiť žalobcovi sumu 5.473,17 € s úrokom z omeškania tak, ako bol

špecifikovaný v tomto platobnom rozkaze. Na základe tohto vykonateľného exekučného titulu žalobca
podal návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky proti povinnému CL4ALL, s.r.o. a na základe
žiadosti o udelenie poverenia bolo dňa 8.6.2012 vydané poverenie pre exekútora JUDr. Svätoslava
Mruškoviča, so sídlom v Prešove na vymoženie platobným rozkazom priznanej istiny, príslušenstva atrov predchádzajúceho konania, ako aj trov exekučného konania. V tomto exekučnom konaní vydal
súdny exekútor dňa 28. septembra 2015 príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok na vymoženie istiny 5.473,17 € s príslušenstvom, trov súdneho konania 328 €, poplatku

za notárske overenie 6,38 €, poplatku za vydanie poverenia 16,50 € a trov exekúcie 1.893,72 € a
prikázal dlžníkom povinnému O.. C. T. S. C.. S. T. (žalovaní v tomto konaní), aby odo dňa doručenia
uvedeného príkazu nevyplatili pohľadávku povinnému (CL4ALL, s.r.o.) do výšky vymáhanej pohľadávky
oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. V tomto príkaze na začatie exekúcie súdny exekútor
uviedol, že právnym dôvodom sú neuhradené pohľadávky spoločníkov povinného O.. C. T. S. C.. S. T.

voči spoločnosti - povinnému CL4ALL, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jesenná 8, IČO: 44 516 681, ako
tieto vyplývajú zo súvahy a účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2014 v celkovom objeme 113.911 €.
Tento príkaz na začatie exekúcie bol žalovaným doručený 30.9.2015. Následne súdny exekútor dňa 28.
septembra2015vydalexekučnýpríkaznavykonanieexekúcieprikázaníminýchpeňažnýchpohľadávok,
v zmysle ktorého nariadil exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktoré má povinný voči
svojim dlžníkom O.. C. T. S. C.. S. T. na základe neuhradených pohľadávok spoločníkov povinného O..

C. T. S. C.. S. T. voči spoločnosti - povinnému CL4ALL, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jesenná 8, ako to
vyplýva zo súvahy a účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2014 v celkovom objeme 113.911 €. Dlžníkom
povinného O.. C. T. a C.. S. T. prikázal, aby po doručení tohto exekučného príkazu poukázali pohľadávku
oprávneného špecifikovanú v tomto exekučnom príkaze, zhodnú so špecifikáciou v príkaze na začatie
exekúcie, na účet súdneho exekútora. Tento exekučný príkaz bol doručený žalovaným spolu s príkazom

nazačatieexekúciedňa30.9.2015.Žalovanípohľadávkuneuhradiliasúdnyexekútoržalobcovilistomzo
dňa 7.10.2015 oznámil, že v jeho exekučnej veci boli doručené príkazy na začatie exekúcie a exekučné
príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok žalovaným v tomto konaní
dňa 30.9.2015 a napriek tomu žalovaní (dlžníci povinného) uvedenú pohľadávku neuhradili. Zaslal
zároveň žalobcovi fotokópie doručeniek o prevzatí príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu

k ďalšiemu postupu podľa § 109 Exekučného poriadku, t.j. k podaniu poddlžníckej žaloby. Z dôvodu
výmazu spoločnosti CL4ALL,s.r.o. z obchodného registra dňom 2.6.2018 ex offo na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I č.k. 29Cbr/11/2013-62 zo dňa 19.4.2016 exekútor podal návrh na zastavenie
exekučného konania, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Zo súvahy k 31.12.2013 a z účtovnej
závierky spoločnosti CL4ALL, s.r.o. ku dňu 31.12.2014, ktoré sú súčasťou exekučného spisu, vzal súd za

preukázanú existenciu pohľadávok spoločníkov (žalovaných v tomto konaní) voči spoločnosti CL4ALL,
s.r.o. v celkovej výške 113.911 € ku dňu 31.12.2014. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Košice I súd zistil, že spoločníkmi spoločnosti CL4ALL, s.r.o. boli odo dňa založenia spoločnosti žalovaní
v 1. a 2. rade. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 6.9.2013 vzal súd za preukázané
prebiehajúce trestné stíhanie pre prečin poškodzovania veriteľa na tom skutkovom základe, že dosiaľ

neznámy páchateľ v postavení zástupcu spoločnosti CL4ALL, s.r.o. v dobe od 9.3.2010 do 31.3.2012
nezisteným spôsobom odstránil majetok spoločnosti, čím zmaril uspokojenie veriteľa - spoločnosti HPK
engineering a.s. (žalobca v tomto konaní) a spôsobil jej škodu vo výške 9.260,70 €.

