Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814211001
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814211001.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598,
proti žalovaným: 1. T. R., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXX/XX, XXX XX E. D., 2. Š. R., U.. XX.XX.XXXX,

R. T. XXX/XX, XXX XX E. D., 3. E. R., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXX/XX, XXX XX E. D., zastúpený
JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom so sídlom Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie
6.829,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 3C/48/2015 - 150 zo dňa 21.10.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 3C/48/2015 - 219 zo
dňa 2.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.700 eur, v tejto časti rozsudok v spojení s

opravným uznesením zrušuje a konanie zastavuje.

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v časti zamietavého výroku o zaplatenie sumy
4.889,59 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.732,11 eura od 23.11.2013 do 26.2.2016 zo
sumy 5.662,11 eura od 27.2.2016 do 29.2.2016, zo sumy 5.492,11 eura od 1.3.2016 do 25.4.2016, zo

sumy 5.322,11 eura od 26.4.2016 do 24.5.2016, zo sumy 5.152,11 eura od 25.5.2016 do 21.7.2016, zo
sumy 4.982,11 eura od 22.7.2016 do 24.8.2016, zo sumy 4.812,11 eura od 25.8.2016 do 21.9.2016, zo
sumy 4.624,11 eura od 22.9.2016 do 20.10.2016, zo sumy 4.472,11 eura od 21.10.2016 do 23.11.2016,
zo sumy 4.302,11 eura od 24.11.2016 do 20.12.2016, zo sumy 4.132,11 eura od 21.12.2016 do
23.1.2017, zo sumy 3.962,11 eura od 24.1.2017 do 17.2.2017, zo sumy 3.792,11 eura od 18.2.2017 do
zaplatenia, v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1 a 3 a vo

výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2 a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení
s uznesením, ktorým opravil jeho záhlavie rozhodol takto:
„I. Súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu proti žalovanému 2/ Š. R., zastavuje.
II. Súd žalobu žalobcu proti žalovaným 1/ T. R. a žalovanému 3/ E. R., zamieta .

III. Žalovaným 1,2,3/ sa priznávajú trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých, bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným 1, 2,
3 aby im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.829,59 eura s 15,50 %
ročným úrokom zo sumy 5.732,11 eura od 23.11.2013 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 5.732,11 eura od 23.11.2013 do zaplatenia z toho dôvodu, že na základe zmluvy o splátkovom
úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 12.2.2010 poskytol žalobca Š. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelémuXX.XX.XXXX úver vo výške 7.500 eur s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 15.50
%. Podpísaním zmluvy o úvere sa žalovaná v 1. rade a nebohý Š. R. v zmysle článku I. bod 1 zmluvy
o úvere zaviazali spoločne a nerozdielne poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a to všetko v

pravidelných mesačných splátkach, ktoré od 28.2.2010 boli vo výške 63.34 eura a od 20.3.2010 boli vo
výške 164,109 eura, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 20.1.2016. Dňa XX.X.XXXX
zomrel Š. R.L. a z osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.5.2011, sp. zn. 5D/240/2010, ktoré nadobudlo
účinky právoplatného uznesenia dňa 27.5.2011 sú žalovaní v 2. a v 3. rade právnymi nástupcami po
zomrelom Š. R.. Nakoľko žalovaná v 1. rade a nebohý Š. R. porušili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

o úvere, žalobca pristúpil v zmysle bodu 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru a to ku dňu 19.11.2013.
Ku dňu 22.11.2013 dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkovo sumu 7.029,59 eura. Uvedená
suma pozostávala z istiny vo výške 5.732,11 eura a príslušenstva vo výške 1.297,48 eura. Po vyčíslení
pohľadávky žalobcom došlo k dvom úhradám, a to dňa 1.10.2014 vo výške 100 eur a 27.11.2014 vo
výške100eur.Pozohľadnenídošlejúhradyjedlhžalovanýchkudňu22.11.2013vovýške6.829,59eura,

pričomuvedenásumapozostáva zistinyvovýške5.732,11euraapríslušenstvavovýške1.097,48eura.
Súd konštatoval, že dňa 10.3.2015 vydal platobný rozkaz, č.k. 3C/48/2015-41, ktorým žalobe vyhovel,
proti ktorému podal odpor žalovaný v 3. rade, v odpore uviedol, že ako to vyplýva z osvedčenia o
dedičstve po poručiteľovi Š. R., v konaní sp.zn. 5D/240/2010 na základe dohody dedičov suma na
konte stavebného sporenia vo výške 1.393,78 eura vedená v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. Bratislava

má nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. E. D., dom súpisné číslo XXX a parcela číslo X.XXX
v pomere 1 nadobudne okrem žalovaných v 1 - 3 rade aj dedička C. M., rod. R.á v rovnakom
pomere k spoluvlastníckemu podielu poručiteľa. Z prihlásených pohľadávok veriteľom v dedičskom
konaní žalovaný v 3. rade uhradil pomernú časť 154,61 eura v Poštovej banke a.s. Bratislava, vo výške
158,69 eura Home Credit Slovakia. Prihlásená pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava

je predmetom konania na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 7C/104/2014. Žalovaný v 3.
rade žiadal žalobu proti nemu zamietnuť.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v priebehu súdneho konania nedoložil dohodu, ktorú uzavrel
s C. M., v zmysle ktorej menovaná uznala dlh, zaplatenia ktorého sa žalobca domáhal a zaviazala sa
ho v splátkach splácať. Žalobca v priebehu konania predložil aj ďalšiu dohodu o splátkach - uznaní

dlhu, ktorú uzavrel s C. M. a žalovaným 2., ktorí sa zaviazali pohľadávku žalobcu, ktorá bola predmetom
konania, splácať v dohodnutých splátkach. V dôsledku dispozičných úkonov žalobcu realizovaných v
priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby a taktiež zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca na základe zmluvy o splátkovom úvere z
12.2.2010 poskytol úver vo výške 7.500 eur T. R. (žalovanej v 1. rade) a Š.F. R. nar. XX.X.XXXX, pričom

zmluvu za Š. R. podpísala C. M. na základe dohody o plnej moci. Podľa právoplatného osvedčenia
o dedičstve vydaného v konaní pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou sp. zn. 5D/240/2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2011, po poručiteľovi Š. R.L., U.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX nadobudli dedičstvo ako dedičia zo zákona, vdova T. R., nar. X.XX.XXXX - žalovaná 1., Š.
R., U.. XX.XX.XXXX - žalovaný 2., E. R., U.. XX.XX.XXXX - žalovaný 3. a ďalej C. M., A.. R. K. N. Ž..

A.. R. s tým, že, ako to vyplýva z tohto osvedčenia o dedičstve, čistá hodnota dedičstva predstavuje
sumu 6.106,47 eura.
Súd prvej inštancie uviedol, že v dedičskom konaní 5D/240/2010 si žalobca uplatnil aj svoju pohľadávku.
Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 2, §
4, ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52, § 517, § 100, § 101, § 103, § 111, § 54, ustanovenie § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z., konanie voči žalovanému 2 zastavil a žalobu voči žalovaným 1 a 3 zamietol.
Poukázal na to, že úver mal byť zaplatený v splátkach, ktoré sa premlčujú samostatne. Nepremlčanými
splátkamibolisplátkysplatnétrirokyspätneodpodaniažaloby,tedasplátkysplatnépo12.6.2011,keďže
žaloba bola podaná 12.6.2014. Uviedol, že žaloba bola proti žalovaným 1, 2 a 3 podaná bezdôvodne,
nakoľko v čase podania žaloby mal žalobca už uzatvorenú dohodu o splátkach a uznaní záväzku s

C. M.. Považoval za potrebné uviesť, že žalobca mal vedomosť o tom, že pôvodný dlžník z úverovej
zmluvy Š. R.Z.U. zomrel XX.X.XXXX, už počas dedičského konania po ňom, pretože si uplatnil v
konaní svoje iné pohľadávky. Vedomosť o tom, že žalovaný 2 a žalovaný 3 zodpovedajú do prípadnej
výšky nadobudnutého dedičstva mal najneskôr po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve
27.5.2011. Keďže žaloba bola podaná na súd 11.12.2014, bola podaná po trojročnej premlčacej dobe.

Pokiaľ sa týka žalovanej 1, z dôvodu uzatvorenej dohody o splátkach s C. M. sa súdu prvej inštancie
javilo, že ako žalovaná mala byť ona. Čo sa týka dedičov po nebohom Š. R.Z.U., nárok bol podľa súdu
prvej inštancie premlčaný, preto žalobu pre premlčanie zamietol, uviedol, že žalovaným 1, 2, 3 priznal
trovy v plnej výške nakoľko pre späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade konanie voči nemu zastavil.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalovaní 1., 2.
mali úspech v konaní, nakoľko súd žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, v rozsahu výrokovej časti, ktorou súd prvej inštancie
zamietol žalobu v časti žalovanej sumy 6.589,59 eura a 8% ročného úroku z omeškania zo sumy
5.732,11 eura od 23.11.2013 do 26.2.2016, 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 5.662,11 eura
od 27.2.2016 do 29.2.2016, 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 5.492,11 eura od 1.3.2016 do
zaplatenia a proti výroku, ktorým priznal žalovaným 1., 2. a 3. trovy konania v celom rozsahu. Zdôraznil,

