Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518201568
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2518201568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: Cod SPV 2, s.r.o., IČO: 52 017 273,
adresa sídla Nitra, Za Humnami 3666/44, zastúpeného splnomocnencom Advokátskou kanceláriou
AKMB, s.r.o., IČO: 52 360 458, adresa sídla Nitra, so sídlom Štefánikova 9, proti žalovanej: E. D., nar.
XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu H., P. XXXX/XX, o 380 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 16. júla 2020 č.k. 6C/40/2018-115 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovanej voči výroku II. sa o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 380 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 380 eur od 2.9.2018 do zaplatenia
(výrok I.) a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok II.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalovaná je od roku 2008 vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku nehnuteľností v okrese Piešťany, v obci H., katastrálne územie H.,
atoparcelaregistra„C“č.8449/3ovýmere318m2druhpozemkuzastavanéplochyanádvoriaaparcela
registra „C“ č. 8450/1 o výmere 219 m2 druh pozemku záhrady a rodinný dom č. s. XXXX postavený
na parcele registra „C“ č. 8449/3 pričom spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku v období od 22.1.2015 do
22.1.2018, t.j. 1097 dní bol vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu, pričom pôvodný žalobca 3/
Ing. H. T. bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/42.

1.2.2 Žalovaná je v predmetných nehnuteľnostiach prihlásená spolu so svojimi deťmi na trvalý pobyt
od 4.5.2016, pričom však tieto nehnuteľnosti ako celok bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o
hospodárení s nimi a to aj proti ich vôli užívala aj v období od 22.1.2015 do 22.1.2018, pričom ostatným
spoluvlastníkom za užívanie ich spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach nezaplatila
žiadnu odplatu.

1.2.3 Predmetné nehnuteľnosti v rozhodnom období od 22.1.2015 do 22.1.2018 bolo možné prenajať
za tržné nájomné vo výške 600 eur mesačne.1.2.4 Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 23.8.2019 medzi pôvodnými žalobcami, ako
postupcami a spoločnosťou Cod SPV 2, s.r.o. ako postupníkom, pôvodní žalobcovia postúpili svoje
pohľadávky voči žalovanej postupníkovi, teda terajšiemu žalobcovi.

1.2.5 Žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 10/42.

1.2.6 Žalobca ani jeho právni predchodcovia respektíve ostatní podieloví spoluvlastníci nedali žalovanej
súhlas s investíciami do spornej nehnuteľnosti.

1.2.7 Žalovaná neumožnila žalobcovi ani ním poverenému znalcovi Ing. Deziderovi Csenkymu, znalcovi
v odbore stavebníctvo určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností v rozhodnom období, nakoľko im za
týmto účelom odmietla nehnuteľnosti sprístupniť.

1.2.8 Žalovaná nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní popierala v celom rozsahu a to jednak z

dôvodu, že tieto nehnuteľnosti sama zhodnotila investíciami, pričom bez týchto investícii by neboli
nehnuteľnosti obývania schopné, ale aj z dôvodu, že pôvodným žalobcom v užívaní nehnuteľností
v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov nebránila, pričom ona samotná užívala nehnuteľnosti len v
rozsahu jednej polovice k celku.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok podielových spoluvlastníkov nehnuteľností na náhradu voči inému
podielovému spoluvlastníkovi za to, že neužíval spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu podľa § 137, § 123, § 124, § 136 ods. 1, ods. 2, § 139 ods. 1, ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a nárok veriteľa na úrok z omeškania
podľa § 517 ods. 2 O.z. a § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu začiatku omeškania a dospel k záveru, že
nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní súd dôvodné len sčasti a to v rozsahu nároku na zaplatenie
istiny 380 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 380 eur od 2.9.2018 do zaplatenia,
v ktorej časti žalobe vyhovel, čo však neplatilo pre uplatnený úrok z omeškania za obdobie od 23.1.2018
do 1.9.2018, v ktorej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní nebola sporná otázka v súvislosti s
existenciou podielového spoluvlastníctva sporových strán, ktorú má súd preukázanú z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX. Sporným nebolo ani tvrdenie, že žalovaná užíva sporné nehnuteľnosti sama
spolu so svojimi deťmi a napokon nebolo sporné ani to, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nebola

