Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/20/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010611

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120010611.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. júna
2021 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. U., nar. XX.XX.XXXX X. P., Z. V. O. Š., Y.
XX,

je vinný

- z prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, ktorý spáchal
tak,

že

- dňa 18.05.2019 v čase o 21:50 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. D. R., ev.č.: P.-

XXXGK na ulici F. v meste P. Č. O. Š., kde po ukončení jazdy a jeho následnom vypátraní na adrese
P. -O. Š., F. XX, bol na základe oznámenia na linku158, ktorého obsahom bol oznámenie svedka o
skutočnosti, že vodič bordového vozidla zn. D. jazdí po meste P. časť O. Š. pod vplyvom alkoholu,
hliadkou PMJKR PZ Prešov vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholického
nápoja, alebo inej návykovej látky pred alebo počas vedenia vozidla, ktorej sa menovaný po zákonnom
poučení v čase o 22:45 hod. odmietol podrobiť a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu či nie je ovplyvnený návykovou látkou,

teda

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a odmietol sa
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom, alebo sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi

alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou.Zato mu súd ukladá

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri nezistení
poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností uvedených v §§ 36, 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva)
roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 08.04.2020 na tunajší súd obžalobu na obvineného
V. U. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V. U. a svedkov U.. E. F.,
V.. U. M., O. U., W. P. R. U. B.. Ďalej súd prečítal zápisnice z výsluchu svedkýň B. I. R. R. Š.. Okrem toho
súd vykonal dôkaz prehratím zvukového záznamu z CD disku a oboznámil listinné dôkazy zo spisu a to
lekársku správu, fotodokumentáciu, výpis z registra telefónnych čísel, odpis z registra trestov, správy o
povesti obžalovaného a evidenčnú kartu vodiča pričom zistil nasledovné.

Obžalovaný V. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný V. U. v prípravnom konaní nasledujúci deň po spáchaní skutku vypovedal, že dňa
18.05.2019 v poobedňajších hodinách išiel z domu do I. na oslavu spoločne so svojou manželkou O.

U. a ich dieťaťom. Na oslavu sa dopravil autom svojej svokry, pričom on bol vodič. Na oslave bol do
večerných hodín a na cestu späť si zavolal taxík, aby ho spolu s rodinou odviezol naspäť domov do O. Š..
Na oslave popíjal alkohol, približne pol litra tvrdého alkoholu. Keď ho spolu s jeho rodinou doviezol taxík
pred dom, tak išiel rovno do domu a svoje auto zn. D. R., W. P., si pri dome nevšimol, nakoľko sa týmto
smerom nepozeral. Po tom ako vystúpil z taxíka, bol celý čas v dome. Asi po pol hodine cez otvorené

okno uvidel, ako okolo jeho auta chodia policajti, a tak vyšiel z domu k nim. Policajti mu pri jeho aute
začali vysvetľovať situáciu a chceli ho podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v jeho
dychu. Dychovej skúške sa odmietol podrobiť s vysvetlením, že on auto nešoféroval a preto nemusel
fúkať. Až na mieste zistil, že má na aute defekt, no iné, poškodenia na aute nezistil. Jeho auto bolo
zaparkované na tom istom mieste, kde ho on ešte pred odchodom na oslavu do I. zaparkoval. Keď vtedy

od auta odchádzal, tak auto riadne uzamkol nepoškodené a kľúče od neho nechal doma. Nevedel si
vysvetliť, kto mohol riadiť jeho auto, nakoľko od auta mal len jeden kľúč a ten bol v dome. Neskôr v
prípravnom konaní, dňa 26.02.2020, využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať.
Obžalovaný V. U. na hlavnom pojednávaní v hlavných rysoch zopakoval svoju výpoveď z prípravného
konania, no niektoré podstatné okolnosti skutku už popísal rozdielne. Uviedol, že kľúče od vozidla mal

zrejme dva a kľúč zvykol nechávať v spínacej skrinke vozidla. Krádeže sa neobával, pretože vozidlo
kúpil za cca 150 Eur a išlo o staršie vozidlo. Na otázku prokurátora, či používal toto vozidlo aj niekto iný
okrem neho obžalovaný uviedol, že občas jeho kamaráti. Na otázku prokurátora, či hovoril niekomu, že
necháva kľúčik v spínacej skrinke uviedol, že nie, nehovoril, ale mohol si to niekto všimnúť, nakoľko v
mieste kde parkuje auto je značný ruch. Obžalovaný nevedel uviesť dôvod prečo v prípravnom konaní

vypovedal rozdielne. Trval na tom, že kľúče boli dva a auto muselo byť otvorené a tak voľne prístupné.

