Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218645
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5115218645.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobkyne: H.. Q. W., F..

XX.XX.XXXX, T. XXX XX E.Š. Č.. XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA &
Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: ČSOB stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, v spore o neplatnosť zmluvy o medziúvere a
stavebnom úvere, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, žezmluvaomimoriadnommedziúvereastavebnomúvereč.XXXXXXXX/XXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 35 799 200 ako veriteľom,
E.. S. W.E., F.. XX.XX.XXXX ako dlžníkom a H.. Q. W., F.. XX.XX.XXXX ako spoludlžníkom, je v časti

týkajúcej sa žalobkyne n e p l a t n á .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX s jej opravou a doplnením doručenou dňa
31.07.2015sažalobkyňadomáhalaurčenia,žezmluvaomedziúvereastavebnomúvereč.XXXXXXXX/
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi E.. S. W. (manželom žalobkyne) ako dlžníkom
a ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako spoludlžníkom, je voči žalobkyni
neplatná. Zo skutkových tvrdení žaloby vyplýva najmä, že dňa XX.XX.XXXX K. E.. S. W. ako dlžník

a žalovaný ako veriteľ zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol
dlžníkovi finančné prostriedky v sume XX.XXX,- eur. Žalobkyňa koncom roka 2014 zistila, že jej manžel
podpísal zmluvu nielenže bez jej výslovného súhlasu, ale bez jej súhlasu a vedomia použil jej osobné
údaje uvedené v občianskom preukaze a v jej mene podpísala predmetnú zmluvu iná osoba, resp. jej
manžel. Preto sa dovolávala ustanovenia § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého pokiaľ ide o bežné veci týkajúce sa spoločných vecí manželov, môže ich vybavovať každý z
manželov, ale v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Takýto právny úkon - zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere nemožno považovať za bežnú vec. K
naliehavému právnemu záujmu na tomto určení uviedla, že neudelila manželovi súhlas v žiadnej forme
a jedine súd môže svojim rozhodnutím určiť neplatnosť zmluvy voči nej a odstrániť stav právnej neistoty,
bezktoréhobybolopostaveniežalobkyneneisté,aajkeďdochádzakplneniuzmluvy,žalovanýpovažuje
žalobkyňu za spoludlžníka.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala

základ vo vzťahu k podpisu žalobkyne na zmluve, ktorý bol v súlade so zákonom č. 499/2001
Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami úradne overený dňa
04.02.2014 na matričnom úrade Piešťany pod č. 779/2014. V žalobe sa len uvádza, že žalobkyňa
zmluvu nepodpísala, o poskytnutí záväzku nemala žiadnu vedomosť. Vzhľadom na legalizáciu podpisužalobkyne, žalovaný má jednoznačne za to, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo aj zo strany
žalobkyne, až kým sa nepreukáže opak.

3. Okresný súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. 40C/298/2015-182 zo dňa 06.06.2017. Určil,
že zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je voči
žalobkyni neplatná. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie vyslovil
v rozhodnutí názor, že žaloba je s poukazom na výpoveď manžela žalobkyne (pôvodne v postavení
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) a závery znaleckého posudku dôvodná. Pokiaľ išlo o trovy

konania, súd prvej inštancie aplikoval § 257 CSP, pričom okolnosti hodné osobitného zreteľa videl v tom,
že žalovaný v konaní dokázané skutočnosti nevyvolal a nemohol ich ovplyvniť, pričom sám žalovaný bol
konaním manžela žalobkyne poškodený.

4. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd danú vec nesprávne
právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný namietal aplikáciu
§ 137 písm. c) CSP, nevysporiadanie sa s charakterom listiny s overovacou doložkou ako verejnou
listinou,nejednoznačnosťouznaleckéhoposudku,skutočnosťou,žežalobkyňasadomáhalaneúčinnosti
zmluvy a súd rozhodol o jej neplatnosti. Naviac súd žalovanému nedoručil podanie žalobkyne označené

ako oprava a doplnenie, ktorým podaním sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy, resp. jej
neplatnosti voči žalobkyni.