uzatvorená žiadna dohoda o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade. Spornou
bola otázka súvisiaca s rozsahom užívania spoločných nehnuteľností žalovanou nad rozsah jej
spoluvlastníckeho podielu, keďže žalobca tvrdil, že žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti od roku
2008 v celosti teda nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čo žalovaná popierala.

1.5 Súd mal teda z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne preukázaný tak spoluvlastnícky
ako aj užívací vzťah medzi sporovými stranami. V čase rozhodujúcom pre posúdenie opodstatnenosti
žaloby mal súd výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že pôvodní žalobcovia a žalovaná
boli podielovými spoluvlastníkmi a sporné nehnuteľnosti užívala a naďalej užíva výlučne žalovaná. Na
podklade predložených inzercií realitných kancelárií na ponuku prenájmu porovnateľných nehnuteľností

v danom čase a mieste mal súd preukázanú výšku mesačného nájmu, z čoho potom mohol určiť
výšku žalobcom požadovanej náhrady za užívanie sporných nehnuteľností žalovanou. Pokiaľ žalovaná
namietala žalobcom predložené ponuky realitných kancelárií a popierala adekvátnosť výšky nájmu
porovnajúc inzeráty realitných kancelárií so stavom spornej nehnuteľnosti v rozhodnom období, bolo
jej povinnosťou predložiť súdu na preukázanie a podporu svojho tvrdenia relevantný dôkaz, k čomu

však v priebehu celého sporového konania zo strany žalovanej nedošlo, pričom vo vzťahu k predloženej
fotodokumentácii spornej nehnuteľnosti zo strany žalovanej súd uvádza, že tento dôkaz sám o sebe
nemôže byť relevantným a spôsobilým preukázať tvrdenia žalovanej, okrem toho ani nie je z neho
zrejmé v akom období bola táto fotodokumentácia vyhotovená a v konečnom dôsledku ani nie je zrejmé,
či sa skutočne jedná o spornú nehnuteľnosť. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobcom uplatnený nárok je

nadhodnotený a predložené inzercie realitných kancelárii sú neadekvátne, mala predložiť relevantný a
spôsobilý dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenie žalobcu.1.6 Ako súd uviedol vyššie, právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom
spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho
spoluvlastnícky podiel. Okrem tejto rámcovej úpravy niet v Občianskom zákonníku osobitných

ustanovení o tom, ako majú spoluvlastníci vec spoločne užívať. Za tohto stavu je v prvom rade vecou
spoluvlastníkov, aby sa o spôsobe užívania spoločnej veci sami dohodli. Ak sa dohoda nedosiahne,
potom sa o hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje väčšinou spoluvlastníckych hlasov, počítanou
podľa veľkosti podielov. Ak sa nedosiahne ani väčšina, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka
súd. Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nemá predpísanú formu, a to ani v prípade

užívanianehnuteľností,môžetedabyťuzavretáajústneikonkludentne(mlčky).Uzavretiekonkludentnej
dohody nemožno bez ďalšieho vidieť v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom. Bude tomu
len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne výrazom uváženej vôle vzájomnou
dohodou upraviť užívanie veci a nielen dlhodobým faktickým stavom, ktorý poprípade porušuje práva
niektorého spoluvlastníka. Ak je niektorý zo spoluvlastníkov vylúčený z užívania spoločnej veci, pretože
nie je reálne, aby sa vzhľadom na povahu veci, veľkosť podielov, počet spoluvlastníkov a účelnosť

využitia podieľali všetci spoluvlastníci na jej užívaní, má právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto
užívanie.