3. Právne posudzoval vec podľa ust. § 95, § 96 a § 109 Exekučného poriadku a na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval splnenie všetkých predpokladov pre
úspešnosť poddlžníckej žaloby v zmysle § 109 Exekučného poriadku, pretože vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že povinný CL4ALL, s.r.o. nesplnil dlh voči žalobcovi, žalobca preto pristúpil k jeho
vymáhaniu prostredníctvom exekučného konania a v tomto exekučnom konaní nesplnili dlh ani dlžníci
povinného na základe vydaného exekučného príkazu, preto sa vo vlastnom mene mohol domáhať

vyplatenia svojej pohľadávky, ktorú mal voči povinnému CL4ALL, s.r.o. od žalovaných ako dlžníkov
povinného. Žalobcovia takto preukázali svoju aktívnu legitimáciu a zároveň preukázali aj existenciu
pohľadávky povinného v exekučnom konaní sp. zn. EX/1422/2012 (CL4ALL, s.r.o.) voči žalovaným
v 1. a 2. rade, zodpovedajúcu exekvovanej sume ( sume vymáhanej oprávneným voči povinnému
na základe vyššie uvádzaného platobného rozkazu), ktorá prikázaná pohľadávka existovala v čase

doručenia exekučného príkazu žalovaným (30. septembra 2015). Tým, aj keď teda žalobca nebol v
žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovanými, získal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti žalovaným
ako dlžníkom povinného v deň nasledujúci potom, čo bol žalovaným ako dlžníkom doručený exekučný
príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky a k vyplateniu nedošlo. Žalovaní v tomto prebiehajúcom
konaní nepopreli, že spoločnosť CL4ALL, s.r.o., mala voči nim ako spoločníkom pohľadávku, avšak

namietali, že táto je už premlčaná. Ohľadne tejto svojej obrany však neuniesli dôkazné bremeno, keď
túto tvrdenú skutočnosť nedokázali špecifikovať, keď vo vyjadrení k žalobe, ako aj na pojednávaniach
vrátane výsluchu žalovaného v 1.rade iba vo všeobecnosti uvádzali, že pohľadávka spoločnosti voči
nim je premlčaná. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 6.9.2013 sp.zn. 2Pv/422/2012-18súd zistil, že v tejto trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 172/2012 z odboru ekonómie
a z tohto posudku vyplynulo, že CL4ALL, s.r.o. bola v úpadku minimálne k 31.12.2010 a zároveň
znalkyňa hodnotila aj súkromné vklady spoločníka - žalovaného v 1.rade v tomto konaní do spoločnosti

CL4ALL, s.r.o. a súčasne aj pôžičky spoločnosti v prospech žalovaného v 1.rade a zistila, že dňa
30.11.2011 poskytla spoločnosť CL4ALL, s.r.o. žalovanému v 1.rade pôžičku vo výške 9.300 € a v
roku 2012 mu poskytla ešte zálohy na rôzne výdavky, ktoré nezúčtoval, a to vo výške 22.900 €. Z
označených súm žalovaný v 1.rade nevrátil spoločnosti žiadne prostriedky, teda pohľadávka spoločnosti
voči nemu predstavuje sumu 32.300 € a pohľadávka spoločnosti voči žalovanému v 1.rade nezanikla

ani vzájomným započítaním s pohľadávkami žalovaného v 1.rade voči spoločnosti. Znalkyňa vyjadrila
pochybnosti o reálnosti pôžičiek žalovaného v 1.rade v prospech spoločnosti CL4ALL, s.r.o., ktoré
žalovaný v 1.rade deklaroval a ktoré zistila aj znalkyňa. Zo všetkých týchto dôvodov mal za preukázanú
existenciu pohľadávky spoločnosti CL4ALL, s.r.o. voči žalovaným (minimálne) v rozsahu, ako bola
špecifikovaná v exekučnom príkaze na začatie exekúcie, doručenom žalovaným v 1. a 2.rade dňa
30.9.2015. Keďže zároveň žalovaní nepreukázali, že k tomuto dňu bola táto pohľadávka premlčaná, súd

žalobe vyhovel.