že podané odvolanie nesmeruje proti výroku o zastavení konania voči žalovanému v 2. rade a časti
výroku 2., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 15,5 % ročného úroku od
23.11.2013. Podľa žalobcu neboli splnené procesné podmienky, keď v tej istej veci sa už raz právoplatne
rozhodlo vo vzťahu k žalovaným 1 a 2, respektíve vo vzťahu k žalovaným 1 a 2 doposiaľ nedošlo k
zrušeniu vydaného platobného rozkazu. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne právne uzavrel právne následky

dohody, ktorú uzatvoril s C. M.. Premlčanie pohľadávky voči žalovaným v 2. a 3. rade nesprávne právne
posúdil, nesprávne posúdil aj dohodu o splátkach uzatvorenú s C. M. a žalovaným v 2. rade. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie žalobcovi nesprávym procesným postupom znemožnil žalobcovi patriace
procesné práva.
Žalobca poukázal na ust. § 230 CSP, podľa ktorého ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať a rozhodovať znova. Uviedol, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal
odpor iba žalovaný v 3. rade, odpor nepodali žalovaní v 1. a v 2. rade, u ktorých predpokladá, že
im platobný rozkaz bol riadne doručený. Nakoľko v danom prípade išlo o dobrovoľné a samostatné
procesné spoločenstvo na strane žalovaných, malo byť aplikované ust. § 174 ods. 2, veta druhá v tom
čase platného Občianskeho súdneho poriadku, teda podanie odporu žalovaným v 3. rade nespôsobilo

zrušenie platobného rozkazu voči žalovaným v 1. a v 2. rade. Platobný rozkaz tak vo vzťahu k žalovanej
v 1. rade, voči ktorej žaloba nebola vzatá späť, predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Podľa žalobcu z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, o ktoré zákonné ustanovenie súd prvej
inštancie oprel svoj právny názor pokiaľ uviedol, že pre uzatvorenie dohody s C. M.u bola bezdôvodne
podaná žaloba voči všetkým žalovaným. Dohoda, ktorá bola uzatvorená 28.10.2014 s C. M. neobsahuje

akúkoľvek dohodu o prevzatí dlhu ani žiadnym spôsobom neupravuje práva a povinnosti ostaných
dlžníkov (žalovaných). Nesprávny je aj názor súdu prvej inštancie pokiaľ mal za to, že pohľadávka voči
žalovaným v 2. a 3. rade bola premlčaná. Žiadne zákonné ustanovenie so smrťou dlžníka prípadne s
právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve nespája splatnosť záväzkov dlžníka. Dňa 27.5.2011 nebolo
možné uplatniť žalobou na súde pohľadávku zo zmluvy o úvere a to ani voči žalovaným v 2. a 3. rade,

pretože nebola splatnou. K zosplatneniu úveru došlo až dňa 19.11.2013. Podľa žalobcu rozhodnutie
súdu prvej inštancie nezodpovedá ani ust. § 220 ods. 2 CSP. Došlo tým k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe
vyhovel.

3. Podaním z 26.4.2017 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to o zaplatenie sumy 1.700 eur z dôvodu,
že na úhradu jeho pohľadávky boli realizované čiastočné úhrady v tejto výške; žalovaný v 3. rade so
späťvzatím žaloby súhlasil, žalovaná v 1. rade sa svoj súhlas so späťvzatím žaloby súdu neoznámila.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2, veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je uvedené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol odvolaním napadnutý, ako aj konanie mu predchádzajúce,

prioritne sa zaoberajúc v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu, existenciou podmienok pre jeho
zrušenie v časti a dospel k záveru, že predpoklady pre zrušenie rozsudku v časti sú dané a danými sú
aj predpoklady pre zrušenie rozsudku v rozsahu, v akom bol odvolaním napadnutý.

5. Podľa § 370 ods. 1, CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

Žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.700 eur späť.
Žalovaný 3. so späťvzatím súhlasil, žalovaná 1. nesúhlas neoznámila, odvolací súd preto rozhodol o
pripustení späťvzatia žaloby a zrušení rozsudku v časti v rozsahu dispozičného úkonu žalobcu a v tejto
časti tiež konanie zastavil.

