Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120206063
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120206063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
X, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o, Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a primerané finančné zadosťučinenie,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/91/2020 - 37 zo dňa
07.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku V., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená
v Zmluve o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2013 a to Úverových zmluvných
podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. v časti Čo by ste mali vedieť o svojom úvere bod

14 v znení: „Dôsledky neplácania úveru:
Prvá upomienka - 5 eur. Neúčtuje sa pokiaľ sa jedná o úplne prvú upomienku, ktorú Vám za dobu
trvania zmluvy zasielame.
Opakovaná upomienka - 12 eur. Môžete dostať maximálne dve spoplatnené upomienky za kalendárny
mesiac, po zosplatnení ich už neposielame. Zosplatnenie je výzva k úhrade celého čerpaného dlhu.
Sankcia za dlhšie omeškanie - 17 eur. Táto sankcia sa účtuje iba jeden krát počas trvania zmluvy a to
obvykle pri omeškaní dlhšom než kalendárny mesiac.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Druhým

výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.06.2013 a to v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. v hlave 5.
Podmienky splácania úveru § 4, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať číslo úverovej
zmluvy, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený Spoločnosťou. Neuvedenie správneho
variabilného symbolu je považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými
právnymi dôsledkami.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tretím výrokom zaviazal žalovaného
zaplatiťžalobcovi200eurvlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Piatymvýrokomvprevyšujúcej

časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol štvrtým výrokom tak, že žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti konkrétnych zmluvných
podmienok Zmluvy o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2013, ktoré sú uvedené
v časti: Čo ste mali vedieť o svojom úvere bod 14 a v Hlave 5 Podmienky splácania úveru § 4,

ktorých znenie konkretizoval. Tiež sa domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré
vyčíslila sumou 600 eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť tvrdiac,
že nie sú splnené podmienky na jej vyhovenie.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 1; § 52 ods. 1 - 4; § 53 ods. 1

- 3, 5; § 54 ods. 1-2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1; § 3 ods. 3 a 5 z. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 298 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku zistil, že žalobca
a žalovaný uzavreli dňa 24.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorejžalovanýposkytolžalobcoviúvervovýške400eur,ktorýsažalobcazaviazalvrátiťv36mesačných
splátkach po 22,80 eur.

4. V zmluve, a to v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. bolo
uvedené v časti: Čo by ste mali vedieť o svojom úvere?, v bode 14:
„Dôsledky nesplácania úveru:
Prvá upomienka - 5 eur. Neúčtuje sa pokiaľ sa jedná o úplne prvú upomienku, ktorú Vám za dobu
trvania zmluvy zasielame.

Opakovaná upomienka - 12 eur. Môžete dostať maximálne dve spoplatnené upomienky za kalendárny
mesiac, po zosplatnení ich už neposielame. Zosplatnenie je výzva k úhrade celého čerpaného dlhu.
Sankcia za dlhšie omeškanie - 17 eur. Táto sankcia sa účtuje iba jeden krát počas trvania zmluvy a to
obvykle pri omeškaní dlhšom než kalendárny mesiac. “
V zmluve a to v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. v hlave 5.

Podmienky splácania úveru § 4, je uvedené:
„Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať číslo úverovej zmluvy, prípadne iný variabilný symbol
písomne oznámený Spoločnosťou. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je považované za
neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami.“

5. Žalobkyňa z úveru reálne splatila 2.400,74 eur, čo medzi stranami nebolo sporné.

6. Prvoinštančný súd považoval uvedenú úverovú zmluvu za spotrebiteľskú s poukazom na charakter
zmluvných strán a za zmluvu „formulárovú“.
7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedol, že sa zaoberal

naliehavým právnym záujmom na určení ich neprijateľnosti so záverom, že tento vyplýva priamo zo
zákona, najmä § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. a judikatúry Krajského súdu v Prešove a NS SR, tiež
poukázal na § 289 ods. 1 CSP.

8. Následne skúmal či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa
ktorého bola dojednaná. Po preskúmaní podmienok v predmetnej úverovej zmluve dospel k záveru, že
napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na rozsudky Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 6Co/126/2012 a sp. zn. 17Co/115/2017, Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
9Co/350/2012 ako aj rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 03.05.2011 ( 17U 192/10).