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich plnú náhradu žalobcovi ako
úspešnej strane sporu proti neúspešným žalovaným.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne ako nedôvodnú. Namietali
aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže medzi žalobcom a nimi nikdy nebol uzavretý zmluvný vzťah a
zároveň namietali svoju pasívnu legitimáciu. Namietali aj skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie, keď poukázali na zmluvu o pôžičke zo dňa 9.1.2012, z ktorej pohľadávka spoločnosti CL4ALL,
s.r.o. voči nim už bola v čase doručenia exekučného príkazu dňa 30.9.2015 premlčaná, a preto nebolo
možné aplikovať ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Z dôvodu premlčania pohľadávky vo vzťahu
k nim už veriteľ nemohol uplatňovať svoju pohľadávku. Toto tvrdenie preukázali pripojenou zmluvou
o pôžičke zo dňa 9.1.2012. Z tohto dôvodu považovali za nesprávny záver súdu, že nepreukázali

neexistenciu pohľadávky. Uviedli, že námietku premlčania vzniesli voči spoločnosti CL4ALL, s.r.o. po
uplynutí všeobecnej premlčacej doby 3 rokov a z tohto dôvodu nemajú voči obchodnej spoločnosti
CL4ALL, s.r.o. žiadne podlžnosti. Namietali aj tvrdenie súdu v ods. 41 rozsudku, podľa ktorého CL4ALL,
s.r.o. bola v úpadku minimálne ku dňu 31.12.2010, a to z toho dôvodu, že spoločník Fond Seed Capital,
k.s. odstúpil od spoločnosti CL4ALL, s.r.o. až dňa 1.8.2012, čo vylučuje úpadok CL4ALL, s.r.o. ku dňu

31.12.2010. Ďalej uviedli, že spoločnosť CL4ALL, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ku dňu
2.8.2016 na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 29Cbr/11/2013-62 zo dňa 19.4.2016 a tým
súd potvrdil, že všetky okolnosti súvisiace so záväzkami spoločnosti CL4ALL, s.r.o. boli vysporiadané v
súlade so zákonom. Tiež poukázali na to, že všetky trestné stíhania pre prečin poškodzovania veriteľa
boli zastavené. Voči spoločnosti CL4ALL, s.r.o. ani voči spoločníkom a ani voči konateľovi (žalovaný v

1.rade) nikdy nebolo vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania veriteľa ani pre žiaden iný trestný
čin. Žalovaný v 1.rade nebol nikdy trestne stíhaný ani právoplatne odsúdený pre trestný čin. Pokiaľ súd v
odôvodnení rozsudku v ods. 41 uviedol, že zo skráteného vyšetrovania vyplývajú pochybnosti o reálnosti
pôžičiek žalovaného v 1.rade v prospech spoločnosti CL4ALL, s.r.o., ktoré žalovaný v 1.rade deklaroval
aktorézistilaajznalkyňavznaleckomposudku,čozakladáminimálnepodozrenieztrestnéhočinupodľa

§ 240 Trest. zák., namietali opodstatnenie tohto podozrenia súdu z dôvodu spochybnenia výsledkov
vyšetrovania trestných stíhaní, ktoré boli zastavené. Zo všetkých týchto dôvodov namietali nesprávne
právne posúdenie veci.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.10.2019 č.k. 6 Co 49/2019-104 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2018 č.k. 34C 486/2015-66 a rozhodol, že žalobca má proti
žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

8. Na základe dovolania podaného žalovaným v 1. rade proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského
súduvKošiciach,NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímsp.zn.4Cdo94/2020zodňa25.11.2020rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29.10.2019 č.k. 6 Co 49/2019-104 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

9. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že súdy sa nevysporiadali s rozhodnou
uplatnenou námietkou žalovaného v 1. rade, týkajúcou sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore
o poddlžníckej žalobe z dôvodu, že dlžník CL4ALL, s.r.o. bol zrušený od 16.6.2016 a k výmazu z
obchodného registra došlo k 2.8.2016. Zároveň bola exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr.
Svätoslavom Mruškovičom pod sp.zn. EX 1422/2012 zastavená k 13.3.2020. Nevysporiadaním sa s

touto rozhodnou námietkou žalovaných v spore došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým
bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení zrušujúceho uznesenia odkázal na uznesenie
Ústavného súdu SR z 8.6.2016 sp.zn. I. ÚS 377/2016, v zmysle ktorého poddlžníckou žalobou
oprávnený neuplatňuje svoju hmotnoprávnu pohľadávku voči poddlžníkovi, ale len svoje exekučné právo

na uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, čo je však možné iba po dobu trvania exekúcie. Ak
je exekúcia právoplatne zastavená, toto exekučné právo oprávneného zaniká. Súd na to musí prihliadať
z úradnej povinnosti a poddlžnícku žalobu zamietnuť.