5. Krajský súd v Žiline rozhodnutím č.k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok
okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd ako opodstatnenú vyhodnotil odvolaciu

námietku žalovaného, že mu zo strany súdu nebolo doručené podanie žalobkyne zo dňa 30.05.2015
(oprava návrhu), pričom o tomto návrhu súd prvej inštancie ani nerozhodol. Uvedeným postupom
okresného súdu žalovaný nemohol uplatňovať svoje práva a zvoliť k tomu adekvátne prostriedky
procesnej obrany. Krajský súd v rozhodnutí uložil okresnému súdu, aby sa vysporiadal s návrhom
žalobkyne na opravu návrhu a vo veci opätovne rozhodol.

6. Po vrátení veci súd uznesením č.k. 40C/298/2015-239 zo dňa 09.08.2018 pripustil zmenu žaloby
v znení: „Súd určuje, že Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo
dňa 30.01.2014 uzatvorená medzi E.. S. W., T. E. Č.. XXX, XXX XX E., Slovenská republika, dátum
narodenia XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX ako dlžníkom, ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom

Radlinského 10, Bratislava 813 23, Slovenská republika, IČO: 35799200, registrácia OR OS Bratislava,
oddiel Sa, vložka č. 2590/B ako veriteľom a H.. Q. W., T. E. Č.. XX5, 010 01 Mojš, Slovenská republika,
C. F. XX.XX.XXXX, S..Č.. XXXXXX/XXXX ako spoludlžníkom je voči žalobcovi, teda v časti týkajúcej
sa PaedDr. Tatiana Závodská, bytom E. Č.. XXX XXX XX E., Slovenská republika, C. F. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX ako spoludlžníka neplatná. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

žalobcu trovy konania ako aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslime v lehote, a to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“

7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav nasledovne.

8. Z posudzovanej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že táto bola uzavretá
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Predmetnú zmluvu mala ako spoludlžník uzavrieť i
žalobkyňa, t.j. mala ju dňa 04.02.2014 podpísať na matričnom úrade v Piešťanoch.

9. Z fotokópie z knihy osvedčovania pravosti podpisov z roku 2014, bez doložky osvedčenia podpisov
(Mestský úrad Piešťany uviedol, že nevyhotovuje fotokópie listín, na ktorých podpis osvedčuje a nie je
možné ako dôkazný materiál poskytnúť celú osvedčovaciu knihu, nakoľko je to jediný originál) vyplýva,
že je v nej uvedený (údajný) podpis žalobkyne.

10. Z predloženého znaleckého posudku č. 7/2017, vypracovaného znalkyňou PhDr. PaedDr.
Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa)
vypracovaného dňa 31.01.2017 vyplynul záver, že vyhodnotením nálezov s ohľadom na charakter
sporného podpisu, kvalitu porovnávacích podpisov - podpis zmluvnej strany v riadku za označením „J.H.. Q. W.“ na zmluve o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXX zo dňa 30.01.2014
s vyššou mierou pravdepodobnosti nepatrí žalobkyni.

11. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu
doplnila, že ak by dlžník - S. W. (manžel žalobkyne) prestal splácať úver, zasiahlo by to životnú úroveň
žalobkyne, ako aj jej deti. Súčasne dala do pozornosti, že bolo podaných viacero žalôb s podobným
obsahom, čím sa žalobkyňa dostáva do vážnej situácie. Ďalej uviedla, že o existencii zmluvy s ČSOB sa
dozvedelaniekedyvlete(júl)2014náhodnezvýpisov,vktorýchvidelaúhrady,oktorýchaninevedela,že

ich domácnosť má. Nevedela, z akého dôvodu manžel potreboval peniaze, pretože nič hmotné nekúpili,
nič nepotrebovali. Zisťovala u manžela, o aké úhrady ide, najskôr ich zatajoval, hádali sa kvôli tomu,
vyhrozila sa mu rozvodom. Nakoniec sa jej priznal k pôžičke s ČSOB, aj k tomu, že ju podpísal za ňu.
K rozvodu manželstva sa neuchýlila, pretože majú malé deti a manžel je dobrým otcom. Na úhrade
úveru sa podieľa manžel, dôvera je vážnym spôsobom medzi nimi narušená. Keby sa niečo stalo s ich
manželstvom alebo manžel by prestal splácať úver, nedokázala by ho platiť. V období podpísania tejto

