Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. máj 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720011133
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720011133.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

03.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. T., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., L.
XXXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa XX.XX.XXXX asi o XX,XX hod. na ul. F. J. X K. G. J. K. A. odcudzil 1 fľašu 0,7 l E. K. v hodnote

X,XX €, tak si ju pred samoobslužnými pokladňami schoval do nákupnej tašky, tovar nenaskenoval, ale
prešiel pokladničnou zónou bez zaplatenia, pričom bol zadržaný pracovníkom SBS, čím spôsobil škodu
pre J. S. W.. S.. so sídlom T. E. S. X, I. škodu vo výške X,XX €,

uvedeného konania sa obvinený S. T. dopustil napriek tomu, že dňa XX.XX.XXXX spáchal priestupok
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch a bola mu dňa XX.XX.XXXX
právoplatne XX.XX.XXXX v rozkaznom konaní č. F.-A.-F.-XXXX/XXXXXX uložená Okresným úradom v

A. pokuta v sume XX,- €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v prechádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42
ods. 1 Tr. zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu A. sp. zn. XT/
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovanému uložený pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

4 mesiace s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v A. pod sp. zn. X Z. XXX/XX/. podal dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu súdu
obžalobu proti obvinenému S. T., stíhanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona,

ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány

činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný S. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX po zákonnom poučení urobil
vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnou

sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu
za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal
kladne slovom - „áno“.

Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu v A. uznesením prijal vyhlásenia obžalovaného, pričom vyslovil, že
dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na
hlavnom pojednávaní konanom XX.XX.XXXX súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné
dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedenom výroku.

Z pripojeného spisu Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Martin sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX ( č.l 134-136 spisu) bol
obžalovaný právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona, a to pre
skutok ktorého sa dopustil dňa XX.XX.XXXX v predajni G. J. K. A., za čo mu bol uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na č.l. 117-125 spisu vyplýva, že
obžalovaný v rokoch 2017 - 2021 bol 8-krát postihnutý pre spáchanie rôznych priestupkov, v dvoch

prípadov pre spáchanie priestupku proti majetku.

Zodpisuzregistratrestovnač.l.110spisuvyplýva,žeobžalovanýboldoposiaľosemkrátsúdnetrestaný,
a to pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti - prevažne pre spáchanie trestných činov krádeží, teda
ide o osobu, ktorá sa dopúšťa trestnej činnosti vo forme špeciálnej recidívy.

Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec tým,
že sa jej zmocní a čin spácha, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
postihnutý. Cudzou vecou je vec, ktorá nepatrí páchateľovi, príp. mu nepatrí výlučne. Prisvojením veci
sa na účely Trestného zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má

oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. V zmysle § 128 ods. 5 Tr.zák. postihnutým za obdobný čin sa na účely Trestného zákona rozumie ten, komu bola za obdobný
čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Z hľadiska subjektívnej
stránky ide o úmyselný trestný čin, ktorý má charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ).

Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
g/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu vec - 1 fľašu 0,7 l E. K. - tým, že sa jej zmocnil
(uschovaním do nákupnej tašky bez zaplatenia) a bol za obdobný čin (priestupok proti majetku podľa §
50 ods. 1 Zákona o priestupkoch v platnom znení) v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý

- rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu, odboru všeobecnej a vnútornej správy v
A. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX , za čo mu bola uložená pokuta v sume XX,- €.

Okresný súd sa zaoberal aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zákona), vzhľadom
k tomu, že obžaloba na obžalovaného bola podaná pre prečin. Základným predpokladom trestnej
zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu,

ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona, čo znamená, že vzhľadom na
spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal
súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona preukázaný predovšetkým vzhľadom
na spôsob spáchania činu a na okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný (fľašu alkoholu obžalovaný

vložil do nákupnej tašky kamaráta), na mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, ktorý sa opakovane v
minulosti dopúšťal rovnakej trestnej činnosti - krádeží.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. S. T. bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, a to
pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti, prevažne trestných činov krádeží. Naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX

pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa XX.XX.XXXX. Keďže súdom prejednávaný skutok uvedený v
rozsudku, dokonaný dňom XX.XX.XXXX obžalovaný spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný jeho
čin / rozsudok Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX /, z týchto

dôvodov preto bol súd povinný obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods.
1 Tr. zákona. Čo sa týka skutkov obžalovaného v tejto trestne veci vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX -
skutok zo dňa XX.XX.XXXX a vo veci pod sp. zn. XT/XX/XXXX - skutok zo dňa XX.XX.XXXX nejde o
pokračovanie v trestnej činnosti obžalovaným (ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zákona), nakoľko skutku
zo dňa XX.XX.XXXX sa obžalovaný dopustil až potom, čo mu bolo oznámené vznesenie obvinenie

pre skutok zo dňa XX.XX.XXXX (uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX s podpísanou
doručenkou od obvineného dňa XX.XX.XXXX na č.l. 10 - 11 spisu).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil prevahu priťažujúcich okolností u obžalovaného,
keďže u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - obžalovaný

sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, na druhej strane boli zistené dve priťažujúce okolnosti
podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, tzn. spáchanie viacerých trestných činov a predchádzajúce
odsúdenia za trestné činy. Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona je možné uložiť
trest odňatia slobody až na dva roky. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej
sadzby ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu, tzn.

z 0 mesiacov na 8 mesiacov ( pri postupe výpočtu podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.), a teda súd mohol
obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 8 mesiacov až na 2 roky. Po vyhodnotení
osoby páchateľa ako i okolností prípadu súd uložil obž. S. T. súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov, t.j. na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Na obžalovaného
je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko sa jedná o páchateľa,

ktorý sa opakovane a pravidelne dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti vo forme špeciálnej recidívy.
Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému vylučuje i ustanovenie § 42 ods. 2
druhej vety Tr. zákona, podľa ktorej súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším
rozsudkom (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu A.

sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Súd podotýka, že iný druh trestu by u obžalovaného zjavne
neviedol k dosiahnutia účelu, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je potrebné i
z hľadiska prevencie t. j. zabezpečenia primeranej ochrany spoločnosti pred páchateľom. Nakoľko súdobžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bolo jeho povinnosťou podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona
zrušiť vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu A. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Aj napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu vo výkone trestu
odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, súd ho s poukazom na závažnosť prejednávaného
trestného činu ako i na mieru narušenia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil na výkon súhrnného trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v

Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť

okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či

smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho

výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.