Svedok U.. E. F., ktorý bol jedným z členov privolanej policajnej hliadky KR PZ PMJ OPP Prešov na
mieste činu, vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal
pod prísahou, pričom uviedol nasledovné: dňa 19.05.2019 vykonával s kolegom V.. U. M. hliadkovú

službu, keď bola v čase 21.54 hod. ich hliadka vyslaná operačným dôstojníkom na ulicu F. X. O. Š.,po ktorej malo vysokou rýchlosťou jazdiť motorové vozidlo zn. D. R. červenej farby. Počas presunu na
miesto dostali doplňujúcu informáciu, že vozidlo malo naraziť a odísť z miesta a pokračovať v jazde
ďalej. Pri prejazde F. ulice spozoroval spolu s kolegom vľavo od cesty na odstavnej ploche pri parku

oproti miestnej základnej škole a vedľa rodinného domu s popisným číslom XX červený D. R., ktorý bol
odstavený prednou časťou k múriku. Pristúpili k zaparkovanému vozidlu D. R. a spozorovali na pravom
prednom kolese defekt a poškodenie pravej časti predného nárazníka. Z motorovej časti vozidla bolo
cítiť sálavé teplo. Vozidlo bolo uzamknuté a vo vozidle sa nenachádzali žiadne osoby. Lustráciou vozidla
bolo zistené, že uvedené vozidlo je registrované na obžalovaného V. U., trvale bytom Y. XX, O. Š..

Počas cesty na uvedenú adresu sa vedľa cesty nachádzala skupinka ľudí, ktorí hliadke oznámili, že
odstavený červený D. R. viedol V. U., ktorý pred chvíľou prišiel na uvedenom vozidle do domu svojej
svokry nachádzajúceho sa na ulici F. XX X. O. Š. a dodali, že V. U. jazdil veľmi rýchlo a počuli hluk, ako
keby narazil. Podľa svedkov mal mať V. U. na sebe oblečené čierne kraťasy a čierne tričko. Hliadka sa
tak vrátila na adresu F. XX, kde na bráne rodinného domu zazvonili a otvoriť im prišiel obžalovaný, ktorý
bol oblečený v čiernom tričku a čiernych kraťasoch. Svedok sa ho opýtal, či je uvedené vozidlo jeho,

na čo on odpovedal, že vozidlo je jeho, ale že s vozidlom nejazdil a defekt má už dlho. Následne sa
obžalovaného opýtal ako je možné, že ho svedkovia videli jazdiť a zaparkovať vozidlo na čo odpovedal,
že to nie je možné. Obžalovaný na otázku ako je možné, že motor vozidla je teplý odpovedal, že je
nahriaty od slnka. Počas rozhovoru prišla k hliadke a obžalovanému jeho manželka, ktorá nič nehovorila.
Obžalovaný na mieste viackrát menil verzie, čo sa stalo a tiež uviedol, že celá rodina mu vie dosvedčiť,

že vozidlom nejazdil a celý večer bol doma. Obžalovaný počas následnej komunikácie s hliadkou na
mieste činu uviedol, že sa pohádal s manželkou, následne sadol do svojho vozidla a išiel preč, lenže
počas toho ako šoféroval narazil na obrubník, a keďže mal poškodené vozidlo vrátil sa naspäť domov.
Vzhľadom na to, že sa obžalovaný priznal k vedeniu vozidla ho svedok vyzval k dychovej skúške na
zistenie prítomnosti alkoholu v organizme, pretože z jeho artikulácie, pohybov tela a dychu bolo zrejmé,

že je pod vplyvom alkoholu. Na to sa obžalovaný opýtal svedka, či príde o vodičský preukaz keď nafúka
na čo mu svedok odpovedal, že ak „nafúka“ o vodičský preukaz s určitosťou príde, na čo obžalovaný
uviedol, že vodičský preukaz potrebuje pretože pracuje v zahraničí, že radšej zaplatí na mieste blokovú
pokutu čo svedok odmietol. Nakoniec obžalovaný uviedol, že sa odmieta podrobiť dychovej skúške, a
že na vozidle nejazdil. Taktiež sa odmietol podrobiť odberu krvi na zistenie alkoholu v krvi.