zmluvy mali vlastné bývanie, ona bola na materskej dovolenke. Okrem toho, tiež v lete 2014, zistila
ďalšíchdvochveriteľov,vtýchtoprípadochpostupovalarovnako,tietoďalšiezmluvy-sPoštovoubankou
a Cetelemom, ku ktorým sa nevedela bližšie vyjadriť, nepodpísala. Vie o tom, že manžel má aj ďalšie
úvery hlavne s nebankovými spoločnosťami, ku ktorým nebol potrebný jej podpis. Určite by s takýmto
zadlžovaním do budúcnosti nesúhlasila. V tom čase mali jeden manželov príjem - cca 1.500,- eur a

rodičovský príspevok cca 203,- eur, ktoré im pokryli splátky hypotekárneho úveru (330,- eur mesačne)
a na ďalšie splátky by určite nepristúpila. Ďalšími výdavkami boli výdavky na domácnosť a škôlku, iné
mimoriadne výdavky nemali. V januári 2013 sa naťahovali do vlastného rodinného domu, ktorý bol
zariadený. BSM majú zrušené rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.12.2014, pre narušenie
dôvery ako poistku do budúcnosti.

12. Na pojednávaní žalovaný poukázal na perfektný právny úkon, ktorý obsahuje overené podpisy
špecifikovaných osôb. Uviedol, že nemá pochybnosť s výnimkou vedomosti tohto sporu, že by
právny úkon žalobkyňa nepodpísala. Žalovaný tento spor nezavinil, nijakým spôsobom nemal možnosť
zasiahnuť do uzatvorenia tohto právneho vzťahu tak, aby sa predišlo prípadnej situácií tvrdenej

žalobkyňou. Na základe takéhoto skutkového stavu žiadal žalobu zamietnuť. Navrhol zabezpečiť výpis
z knihy osvedčovania podpisov Mesta Piešťany a vypočuť pracovníčku, ktorá overenie vykonávala
na preverenie tvrdení žalobkyne. Navrhovaný spôsob preverenia tvrdení žalobkyňou považoval za
účelnejší, pred trovami znaleckého dokazovania smerujúci k prípadnému preukázania pochybenia
pracovníčky matričného úradu.

13. Z výpovede, v tom čase vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, S. W. súd zistil, že potreboval
peniaze, pretože nejaké peniaze investoval, o čom jeho rodina nevedela. Sčasti vlastné peniaze a
sčasti požičané peniaze požičal fyzickej osobe. Asi po 2 rokoch sa dozvedel, že tieto peniaze od neho
fyzická osoba vylákala. Keďže v celej investícií neboli len jeho peniaze, hľadal riešenie ako tieto

peniaze vrátiť. Využil služby či už bánk alebo nebankových subjektov, voči ktorým si zatiaľ dlhy spláca.
Odkedy sa v rodine prevalila táto informácia, žiaden úver si nezobral, je v kontakte s jeho hlavným
dlžníkom, len splatnosť toho dlhu je neskoršia. Rodina z týchto úverov nevidela ani cent, všetko išlo na
splátky fyzickým osobám, od ktorých si peniaze požičal. Manželke nevedel uvedenú situáciu vysvetliť.
Zdalo sa mu, že úver o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere mu pomôže. Pracovník banky

mu uviedol, že bude potrebný aj podpis manželky. Túto skutočnosť sa dozvedel až potom, ako boli
odkonzultované všetky podmienky zmluvy. Keďže s týmito peniazmi počítal, vyriešil to cez Matričný úrad
v Piešťanoch. V tom čase mal k dispozícií pas manželky, na tom matričnom úrade to nebol problém.
Ďalej sa nechcel vyjadrovať priamo k podpisovaniu zmluvy, so všetkými dôsledkami však uviedol,
že manželka túto zmluvu nepodpísala. Konajúcu pracovníčku pri overovaní podpisu nepoznal. Nemal

dôvod podviesť banku, splátkový kalendár voči banke je dodržiavaný. Banka mu na základe tohto úveru
poskytlapolovicualebo70%dohodnutejsumy,potomdoplatilazvyšok.Splátkytýchtoúverovsarealizujú
z rozpočtu rodiny a sčasti sa snaží privyrobiť brigádou na ich splácanie.