6. Odvolacie dôvody vo vzťahu k nároku uplatnenému voči žalovaným 1 a 3, ktorí zostali účastníkmi
na žalovanej strane, boli koncentrované na tvrdenie o nesplnení procesných podmienok konania,
nesprávnosti právneho posúdenia a porušení práva na spravodlivý proces.

7. Žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu 11.12.2014.
Z obsahu návrhu vyplýva, že sa domáhal, aby súd uložil žalovaným 1 a 3 (tiež žalovanému 2, ktorým

bol Š. R.), spoločne a nerozdielne splniť záväzok zo zmluvy, ktorú žalobca uzavrel 12.2.2010 so
žalovanou 1 a jej manželom Š. R., ktorý bol právnym predchodcom žalovaného 3 a žalovaného 2 ako
dlžníkmi. Právny predchodca žalovaného 3 a žalovaného 2 zomrel XX.X.XXXX. Žalovaná 1, dlžníčka
z úverovej zmluvy, ktorá sa stala naviac dedičkou po Š. R., dedičstvo neodmietla, dedičstvo neodmietli
ani ďalší dedičia - žalovaný 2 a žalovaný 3, neodmietla ho ani dedička C. M., voči ktorej žaloba

nesmerovala. Títo dedičia uzavreli v dedičskom konaní dedičskú dohodu, v zmysle ktorej hnuteľnosti
a nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia, nadobudli v rozsahu po jednej štvrtine v pomere k
spoluvlastníckym podielom poručiteľa. Všeobecná hodnota majetku, ktorý bol predmetom dedičského
konania predstavuje 16.393,78 eura čistá hodnota dedičstva, ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve po
Š. R. sp. zn. 5D/240/2010, predstavuje 6.106,47 eura.

8. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu vyhovel a pod č.k. 3C/48/2015 -
41 vydal dňa 10.3.2015 platobný rozkaz, ktorým žalovaným 1 až 3 uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu. Žalovanej 1 a žalovanému 3 bol platobný rozkaz doručený 16.3.2015, odpor
podal žalovaný 3 žalovaná 1 odpor nepodala.

9. V čase vydania platobného rozkazu platili tieto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku:
Podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.
Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Podľa § 173 ods. 2 O.s.p., platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie
je vylúčené.

Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom
rozsahu.Toneplatí,aksaplatobnýrozkaztýkaniekoľkýchúčastníkov,zktorýchkaždýkonásámzaseba
(§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne
spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Zo spisu nevyplýva zrušenie platobného rozkazu, súd prvej inštancie vo veci konal, vykonával
dokazovanie. Z rozsudku nie je však zistiteľné, ako sa vysporiadal s procesnou situáciou po vydaní
platobného rozkazu namietanou žalobcom v odvolaní.

10. Prioritným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol bolo to, že podľa jeho názoru

žalovaná v konaní by mala byť C. M., keďže je to ona, ktorá prevzala a uznala dlh z úverovej zmluvy,
ktorý bol predmetom konania, a to dohodou z 28.10.2014 uzavretou ešte pred podaním žaloby.
Zdôvodovrozsudkuniejezistiteľné,zustanoveniaktoréhoprávnehopredpisudospelsúdprvejinštancie
k záveru o prevzatí dlhu C. M..
Na č.l. 108 spisu je dohoda o splátkach a uznaní záväzku, na ktorú súd prvej inštancie poukázal, v

dohode je odkaz na to, že C. M. je titulom dedenia po Š. R.Z.U. jeho právnou nástupkyňou. Nie je však
zrejmé, z ktorého ustanovenia dohody má vyplývať prevzatie záväzkov C. M..11. Súd prvej inštancie v bode 48. svojho rozsudku špecifikoval to, ktoré splátky úveru sú podľa neho
nepremlčanými, v bode 67. však súčasne uviedol, že čo sa týka dedičov po nebohom Š. R.Z.U.Á., je
nárok premlčaný, pretože žalobca mal mať najneskôr dňa 27.5.2011 vedomosť o tom, v akej výške

má pohľadávku voči žalovaným, vtedy bolo ukončené dedičské konanie. Nie je zrejmé ako k počiatku
plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie dospel, keďže v bode 44. rozsudku citoval ust. § 111
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby. Žalovaný 3 je dedičom po nebohom Š. R.Z.U., žalovaná 1 je dedičkou po nebohom
Š.F. R.Z.U., taktiež ale aj osobou, ktorá so žalobcom úverovú zmluvu ako dlžníčka uzavrela. Záver súdu

prvej inštancie je rozporuplný a tým nezrozumiteľný.