1.7 Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu vyplýva z ust. § 137 ods. l OZ, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na

užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Konštantná súdna
judikatúra vychádza z povinnosti spoluvlastníka, ktorému zo spoločnej veci plynú úžitky nad rámec
stanovený jeho spoluvlastníckeho podielu, vydať to, čím sa takto obohatil, ostatným spoluvlastníkom.
Skutočnosť, že druhý spoluvlastník neužíval spoločnú vec dobrovoľne a nedomáhal sa ani úpravy
užívania nehnuteľnosti, je irelevantná. Tento nárok teda vyplýva priamo zo zákona a jeho uplatnenie

nemožno považovať za konanie odporujúce dobrým mravom.

1.8.1 Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaná sporné
nehnuteľnosti užíva od roku 2008 (sama to vo svojich vyjadreniach potvrdila). Pokiaľ ide o rozsah
užívania predmetných nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovanej, táto otázka bola

spornou, avšak žalovaná svoje tvrdenia o užívaní len svojej časti spoluvlastníckeho podielu nijakým
spôsob nepreukázala.

1.8.2 V sporovom konaní má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 C.s.p.), jednak dôkaznú
povinnosť (§ 132 ods. 1 C.s.p., § 185 ods. 1 C.s.p.), pričom súd pri rozhodovaní vychádza až na výnimky

obsiahnuté v ods. 2 a 3 ustanovenia § 185 C.s.p. výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá
tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba, pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany

sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci aj
v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec).

1.8.3 V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie nedôvodnosti žalovaného nároku zaťažovalo
žalovanú, ktorá však nepredložila súdu žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce, že spoločnú
vec užíva len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a teda nevyvrátila tvrdenie žalobcu, že užíva
spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

1.8.4 S poukazom na vyššie uvedené, keď nemal súd hodnoverne preukázané, že žalovaná skutočne
užíva iba svoj spoluvlastnícky podiel, ako tvrdila, je potrebné konštatovať, že žalovaná od roku 2008
až doposiaľ užíva sporné nehnuteľnosti v celom rozsahu, hoci je spoluvlastníčkou iba 1/2-ice, pričom
k dohode o užívaní nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi nedošlo a ani jeden so spoluvlastníkov

sa nedomáhal rozhodnutia súdu o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods. 3
O.z. Nebolo preukázané ani to, že by ostatní spoluvlastníci súhlasili s bezplatným užívaním celej
nehnuteľnosti žalovanou, a to ani konkludentne. Za tejto situácie možno skonštatovať, že žalovaná
užívala v žalovanom období (22.1.2015 - 22.1.2018) aj podiel pôvodných žalobcov, preto im patrilnárok na ekvivalentnú peňažnú náhradu, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 O.z.. Výška tejto náhrady
predstavuje peňažnú čiastku zodpovedajúcu peňažnej čiastke obvykle vynakladanej v danom mieste a
v danom čase za užívanie obdobnej veci formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol

povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Pokiaľ výška nie je právnym predpisom stanovená, určí ju
súd podľa svojej úvahy, opierajúc sa o finančné ocenenie prospechu, ktorý účastníkom užívaním veci
vznikol. Dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s obvyklou cenou nájomného. Vychádzajúc z tohto
právneho stavu, súd mal z predložených inzercií realitných kancelárií preukázanú cenu nájomného v
obdobných nehnuteľnostiach za uplatnené obdobie. Keďže sa žalovanej v priebehu konania nepodarilo

hodnovernosť inzercií realitných kancelárií spochybniť žiadnym listinným dôkazom, pri určení výšky
nároku žalobcu súd vychádzal z ním predložených dôkazov a priznal žalobcovi nárok v sume 380 eur,
tak ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku. Obrana žalovanej, že v rozhodnom období investovala
finančné čiastky do spornej nehnuteľnosti, čím ju zhodnotila, zostala len v rovine ničím nepodloženého
a nepreukázaného tvrdenia, preto na toto tvrdenie žalovanej súd neprihliadol. Obrana žalovanej, že v
rozhodnom období investovala finančné čiastky do spornej nehnuteľnosti, čím ju zhodnotila, zostala len