14. Z výpovede svedkyne W. Š. súd zistil, že pracuje na Mestskom úrade v Piešťanoch, jej hlavnou

náplňou je osvedčovanie podpisov. Svedkyňa opísala bežný postup pri overovaní podpisov. K prípadu,
keď sa nevie osoba žiadajúca osvedčiť podpis preukázať občianskym preukazom, môže predložiť
cestovný pas alebo vojenskú knižku. Iný doklad nie je prijateľný. Ak predloží pas, nevypisuje sa bydlisko
osoby, ktoré nie je v pase uvedené. Na základe predloženej kópie knihy podpisov zabezpečenej kpredmetnej zmluve uviedla, že overenie podpisu sa týkalo zmluvy o mimoriadnom medziúvere z ČSOB
s uvedeným číslom, podpis na zmluve bol overený pod č. XXX v roku 2014, osvedčenie bolo vykonané
z ich strany 04.02.2014. Keďže nie je uvedené bydlisko, klientka osvedčovala podpis s cestovným

pasom a na druhej strane je uvedené číslo pasu, boli predložené 3 zmluvy, bol zaplatený poplatok, číslo
pokladničného bloku a podpis pracovníčky, ktorý je jej. Osoba, ktorá overuje podpis musí byť prítomná.
V prípade predloženia splnomocnenia by bol postup pri overovaní iný, táto skutočnosť by bola uvedená
v osvedčení - boli by uvedené údaje osoby, ktorá zastupuje a v knihe by bolo uvedené, na základe
akého splnomocnenia, vyžaduje sa overené splnomocnenie matričným úradom alebo notárom. Na tento

konkrétny prípad overenia podpisu si nepamätala, po predložení originálu zmluvy nepomenovala žiadnu
zvláštnosť pri overení podpisu na zmluve. Poprela prípadnú dohodu s treťou osobou majúcou vplyv
na jej činnosť pri overení podpisu, prípadne na jej dôslednosť. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či zmluvu
podpísala pani Závodská a pán Závodský súčasne. Z ich strany bola činnosť určite vykonaná v poriadku,
keďže kontrolujú aj fotku a podpis na predloženom doklade.

15. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie sa žalovaný vyjadril k zmene žaloby. Namietal,
že žalobkyňa predmetnú zmluvu nepodpísala. Poukázal na § 205 CSP a nejednoznačnosť záveru
znaleckého posudku s poukazom na vyjadrenia znalkyne k možnému úmyselne alebo neúmyselne
menenému podpisu. Namietal, že súd v konaní nezisťoval, kto mal namiesto žalobkyne spornú zmluvu
podpísať. Preto výpoveď manžela žalobkyne považoval za tendenčnú a nedostatočnú na to, aby jeho

výpoveďou mohla byť vyvrátená domnienka pravdivosti verejnej listiny - listiny s overovacou doložkou.
Zdôraznil, že žalobkyňa o predmetnej zmluve mala vedomosť, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj listina
označená ako Dodatok č. 1 k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/
XXXXXXXXX zo dňa 08.08.2016, ktorú pred poradcom ČSOB stavebnej sporiteľne, a.s., podpísala
opätovne žalobkyňa, pričom žalobkyňa dňa 24.09.2015 realizovala splátku úveru vo výške 375,32 eur na

konto dohodnuté v zmluve o úvere. Tiež uviedol, že žalobkyňa sa podpisuje viacerými druhmi podpisov,
pričom tieto podpisy žalobkyňa nepredložila ako porovnávací materiál do znaleckého posudku.

16. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný pred prvým
rozhodnutím súdu prvej inštancie sa k znaleckému posudku nevyjadril, pričom spochybňovanie

určitosti znaleckého posudku v tomto štádiu konania je v rozpore so zásadou koncentrácie konania.
K tvrdeniu žalovaného ohľadne možnosti neúmyselne či úmyselne meneného podpisu uviedla, že
uvedené nemá za následok stratu vierohodnosti znaleckého posudku, nakoľko znalec iba konkretizuje
možnosť neúmyselného či úmyselného menenia podpisu. Žalobkyňa svoje vyjadrenie doplnila podaním
doručeným súdu dňa 27.01.2020. V tomto podaní uviedla, že sporného dňa, kedy malo dôjsť k podpisu