11. Najvyšší súd uviedol, že v ďalšom konaní je úlohou odvolacieho súdu vyporiadať sa s podstatnou

námietkou žalovaných, týkajúcou sa nedostatku vecnej legitimácie v spore z dôvodu zastavenia
exekúcie, ako aj zániku dlžníka (CL4ALL, s.r.o.) výmazom z obchodného registra k 2. augustu 2016.

12. Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR stranám sporu, resp. ich právnym zástupcom neboli
okresnému súdu a ani odvolaciemu súdu doručené žiadne písomné podania.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Košiciach (29.10.2019), počas
dovolacieho konania došlo k zastaveniu exekúcie vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 20 Er
2884/2012, EX 1422/2012 v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona 233/2019 Z.z. dňom 1.1.2020, odvolací
súd je povinný na túto skutočnosť v tomto ďalšom konaní po zrušení jeho rozsudku Najvyšším súdom

SR prihliadať.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd pred prejednaním odvolania zisťoval stav exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 20 Er 2884/2012 a zistil, že exekučné konanie
bolo ukončené dňom 3.6.2020, kedy bolo súdu doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie (§8

ods. 1 zák. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní).

15. O zastavení tejto exekúcie vyhotovil exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič upovedomenie dňa
13.3.2020, ktoré bolo zabezpečené ešte Najvyšším súdom Slovenskej republiky pre účely dovolacieho
konania a súdny exekútor toto upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručil oprávnenému -

žalobcovi v tu prejednávanej veci dňa 25.4.2020, čo bolo zistené odvolacím súdom zo spisu súdneho
exekútora JUDr. Mruškoviča EX 1422/2012.

16. Rovnako z vyššie uvedeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie oprávnený nepodal v zákonnej lehote námietky a v zmysle § 8 ods. 1 zákona

233/2019Z.z.saexekučnékonanieskončilodoručenímupovedomeniaozastavenístarejexekúciesúdu
dňa 3.6.2020.

17. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 13.3.2020, vyhotovené súdnym exekútorom
JUDr. Svätoslavom Mruškovičom v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

20Er/2884/2012, bolo v zmysle ust. § 204 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP a článku 4 ods.
1 Základných princípov CSP (analogické použitie ust. § 204 na listiny zabezpečené súdom, teda nie
predložené sporovou stranou) zaslané na vyjadrenie sporovým stranám s poučením podľa ust. § 204
CSP.

18. V zmysle ust. § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený,
a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.19. Žalobca sa k uvedenej listine nevyjadril.

20. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedli, že toto upovedomenie

žiadnym spôsobom nespochybňujú, nakoľko bolo vydané v súlade so zákonom. S poukazom na
uznesenie NS SR zo dňa 25.11.2020 sp. zn. 4 Cdo/94/2020 ďalej uviedli, že z ust. §105 až 108
Exekučného poriadku je zrejmé, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky povinného od jeho
dlžníka vzniká začatím exekúcie prikázaním tejto pohľadávky resp. vo vzťahu k dlžníkovi povinného
momentom, keď mu je doručený exekučný príkaz v rámci tejto exekúcie. Rovnako, ako je vznik práva

oprávneného na úhradu pohľadávky dlžníka povinného závislý na začatí exekúcie prikázaním tejto
pohľadávky, tak aj trvanie práva na zaplatenie pohľadávky povinného od jeho dlžníka je závislé na trvaní
tejto exekúcie. Ak táto exekúcia skončí, súčasne s ňou aj zanikne právo oprávneného na zaplatenie
pohľadávky dlžníka povinného. Skončením takej exekúcie naviac aj veriteľ, ktorý navrhol začatie
exekúcie voči povinnému, v rámci ktorej sa domáhal uspokojenia svojej pohľadávky od povinného tým,
žetátobudeuspokojenázpohľadávkypovinnéhovočisvojmudlžníkovi,strácapostavenieoprávneného.

