Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207404
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5617207404.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832,
proti žalovanému: MARINA LIPTOV, a.s., so sídlom Bobrovník 140, 032 23 Bobrovník, IČO: 35 686
553, zastúpenému Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07
Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 187 718,44 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20Cb/47/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Žiline z 12. decembra 2019, č. k. 14Cob/38/2019-717, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie odmieta.
II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 12. decembra 2019, č. k.

14Cob/38/2019-717 v prvom výroku potvrdil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 2. mája
2018, č. k. 20Cb/47/2017-277, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
17. januára 2019, č. k. 20Cb/47/2017-456 (ďalej len „súd prvej inštancie“), ktorým súd prvej inštancie
vo výroku I. žalovanému priznal povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 187 718,44 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne od 22. marca 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V ďalšom výroku priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 11. marca 2020 dovolanie, ktorým sa domáhal,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a zároveň aj z
ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.

2.1 Namietanú vadu zmätočnosti videl dovolateľ v zúžení rozsahu odvolacieho prieskumu len na
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ C. s. p., napriek tomu, že žalovaný v odvolaní poukázal
aj na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/, e/, g/ C. s. p., a tak sa vyhol posúdeniu existencie
odvolacieho dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov. Podľa žalovaného je takýto postup odvolacieho
súdu v rozpore s ustanovením § 380 C. s. p. Žalovaný v dovolaní súčasne namietal nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie.

2.2 Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu sa dovolateľ obmedzil na citovanie zákonného
ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. Zároveň uviedol, že nesprávnymi právnymi
závermi konajúcich súdov sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.

3. Žalobca vo vyjadrení zo 6. mája 2020 navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie odmietol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.),
po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), dospel kzáveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd
uvádza nasledovné:

5.Vovecikonajúcisenátdovolaciehosúduužvosvojomskoršomrozhodnutí(uzneseniezo7.decembra
2017, sp. zn. 3Obdo/40/2017) vyslovil, „že povinnosťou súdu je v odôvodnení rozhodnutia okrem iného
uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.
júna 2016, rovnako aj § 220 ods. C. s. p.). Povinnosť v zmysle uvedeného ustanovenia má súd vo
vzťahu k tým dôkazom, ktoré strana navrhla a ktoré mali slúžiť na preukázanie tvrdení strany týkajúcich

sa predmetu sporu. Uvedené vyplýva aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie ESĽP
Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993). Pokiaľ procesný návrh strany sporu nemá súvis s predmetom
prejednávaného sporu a nemá význam pre rozhodnutie vo veci, nie je povinnosťou súdu dať strane
odpoveď na to, prečo procesnému návrhu strany nevyhovel“ (rovnako aj sp. zn. 3Obdo/17/2018).

5.1 Z uvedeného dôvodu bude dovolací súd posudzovať jednotlivé dovolacie námietky žalovaného len
v rozsahu, v akom môžu mať vplyv na rozhodnutie v predmetnom spore (k tomu viď bod 5. vyššie).

6. Obstáť nemôže tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd mal zaťažiť svoje konanie vadou zmätočnosti
uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p., ktorá spočíva v zúžení rozsahu odvolacieho prieskumu

len na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ C. s. p. a tým spôsobené nevysporiadanie
sa s námietkou nevykonania navrhnutých dôkazov (dovolateľ neuviedol, ktoré konkrétne navrhnuté
dôkazy súdy nižšej inštancie nevykonali, pozn. dovolacieho súdu). Dovolací súd dáva dovolateľovi do
pozornosti, že námietku nevykonania určitých dôkazov nie je možné preskúmavať v dovolacom konaní,
nakoľko obsahovo sa nejedná o vadu zmätočnosti uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. (k tomu

viď 3Obdo/58/2019). Napriek uvedenému dovolací súd poukazuje na bod 50 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom odvolací súd dospel k názoru, že námietku žalovaného o nepreskúmateľností
rozsudku súdu prvej inštancie pre neúplnosť dôvodov, možno podriadiť pod § 365 ods. 1 písm. b/, d/
C. s. p. a zároveň, že žalovaný za naplnenie nesprávneho procesného postupu považoval to, že súd
prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami

uplatnenými v rámci obrany voči žalobe a v rovine priznania žalovanej sumy žalobcovi napadnutým
rozsudkom. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd neopomenul námietku nevykonania navrhnutých
dôkazov, s ktorou sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
6.1 Najvyšší súd rovnako poukazuje na bod 61 odôvodnenia dotknutého rozhodnutia, v ktorom odvolací
súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené

skutkové a právne závery. Vo vzťahu ku kľúčovej námietke zhodnotenia dôkazného bremena odvolací
súd poukazuje na znenie Zmluvy o NFP a s ňou súvisiacich dokumentov. Odvolací súd sa stotožnil
so závermi súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o povinnosti
žalovaného vrátiť nenávratný finančný príspevok poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy o NFP z
dôvodu, zˇe zˇalovany´ porusˇil povinnosti podlˇa čl. 2 ods. 3 zmluvy o NFP v spojení s článkom 2 ods.

1 všeobecných zmluvných podmienok, článku 8 ods. 1 všeobecných zmluvných podmienok, článku 6
ods. 1 a 3 písm. c/ zmluvy o NFP a článku 14 ods. 1 písm. d/ a i/ všeobecných zmluvných podmienok v
spojení s článkom 16 ods. 5 všeobecných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutočnosť, že žalobcovo odstúpenie od zmluvy dňa 25. januára 2017 bolo platné a žalobcovi vznikol
nárok na vrátenie finančných prostriedkov.

6.2 Odvolací súd sa s námietkou nevykonania navrhnutých dôkazov dostatočne vysporiadal v bodoch
62 až 69 odôvodnenia, v ktorých okrem iného zdôvodnil prečo a z akého dôvodu považuje dôkazy
navrhnuté žalovaným za neopodstatnené a z toho dôvodu neboli vykonané.
6.3 V nadväznosti na uvedené dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného, a preto námietka

nevykonania dôkazov je námietkou iba účelovou a neopodstatnenou.
6.4 Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný ním vyjadruje len svoj nesúhlas s neúspechom v spore.
Už v uznesení z 11. apríla 2019, sp. zn. 3Obdo/2/2019 dovolací súd skonštatoval, že „prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa
s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie), ktoré vyznelo v jeho neprospech.

Na zdôraznenie uvedeného dovolací súd dáva do pozornosti, že právo na spravodlivý súdny proces
neznamená právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).“ Uvedený záver je plne
aktuálny aj v rozhodovanej veci.7. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie tým, že si osvojil
tvrdenie žalobcu o porušení zmluvy zo strany žalovaného len na základe nikým nepodpísanej listiny

(dovolateľ mal zrejme na mysli Správu z Kontroly na mieste a záznam z administratívnej kontroly, pozn.
dovolacieho súdu), a pritom návrhy dôkazov žalovanému odmietol a takýto procesný postup odvolací
súd vyhodnotil za zákonný, dovolací súd uvádza, že z hľadiska prípustnosti dovolania je existencia vady
zmätočnosti zaťažujúca konanie pred súdom prvej inštancie významná iba vtedy, ak zároveň zaťažuje
konanie aj pred súdom odvolacím, alebo vtedy, ak bola vada zmätočnosti včas (t. j. v lehote na podanie

odvolania) namietaná v odvolacom konaní, pričom tento nedostatok odvolací súd neodstránil. Pritom
platí, že podmienka prípustnosti dovolania nie je splnená s poukazom na judikát č. R 39/1993, ak strana
následnemohlauplatniťsvojvplyvnavýsledokkonanianapr.tým,žemohlapodaťprotirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, ktoré jej bolo riadne doručené, odvolanie (rovnako aj 3Obdo/4/2018, 3Obdo/17/2018,
3Obdo/17/2019, 3Obdo/59/2019 a 3Obdo/37/2020).
7.1 Osobitne platí, že pokiaľ strana sporu prípadnú nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie a jej

procesné dôsledky vôbec nenamieta v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku (naviac v situácii,
keď je kvalifikovane zastúpená advokátom), nevníma túto nesprávnosť, resp. jej dôsledky ako ujmu
(podstatnú ujmu) na svojich procesných právach [k tomu viď obdobne aj rozhodnutie ESĽP zo 14.
decembra 2010 vo veci Holub proti Českej republike (sťažnosť č. 24880/05)]. Z uvedeného vyplýva,
že pokiaľ dovolateľ namieta vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku procesné pochybenia súdu