v rovine ničím nepodloženého a nepreukázaného tvrdenia, preto na toto tvrdenie žalovanej súd nemohol
prihliadnuť. V súvislosti s touto obranou žalovanej súd len dodáva, že investície spadajú pod právny
režim hospodárenia so spoločnou vecou a pre účely vyporiadania investícií treba rozlišovať či išlo o
investície urobené so súhlasom (hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov alebo bez súhlasu. V danom
prípade išlo o vynaloženie investícií bez dohody spoluvlastníkov, preto sa žalovaná mohla domáhať voči

ostatným spoluvlastníkom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatým spoluvlastníkom vzniklo.
Pokiaľ by sa jednalo o investície na nutné opravy alebo údržbu, výška bezdôvodného obohatenia by
bola daná podielom na investícii zodpovedajúcom podielu na spoločnej veci, pričom povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie by vznikla vynaložením investície za trvania spoluvlastníckeho vzťahu (NS ČR
22Cdo 599/99).

1.8.5 Vo vzťahu k opodstatnenosti nároku žalobcu súd opakovane uvádza, že v konaní bolo preukázané,
že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka užívala v posudzovanom období od 22.1.2015 do 22.1.2018
spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. väčší podiel ako jej patrí a žalobca resp.
právni predchodcovia žalobcu ako spoluvlastníci sporné nehnuteľnosti neužívali resp. nemali možnosť

užívať vzhľadom na stavebný charakter a vybavenie domu a ostatných nehnuteľností a pre vzájomné
rozpory im vznikol nárok na zaplatenie náhrady za neužívanie spoločnej veci. Pri určení výšky náhrady
vychádzalsúdzobvyklého(trhového)nájomného,pretožeobvyklýmnájomnýmjenájomnéposkytované
inými nájomcami za rovnaké obdobie a v rovnakej lokalite t.j. v mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť
nachádza.

1.9 Žalobca si uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od
23.1.2018 (teda nasledujúci deň po doručení žaloby na súd) do zaplatenia. Pokiaľ ide o príslušenstvo
pohľadávky, je potrebné vychádzať z toho, že ak nedošlo zo strany veriteľa o požiadanie o plnenie,

treba za kvalifikované požiadanie považovať doručenie žaloby. Zročnosť pohľadávky teda nastane deň
po doručení žaloby žalovanej strane. V prejednávanej veci prevzala žalovaná žalobu do vlastných rúk
dňa 1.9.2018 a teda dňom nasledujúcim 2.9.2018 sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného
dlhu. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby. S poukazom na
uvedené, súd žalobe v časti úrokov z omeškania vyhovel sčasti a priznal žalobcovi úroky z omeškania

v zákonnej výške 5% ročne z dlžnej sumy od 6.9.2018 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej)
do zaplatenia v zmysle nariadenia vlády a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania výrokom II. tohto
rozsudku žalobu zamietol. Ku dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,00% ročne
a potom výška úrokov z omeškania je 5% ročne.

1.10.1 Žalovaná apelovala na súd s prosbou, aby pri rozhodovaní prihliadol na všetky ňou uvedené
skutočnosti, ako aj na to, že nemá právne vzdelanie, že si nemohla dovoliť zastupovanie advokátom
a že neporušila zákon, teda len v tom, že druhú polovicu domu dala na vlastné náklady do
prevádzkyschopného čiastočného užívania a po celý čas sa starala o tú druhú polovicu záhrady i domu.

1.10.2 Podľa Čl. 6 ods. 1, 2 C.s.p., strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzenenerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

1.10.3 Vyššie citovaný Článok 6 C.s.p. zakotvuje zásadu (princíp) rovnosti strán sporu a zásadu (princíp)
ochrany slabšej strany, zásadu (princíp) prihliadania na špecifické potreby strán, ktoré sú vyjadrením
hodnoty rovnosti, resp. sú v úzkej súvislosti s ňou.