predmetnej zmluvy o úvere, bola s maloletým synom na vyšetrení u lekára - E.. P. E.. Pokiaľ ide o
podpis na dodatku č. 1 k spornej zmluve uviedla, že predmetom tohto dodatku je dohoda zmluvných
strán o odklade splátok. Žalobkyňa predmetný dodatok podpísala len zo strachu, že manžel úver nebude
zvládať splácať riadne a včas, čo by mohlo mať nepriaznivé následky pre rodinu, vrátene exekučného
konania. Pokiaľ ide o zrealizovanú platbu splátky žalobkyňa uviedla, že žaloba bola na súd podaná

dňa 30.01.2014, teda viac ako 3 mesiace pred tým, ako žalobkyňa uvedenú platbu zrealizovala. Platba
bola zrealizovaná na základe požiadavky manžela žalobkyne a nijakým spôsobom z nej nevyplýva
skutočnosť, žeby žalobkyňa považovala zmluvu o úvere voči svojej osobe za platnú.

17. Žalobkyňa k vyjadreniu priložila kópiu výmenného listu - poukazu zo dňa 20.01.2020, kópiu časti

zdravotnej dokumentácie maloletého syna a kópiu dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Z
obsahu výmenného listu - poukazu vyplýva potvrdenie, že maloleté dieťa W. S., F.. XX.XX.XXXX,
bolo dňa 04.02.2014 vyšetrené v doprovode matky v ambulancii E.. P. E.W., so sídlom v Žiline, pre
respiračný infekt s teplotami. Z časti zdravotnej dokumentácie maloletého dieťaťa vyplýva zápis o
diagnostikovaní uvedeného ochorenia u maloletého dieťaťa dňa 04.02.2014. Z dohody o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 08.02.2013.

18. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2020 bol vypočutý E.. S. W., manžel žalobkyne, ktorý zotrval
na tom, že žalobkyňa predmetnú zmluvu o úvere nepodpísala, túto mala podpísať jeho bývalá kolegyňa
A. E.. Žalobkyňa na predmetnom pojednávaní k tomu, prečo listinné dôkazy, že bola v spornom čase

na ošetrení s maloletým synom, nepredložila skôr, uviedla, že ju nenapadlo, že v danej veci nebude
postačovať znalecké dokazovanie. Preto až po vykonaní znaleckého dokazovania začala pátrať po tom,
čo robila v inkriminovaný deň.19. Na pojednávaní konanom dňa 16.06.2020 bola vypočutá znalkyňa H.. L. J.. Uviedla, že v
písmoznaleckom skúmaní sa postupuje pri celkovej znaleckej syntéze podľa 5-stupňovej škály
hodnotenia. Táto škála pozostáva z toho, že niečo je jednoznačne kladný záver alebo jednoznačne

záporný záver, alebo pravdepodobne kladný alebo pravdepodobne záporný záver, alebo bez možnosti
vyhotovenia alebo posúdenia. Pritom si treba uvedomiť, že toto skúmanie nie je absolútny dôkaz.
Preto v prejednávanej veci pristúpila ešte k tomu, že k 5-stupňovej škále pridala spojenie vyššia
miera pravdepodobnosti, teda bližšie k istote, k jednoznačnému nálezu. Pristúpila k tomu z dôvodu,
že porovnávacia vzorka bola v posudzovanom prípade menšieho rozsahu - 20 podpisov žalobkyne.

Zotrvala na závere, že sporný podpis je s vysokou mierou pravdepodobnosti nepravým podpisom
žalobkyne. K počtu vzoriek uviedla, že podľa základnej písmoznaleckej literatúry je počet 20 optimálny
na vyhotovenie znaleckého posudku. Podľa znalkyne jej závery neboli ovplyvnené tým, že u vzoriek
podpisov žalobkyne išlo o podpisy realizované až po uzavretí spornej zmluvy. Znalkyňa tiež vylúčila, že
by išlo o zmenený podpis napísaný žalobkyňou argumentujúc, že podvedomé rukopisné znaky pisateľ
nezmení.