Je teda zjavné že právo oprávneného domáhať sa úhrady svojej pohľadávky voči povinnému od
jeho dlžníka trvá iba po dobu exekúcie, v ktorej sa vymáha. Po jej zániku zaniká aj toto právo.
V predmetnej veci nie je sporné, že exekučné konanie Ex 1422/2012, v ktorom si žalobca uplatnil
zaplatenie pohľadávky od svojho dlžníka CL4LL, .s.r.o. prikázaním pohľadávky dlžníka voči žalovaným
1,2 bolo zastavené dňa 13. 03. 2020, kedy súčasne zaniklo aj právo žalobcu na úhradu pohľadávky

od žalovaných 1,2 tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, ako aj právneho názoru NS SR, ktorým je
konajúci KS KE viazaný. Toto exekučné konanie bolo zastavené na základe ust. § 2 ods. 1 písm. a)
zákona č. 233/2019 Z.z., ako to vyplýva z upovedomenia o zastavení tejto exekúcie zo dňa 13. 03.
2020, vydaného konajúcim exekútorom JUDr. Mruškovičom. Z uvedeného dôvodu navrhujú žalovaní
konajúcemu súdu, aby rozsudok OS KE I zo dňa 27. 09. 2018 sp. zn. 34C/486/2015 zmenil tak, že žalobu

vo veci samej (o zaplatenie žalovanej sumy s prísl.) zamieta, zrušil II. výrok rozsudku o náhrade trov
konania a priznal žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%.

21. Žalobca vo vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu uviedol, že podal predmetnú poddlžnícku
žalobu počas exekučného konania z dôvodu, že žalovaní ako poddlžníci nevyplatili žalobcovi ako

oprávnenému pohľadávku riadne a včas, a to aj napriek tomu, že im bol doručený príkaz na začatie
exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
inej peňažnej pohľadávky a príkaz na úhradu trov exekúcie, v ktorých poverený súdny exekútor riadne
špecifikoval a vymedzil konkrétnu pohľadávku obchodnej spoločnosti CL4ALL, s.r.o., Jesenná 8, 040
01 Košice, IČO: 44 516 681, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel: Sro,

vložka č. 22874/V (ďalej aj „CL4ALL, s.r.o.“), ako povinného v exekučnom konaní voči žalovaným.
Zdôraznil, že žalovaní boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti CL4ALL, s.r.o. odo dňa jej založenia a
obchodná spoločnosť CL4ALL, s.r.o. podľa jej súvahy, zostavenej k 31.12.2013, a jej účtovnej závierky
ku dňu 31.12.2014 eviduje voči žalovaným ako spoločníkom obchodnej spoločnosti pohľadávku v
celkovej výške 113.911,00 EUR. Je teda zrejmé, že žalovaní sú personálne prepojení s obchodnou

spoločnosťou CL4ALL, s.r.o. a disponujú väčšinovým podielom v obchodnej spoločnosti, navyše sú
voči sebe blízkymi osobami. Uviedol ďalej, že žalovaný v 1.rade ako konateľ a spoločník obchodnej
spoločnosti CL4ALL, s.r.o. podal Okresnému súdu Košice I návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti
bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka, teda z dôvodu, že spoločnosť
si nesplnila svoju povinnosť uložiť do registra účtovných závierok individuálnu účtovnú závierku za

najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, a to za účtovné roky 2009, 2010 a 2011. Doručením
tohto návrhu sa začalo konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 29CbR/11/2013. Aj napriek
tomu, že Okresný súd Košice I v konaní o návrhu na zrušenie spoločnosti uložil spoločnosti dodatočnú
lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa začalo konanie o zrušenie spoločnosti, spoločnosť tento
dôvod neodstránila. Aj keď žalovaní mali objektívnu možnosť postupovať v záujme spoločnosti, týmto

spôsobom nepostupovali a dôvod zrušenia spoločnosti bez likvidácie neodstránili. Podľa názoru žalobcu
takéto konanie žalovaných, resp. opomenutie konania je zneužitím práva, najmä zneužitím väčšiny,
resp. menšiny hlasov v obchodnej spoločnosti podľa ust. § 56a Obchodného zákonníka a nemôže
požívať právnu ochranu. Uvedený záver ďalej umocňuje skutočnosť, že žalovaný v 1.rade podal
návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti CL4ALL, s.r.o. až po tom, ako žalobca inicioval trestné