9. Čo sa týka zmluvnej pokuty, tak aj túto súd vyhodnotil ako zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. K vyššie uvedenému poukázal aj na názor
vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.09.2011 sp. zn. 3Co/3/2011. V predmetnej
úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) dohodnutý
niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania a zmluvná pokuta, ktorej suma bola určená bez ohľadu na
dobu omeškania (aj keď v zmluve je uvedené obvykle pri omeškaní dlhšom ako kalendárny mesiac) a

sumu, s ktorou je žalobca ako klient v omeškaní, jednotnou sumou a takto v prípade omeškanie len s
jednou splátkou by pokuta predstavovala viac, ako polovicu sumy mesačnej splátky, takže nepochybne
ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.10. K podmienke v hlave 5. Podmienky splácania úveru § 4 uviedol, že aj táto podmienka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne uhradil.

Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky dostal do omeškanie, čo je
nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje dostatočnými technickými prostriedkami,
abyajvprípadesplátky,ktoráneobsahujevariabilnýsymbol,aleboobsahujeneprávnyvariabilnýsymbol,
túto priradil k správnej zmluve.

11. V ďalšom uviedol, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany
spotrebiteľa na plnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné
takéto podmienky vyhlásiť za neplatné. Upomienky, Zmluvnú pokutu a aj nezapočítanie splátky

v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednané, pretože úverová zmluva je
typickou formulárovou listinou, ktorá podlieha súdnej kontrole. Dohodnuté upomienky, zmluvná pokuta
a nezapočítanie splátky sú preto podľa súčasnej súdnej praxe považované za neprijateľné, lebo
boli vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa.
Predmetné zmluvné podmienky už boli viac krát vyhlásené za neprijateľné (poukázal na rozsudok

Okresného súdu Prešov zo dňa 03.09.2015, sp. zn. 9C/34/2015, rozsudok Okresného súdu Prešov zo
dňa 04.04.2018, sp. zn. 24Csp/26/2017,), a preto je žalovaný povinný zdržať sa ich použitia. Ak napriek
tomu na nich trvá, čo vyplýva aj z vyjadrenia k žalobe, súd ich opätovne vyhlásil za neprijateľné.

12. K nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie s poukazom na § 3 ods. 3 a ods. 5 z.č.

250/2007 Z.z. uviedol, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.V konaní bol základný predpoklad na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
preukázaný tým, že žalovaný ako predávajúci používaním neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej

zmluve porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Vzhľadom na formulárový charakter je
pritom zrejmé, že v danom prípade to bol práve žalovaný, kto tieto ustanovenia pripravil a zakomponoval
do spotrebiteľskej zmluvy. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo
žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.

13. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia pre žalobcu prvoinštančný súd považoval sumu
200 eur (50,- eur za neprijateľnú podmienku v časti „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere“ bod 14 a
150,- eur za neprijateľnú podmienku v hlave 5. Podmienky splácania úveru § 4). Túto sumu považoval
súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa.

Priznané finančné zadosťučinenie je odmenou pre žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd však nesúhlasil s
celou výškou, akú si žalobca uplatnil. Vzhľadom na okolnosti veci a skutočnosť, že žalobcovi žiadna
ujma v súvislosti s týmito zmluvnými podmienkami nevznikla, keď mu nebol účtovaný ani poplatok za
upomienku, ani zmluvná pokuta a ani nedošlo k neuznaniu splátky, ustálil ako dôvodnú, primeranú a

zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti výšku primeraného finančného zadosťučinenia v
sume 200,- eur, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca bol v konaní úspešný v
časti určenia neprijateľných zmluvný podmienok v celom rozsahu a v časti primeraného zadosťučinenia

v základe nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu.
Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že pri vyčíslení sa
bude vychádzať z priznanej sumy.

15. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku V., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej

časti zamietol, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodňoval §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Rozhodnutie o vyhlásení neprijateľných zmluvných podmienok a
priznaní primeraného finančného zadosťučinenia považoval za nedôvodné a nepodložené. K priznaniu
finančného zadosťučinenia s poukazom na § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z žalovaný uviedol, žepredpokladom priznania je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu
ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Práva žalobcu neboli úverovou
zmluvnou žiadnym spôsobom poškodené. Nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, aby úverovou zmluvou

č. XXXXXXXXXX došlo k porušeniu práv alebo povinností zo strany žalovaného voči žalobcovi.
Predmetné rozhodnutie sp. zn. 20Csp/91/2020 za také nemožno považovať, lebo toto ešte nenadobudlo
právoplatnosť a ním boli vyhlásené neprijateľné zmluvné podmienky, nie uplatnenie porušenia práv
alebo povinností. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že zo strany žalovaného
skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa podľa

osobitných predpisov. Tiež nebola splnená ďalšia podmienka a to také porušenie práv a povinností,
ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa.