1.10.4 Zásada (princíp) rovnosti strán má svoj základ v Ústave SR v čl. 12 ods. 1, podľa ktorého

sú si všetci rovní v dôstojnosti a v právach, a v čl. 47 ods. 3, podľa ktorého sú si všetci účastníci
v konaní pred súdmi a inými orgánmi rovní. Podstata princípu rovnosti spočíva v tom, že strany
sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných
podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej zo strán. Nie je rozhodujúce procesné
postavenie strany, teda kto je žalobcom a kto žalovaným. Okrem zabezpečenia rovnakých možností
uplatňovať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku patrí k rovnosti aj zabezpečenie toho, že

sa od žiadnej strany nebude vyžadovať plnenie procesných povinností, ktoré jej nevyplývajú priamo
z procesného práva, a taktiež že nesplnenie stanovených procesných povinností sa bude rovnako
sankcionovať voči obom stranám (napr. neunesenie dôkazného bremena alebo náhrada trov konania).
Zmysel princípu rovnosti spočíva v tom, že až do okamihu právoplatného skončenia veci nie je jasné,
ktorej zo strán prislúcha hmotné právo, ktoré je predmetom sporu. Táto neistota znemožňuje, aby

bolo s ktoroukoľvek zo strán nakladané procesne inak než s druhou. Obom stranám preto musí byť
daná príležitosť predniesť skutkové tvrdenia, navrhnúť dôkazy, nahliadať do spisu, podávať návrhy,
opravné prostriedky, vyjadrenia o dôkazoch a pod. Pre obe strany platí, že sa musia alebo nemusia
dať zastupovať advokátom, platia pre ne aj rovnaké procesné lehoty. Obe strany majú vždy príležitosť
vyjadriť sa k návrhom a vyjadreniam druhej strany a mali by dostať rovnaký priestor na vyjadrenie. Súd

by nemohol vydať spravodlivé rozhodnutie, pokiaľ by stranám nezaistil rovnaké možnosti uplatnenia
ich práv. To, samozrejme, neznamená, že pokiaľ súd vykoná napríklad dva z dôkazných prostriedkov
navrhovaných žalobcom, musí nutne vykonať dva dôkazné prostriedky navrhnuté žalovaným. Takéto
chápanie princípu rovnosti je absurdné.

1.10.5 V prípade prirodzeného nerovnovážneho postavenia strán je potrebné túto nerovnosť vyvážiť.
Proti zásade (princípu) rovnosti strán tak pôsobí zásada (princíp) ochrany slabšej strany. Táto zásada
(princíp) vyplýva z čl. 6 ods. 1 C.s.p. z časti "okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje
zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzené nerovnovážne postavenie strán sporu."
Civilný sporový poriadok rozlišuje tri kategórie slabšej strany: - spotrebiteľ v spotrebiteľských sporoch

podľa § 290 a nasl. C.s.p.,
- diskriminovaná osoba v antidiskriminačných sporoch podľa § 307 a nasl. C,s,p, a
- zamestnanec v individuálnych pracovnoprávnych sporoch podľa § 316 a nasl. C.s.p..
Okrem týchto troch kategórií nie sú vylúčené i ďalšie. Zmyslom zásady (princípu) ochrany slabšej strany
nie je zvýhodňovanie tejto strany na úkor druhej strany, ale iba dorovnanie jej šancí práve v zmysle

princípu (zásady) rovnosti strán, t.j. aby obe strany skutočne disponovali rovnakými zbraňami, resp.
aby mali obe strany rovnakú "štartovaciu pozíciu". Postavenie slabšej strany je potrebné zlepšiť, resp.
korigovať len do tej miery, kým sa nedosiahne funkčná procesná rovnosť medzi stranami sporu. Na
druhej strane nesmie dôjsť k prílišnému presadzovaniu ochrany princípu (zásady) slabšej strany, pretože
to by de facto viedlo k nerovnosti strán na úkor pôvodne "silnejšej strany". Tieto princípy je potrebné

proporcionálne pomeriavať, je potrebné taktiež vyvarovať sa zneužitia jedného či druhého. Tak ako v
prípade aplikácie ostatných zásad (princípov), i tu platí predovšetkým primeranosť pri ich aplikácii.