20. Na vyššie uvedenom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa O.. A. E., ktorá uviedla, že sa osobne
pozná s manželom žalobkyne, pričom na to, že by podpísala spornú zmluvu si nespomína.

21. V posudzovanej veci bol spornou zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

poskytnutý úver na modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu, vrátane súvisiacich drobných
stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie
alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Na účely výkladu

citovaného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal súd z obsahu dôvodovej správy k dotknutej
regulácii, kde sa uvádza, že „úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ
sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t. j. ak ich účelom je zvýšenie
hodnoty nehnuteľnosti“. Žalovaný teda v predmetnej veci poskytol spotrebiteľský úver, naviac sám
žalovaný predmetnú zmluvu označil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom uvedená skutočnosť ani nebola

v posudzovanej veci sporná.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

24. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

26. Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

27. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že sporná zmluva o úvere je voči nej neplatná.
Podľa súdu prvej inštancie sa domáhala určenia právnej skutočnosti (§ 2 ods. 1 OZ). Prípustnosť žaloby
o určenie právnej skutočnosti upravuje ustanovenie § 137 písm. d) CSP za podmienky, že to vyplýva z
osobitného predpisu. Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie domáhať sa určenia
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (právnej skutočnosti) je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení

účinnomod01.01.2018,akoaj§40ods.3OZ.Aplikáciaustanovenia§11ods.4zákonač.129/2010Z.z.
vzneníúčinnomod01.01.2018naprejednávanúvecpritomvyplývazabsencieprechodnýchustanovení
vylučujúcich znenie citovaného právneho predpisu v znení účinnom od 01.01.2018 na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.28. V danom prípade tak súd žalobu o určenie neplatnosti spornej zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere v časti týkajúcej sa žalobkyne považoval za žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. V

prípadežalobypodľa§137písm.d)CSPniejepotrebnétvrdiťanipreukazovaťnaliehavýprávnyzáujem.
Z uvedeného dôvodu sa súd argumentáciou žalobkyne ohľadne jej naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení nezaoberal.

29. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo v ďalšom potrebné prijať záver ohľadne pravosti/nepravosti

podpisu žalobkyne na predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle §
40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, pričom zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

30. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí a to
vyhotovenie písomnosti (ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná) a jej podpis. Písomnosť spočíva v

tom, že prejav vôle so všetkými podstatnými, zákonom ustanovenými náležitosťami právneho úkonu je
zachytený vo forme písaného textu na hmotnom nosiči, najčastejšie tak, ako v posudzovanej veci, na
papieri. Na platnosť právneho úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis konajúceho.
V prípade, ak je konajúcich viac, ich podpisy nemusia byť na jednej listine, pokiaľ to zákon výslovne
neustanovuje (napr. § 46 ods. 2 OZ). Samotný pojem „podpis“ nie je v práve definovaný. Jedinú známu

definíciu tohto pojmu podal rakúsky Najvyšší správny súd, ktorý podpis definoval ako zobrazenie písmen
bežného písma, z ktorého tretia osoba, ktorá pozná meno podpisujúceho, je schopná ešte toto meno
rozpoznať z vonkajšej formy písma. Nemožno požadovať, aby podpis bol čitateľný. Avšak musí ísť o
charakteristický ťah písma, ktorý podpisujúceho dostatočne individualizuje, vykazuje zodpovedajúce
charakteristické znaky a ktorý predstavuje podpis mena.

31. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie bez pochybností preukázané, že sporný podpis na
zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nie je vlastnoručný podpis žalobkyne.

32. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného znalkyňou H.. H.. L. J., znalkyňou v odbore

písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) vypracovaného dňa 31.01.2017 vyplynul
záver, že vyhodnotením nálezov s ohľadom na charakter sporného podpisu, kvalitu porovnávacích
podpisov - podpis zmluvnej strany v riadku za označením „J. H.. Q. W.“ na zmluve o medziúvere a
stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s vyššou mierou pravdepodobnosti
nepatrí žalobkyni. Znalkyňa pritom v znaleckom posudku logicky analyzovala skutočnosti, z ktorých