konanie, ktoré je vedené na OR PZ v Košiciach pod sp. zn. ORP-2540/SM-KE-2012 pre podozrenie
zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa. Keďže žalovaní v priebehu konania síce namietali
premlčanie pohľadávky obchodnej spoločnosti CL4ALL, s.r.o., avšak neuniesli dôkazné bremeno, k
čomu dospel Krajský súd v Košiciach, v tejto súvislosti dal súdu do pozornosti, že aj napriek tomu,že obrana žalovaného v 1.rade bola v trestnom konaní postavená de facto na tom, že v priebehu
vyšetrovania žalovaný v 1.rade tvrdil, že došlo k neúmyselnému zničeniu a strate relevantných dokladov,
vrátane dátových nosičov, v konaní pred odvolacím súdom žalovaní predložili zmluvu o pôžičke zo

dňa 09.01.2012 ako nový dôkaz, čo však Krajský súd v Košiciach z titulu ust. § 366 CSP nepripustil.
Pohľadávka obchodnej spoločnosti CL4ALL, s.r.o. voči žalovaným pritom nebola, čo do dôvodu a výšky
sporná, teda nebolo sporné ani to, že obchodná spoločnosť CL4ALL, s.r.o. má obchodný majetok.
Žalobca teda bol aktívne legitimovaný na podanie poddlžníckej žaloby, nakoľko v zmysle ust. § 109 ods.
1 prvej vety Exekučného poriadku svoje žalobné právo uplatnil včas, a to po tom, ako žalovaným súdny

exekútor doručil exekučný príkaz a zároveň po tom, ako žalovaní nevyplatili pohľadávku obchodnej
spoločnosti CL4ALL, s.r.o. priamo žalobcovi ako oprávnenému. Pokiaľ žalovaní vo svojom vyjadrení
zo dňa 04.03.2021 upriamovali pozornosť konajúceho súdu aj na bod č. 24 odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/94/2020 zo dňa 25.11.2020, k tomu žalobca
uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky prijal uvedený právny názor vo vzťahu k veci, pri ktorej
sa navrhovateľka ako sťažovateľka dožadovala v konaní pred všeobecným súdom, ktorý posudzoval

poddlžnícku žalobu, zámeny účastníkov konania, a to na základe toho, že povinný v rámci exekučného
konania uspokojil pohľadávku sťažovateľa ako oprávneného v celom rozsahu, čím sa exekučné konanie
ukončilo. Vo vzťahu k prejednávanej veci nie je naplnením účelu poddlžníckej žaloby, ktorú včas podá na
príslušný súd žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní, keď poddlžníci, ktorí sú zároveň personálne
prepojené osoby s osobou povinného, maria alebo sťažia uplatnenie alebo vymoženie nároku žalobcu.

Zároveň oznámil, že žalovaní dňa 03.12.2019 uhradili žalobcovi sumu 5.473,17 EUR. Žalovaný v 1.rade
sa po vykonaní vyššie spomínanej úhrady dožadoval u žalobcu odpustenia úrokov z omeškania, resp.
oddialenia platby, a to najneskôr do 31.12.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní nesplnili súdom
uloženú povinnosť, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I. sp. zn.
34C/486/2015 zo dňa 27.09.2018, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.11.2019 a vykonateľný v jeho

I. výroku dňa 26.11.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2019
zo dňa 29.10.2019, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.11.2019, žalobca pristúpil k podaniu návrhu
na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého u JUDr. Lýdie Bujňákovej, súdnej exekútorky prebiehalo
exekučné konanie pod sp. zn. 249EX 312/2020, ktoré bolo ukončené vymožením pohľadávky, a to pred
vydaním uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/94/2020 zo dňa 25.11.2020.

22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že strany sporu nespochybňujú žiadnym spôsobom skutočnosť
významnú z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu, na ktorú poukazoval už dovolací súd, a to, že
exekúcia bola zastavená a exekučné konanie ukončené.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu obsah vyššie uvedenej listiny nespochybnili, nebolo
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dôkaz touto listinou vykonať tak, že súd listinu prečíta alebo
jej obsah oboznámi (§ 204 CSP), naviac za situácie, že táto listina už bola v rámci exekúcie žalobcovi
doručená ako oprávnenému v exekučnom konaní, na dôsledky vyplývajúce zo zastavenia exekúcie
poukázal aj dovolací súd, avšak žalobca na túto skutočnosť žiadnym spôsobom nereagoval.