1.10.6 Aj v prípade sporov, v ktorých nie je jednou zo strán slabšia strana v zmysle spotrebiteľ,
zamestnanec alebo diskriminovaná osoba, je potrebné v súlade so zásadou slušnosti, resp. ochrany

dobrých mravov zohľadniť určité špecifické potreby strany. Tie vyplývajú z jej zdravotného stavu, kde
pôjde predovšetkým o potrebu prihliadať na nepriaznivý či už telesný, alebo psychický zdravotný
stav alebo sociálne postavenie. Pod sociálnym (spoločenským) postavením, statusom či pozíciou sa
rozumie postavenie človeka v sociálnej štruktúre. Je ovplyvnené predovšetkým dosiahnutým vzdelaním,
príjmom, vlastníctvom, sociálnym ocenením vykonávanej profesie, podielom na moci a rozhodovaním

a ďalšími faktormi. Zohľadňovať je tak potrebné nielen negatívne, nepriaznivé sociálne postavenie,
ako je napríklad zlá finančná situácia, ale aj pozitívne, priaznivé sociálne postavenie, ktoré je spojené
napríklad s pracovnou vyťaženosťou. Uvedená zásada prihliadania na špecifické potreby strán sa
môže premietnuť napríklad do prispôsobenia miesta pojednávania, konkrétneho prístupu sudcu k stranesporu, času pojednávania, odročenia pojednávania, prestávok na pojednávaní, posúdenia žiadosti o
ospravedlnenie z pojednávania, potreby špecifických pomôcok pri účasti na pojednávaní, náhrad trov
konania atď. Prihliadanie na špecifické potreby strán nemôže byť ale na úkor zásady (princípu) rovnosti

strán.

1.10.7Žalovanánespadáanidojednejztrochkategóriíslabšejstranyataktiežjunemožnoanizaradiťdo
kategórie slabšej strany z dôvodu jej zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Nejedná sa ani o vec,
ktorej povaha si vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu a nejde ani o nerovnovážne postavenie strán

sporu. V danej veci sa jedná o spoluvlastnícky vzťah sporových strán, v rámci ktorého sa žalobca resp.
jeho predchodcovia domáha ochrany svojho práva, nakoľko v rozhodnom období neužívali spoločnú
vec, ktorú nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu užívala žalovaná, ktorá napriek vedomosti, že
jej patrí ideálna polovica podielu užívala celú nehnuteľnosť sama, investovala do nehnuteľnosti napriek
skutočnosti, že s ostatnými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode či už v súvislosti s užívaním alebo v
súvislosti s vynaložením investícií. V priebehu prejednávaného sporu poskytol súd v záujme zachovania

princípu „rovnosti zbraní“ obom sporovým stranám rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, obom sporovým
stranám poskytol pomerne rozsiahly priestor na uplatnenie svojich procesných práv, mali dostatočný
priestor tak na vyjadrenia, ako aj na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ strana sporu neoznačí dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, nesie riziko v podobe pre ňu nepriaznivého rozhodnutia.

1.11 O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vecne
potrebu priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore .

2.1 Takéto rozhodnutie v celom jeho rozsahu napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná s
návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby v celom rozsahu, viniac súd prvej inštancie, že vo veci
koná, hoci neboli splnené procesné podmienky na konanie a svojím postupom znemožnil žalovanej,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a to tým, že pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ňou tvrdené skutočnosti.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania ďalej uviedla, že výška čiastky za prenájom bola určená
neprimerane a nespravodlivo a súd neprihliadol na žiadne skutočnosti zo strany žalovanej, ktoré
dôvodila, prípadne dokladovala v konaní. V ostatnom zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, že
predmetný dom nebol až do roku 2008 udržiavaný a bol užívaný len bezdomovcami, ktorí do domu

prinášali smeti a haraburdie, pozemok nebol oplotený, stála na ňom chátrajúca garáž, ktorú bolo
potrebné zbúrať čo žalobkyňa na vlastné náklady aj zabezpečila. Zároveň vyčistila celý dom a záhradu
od náletových drevín a smetí.

2.3 Z dokazovania vyplynulo, že v rozhodnom období sa síce cena nájmu za trojizbový dom pohybovala

vo výške cca 600 eur, avšak takýto nájom bolo možné požadovať za zariadený a funkčný dom a nie za
dom, ktorý si musela vypratať na vlastné náklady, vybudovať prípojku plynu, elektriny, kúrenie, rozvody
vody, sociálne zázemie a podobne. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že dom má síce 3 izby, ale tretiu
izbu sama nevyužívala a ostatným vlastníkom nebránila v užívaní domu od roku 2001 do roku 2008.

2.4 Žalovaná uhrádzala aj všetky poplatky spojené s užívaním domu ako daň z nehnuteľností, poplatky
za vývoz komunálneho odpadu a podobne.

2.5 Súd neprihliadol ani na zámery žalobcu, ktorý potom čo nehnuteľnosť nadobudol v roku
2019 rozpredáva čiastkové podiely na nehnuteľnosti bratovi pani G., ktorá zastupovala pôvodných

majiteľov. Odo dňa nadobudnutia vlastníctva sa nikto z nových majiteľov neozval ohľadne riešenia
spoluvlastníckych vzťahov a preto si myslí, že ide o bytovú, respektíve domovú mafiu, ktorej záujmom je
prísť k vlastníctvu nehnuteľností nekalým spôsobom a toto je len ďalšia forma nezákonného obohatenia
ohľadne vymáhania peňazí za užívanie nehnuteľností.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol
odvolanie odmietnuť postupom podľa § 386 písm. d) C.s.p. dôvodiac, že odvolanie nemá náležitosti
podľa § 363 C.s.p. a pre tieto vady nemôže v odvolacom konaní odvolací súd pokračovať.
Tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní nie sú vecné a objektívne, pričom súd mal z výsledkovvykonaného dokazovania nesporne preukázanú tak existenciu podielového spoluvlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam medzi žalovanou a bývalými spoluvlastníkmi, respektíve žalobcom, ako aj skutočnosť,
že žalovaná nehnuteľnosť užívala sama a to v celom rozsahu, keďže v nej mala zriadené svoje obydlie.

Taktiežbolopreukázané,žežalovanáspoločnúvecodpočiatkuužívalabezsúhlasuaprotivôliostatných
podielových spoluvlastníkov a teda bez dohody s nimi. Nároky uplatnené v tomto konaní preto boli
dôvodné.

4.1 Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku II. rozsudku Krajský súd v Trnave ako súd odvolací,

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) pred prejednaním veci
preskúmal náležitosti odvolania (§ 363 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči výroku II.
rozsudku je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. b) C.s.p.).

4.2 Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

4.3 Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

4.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu
C.s.p. výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie spočívajúce v tom, že právo podať odvolanie

priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Pri skúmaní toho,
či bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného sa skúma to, či rozhodnutie svojím obsahom
znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t.j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej
právne postavenie (zúžením jej práv alebo rozšírením jej povinnosti) a či preto u nej existuje možnosť
požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné nerozhodnutie v jej prospech. Na to, aby bolo rozhodnutie

vydané v neprospech strany, stačí, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma na jej právach. Táto
ujma však musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená
ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t.j., ak sa môže dosiahnuť
náprava tejto ujmy, ak nie v plnom rozsahu, tak, hoci aj len čiastočne, a to zmenou alebo zrušením
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom alebo súdom prvej inštancie v rámci autoremedúry

(§ 376 C.s.p.).