12. V bode 24. rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s. v dedičskom
konaní 5D/240/2010 uplatnila svoju pohľadávku. Nie je zrejmé, z čoho tak usúdil, keďže uvedené
z osvedčenia nevyplýva. Nie je to však podstatné, keďže dlhy, ktoré nie sú v súpise aktív a pasív
poručiteľa, nevylučujú zodpovednosť dedičov za ne, nakoľko prechod dlhov je daný povahou dedenia.

Dedič ako sukscesor vstupuje okamihom smrti svojho predchodcu do práv a povinností poručiteľa, dlhy
ktorého sledujú osud majetku, ktorý zanechal. Dedič povinnosti nadobúda spolu s právami, za dlhy však
zodpovedá obmedzene v pomere svojho podielu k cene nadobudnutého dedičstva. Platí pritom, že na
dedičov prechádza dlh v tej podobe, v akej bol v okamihu smrti poručiteľa, ak išlo o dlh zo solidárneho
záväzku, stávajú sa dedičia solidárnymi dlžníkmi, vo vzťahu k veriteľovi, nemusí byť však ich záväzok

v rovnakej výške v akej bol záväzok poručiteľa, keďže na každého dediča pripadne len tá časť dlhu
poručiteľa, ktorá zodpovedá tomu, čo dedič nadobudol z dedičstva v pomere k celému dedičstva.

13. Čo sa týka procesného hľadiska, je na veriteľovi, či sa rozhodne žalovať všetkých solidárnych
dlžníkov alebo len niektorých z nich. Ak veriteľ žaluje viac solidárnych dlžníkov, vzniká procesné

spoločenstvo, ktoré môže byť nerozlučné alebo samostatné. Nerozlučné spoločenstvo vzniká, ak ide o
právoalebopovinnosťnedielnejpovahy,inakideospoločenstvosamostatné,prektoréplatí,žeprocesné
úkony účastníka zaväzujú len jeho samého.

14. Z odôvodnenia rozsudku nie je zistiteľné, či súd prvej inštancie pri konštruovaní záverov, ku ktorým

dospel, vychádzal z judikatúrou akceptovaných teoretických východísk uvedených v predchádzajúcich
bodoch tohto uznesenia (R 1/1975, Najvyšší súd Českej republiky 29 Cdo/2934/2000), jeho rozhodnutie
je preto vnútorne rozporné, je aj v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho procesu. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. a) b)
a c) CSP ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovaným 1 a 3 zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu predovšetkým:
- vysporiada sa s tvrdením žalobcu, že súd tým, že konal voči žalovanej 1. napriek tomu, že nepodala

odpor voči platobnému rozkazu, konal v tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne voči tejto žalovanej
rozhodlo.
- Ak dospeje k záveru, že vo vzťahu k žalovanej 1 nešlo po vydaní platobného rozkazu o konanie v
tej istej veci, vysporiada sa s jej postavením voči žalobcovi, z jej pozície obligačnej dlžníčky a taktiež
jednej z dedičov poručiteľa ako ďalšieho pôvodného obligačného dlžníka, vysporiada sa tiež s povahou

záväzku, nárok z ktorého je predmetom konania a dôsledkami tejto povahy na jednotlivých žalovaných.
- pokiaľ zotrvá na závere, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný (či už vo vzťahu k obom žalovaným,
žalovanej 1 a žalovanému 3, alebo len jednému z nich) uvedie konkrétne ktorý okamih má byť okamihom
rozhodným pre začatie plynutia premlčacej doby a z akého dôvodu.
- pokiaľ zotrvá na závere, že dlh pred podaním žaloby prevzala iná osoba - C. M. a z toho dôvodu

nemá žaloba smerovať voči žalovaným, uvedie, na základe ktorej konkrétnej skutočnosti a ako právne
odôvodnenej k tomuto dospel.

16. Žalobca odvolaním napadol aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu medzi
ním a žalovaným 2 žiadajúc, aby o týchto trovách bolo rozhodnuté tak, že má voči žalovanému 2 nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
Z bodu 69. rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalovanému 2 priznal trovy v plnej výške, nakoľko
žalovaný 2 mal mať úspech v konaní, nakoľko súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie však konanie
voči žalovanému 2 zastavil, vo vzťahu k nemu žaloba zamietnutá nebola. Jeho rozhodnutie je týmnezrozumiteľné, odvolací súd preto rozsudok zrušil aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným 2 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu
trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2 rozhodne opätovne zákonným spôsobom.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.