24. Následne Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP)

a vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v jeho uznesení
sp.zn. 4Cdo/94/2020 zo dňa 25.11.2020, ktorým záverom je v zmysle ust. § 455 CSP viazaný, dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie napadnutého rozsudku, ani pre jeho zrušenie,
preto napadnutý rozsudok zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobu zamietol.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. júla 2021 o 9.30 hod v
pojednávanej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 6. júla 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

26. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v jeho uznesení sp.zn.
4Cdo/94/2020 zo dňa 25.11.2020, odvolací súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v tomto spore z dôvodu zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom
Mruškovičom na základe platobného rozkazu sp.zn. 32Rob/18/2012 zo dňa 12.4.2012, vydanéhoOkresným súdom Košice I, ktorým sa uložila povinnému CL4ALL, s.r.o., Košice povinnosť zaplatiť
oprávnenému HPK engineering a.s., Košice sumu 5.473,17 € s príslušenstvom.

27. Ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s
exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne potom, keď sa mu doručil exekučný príkaz
alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky (§ 109 ods.1 prvej vety Exekučného
poriadku).

28. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že oprávnený (v prejednávanej veci žalobca) získava
procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného (žalovaní v 1. a 2. rade) tak, že
žalobné právo (actio nata) vzniká v deň nasledujúci potom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz
na vyplatenie splatnej pohľadávky a k vyplateniu nedošlo, alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti,
ak nastala neskôr, až po doručení exekučného príkazu, a ak k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo.

Podmienky prípustnosti takejto žaloby upravuje procesné právo rovnako, ako pri iných (exekučných)
sporoch. Konanie sa začína žalobou, ktorej právnym dôvodom je § 109 Exekučného poriadku skutkovo
identifikovaný nevyplatením prikázanej pohľadávky po jej splatnosti. Prikázaná pohľadávka (pohľadávka
povinného voči jeho dlžníkom), zodpovedajúca exekvovanej sume (sume vymáhanej oprávneným proti
povinnému v exekučnom konaní) musí existovať v čase doručenia exekučného príkazu na vykonanie

exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok dlžníkom povinného (v prejednávanej veci dňa
30.septembra 2015) a petit poddlžníckej žaloby by mal znieť na zaplatenie peňažnej sumy, ktorú mal
dlžník povinného zaplatiť a ktorú nezaplatil (čo v prejednávanej veci je splnené). Poddlžnícku žalobu
možno podať len pre konkrétnu pohľadávku, vymedzenú najmä právnym dôvodom vzniku a výškou,
ktorá bola uvedená v príkaze na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, resp. najmä v príkaze na

vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky vydanom súdnym exekútorom (čo taktiež v prejednávanej
veci bolo splnené).

29. Exekučný príkaz je procesným úkonom exekútora, ktorým sa začína vlastné vykonávanie exekúcie
a ktorým sa prikazuje dlžníkovi povinného, aby vyplatil pohľadávku povinného oprávnenému. Až na jeho

základe v zmysle § 109 ods.1 Exekučného poriadku oprávnený získava aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby o vyplatenie pohľadávky voči dlžníkovi povinného.

30. Iba v rámci tohto súdneho konania bude súd skúmať existenciu pohľadávky, ako aj námietky
poddlžníka a vydá rozhodnutie, ktoré v prípade úspechu oprávneného - žalobcu bude priamym

exekučným titulom voči dlžníkovi povinného. Súdny exekútor teda v rámci exekučného konania
nevykonáva dokazovanie. Vydanie exekučného príkazu tak nebráni účinnej obrane dlžníka povinného
v rámci poddlžníckej žaloby, ktorou sa súd bude v rámci konania dôkazne zaoberať (viď. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/174/2013 zo dňa 27.5.2014).

31. Oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu k podaniu tzv. poddlžníckej žaloby podľa §
109 Exekučného poriadku exekučným príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok a jeho nesplnením tiež žalobné právo a v zmysle ust. § 109 ods. 1 prvej vety Exekučného
poriadku pasívne legitimovaným v konaní o poddlžníckej žalobe je dlžník povinného, ktorý nevyplatil
oprávnenému alebo exekútorovi pohľadávku bezodkladne potom, čo mu bol doručený exekučný príkaz,

resp. keď sa stala pohľadávkou splatnou, ak jej splatnosť nastala neskôr.