V podstate zhodne so svedkom U.. E. F. vypovedal aj druhý člen privolanej hliadky PMJ Prešov svedok
V.. U. M., ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní pod prísahou.
Obžalovaný reagoval na výpovede svedkov U.. E. F. R. V.. U. M. tak, že bol pod vplyvom alkoholu a
vtedy zvykne viac rozprávať. Nepopieral, že to čo hovoria svedkovia skutočne povedal, ale nebola to
pravda. V tom čase už do zahraničia nechodil. Ak aj tvrdil, že vozidlo je nahriate od slnka, teda brzdy,

aj motor, tak to len preto, lebo mal vypité.

Z výpovede svedkyne O. U., ktorá je manželkou obžalovaného, z prípravného konania vyplýva, že dňa
19.05.2019 v popoludňajších hodinách bola spolu s manželom a dcérou na rodinnej oslave vo I.. Okolo
21.15 hod. sa spolu s manželom a dieťaťom prepravili taxíkom z I. do domu na ulici F. Č.. XX X. O. Š., kde

má trvalý pobyt. Po príchode domov išla osprchovať dcéru a uložila ju spať. Počas toho, ako ona dával
dcéru spať si obžalovaný v kuchyni chystal jedlo. V čase okolo 22.00 hod. si s manželom išli zafajčiť na
dvor, kde si všimli, že k ich autu prišli policajti. Následne sa išli pozrieť čo sa stalo. Policajti prišli k ich
bráničke a oznámili obžalovanému že mal šoférovať vozidlo. Obžalovaný mal vyjsť zo dvora k policajtom
a spoločne išli k zaparkovanému motorovému vozidlu D. R.. Potom obžalovaného vzali policajti do CPZ.

Neskôr počas prípravného konania svedkyňa využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa pod prísahou vypovedala, že dňa 19.05.2019 boli na oslave vo I.
odkiaľ prišli domov taxíkom. Prišli traja, teda svedkyňa, obžalovaný a ich vtedy trojročná dcéra. Bolo asi
21.15 hod., keď obžalovaný odišiel robiť večeru pre dcéru a svedkyňa išla kúpať ich dcéru. Cca o pol
hodinu zaregistrovala prítomnosť polície pred domom, kde príslušníci PZ im svietili do dvora. Z tohto

dôvodu obžalovaný vyšiel von pred dom a svedkyňa ešte ostala asi desať minút pri dcére kým nezaspí
a potom vyšla za obžalovaným von. Policajti hovorili niečo v tom zmysle, že videli vozidlo ako jazdí, kde
obžalovaný im mal vysvetľovať, že necháva kľúče od vozidla vo vozidle zasunuté v spínacej skrinke, čo
svedkyňa potvrdila, že tak to bežne robil, pretože vozidlo už bolo staré.
Na otázku prokurátora, či už sa v minulosti stalo, že by vozidlo niekto používal bez vedomia

obžalovaného, svedkyňa odpovedala, že nie. Rovnako na otázku či vozidlo požičiavali príbuzným alebo
iným osobám svedkyňa odpovedala, že pokiaľ vie, tak nie. Prokurátor tiež podotkol, že z výpovedí
svedkov vyplýva, že po návrate domov malo byť počuť krik a hádky. Svedkyňa na to reagovala stým, že
si s obžalovaným len vymenili pár názorov o tom, kto má ísť robiť večeru a kto bude uspávať dcéru.Na otázku sudcu, či požívala na oslave alkoholické nápoje svedkyňa odpovedala, že áno, cca 2-3 poháre
vína, dovedna to mohlo byť cca 0,5 litra vína.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že kľúče vo vozidle nenechával pravidelne, ale často sa mu

stávalo,žeichvovozidlezabudol,keďžetotoboloodparkovanénadohľadoddomuanavyšesnímčasto
jazdil na kratšie vzdialenosti. Vozidlo občas požičiaval napr. kolegovi v práci, keď niekam potreboval
odbehnúť.