prvej inštancie, tieto môžu byť predmetom dovolacieho prieskumu jedine v situácii, ak ich výslovne
vytýkal vo včas podanom odvolaní a odvolací súd vo svojom rozhodnutí tieto pochybenia neodstránil.
Pokiaľ určité nedostatky súdu prvej inštancie strana namietala prvýkrát až v podanom dovolaní, tieto
nemožno preskúmavať v dovolacom konaní, keďže odstraňovanie prípadných nedostatkov v procesnom
postupe súdu prvej inštancie patrí do právomoci odvolacieho (a nie dovolacieho) súdu. Rovnako tak

je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok sa podáva proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu a ako nedostatok v postupe odvolacieho súdu nemožno v dovolaní namietať niečo,
čo nebolo predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd je pri svojom rozhodovaní viazaný odvolacími
dôvodmi, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania, a ako vadu konania pred odvolacím súdom
nemôžestranasporuvdovolanínamietaťniečo,čonebolopredmetomodvolaciehoprieskumuvzhľadom

na obsahovú a kvalitatívnu stránku jej odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

8. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (a ani pred
súdom prvej inštancie) nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420
písm. f/ C. s. p.

9. V časti, v ktorej malo byť dovolanie žalovaného prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.,
dovolací súd uvádza, že v tejto časti je podané dovolanie absolútne neprejednateľné.
9.1 Už v rozsudku z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 vo veci rozhodujúci senát dovolacieho
súdu skonštatoval, že rozsah dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou

dovolateľa, v čom podľa jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým
spôsobom ju posúdiť mal. Povinnosťou dovolateľa je zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry
určiť právny záver, ktorého (ne)správnosť v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má
preskúmať dovolací súd. Práve povinnosť právneho zastúpenia dovolateľa má zamedziť takýto postup
a zároveň povinné právne zastúpenie má zabezpečiť, aby dovolateľ jednotlivé dovolacie dôvody presne

uviedol a jednoznačne tým stanovil rozsah dovolacieho prieskumu.
9.2 Vychádzajúc z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania odklonom
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s.
p., potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje
za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí

špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací
súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (k tomu viď R 83/2018). Ak dovolanie nespĺňa predmetné
podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p. nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v
ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. čo predstavuje zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447
písm. f/ C. s. p.

10. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalovaného v časti, v ktorej namietal nesprávne právne
posúdenie, predmetné náležitosti neobsahuje.10.1Jednakdovolateľneuviedolustálenúrozhodovaciupraxnajvyššiehosúdu,odktorejsamalodvolací
súd pri svojom rozhodovaní odkloniť.
10.2 Oveľa väčším nedostatkom, ktorý spôsobuje neprejednateľnosť dovolania je, že dovolateľ

neuviedol právnu otázku, ktorú mal dovolací súd vo svojom rozhodnutí meritórne posudzovať, a túto nie
je možné zistiť ani z obsahu podaného dovolania. Rovnako tak žalovaný neuviedol právne posúdenie
odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a ani nekonkretizoval, ako mal odvolací súd právnu
otázku významnú pre rozhodnutie predmetného sporu správne vyriešiť. Dovolateľ - hoci je zastúpený
advokátom - tak rezignoval na splnenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 432 ods.

2 C. s. p.
10.3 Z uvedeného dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný nevymedzil dovolací dôvod podľa
§ 432 C. s. p. spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., v dôsledku čoho je vylúčené
uskutočnenie dovolacieho prieskumu v časti právnych záverov vyslovených krajským súdom (prípadne
aj súdom prvej inštancie).

11. Vzhľadom k tomu, že konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené namietanou vadou
zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. (viď bod 6., 7. a 8. vyššie) pri súčasnom
nevymedzení dovolacieho dôvodu podľa § 432 C. s. p. spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432
ods. 2 C. s. p. (viď bod 9. a 10. vyššie), najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia
§ 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

12. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému
žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevnikli (k tomu viď judikát č. R 72/2018).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.