32. Poddlžnícka žaloba je výsostne procesnou, pričom konanie o nej je klasickým sporovým konaním, v
ktorom oprávnený vo vlastnom mene uplatňuje právo povinného, vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu
povinného k jeho dlžníkovi. Poddlžnícka žaloba vzniká iba na základe procesného vzťahu založeného

týmto konaním medzi súdom, oprávneným, povinným a dlžníkom povinného. Z neho vyplývajú dôležité
dôsledky, a to, že nastáva predovšetkým delenie vecnej aktívnej legitimácie medzi oprávneným, ktorého
procesný zákon splnomocňuje, aby sa vo svojom mene domáhal na dlžníkovi povinného (poddlžníkovi)
práva,ktorépatrípovinnémuapovinným,ktorémuvplnejmiereponechávaibavecnúaktívnulegitimáciu
materiálnu, kým na oprávneného tým prenáša aktívnu vecnú legitimáciu formálnu. Preto oprávnený na

základe tejto svojej formálnej vecnej aktívnej legitimácie nemôže na úkor povinného uzavrieť s jeho
dlžníkom, pokiaľ ide o pohľadávku zasiahnutú exekúciou, ani zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Ani
dlžník povinného nemôže z tohto dôvodu na úkor prikázanej pohľadávky uplatniť svoje nároky voči
oprávnenému, ako napríklad navrhnúť započítanie svojej pohľadávky voči oprávnenému a podobne (§109 ods. 1 Exekučného poriadku). Na druhej strane oprávnený musí zasa včas uplatniť pohľadávku, t. j.
nepripustiť jej premlčanie, lebo inak podľa procesných predpisov zodpovedá objektívne za škodu, ktorú
by tým spôsobil povinnému (§ 109 ods. 2 Exekučného poriadku; viď uznesenie Ústavného súdu SR sp.

zn. I.ÚS/377/2016 zo dňa 8.6.2016).

33. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby získava teda oprávnený doručením exekučného príkazu
na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi povinného, pokiaľ k vyplateniu nedošlo, respektíve v deň
nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr. Povinný naďalej zostáva veriteľom tejto pohľadávky,

avšak právo ju žalovať prechádza na oprávneného (viď nález Ústavného súdu SR z 13.1.2016 sp. zn.
I.ÚS/392/2015).

34. Poddlžníckou žalobou oprávnený neuplatňuje svoju hmotnoprávnu pohľadávku voči poddlžníkovi,
ale len svoje exekučné právo na uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, čo je však možné iba
po dobu trvania exekúcie. Ak je exekúcia právoplatne zastavená, toto exekučné právo oprávneného

zaniká. Súd na to musí prihliadať z úradnej povinnosti a poddlžníčku žalobu zamietnuť (viď uznesenie
Ústavného súdu SR z 8.6.2016 sp. zn. I.ÚS/377/2016).

35. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov a zo skutočnosti, že dňom 1.1.2020 došlo k zastaveniu
exekúcie voči povinnému CL4ALL, s.r.o., vo vzťahu ku ktorému si žalobca uplatňoval svoju pohľadávku

z exekučného titulu (platobného rozkazu) a svoje exekučné právo na uspokojenie pohľadávky voči
povinnému realizoval aj podaním poddlžníckej žaloby, toto jeho exekučné právo zaniklo zastavením
exekúcie, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo a musí poddlžnícku žalobu zamietnuť.

36. Už samotná táto skutočnosť má za následok stratu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tu

prebiehajúcom spore, v dôsledku ktorej skutočnosti sú odvolacie námietky žalovaných o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dôvodné a odvolací súd preto nemal inú možnosť, než napadnutý
rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, že žalobu zamietol.

37. K zániku exekučného práva na uspokojenie pohľadávky došlo aj zánikom povinného bez právneho

nástupcu, kedy existujúce dlhy ku dňu zániku neprešli na iný subjekt a zanikla tak pohľadávka, ktorá
bola predmetom exekúcie.

38. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) a trov dovolacieho
konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 CSP a § 453 ods. 3 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

39. Po rozhodnutí odvolacieho súdu je výsledok konania taký, že úspešnými v konaní sú žalovaní,
žalovaní boli úspešní aj v dovolacom konaní, preto im odvolací súd priznal proti neúspešnému žalobcovi
náhradu trov celého konania, t. j. pred súdom prvej inštancie, odvolacieho konania aj dovolacieho

konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).