Svedkyňa W. P., vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde

vypovedala pod prísahou, pričom uviedla nasledovné: dňa 19.05.2019 v čase približne okolo 22.00
hod., sedela v parku s kamarátkou U. B. na prvej lavičke pri ceste na ulici F. oproti škole s popisným
číslom XX na rovnakej ulici. Z miesta kde sedeli mali dobrý výhľad na cestu a aj na dom, kde sa celá
udalosť odohrala. Najskôr počuli a videli, ako sa pri ceste vedľa školy pristavil bordový Opel, z ktorého
vystúpil obžalovaný V. U. a približne na vzdialenosť 50 m sa začal hádať so svojou manželkou, ktorá
sa nachádzala na balkóne domu v ktorom bývajú. Obžalovaný mal kričať, že sa zabije, pričom bolo

počuť, ako jeho manželka na balkóne hlasno plače. Po tejto udalosti obžalovaný nastúpil do uvedeného
vozidla a s vozidlom začal jazdiť smerom na ulicu Š., ďalej pokračoval na ulicu F. až na ulicu F., následne
sa znova pristavil pri škole kde parkoval na začiatku, chvíľu tam stál a znova sa s vozidlom rozbehol
smerom na ulicu Š., kde sa svedkyni stratil z dohľadu a po malej chvíli bolo počuť buchot, ako keby
s vozidlom narazil. Následne zastavil obžalovaný s vozidlom pred domom kde býva. Z vozidla vystúpil

a išiel do domu. Hneď na to, prišli na miesto policajti. Svedkyňa počas priebehu uvedených udalostí
telefonoval na linku 158 a oznamovala uvedenú vec. Uviedla aj, že od známych počula, že obžalovaný
často jazdí pod vplyvom alkoholu. Pre úplnosť dodala, že v uvedený deň sedela spolu s U. B. v parku
už od 18.00 hod., pričom okolo 20.00 hod. jej boli prostredníctvom služby „Alkopohotovsť“ na ulicu F.
dovezené cigarety, kde počas preberania donáškového tovaru videla, ako obžalovaného spolu s jeho

manželkou priviezol domov taxík.
Na hlavnom pojednávaní k svojej výpovedi dodala, že jazdu obžalovaného by charakterizovala ako
agresívnu.
V podstate v úplnej zhodne uvádzala tieto skutočnosti vo svojich výpovediach z prípravného konania,
ako aj pri výpovedi pod prísahou na hlavnom pojednávaní svedkyňa U. B..

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne B. I. z prípravného konania vyplýva, že dňa 19.05.2019 v
popoludňajších hodinách bola na rodinnej oslave v obci I.. Na tejto oslave sa zúčastnil aj jej zať
obžalovaný V. U. a jej dcéra, jeho manželka O. U. a ich spoločná dcéra X.. Obžalovaný mal na tejto
oslave požívať alkoholické nápoje, presné množstvo nevedela uviesť, ale údajne nemal vypiť veľa.

Približne okolo 20.00 hod. z oslavy odišli všetci traja taxíkom domov na adresu F. XX, O.Á. Š., P.. Z
oslavy odchádzali bez problémov, nehádali sa.
Zhodne vypovedala aj svedkyňa R. Š., ktorá je sestrou B. I. a tiež sa zúčastnila uvedenej oslavy vo I..

Vo zvukovej nahrávke, ktorá zachytáva telefónny hovor svedkyne W. P. počuť, ako oznamuje na linke

158 páchanie skutku obžalovaným. V telefonáte popisuje pracovníčke dispečingu miesto, kde vozidlo
bordovej farby zn. D. R., M., jazdi bezohľadne po ulici F. a v priľahlom okolí.

To, že sa skutočne jednalo o bordový D. R., verzia M., preukazujú aj fotografie z miesta činu ešte v ten
večer, keď došlo k spáchaniu skutku, na ktorých je zachytené odparkované uvedené vozidlo s EVČ:

P.. Na fotkách vidno, že predná pravá časť nárazníku je poškodená, a že pravá predná pneumatika má
defekt, resp. je úplne prázdna a koleso „leží“ na disku kolesa. Fotografie vyhotovené nasledujúci deň
za priaznivých svetelných podmienok zachytávajú lavičku v parku, kde mali sedieť svedkyne W. P. R.
U. B., pričom už z fotografii je zrejme, že na miesto kde obžalovaný parkoval, aj na dom v ktorom býval
mali výhľad a teda mohli dobre vidieť miesto kde sa celá udalosť odohrala. Rovnako je pravdepodobné,

že na takú vzdialenosť boli na dosluch hádky medzi obžalovaným a jeho manželkou.

