Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018203212
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0018203212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: N. I., T.. XX.X.XXXX, H. O. XX,
zastúpeného JUDr. Jánom Senkom, Sklenárova 42, Bratislava, proti žalovanému: C. H., H. D. I., O.R. X,
zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom AK so sídlom v Košiciach, Idanská 17, o zaplatenie
5.000,-EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
11.2.2019 sp.zn. 10C/34/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.februára 2019 č.k. 10C/34/2018-81.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 11.2.2019
č.k. 10C/34/2018-81 zamietol žalobu (výrok I.) a účastníkom nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
4.500,-€ titulom primeranej zľavy z kúpnej ceny zaplatenej za motorové vozidlo Dacia Duster a náhrady
nevyhnutných nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s uplatnením práva zodpovednosti za vady
vo výške 500,-€. Návrh odôvodnil tým, že medzi ním ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim,

sprostredkovane cez obchodnú spoločnosť D. Z. G..M..B.., Y. XX, D., bola uzavretá kúpna zmluva,
ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Dacia Duster, rok výroby 2013. Z dôvodu, že žalobcovi
ako kupujúcemu nebola zo strany žalovaného doručená písomná forma kúpnej zmluvy, má za to,
že za okamih uzavretia zmluvy je treba považovať ústne dojednanie o obsahových náležitostiach
kúpnej zmluvy, ku ktorému došlo dňa 03.06.2016 v mieste jeho trvalého bydliska za účasti viacerých
svedkov. Hneď po začatí používania motorového vozidla spozoroval na ňom rôzne nedostatky, na
ktoré žalovaným ako predávajúcim nebol upozornený /prehnutá striekaná strecha, chybné svetlomety/.

Taktiež išlo o svojvoľnú prasklinu zadného skla. Z toho dôvodu dal na motorové vozidlo vystaviť odborný
posudok o kontrole originality, z ktorého vyplýva, že je možné predpokladať, že vozidlo alebo časť bolo
opravované, tmelené a prelakované. Keďže nebol upozornený pri prevzatí motorového vozidla na jeho
vady, ktoré výrazne ovplyvňujú hodnotu predmetu kúpy, a nekorešpondujú s kúpnou cenou, ktorú za
motorové vozidlo zaplatil, dal si vypracovať znalecký posudok, ktorý určil všeobecnú časovú hodnotu
vozidla v mesiaci jún 2016 vzhľadom na jeho technický stav v sume 6.982,-€. Žalovaný ho neupozornil
na vady, ktoré predmet kúpy mal a preto má nárok v zmysle § 597 ods. 1 a ust. § 598 OZ na primeranú

zľavu zo zaplatenej kúpnej ceny a o náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Pasívnu legitimáciu žalovaného vyvodil zo skutočnosti, že
žalovaný pri predaji motorového vozidla vystupoval ako predávajúci, pričom uvedené je konštatované
samotným žalovaným v uznesení OR PZ Humenné.3. Súd zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý v konaní vzniesol námietku nedostatku pasívnej
legitimácie z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej zodpovednosti, pretože nevystupoval nikdy ako

predávajúci, nebol vlastníkom uvedeného motorového vozidla, pričom žalobca ho požiadal o
sprostredkovanie takejto kúpy.

4. Právne vec posúdil podľa § 588 OZ a konštatoval, že predmetom nároku žalobcu je zľava z kúpnej
ceny predaja motorového vozidla, ktoré si uplatňuje žalobca voči žalovanému. Súd mal z výsledkov

dokazovania (z faktúry č. 2016/06 zo dňa 20.6.2016, ako aj z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
20.06.2016) za preukázané, že žalobca zakúpil motorové vozidlo Dacia Duster za sumu 10.800,-€. Súd
uzavrel, že žalovaný nikdy nebol vlastníkom uvedeného motorového vozidla, o tejto skutočnosti vedel
aj žalobca, ktorý aj v trestnom oznámení poukázal na to, že motorové vozidlo kupoval cez spoločnosť
D. Z. a z technického preukazu videl, že vlastníkom motorového vozidla bola p. Y.. Zároveň sám
žalobca v konaní uviedol, že požiadal žalovaného o sprostredkovanie predaja (kúpy) vozidla určitého