16. K primeranému finančnému zadosťučineniu tiež uviedol, že ďalšou podmienkou na jeho priznanie
je nielen porušenie z. č. 250/2007 Z.z., ale aj iných predpisov. Žalobca neuviedol, akým spôsobom mal
žalovaný jeho práva a povinnosti ako spotrebiteľa poškodiť. Iba konštatovanie, že zmluva obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky nemôže mať za následok poškodenie spotrebiteľa. Nevyhnutným v
konaní bolo aj skúmať hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal v čom pociťoval
porušenie svojich práv, s akými dôsledkami, a prečo požadoval primerané zadosťučinenie až v žalovanej
výške 600 eur. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je odradiť dodávateľa od
nekalých praktík, ale nemá byť nástrojom obohatenia. Vyplatenie žalovanej sumy pre nepoctivého

žalobcu, ktorý sám porušuje zmluvné povinnosti, by spôsobilo žalovanému škodu, preto jeho nárok je
nedôvodný a v rozpore s cieľom normy upravujúcej primerané finančné zadosťučinenie. Ak by žalobcovi
mal žalovaný zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur, dostal by sa do pozície, že by žalobcovi
neposkytol úver, ale dar. Namiesto rovnosti strán sporu by duplicitne sankcionovanie spôsobilo vznik
nerovnováhy v neprospech žalovaného - dodávateľa. Pritom by takto bola podporená špekulatívnosť

spotrebiteľov, kedy súd v prípade podania žaloby nielen by vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov,
ale pri priznaní umelo navyšovaného primeraného finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania
úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru,
čo aplikuje na všetkých svojich úverových zmluvách aj samotný žalobca. Poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/91/2012, sp. zn. 29Co/105/2016, sp. zn. 17Co/17/2018 a

9Co/50/2018 na podporu svojich záverov. Tvrdil, že žiadna ani len hrozba ujmy žalobcovi nevznikla. Je
preto nedôvodné a neadekvátne zamieňať inštitút bezdôvodného obohatenia s inštitútom primeraného
finančného zadosťučinenia. Pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného
zadosťučinenia by sa z poskytnutia úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa
ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Je to aj prípad žalobcu, ktorá má so žalovaným uzatvorených

niekoľko zmlúv, pričom všetky žaluje, a následne si z každého konania uplatňuje aj primerané
finančné zadosťučinenie. Už tento samotný dôvod vyvracia splnenie hypotézy právnej normy uvedenej
v ustanovení § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. Na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nepostačuje, že dodávateľ porušil svoje povinnosti. Toto nemôže slúžiť neprimeranému finančnému
obohacovaniusaspotrebiteľov.Vprincípebytoznamenalo,žezajednonedodržanienáležitostíúverovej

zmluvy by bol postihnutý dvakrát, a to vydaním bezdôvodného obohatenia a priznaním primeraného
finančného zadosťučinenia, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Poukázal na odôvodnenia
rozsudkuOkresnéhosúduNitrač.k.12C/299/2012-323zodňa29.01.2014,akoajrozsudkuOkresného
súdu Nové mesto nad Váhom zo dňa 18.04.2019 sp. zn. 10C/44/2017. Žalobcovi v danom prípade
nehrozilo ani len potenciálne riziko ujmy, ale tento sa snaží vyťažiť výhody a finančné prostriedky. Súdy

by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky a následne im ešte priznať primerané
finančné zadosťučinenie. Žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako spotrebiteľ, teda
slabšia strana. Neznamená to, že mu bude poskytnutá bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako strane
silnejšej, bez ohľadu na platné právo. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť
na finančné obohatenie sa žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody. Poukázal na to, že

žalobca nezaplatil ani samotnú istinu poskytnutého úveru. Upriamil pozornosť tiež na odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/36/2020, ktorým bol zmenený napadnutý rozsudok tak,
že bola priznaná suma 50 eur a žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá. Navrhol preto napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a priznať
žalovanému náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

17. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadrila.18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 31.05.2021 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

19. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením rozhodnutia v napadnutom rozsahu, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že
napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220
CSP.

20. Vo vzťahu k žalobe žalobcu čo do vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok odvolací súd
uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13 nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje
a v tejto súvislosti dokonca nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred napadol. Cieľ,
ktorým je posilnenie ochrany spotrebiteľa, totiž nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami spotrebitelia boli
povinní namietať nekalý charakter zmluvnej podmienky. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť len

v prípade, ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku. Vnútroštátny
súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak takúto podmienku považuje za nekalú, zdrží sa jej
uplatnenia, s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomuto nenamieta (viď rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo 04.06.2009, PANNON GSM, C-243/08, 2009 I-04713).

