Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Er/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204959
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8714204959.4

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č.
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava I, IČO:
31815138, advokát, proti povinnému: L. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XXX/XXX, XXX XX G., o vymoženie
466 Eur s príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, 811 09 Bratislava, pod EX 5236/14, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad

Bratislava dňa 12.02.2014 sa začalo exekučného konania o vymoženie sumy 685,46 Eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 11890/11, zo dňa
06.03.2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa30.04.2012avykonateľnosťdňa03.05.2012.Uvedeným
rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške
685,40 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 466 Eur od 25.08.2011 do

zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 466 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 253,02 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške
100 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet oprávneného s tým, že prvá splátka sa
stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do
úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

2. Uznesením sp. zn. 9Er/279/2014-13, zo dňa 13.05.2014, tunajší súd I. výrokom zamietol žiadosť
súdneho exekútora v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 466,-
Eur za obdobie od 25.08.2011 do zaplatenia. II. výrokom zamietol žiadosť súdneho exekútora na
vydanie poverenia v časti známeho príslušenstva v celkovej výške 219,46 Eur. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.06.2014.

3. Uznesením sp. zn. 9Er/279/2014-18, zo dňa 21.08.2014, tunajší súd zastavil exekučné konanie v časti
vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 466 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia a
v časti známeho príslušenstva v celkovej výške 219,46 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.09.2014. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo zvyšnej časti dňa 25.9.2014.

4. Podaním doručeným súdu dňa 04.02.2016 súdny exekútor predložil doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že rozhodujúceskutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v
časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia. Exekučný titul bol
vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady

spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a
stranysporuvočinimmalimožnosťuplatňovaťakékoľvekrelevantnénámietky.Exekučnýtitulbolvydaný
aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v
ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného

spisu a boli v minulosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom
nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

5. Z exekučného titulu a zo zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 04.05.2010
zmluvu o úvere č. 702000443. V článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere, je upravená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli,

že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

6. Z predloženej zmluvy o úvere č. 702000443 uzavretej medzi účastníkmi dňa 04.05.2010, na
základe ktorej vznikol právny vzťah medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinný ako dlžník uzavrel
s oprávneným ako veriteľom písomnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Zmluvousaoprávnenýzaviazalposkytnúťpovinnémuúvervsume500Eurapovinnýsazaviazalzaplatiť
oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 Eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu

984 Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 82 Eur počnúc dňom 12.06.2010. Zmluva o úvere bola
pripravená oprávneným ako formulárová zmluva, ktorú oprávnený používa v rámci svojej činnosti v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je exekučnému súdu známe
z jeho činnosti. Formulárový typ zmluvy obsahuje predtlačené možnosti prehlásenia dlžníka o tom, na
aký výkon je úver poskytnutý, či na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. V danom

prípade bol povinnému podľa predtlače poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný svojim podpisom
na zmluve dňa 05.05.2010 potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve, t. j. sumy 500 Eur.
Zmluva o úvere č. 702000443 neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov.

7. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný neplnil predmetnú zmluvu o úvere

riadne a včas a že právomoc Stáleho rozhodcovského rozsudku zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. na rozhodovanie sporu je daná. Rozhodca vec rozhodol a priznal oprávnenému
vyššie špecifikované plnenia.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.10. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd
zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

13.Podľa§ 45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní vzneníúčinnomdo31.12.2014
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného od 02.04.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

15. Podľa § 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v

rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. článku 153 ods. 1 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich

záujmov.

24. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

25. Podľa článku 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

26. Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

27. Podľa článku 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

28. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

29. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo
veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38
povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje

spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno
zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu

32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako jesúd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

30. Povinnému bol na základe úverovej zmluvy č. 702000443 uzavretej medzi účastníkmi dňa
04.05.2010 poskytnutý úver v sume 500 Eur. Oprávnený je nepochybne dodávateľom, keďže podľa
výpisu z obchodného registra je predmetom jeho obchodnej činnosti, okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Úverová zmluva obsahuje vopred predtlačené možnosti o použití úveru. Povinný
je na základe zmluvy spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ a táto

ho ako spotrebiteľa zaväzuje na neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku. V súlade
s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.) ustanovenia o
možnostiach poskytnutia úveru predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná,
a teda tieto ustanovenia zmluvy sú podľa § 39 Obč. zákonníka absolútne neplatné. Oprávnený ako
dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného
ako dodávateľa vo výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že
súdu je z jeho činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností
utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou

osobou. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na
právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodu strán.

31. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.09.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne

aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné
uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú
pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána
Csacha)„zpohľaduspotrebiteľajerovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvomrozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť

chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko - právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

32. Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou

doložkou, uvedenou v bode 5. odôvodnenia. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak má byť rozhodcovská zmluva

uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený v tomto
smeredôkaznébremenoneuniesol.Kvalifikačnýmkritériomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je aj daný prípad.

33. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so
zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva.

34. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou

od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica
93/13/EHS.

35.Vposudzovanejvecisaoprávnenýdomáhalnávrhomnavykonanieexekúcievymoženiadlžnejsumy
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť

rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným
spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.

Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä

citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v
povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním
smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08

zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor
konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.

Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci
na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodovalvšeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatváral
rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní
zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude,

aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých
bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Fakticky nerovný
stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac
prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli

vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

36. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené
všetky formálne i materiálne predpoklady na vedenie konania. Jedným z týchto predpokladov je aj
relevantný exekučný titul, keď bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Ak súd zistí prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný exekúciu v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

37. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd exekúciu zastavil,
nakoľko rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého je vedené toto exekučné konanie, nie je
spôsobilým exekučným titulom, keďže sa nestal vykonateľným, t. j. nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľnéhoexekučnéhotituluatopreto,lebobolvydanýnazákladeneplatnejrozhodcovskejdoložky.

38. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným predloženým súdu dňa 04.02.2016 súd
uvádza, že v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej zákonom č. 438/2015 Z. z. ktorý
nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. dňa 23.12.2015, bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona t.j.
do 23.01.2016. Uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo oprávneným realizované listom

zo dňa 21.01.2016, doručené exekútorskému úradu dňa 21.01.2016, doručené súdu dňa 04.02.2016.

39. Podľa § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v
exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je

oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach
podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu
zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či

je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne
o pokračovaní exekúcie.

40. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v
ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo

súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa
08.11.2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo
exekučnému súdu a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho
pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor.

Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného
procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehote na jeho vykonanie.
Nakoľko v tomto konaní bol dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
(návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním

doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu - exekučnému súdu bol doplnený návrh
doručený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, až dňa 04.02.2016), súd už exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a preto v závere len skonštatoval okolnosti doplnenia návrhu
na vykonanie exekúcie.41. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

42. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný
má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa
námietkam vyhovelo (§ 50).

43. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

44. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovy exekúcie vymôže
exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na
úhradu trov exekúcie.

45. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

46.Otrováchsúdnehoexekútorasúdrozhodolvsúlades§203ods.1Exekučnéhoporiadkuaknáhrade
trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže exekúcia bola

vedená na základe ním predloženého nespôsobilého exekučného titulu a z ktorého dôvodu súd exekúciu
zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.