tipu, teda sám žalobca vedel, že ide len o sprostredkovanie kúpy motorového vozidla. Podľa názoru
súdu, teda medzi stranami sporu nevznikol vzťah z kúpnej zmluvy, a preto medzi nimi nemohol vzniknúť
zodpovednostný vzťah za prípadné vady prejednávanej veci z kúpnej zmluvy, tak ako to prezentuje
žaloba. Žalovaný nebol nikdy nositeľom hmotnoprávnej podmienky (nebol majiteľom uvedeného
motorového vozidla), preto vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z
účastníkov konania, pretože podľa názoru súdu sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobca
je invalidný dôchodca, a v konaní bol aj oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

6. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie.

7. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného namietajúc, že
sa súd v odôvodnení rozsudku dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu a dôkazmi, ktoré žalobca
označil. Odôvodnenie rozsudku je preto v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, čím bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. Opakovane zdôraznil, že od júna 2016, kedy došlo ku kúpe motorového
vozidla až doposiaľ je žalobca presvedčený, že žalovaný je v pozícii predávajúceho a jeho pasívnu

legitimáciu vyvodzuje najmä zo skutočnosti, že žalovaný pri predaji motorového vozidla (dohodovaní
kúpy) vystupoval ako predávajúci, čo je konštatované aj v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Humennom zo dňa 31.7.2017. Trestné oznámenie smerovalo proti spoločnosti VIA auto s.r.o.
len z toho dôvodu, že faktúra bola vystavená touto spoločnosťou a iné dokumenty žalobca nemá k
dispozícii, nakoľko žalovaný mu ani po urgenciách nedoručil kúpnu zmluvu. Upriamil pozornosť na tú

časť výpovede žalovaného pred políciou, kde uviedol, že vozidlo od pána Y. kúpil za sumu 10.500 € a
kupujúcemu I. ho dal za 10.800 €, pričom z tejto sumy bolo 300 € provízia pre obchodnú spoločnosť
VIA auto s.r.o., ktorá vystavila faktúru. Žalobca má za to, že aj z výpovede Y. a jeho manželky vyplýva,
že sa so žalovaným dohodli na kúpe vozidla. Zamestnanci spoločnosti VIA auto s.r.o. popreli, že by
boli predávajúcimi s tým, že šlo vyslovene o papierovú záležitosť, z ktorej zobrali len províziu a všetky

ostatné záležitosti sa týkali žalobcu a žalovaného. Žalobca ďalej namietal, že súd pri hodnotení dôkazov
vychádzal len z histórie vlastníkov vozidla, kde je ako posledný vlastník uvedená Mgr. C. Y., avšak
nebral do úvahy výpovede žalovaného a ostatných osôb v rámci trestného konania. V tejto súvislosti
zdôraznil, že vlastnícke právo k hnuteľnej veci prechádza na nového vlastníka odovzdaním veci a
zaplatením kúpnej ceny a je irelevantné, že žalovaný nebol uvedený na technickom preukaze vozidla,

resp. nebol zapísaný v evidencii ako vlastník. Poukázal aj na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, v
zmysle ktorého samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu nemôže automaticky viesť k neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj
dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo od právneho úkonu, ktorý by
bol neskôr posúdený hoci absolútne neplatným. Na uvedené skutočnosti žalobca poukázal aj v priebehu

konania, avšak hodnotenie týchto skutkových a právnych tvrdení žalobcu v odôvodnení rozsudku úplne
absentuje, súd sa nimi vôbec nezaoberal.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. júna 2020 o 14.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 9.6.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

12. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

13. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016

s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie neboli naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

19. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

20. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočné, odvolací súd
uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v danom prípade
rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP anemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na
základe ktorých dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, na základe čoho žalobu
zamietol. V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/

CSP ako sa domnieval odvolateľ.

21. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:

23. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo
sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010
sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

24. Pod vecnou legitimáciou (aktívnou alebo pasívnou) sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie

oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová
strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

25. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej
strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III. ÚS 517/2011-9).

26. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí, avšak súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá v čase rozhodnutia súdu je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Otázku vecnej legitimácie súd
skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho
vždy vedie k zamietnutiu žaloby.

27. Súd prvej inštancie preto postupoval správne keď skúmal existenciu pasívnej vecnej legitimácie
(aktívna legitimácia žalobcu bola nesporná) a dospel k správnemu záveru o jej nedostatku.

28.Vprejednávanejvecijepredmetomkonania nárokžalobcunazľavuzkúpnejcenypredajaosobného
motorového vozidla v dôsledku vád vozidla.

29. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nikdy nebol
vlastníkom predmetného motorového vozidla, teda medzi stranami sporu nevznikol vzťah vyplývajúci z
kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho medzi nimi nemohol vzniknúť ani zodpovednostný vzťah za prípadné
vady predanej veci. Žalovaný nebol nikdy nositeľom hmotnoprávnej podmienky, preto nie je pasívne

legitimovaným v tomto spore.

30. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a nepovažuje za dôvodné námietky
žalobcu o nedostatočnom odôvodnení tohto záveru v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Súd jasne
vysvetlil, na základe akých skutočností dospel k svojmu záveru, keď poukázal na výpoveď žalobcu v

konaní, ktorý sám uviedol, že požiadal žalovaného o sprostredkovanie predaja vozidla, k čomu následne
aj došlo. Zároveň správne zohľadnil aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania
jednak z obsahu trestného oznámenia, kde sám žalobca uviedol, že motorové vozidlo kupoval cez
spoločnosť VIA auto s.r.o. a z technického preukazu mu bolo známe, že vlastníkom motorového vozidla
bola p. Y..

31. Z trestného oznámenia zo dňa 04.10.2016 súd zistil, že žalobca podal na OR PZ, Odbor
kriminálnej polície, Rampová 7, Košice trestné oznámenie na C. H.. Uvádzal, že s p. H. sa skontaktoval
prostredníctvom sestry, povedal mu, že chce zakúpiť motorové vozidlo Dacia Duster v hodnote okolo9.000,-€ (s požiadavkami týkajúcimi sa dokladov odpredaju vozidla) a p. H. mu uviedol, že sa pokúsi
takéto vozidlo zohnať a priebežne s ním telefonicky komunikoval, vždy mu hovoril, že vozidlo zháňa.

32. Z histórie vlastníkov vozidla na č.l. 21 v pripojenom vyšetrovacom spise Č. : B. - XXX/X - D. - R.
- XXXX súd zistil, že od 25.11.2015 do 16.06.2016 bola majiteľkou motorového vozidla I.. C. Y., od
16.06.2016 je vlastník vozidla N. I..

33. Žalobca na pojednávaní dňa 11.01.2019 uviedol, že poveril p. H., aby mu sprostredkoval predaj

vozidla určitého typu, pričom následne mu žalovaný toto vozidlo zaobstaral.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní za správny.

35. Nebolo možné akceptovať ani odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa jeho dobromyseľnosti pri

uzatváraní kúpnej zmluvy a na to nadväzujúcej ochrany vlastníckeho práva žalobcu ako nadobúdateľa,
ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka. V tejto súvislosti odvolací súd opakovane
poukazuje na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ktoré vyvracajú tvrdenie žalobcu o
jeho dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva od žalovaného. Tak, ako je to vyššie uvedené,
sám žalobca sa opakovane vyjadril, že žiadal žalovaného o sprostredkovanie predaja vozidla, teda bolo

mu známe, že žalovaný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, že bude „zháňať“ požadované
vozidlo, o ktoré má žalobca záujem kúpiť. To, že žalovaný nie je vlastníkom predmetného motorového
vozidla, mu muselo byť zrejmé aj z technického preukazu vozidla, aj z faktúry, na základe ktorej uhradil
žalobca kúpnu cenu. Preto na daný skutkový stav nie je možné aplikovať Nález Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 549/2015, na ktorý žalobca poukazuje.

36. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).