Prokurátor v rámci záverečnej veci uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má za to, že
sa skutok stal, je trestným činom a tento spáchal obžalovaný. Výpoveď svedkýň B. R. P. participuje
s prehratým záznamom hovoru na polícii a tiež je v súlade s výpoveďami policajtov. Preto navrhol

uznať obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a navrhujem uložiť mu trest uložený zrušeným trestným
rozkazom.Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že policajti ho psychicky dostali vonku pred bránu, pretože
on sám nechcel vyjsť, ale oni ho niekoľkokrát slušne žiadali, aby vyšiel pred bránu a išiel k svojmu
vozidlu, až im nakoniec podľahol. Pri výsluchu príslušníkov PZ sa ich zabudol opýtať, z akého dôvodu sa

nedostavil technik, keďže on im uviedol, že vozidlo mu niekto odcudzil a bolo potrebné odobrať odtlačky
z volantu a ďalšie úkony. Namiesto toho prišiel na miesto činu policajt z oddelenia dopravných nehôd a
chcel ho podrobiť dychovej skúške. Dychovej skúške sa odmietol podrobiť, pretože vozidlo nešoféroval.
Predný pravý nárazník bol poškodený asi už dva týždne predtým a ten čo mu vozidlo zobral, mu na
vozidle spôsobil len defekt kolesa. Prokurátor uviedol, že výpovede svedkýň sa zhodujú čo však nie je

pravda, pretože svedkyne nevypovedajú zhodne vo vzťahu k svetelným pomerom. Policajti vypovedali,
že z dychu mu nebolo cítiť alkohol, ale keďže v ten deň pil málo, by pri svojej postave určite nenafúkal.
Taktiež sa policajtov zabudol opýtať, či svedkyniam bolo dávané na mieste fúkať, keďže sa zdržiavali
v parku a mohli tam požívať alkoholické nápoje. Podľa názoru obžalovaného vzniklo v konaní viacero
pochybení zo strany policajtov. On vozidlo neriadil, vedie riadny život ako iní mladí ľudia.

Súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi obsiahnutými v záverečnej reči prokurátora, ktoré si osvojil,
a na ktoré chce súd poukázať. Všetci svedkovia, ktorý vypovedali na hlavnom pojednávaní, mali pod
prísahou povinnosť vypovedať pravdu pod hrozbou trestného stíhania, naproti tomu obžalovaný má v
zmysle Trestného poriadku možnosť vypovedať aj nepravdu. Výpovede obžalovaného už od počiatku
trestného konania, postrádajú konzistentnosť a v určitých častiach aj logiku. Najlepšie tieto rozpory

vystihuje vysvetlenie obžalovaného ku skutočnosti, že najprv OČTK tvrdil, že jeho vozidlo bolo treťou
osobou odcudzené a on si nevedel vysvetliť, ako je možne že mu niekto cudzí vzal auto, aj keď toto bolo
riadne uzamknuté, avšak na hlavnom pojednávaní, už uviedol, že svoje vozidlo nechával pravidelne
odomknuté a kľuč od vozidla dokonca nechával v zapaľovaní. Naproti tomu bolo výpoveďami svedkov
jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, a že páchateľom je obžalovaný V. U.. Spáchanie skutku

obžalovaným preukazujú výpovede príslušníkov policajného zboru, ktorý boli na mieste činu ako prvý.
Výpovede oboch policajtov sa zhodujú v podstatných okolnostiach a idú po tej istej línii ako výpovede
svedkýň B. R. P. vypočutých na hlavnom pojednávaní, ktoré páchanie trestného činu obžalovaným
vnímali „z prvej ruky“, pričom všetky tieto výpovede na seba navzájom logicky nadväzujú a neodporujú
v žiadnom bode.