pri vypracovaní posudku vychádzala - skúmaný materiál obsahujúci podpisy žalobkyne, zahrnula aj
skutočnosti zistené zo spisu, podrobnú analýzu použitých metód skúmania a záver posudku je tak
logickým vyústením rozboru podrobeného materiálu a skutočností, ku ktorým znalkyňa prihliadala.
Zo záveru posudku vyplýva, že znalec nepredložil jednoznačný záver, avšak v hodnotiacom spektre
vyjadril záver svojho zistenia, že podpis žalobkyne s vyššou mierou pravdepodobnosti jej nepatrí. Na

pojednávaní konanom dňa 06.06.2017 sporové strany voči záverom znaleckého posudku nenamietali.
Žalovaný uviedol, že tento nenamieta s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o posúdenie odbornej
otázky, avšak zo skúseností z iných prípadov vyslovil názor, že záver znaleckého posudku nie je
jednoznačný.

33. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, bola k podanému znaleckému
posudku na pojednávaní vypočutá znalkyňa H.. L. J.. Podľa súdu prvej inštancie znalkyňa
na pojednávaní primeraným spôsobom vysvetlila, prečo záver znaleckého posudku nebol úplne
jednoznačný argumentujúc, že ani znalecké dokazovanie nie je absolútnym dôkazom. K takto
špecifikovanému záveru, teda že sporný podpis žalobkyne je s vysokou mierou pravdepodobnosti jej

nepravým podpisom, pristúpila z opatrnosti vzhľadom na menší rozsah porovnávacích podpisov, z
ktorých 2 boli parafovité podpisy na doručenkách. Znalkyňa bez pochybností zotrvala na záveroch
znaleckého posudku, vylúčiac, že by išlo o úmyselne zmenený vlastnoručný podpis žalobkyne dôvodiac,
že pri úmyselne menenom vlastnoručnom podpise pisateľ nie je schopný zmeniť nenápadné a
podvedomé rukopisné znaky.

34. V prejednávanej veci nebolo sporné, že k podpisu predmetnej zmluvy došlo na Matričnom úrade
v Piešťanoch. Prítomnosť žalobkyne v danom čase na danom mieste pritom vylučuje skutočnosť, že v
relevantnej dobe, t.j. 04.02.2014 preukázateľne absolvovala s maloletým synom vyšetrenie v ambulanciiE.. P. E., so sídlom v Žiline. Žalovaný toto tvrdenie žalobkyne účinne nepoprel. Jeho námietka, že
uvedenú skutočnosť žalobkyňa uviedla až so značným časovým odstupom, je bez právnej relevancie.
Súd aj vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, F.. XX.XX.XXXX, a sídlo ošetrujúcej lekárky, nemal žiadne

pochybnosti, že žalobkyňa bola na tomto vyšetrení osobne účastná.

35. Uvedené závery naviac podporuje aj výpoveď manžela žalobkyne, ktorý v konaní viackrát uviedol,
že žalobkyňa predmetnú zmluvu nepodpísala. Súd prvej inštancie sa pritom nestotožnil s námietkou
žalovaného, že ide o jeho tendenčné tvrdenia. V kontexte záverov znaleckého dokazovania a nespornej

prítomnosti žalobkyne v inkriminovanom čase v inom meste, súd nemal v tomto smere dôvod na
pochybnosti o vierohodnosti jeho výpovede. Žalovaný v tomto smere súdu nepredložil žiaden relevantný
dôkaz. Výpoveď manžela žalobkyne spochybňoval iba na základe ich rodinného vzťahu bez toho, aby
jeho vierohodnosť spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy.

36. Pokiaľ žalovaný dôvodil, že v prípade overeného podpisu žalobkyne na spornej zmluve platí

nevyvrátiteľná domnienka pravdivosti jej obsahu, resp. že listina s overovacou doložkou má podľa
§ 205 CSP charakter verejnej listiny, uvedené súd prvej inštancie nespochybňuje. Verejná listina je
listina vydaná súdom alebo iným štátnym orgánom v medziach ich právomoci alebo listina, ktorá bola
osobitným predpisom za takú vyhlásená; je považovaná za dôkazný prostriedok veľmi presvedčivý.
Pokiaľ nie je pochybná jej pravosť (napr. z dôvodu, že bola sfalšovaná), potvrdzuje, že ide o prehlásenie