4.5 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutým výrokom súdu prvej
inštancie bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Výrok takéhoto rozhodnutia žalovanú žiadnym spôsobom
neznevýhodňuje - nezhoršuje jej právne postavenie a to či už zúžením jej práv alebo rozšírením jej

povinnosti a nespôsobuje jej žiadnu ujmu na jej právach.

4.6 Keďže podmienka prípustnosti podania opravného prostriedku nebola splnená, odvolací súd sa
nemohol odvolaním meritórne zaoberať a toto odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou podľa § 386 písm. b) C.s.p..

5. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku I. a III. rozsudku Krajský súd v Trnave ako súd odvolací
(§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.2C.s.p.),súcpritomviazanýskutkovýmstavomako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovanou

nie sú dôvodné.

6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 380 eur s príslušným úrokom z omeškania a
to titulom ako nároku podielového spoluvlastníka nehnuteľností na náhradu voči inému podielovému
spoluvlastníkovi za to, že tento užíval spoločnú vec v rozsahu nad rámec svojho spoluvlastníckeho

podielu.

6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základevykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam, vec aj správne právne posúdil a
následne správne žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v
odvolaním napadnutej časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku v preskúmavanej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových,

či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

Neobstojí námietka žalovanej, že výška čiastky za prenájom bola určená neprimerane a nespravodlivo
a súd neprihliadol na žiadne skutočnosti zo strany žalovanej ktoré dôvodila, prípadne dokladovala v

konaní, nakoľko táto cena nájmu bola súčasťou skutkových tvrdení žalobcu pri jeho procesnom útoku
vedenom voči žalovanej v tomto konaní, podporená listinným dôkazom - potvrdením realitnej kancelárie
REALFIN Markt s.r.o., Vajanského 58, Piešťany a tak bola súdom prvej inštancie zistená z dôkazu v
konaní predloženého žalobcom a žalovaná v konaní v rámci svojej procesnej obrany nepreukázala jej
neprimeranosť - účinne nevyvrátila skutkové tvrdenia a dôkaz žalobcu. Pre rozhodnutie vo veci bolo

nepodstatným, že predmetný dom nebol až do roku 2008 udržiavaný a bol užívaný len bezdomovcami,
ktorí do domu prinášali smeti a haraburdie, pozemok nebol oplotený, stála na ňom chátrajúca garáž,
ktorú bolo potrebné zbúrať čo žalobkyňa na vlastné náklady aj zabezpečila a že žalobkyňa vyčistila
celý dom a záhradu od náletových drevín a smetí, ako ani bez ďalšieho, že uhrádzala aj všetky
poplatky spojené s užívaním domu ako daň z nehnuteľností, poplatky za vývoz komunálneho odpadu a

podobne a napokon ani námietka, že žalobca potom čo nehnuteľnosť nadobudol v roku 2019 rozpredáva
čiastkové podiely na nehnuteľnosti bratovi pani G.. Obdobne neobstojí ani námietka žalovanej, že
sama nevyužívala tretiu izbu v dome a ostatným spoluvlastníkom nebránila v užívaní domu, nakoľko z
dokazovania jednak takéto závery nebolo možné vyvodiť a na druhej strane bol v konaní preukázaný
pravý opak a to, že nehnuteľnosti užívala sama v celom rozsahu. Pokiaľ ide o vec samu odvolací súd

napokon konštatuje, že žalovaná v odvolacom konaní nepredniesla žiadne nové námietky, s ktorými
by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie
ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozhodnutia.

9. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o
náhrade trov konania.

10. S ostatnými námietkami žalovanej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

11.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok

na náhradu trov konania.

11.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.11.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).