21. Oprávnenosť súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva z ust. § 298 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. CSP. Za situácie, keď vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky sa dovoláva
strana sporu priamo v žalobe, je povinnosťou súdu o tom rozhodnúť. Už samotné znenie zmluvných
podmienok uvedených v bode 14. a v hlave 5, § 4 evokuje ich neprijateľnosť. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu takéto podmienky spĺňajú kritéria neprijateľnosti a predstavujú neprijateľné zmluvné
podmienky, majúcu za následok nevyvážený vzťah veriteľa a dlžníka. Nerešpektujú totiž rovnovážne
postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi, voči ktorému neboli dohodnuté žiadne prípadné
sankcie pre prípadné nesplnenie si zmluvných povinností. Z daného stavu je možné vyvodiť, že to
žalovanému ako dodávateľovi umožňuje presadiť jeho ekonomické záujmy, čím rovnako zakladá hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie
nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je absolútne neplatná. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v
rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa

Občianskeho zákonníka. Takáto sporná zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo v § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy sa použije výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Rovnako nebolo tiež preukázané, aby predmetné zmluvné podmienky boli
individuálne dohodnuté. Všetky uvedené skutočnosti podporujú záver o nutnosti vyslovenia uvedených

zmluvných podmienok za neprijateľné. Takéto vyslovenie navyše nie je viazané zákonom iba v čase
prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Ba odvolací súd má za to, že aj v prípade
neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Aj v prípade vyhodnotenia ako absolútne neplatnej úverovej zmluvy uzavretej zmluvnými stranami,
sú neprijateľné všetky jej dojednania, vrátene zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosti by sa

spotrebiteľ domáhala ( vid rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2016 zo dňa 24.11.2015).

22. Ak zákon sám v ust. § 298 CSP dáva súdu možnosť vo veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu,
aj bez návrhu výslovne uviesť vo výroku rozsudku znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, jej určenie
za neprijateľnú musí súd rešpektovať o to viac, ak je takéto určenie uplatnené žalobou. Pre toto určenie

nie je potrebné preukazovať ani naliehavý právny záujem, lebo vyplýva zo zákonných ustanovení. K
uvedenému už bol zaujatý právny názor aj v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít.23. Ani odvolacie námietky žalovaného, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie nesprávne vec
právne posúdil, lebo podľa odvolateľa nie sú splnené zákonné predpoklady podľa § 3 ods. 5 z. č.
250/2007 Z.z., nie sú dôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca si svoj nárok na primerané finančné

zadosťučinenie uplatňuje v súvislosti s predmetným konaním, v ktorom bol úspešným žalobcom aj
čo do určenia neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok, špecifikovaných v petite rozsudku
vo výrokoch I. a. II., vyplývajúcich z Úverových podmienok ku Zmluve o hotovostnom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2013. Ak by súd neurčil uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné,
hrozilo by žalobcovi, že by žalovaný mohol voči nemu uplatňovať sankcie z nich vyplývajúce a to až do

doby úplného vrátenia úveru, a to ako poplatky za upomienky, na ktoré nemá nárok, a tiež by mohol
považovať za neuhradenú splátku úveru v prípade neuvedenia variabilného symbolu na platbe.

24. Odvolací súd preto rovnako, ako aj súd prvej inštancie má za to, že v danej veci boli splanené
zákonné podmienky na vyhovenie žaloby tak, ako o nej bolo rozhodnuté. Žalovaný v súvislosti s
uvedenou úverovou zmluvou sa mohol obohatil na úkor spotrebiteľa- žalobcu. Konanie žalovaného,

ktorý v úverovej zmluve, uzavretej so žalobcom, ktorá obsahuje ustanovenia, ktoré boli v rozpore so
zákonom, je nutné považovať za porušenie práva spotrebiteľa - žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že
žalobca si aktívne uplatňuje svoje práva ako spotrebiteľ v danom konaní a je čo do určenia neplatnosti
zmluvných podmienok úspešný. Z uvedeného vypláva, že tvrdenie odvolateľa, že nie je splnený
predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je správnym. Je preto možné z

uvedeného vyvodiť, že práve porušením povinnosti žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy došlo
k situácii, že žalobca sa oprávnene domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, ako to
bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie vo výrokoch I. a II. , lebo bez uvedeného určenia by sa žalovaný
mohol domáhať nárokov voči žalobcovi, a to zaplatenia súm, na ktoré by nemal nárok.

25. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

26. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladu, ktorým je úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismiodsubjektu,ktorýzatozodpovedá.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia

neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy aj o existencii nejakej
ujmy. Je totiž bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla alebo nie, pretože aj podľa §
3 ods. 5 druhá veta cit. zákona, účinného do 09.06.2013 postačovala iba možnosť vzniku takejto ujmy,
čo aktuálne znenie uvedeného ustanovenia ani nevyžaduje. Je preto potrebné vychádzať z toho, že
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

27. Odvolací súd ešte dodáva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen
vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, čo v danom

prípade bolo splnené týmto konaním, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom,
prípadne aj ich právnym nástupcom, uplatnenému nároku. V prejednávanom prípade si žalobca
aktívne, podaním žaloby o určenie neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok, uplatnil svoje
práva proti žalovanému.28. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti s tým, že žalovaný sa mohol na jeho úkor bezdôvodne

obohatiťosumymuneprináležiace,ktorévdanomčaseaniniejemožnévyčísliť(nedásakonkretizovať,
napr. koľko upomienok by žalobcovi zaslal). Preto suma 200 eur, ktorá bola súdom prvej inštancie
priznaná ako zadosťučinenie z pôvodne žalovanej sumy 600 eur, je aj podľa názoru odvolacieho
súdu dôvodnou a primeranou. Je potrebné dodať, že ustálenie výšky primeraného finančného
zadosťučinenia je realizované na základe úvahy súdu, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové

pochody odôvodnil aj čo sa týka uvedeného, pričom súd druhej inštancie nemal dôvod vstupovať
do jeho úvahy. Aj odvolací súd má za to, že priznaná suma 200 eur zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a mala by odradiť dodávateľa od ďalšieho
prípadného porušovania práv spotrebiteľov. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
bolo prihliadnuté na všetky skutkové okolnosti daného prípadu. Je pritom potrebné opätovne zdôrazniť,
že je bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia to, či ujma

spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože nie je, podľa aktuálneho znenia právnej úpravy v § 3 ods. 5 cit.
zákona požadovaná ani prípadná hrozba ujmy, no pri určení výšky finančného zadosťučinenia je
možné vychádzať z hroziacej ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenia práva
spotrebiteľa - žalobcu žalovaným je priznaná výška finančného zadosťučinenia určená súdom prvej
inštancie vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu primeraná.

29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom
na porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol
na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná výška
priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu

a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

30. Odvolací súd tiež konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza
právne dôvody, pre ktoré bolo žalobe v časti vyhovené. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď uznesenie NS SR zo

dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn.
I. ÚS 188/06).

31. Keďže v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na

zistený skutkový stav.

32. Odvolací súd ešte uvádza, že zákon nevylučuje, aby v jednom konaní si spotrebiteľ uplatnil žalobou
určenie neplatnosti konkrétnych zmluvných dojednaní a zároveň, aby žiadal o zaplatenie finančného
zadosťučinenia tak, ako je v danom konaní. Ak sa preukáže oprávnenosť žaloby čo do určenia

neplatnosti zmluvných podmienok, vzniká zákonný nárok na to, aby sa spotrebiteľ zároveň domáhal aj
zaplatenia finančného zadosťučinenia tak, ako to bolo v tomto konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.01.2015, sp. zn. 7Co/477/2014, ktorým
bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Martin z 15.04.2014 č. k. 21C/286/2010 - 371, a to v konaní
o neplatnosť úverovej zmluvy a o zaplatenie finančného zadosťučinenia v konkrétnej sume. Uvedené

rozhodnutia boli predmetom konania aj Najvyššieho súdu SR vo veci 7Cdo/442/2015.

33. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015 vyplýva, že v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonovpod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinností je treba rozumieť úspešné uplatnenie
konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nároku na náhradu škody, na
vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej

povinnosti používanej v spotrebiteľskej zmluve.
34. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.

35. K výroku rozsudku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správne bola žalobcovi priznaná
ich náhrada v rozsahu 100 %. Keďže žalobca bol úspešný čo do uplatneného nároku o
vyslovenie neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok a čo do základu primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška priznanej sumy vyplývala z úvahy súdu, bolo namieste žalobcovi aj s
poukazom na čl. 3 CSP priznať nárok na 100 % náhradu trov konania. Odvolací súd len dodáva, že

výpočet priznanej náhrady trov konania bude vychádzať z prisúdenej sumy.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výrokov I., II., III. a IV. ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

37. Keďže odvolanie nebolo podané proti V. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá, tento výrok v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a nasl. CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol voči v dovolacom konaní
neúspešnému žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Aj o
výške trov odvolacieho konania, vypočítanej tiež z prísudku, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 vo vzťahu
k výroku III. a časti výroku IV., ktorá sa vzťahuje na trovy konania o nároku na primerané finančné
zadosťučinenie a v pomere hlasov 3:0 vo vzťahu ku zvyšku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).