S poukázaním na výpovede svedkov a skutočnosť, že skutok sa stal, musí súd konštatovať, že
obžalovaný naplnil znaky trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289
Trestného zákona, pretože podrobenie sa dychovej, alebo krvnej skúške na zistenie alkoholu v čase,
keďtoodnehobolovyžadovanépríslušníkomPZ,prenehonepredstavovalozdravotnénebezpečenstvo

a on aj napriek tomu odmietal ich vykonanie. Obžalovaný okrem toho počas celého trestného konania
nepopieral, že dňa 19.05.2019 konzumoval na rodinnej oslave alkohol, čo vyplynulo aj z výpovedí
svedkov. Týmto konaním sa dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle §
289 ods. 2 Trestného zákona, pretože sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré
sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo lekárskemu vyšetreniu

odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný súd dospel k opačnému názoru a
s ohľadom na vykonané dôkazy je nepochybné, že obžalovaný V. U. vykonával v stave vylučujúcom

spôsobilosť ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie
návykovejlátky,ktorésavykonávadychovouskúškoualeboorientačnýmtestovacímprístrojom,alebosa
odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu,
či nie je ovplyvnený návykovou látkou.

Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky po stránke subjektívnej i objektívnej.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Správa o povesti obžalovaného vypracovaná mestským úradom P.v uvádza, že obžalovaný má

manželku a s ňou jednu dcéru, pričom adresa trvalého pobytu obžalovaného je Y. XX, O. Š., P.. V
databáze priestupkov vedenej na Mestskej polícii P. má obžalovaný tri záznamy, kde dvakrát bol
riešenýprepriestupokprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkynapomenutímarazprespáchanie
priestupku na úseku zdravotníctva. Zo správy OO PZ Prešov - Sever vyplýva, že obžalovaný má v
mieste bydliska (Y. XX, O. Š., P.) dobrú povesť, jeho chovanie na verejnosti je na dobrej úrovni, nepožíva
alkoholické nápoje a nestretáva sa so záujmovými osobami polície.

Obžalovaný ma v registri trestov doposiaľ jeden záznam, keď bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 41T/95/2010 zo dňa 22.10.2010, kedy bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu
lúpeže,začomuboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvanídvochrokovaštyrochmesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní tri roky. V tejto veci sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2012. Má
evidovaných 5 záznamov za spáchanie priestupkov na úseku cestnej premávky, kde mu boli uložené
pokuty v rozmedzí od 20 do 30 Eur.

Súd mal za preukázané, že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku, sa obžalovaný V. U.,
dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovanému V. U. bol ukladaný trest vo vzťahu k prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody až na jeden rok.

Pri ukladaní trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 35 a § 37
Trestného zákona. Pri nezistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, mal súd uložiť trest odňatia
slobody v trvaní až jedného roka, tak ako to vyplýva z ustanovení Trestného zákona.

Keďže súdu neboli predložené žiadne nové relevantné dôkazy, súd uložil rovnaký druh a výmeru
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, aký uložil v pôvodnom trestnom rozkaze a
obžalovanému V. U., tak uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov so
skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov. Súd vzhľadom na predošlý život
obžalovaného a dobré správy o povesti neukladal trest spojený s odňatím slobody, ale priklonil sa k

podmienečnému trestu na spodnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že obžalovaný hrubým
spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky hlavne vo vzťahu k bezpečnosti cestnej premávky a
ohrozil zdravie a bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky, tým že pod vplyvom alkoholu
riadil motorové vozidlo rýchlosťou a spôsobom, ktorý jedna zo svedkýň označila ako „agresívnu“ jazdu,
súd sprísnil trest zákazu činnosti uložený v pôvodnom trestnom rozkaze v trvaní dvoch rokov, na

trest zákazu činnosti v trvaní troch rokov. Dôvodom pre sprísnenie trestu zákazu činnosti je absencia
akejkoľvek sebareflexie u obžalovaného nad spáchaným trestným činom. Argumentácia, že vozidlo
mu bolo odcudzené sa vo svetle zabezpečených dôkazov javí ako krajne nepravdepodobná. Uložený
podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti súd uložil za účelom ochrany spoločnosti pred
páchaním ďalšej trestnej činnosti obžalovaným.

Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný, obsahujúci tak požadovaný prvok represie,
prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.