Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/55/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120206352
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7120206352.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o
maloletého D. A., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí
a rodiny Košice, dieťa rodičov matky O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, J. a otca N. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX, S., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu takto
r o z h o d o l :
I. Maloletého D. A., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia budú z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jeho majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého D. A., nar. XX.X.XXXX sumou 80 EUR mesačne
od 1.7.2021 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Styk otca s maloletým n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 28.5.2020 sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu. Navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať
na jeho výživu sumou 80 EUR mesačne od 1.7.2021 do budúcna. Styk navrhla neupraviť.
2. Otec písomným podaním súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,
pričom na výživu maloletého dieťaťa je ochotný prispievať sumou 80 EUR mesačne. Styk navrhol
neupraviť.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol zveriť maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť v sume 80 EUR mesačne tak ako sa rodičia dohodli. Styk
navrhol neupraviť.
4. Z výpovede matky súd zistil, že dňa 23.6.2018 sa narodil mal. D. A.. S otcom maloletého dieťaťa sa
zoznámili cez sociálnu sieť. V tom čase žila v Anglicku. Potom začali spolu žiť u jej brata E. D., chvíľu u
jej matky O. Z. v Anglicku, kde otehotnela a vrátila sa kvôli pôrodu na Slovensko. Po pôrode otec vyvolal
hádky medzi jej rodinou a nemala kam ísť. Následne išli k jeho mame do S., žiaľ nevedela do akých
sociálnych podmienok ide. Sociálne podmienky boli natoľko zlé a aj napriek tomu bol maloletý stále čistý
a mal všetko potrebné. Detská pediatrička ju varovala, že ak si nenájde vhodné bývanie, zavolá na ňu
sociálny úrad. Kvôli bývaniu pomocou jej otca musela zobrať pôžičku, ktorú splácala do septembra 2020z rodičovského príspevku. Keď spolu žili v podnájme sami, začala zisťovať, že od začiatku je v klamstve
s nezodpovedným a agresívnym človekom a navyše alkoholikom. Zo začiatku s ním ostala zo súcitu,
avšak s odstupom času zistila, že spolužitie nemá žiadnu perspektívu.
5. Matka uviedla, že je na rodičovskej dovolenke s príjmom vo výške 590 EUR mesačne. Otec na výživu
dieťaťa prispieval sumou 80 EUR mesačne. K výdavkom patrí paušál 30 EUR mesačne, maloletému
strava od 50 do 100 EUR mesačne, plienky 30 EUR mesačne, cumlíky, fľaše 50 EUR mesačne. Matka
nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec sa s maloletým dieťaťom stretáva.
6. Otec bol bez pracovného pomeru. V súčasnosti je už však zamestnaný, preto je ochotný prispievať
na výživu dieťaťa sumou 80 EUR mesačne. S maloletým sa stretáva.
7. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka bola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 25.10.2010 do 4.12.2011. Vyradená bola na
vlastnú žiadosť. Matka poberá prídavok na dieťa od 23.6.2018 do doby trvania podmienok naposledy v
sume 25,50 EUR mesačne, rodičovský príspevok od 23.6.2018 do doby trvania podmienok naposledy v
sume275,90EURmesačne.PríspevokaprídavokjevyplácanýnamaloletédieťaD.A.,nar.XX.X.XXXX.
8. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec nebol / nie je
poberateľom žiadnej dávky/ príspevku. Menovaného v systémoch úradu evidovali ako partnera pre
žiadosti o rodičovský príspevok a pri žiadosti o prídavok na dieťa. Žiadateľ O. D., nar. XX.X.XXXX.
Menovaný nebol/ nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
9. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z
manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo
manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
10. Podľa ust. § 24, ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.11. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
12. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
14. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.
16. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,
u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.
17. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 2 Zákona
o rodine).
18. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebnénauspokojovaniejehopotrieb.Medzitietozákladnépatrí:bývanie,strava,ošatenie,hygienické
potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a nápady súvisiace s plnením školských
povinností pred práva a poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov
slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení priemerných
mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov
budepodieľaťkaždýzrodičov.Nastranekaždéhopovinnéhosúvtomtoprípadezárobky,jehozárobkové
schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie
vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj
vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Zákonnými kritériami určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa
ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosťk deťom a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu
spovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov toho ktorého z rodičov, ak aj pomeru
rodičov na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby
rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej
starostlivosti o dieťa, mohlo z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičov,
ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať
nad rámec stanoveného výživného. Na plnenia počas styku sa neprihliada. Nepravidelné platby ako
napríklad kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne sa hradia z naakumulovaných
prostriedkov, z pravidelných mesačných príspevkov výživného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí,
sú nimi nielen náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné
potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, či predškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne
náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ako rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných
detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, je možné považovať za všeobecné známu
skutočnosť a nie je potrebné osobitne dokazovať. Matka v prejednávanom prípade prezentovala rozsah
odôvodnených potrieb maloletej zjavne nevybočujúcich z rámca potreby iných detí v rovnakom veku
s prihliadnutím na vek, majetkové a zárobkové pomery otca ako jeho výdavky, súd stanovil výživné
na maloleté dieťa v sume 80 EUR mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, na počet vyživovacích povinností na strane matky i na strane otca, na
osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že tatko upravené výživné je
primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Maloleté dieťa je vo veku troch rokov. Matka má výdavky spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením,
záujmovou činnosťou, zdravotnou starostlivosťou. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka je v súčasnosti
na materskej dovolenke, otec je zamestnaný. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť
plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení
ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou
starostlivosťou.Rodič,ktorýsaodieťaosobnenestaráprispievanajehovýživuvýživným,ktoréurčilsúd.
19. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 80
EUR mesačne je primerané.
20. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave
styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o
styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.
Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.