orgánu, ktorý listinu vydal. V tomto smere sú potom súdy aj iné štátne orgány takouto listinou viazané. Ak
verejná listina obsahuje osvedčenie alebo potvrdenie nejakej skutočnosti (napr. potvrdenie, kto zmluvu
podpísal), potom potvrdzuje aj pravdivosť tejto skutočnosti, pokiaľ nie je dokázaný opak. Tým sa líši od
súkromnej listiny, kde stačí popretie správnosti jej obsahu k tomu, aby jej správnosť (pravdivosť) musela
byť preukázaná tým, kto sa jej dovoláva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/13/2009). Ak ale

v posudzovanej veci bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že sporný podpis na zmluve s vyššou
mierou pravdepodobnosti nie je žalobkyne a žalovaný naďalej tvrdí opak toho, bol povinný predložiť
dôkaz o tomto svojom tvrdení. Takýto dôkaz však nepredložil.

37. Ani ďalšie námietky žalovaného nepovažoval súd za relevantné. Na závere, že žalobkyňa spornú

zmluvu vlastnoručne nepodpísala nič nemení ani jej následne konanie vo vzťahu k žalovanému,
spočívajúce v podpísaní Dodatku č. 1 k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, či realizovaní splátky úveru vo výške 375,32 eur na
konto dohodnuté v zmluve o úvere dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ sa žalobkyňa mohla domnievať, ktoré
tvrdenie žalovaný nespochybnil, že jej manžel ako dlžník zo spornej zmluvy, by mohol predmetný

úver nesplácať, bolo uvedené konanie žalobkyne vzhľadom na prebiehajúce civilné konanie (rozumej
predmetné konanie) logickým následkom jej obavy.

38. V konaní bolo zo strany žalobcu nevrhnuté dokazovanie pribratím znalca do konania za účelom
posúdenia, či predmetnú zmluvu podpísala svedkyňa O.. E., žalovaný navrhol doplniť dokazovanie

dodatkom k znaleckému posudku znalkyne H.. L. J.. Na pojednávaní konanom dňa 10.06.2021
súd uvedené návrhy na vykonanie dokazovania zamietol. Súd stotožniac sa so závermi znaleckého
dokazovania v spojení s výpoveďou manžela žalobkyne a skutočnosťou, že žalobkyňou bolo
preukázané, že predmetnú zmluvu nemohla v danom čase z objektívnych dôvodov podpísať, súd ďalšie
dokazovanie vyhodnotil ako nehospodárne. Naviac pokiaľ išlo o návrh na znalecké dokazovanie za

účelom zistenia, či predmetnú zmluvu mala podpísať svedkyňa O.. E., pre rozhodnutie vo veci bolo
takéto zistenie bez právnej relevancie.
39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na absenciu vlastnoručného podpisu žalobkyne ako
konajúcej osoby na zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je predmetná zmluva v časti
týkajúcej sa žalobkyne právnym úkonom absolútne neplatným podľa § 39 OZ v spojení s § 40 ods. 3 OZ.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc
z plného úspechu žalobkyne v spore. Súd nevzhliadol dôvodnosť pre aplikáciu ustanovenia § 257
CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a

nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR
z 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011, jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanoveniaprichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a
to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

41. V posudzovanej veci možno konštatovať, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný sa v predmetnom spore

ocitli v dôsledku konania manžela žalobkyne, t.j. dlžníka zo spornej zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere. Žalobkyňa sa však preukázateľne na kontraktačnom procese nezúčastnila,
preto by podľa súdu prvej inštancie nemala niesť jeho následky v podobe znášania trov právneho
zastúpenia. Na druhej strane žalovaný ako zmluvná strana akceptovaným spôsobom uzatvárania
zmlúv nedostatočnou odbornou starostlivosťou, napriek skutočnosti, že dlhoročné obchoduje v oblasti
stavebných či hypotekárnych úverov, umožnil uzatvorenie predmetnej zmluvy nakoniec vedúcej k

prejednávanému sporu. Naviac žalovaný je právnickou osobou, takže náhradou trov konania žalobkyni
ako fyzickej osobe nemôže byť a ani nebude neprimerane zaťažený.

42. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej
inštancie.Začiatok formulára

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Žilina.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.Oodvolanírozhodne
Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.