Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/99/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202071
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017202071.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z. K., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom P. XX, C., proti
žalovanej: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom Novoveská 17/A, Bratislava, IČO:
603392, zastúpená Advokátskou kanceláriou ŠROBÁR, s.r.o., so sídlom Laurinská 12/212, Bratislava,
IČO: 47 239 875, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj
„správny súd“) dňa 13.12.2017, v znení jej doplnenia doručeného dňa 11.08.2020, sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanej konať a v lehote 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu
rozhodnúť vo veci kolaudačného konania č. DNV 2003/133/Mč, na stavbu rodinného domu na ul. P.a, na
parcele č. XXXX a XXXX, k. ú. M. H. N., okres Bratislava IV, kde sú stavebníkmi žalobca s manželkou, B.
K., narodenou dňa XX.XX.XXXX, bytom P. XX, C. (ďalej aj ako „stavebníci“), tiež sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanej doručiť správnemu súdu rozhodnutie vo veci v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti
jeho uznesenia a náhrady trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení žaloby poukázal na stavebné povolenie č. j. SU IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003,
na základe ktorého spolu s manželkou realizoval v ňom uvedenú stavbu. Dňa 28.07.2003 bol
žalovanej doručený podnet Okresnej prokuratúry Bratislava IV, týkajúci sa posudzovania zákonnosti
vydaného stavebného povolenia a on s manželkou doručil žalovanej dňa 07.08.2003 návrh na vydanie
kolaudačného rozhodnutia, čím bolo konanie o povolení užívania stavby rodinného domu na P. ul. č.
XX v C., na parcele č. XXXX a XXXX, k. ú. M. H. N., okres C. IV, začaté. Vzhľadom na podaný podnet
prokurátora a posudzovanie predbežnej otázky, ktorou je zákonnosť stavebného povolenia č. j. SU
IV-2003/926/A/22/Kt, žalovaná kolaudačné konanie až do vyriešenia predbežnej otázky, rozhodnutím
č. DNV 2003/133/Mč zo dňa 04.09.2003, prerušila. Predmetné rozhodnutie bolo po podaní odvolania
stavebníkmi, v rámci autoremedúry zrušené rozhodnutím č. DNV 2003/236/Mč zo dňa 20.10.2003,
ako predčasne vydané. Na základe protestu prokurátora bolo však aj toto rozhodnutie pre nesprávny
procesný postup zrušené, keďže žalovaná mala predložiť rozhodnutie spolu s odvolaním svojmu
nadriadenému orgánu, Odboru životného prostredia Krajského úradu v Bratislave. Po postúpení
odvolania, rozhodnutím č. W-1853/2003-OBT Krajský úrad v Bratislave, dňa 08.12.2003 rozhodnutie
žalovanej o prerušení kolaudačného konania č. DNV 2003/133/Mč zo dňa 04.09.2003 opätovne zrušil.
Medzičasom však bolo rozhodnutie č. DNV 2003/133/Mč zo dňa 04.09.2003 zrušené aj na základe
protestu prokurátora, rozhodnutím žalovanej č. DNV 2003/449/Mč zo dňa 14.11.2003.
3. Bez ohľadu na uvedené, kolaudačné konanie bolo novým rozhodnutím č. DNV 2003/133-1/Mč zo dňa
06.11.2003 následne opätovne prerušené, z dôvodu už prebiehajúceho konania o predbežnej otázke vo
veci konania o proteste prokurátora č. j. Pd2023/03 zo dňa 10.10.2003 voči vydanému právoplatnému
stavebnému povoleniu č.j. SU IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003.

4. Žalobca namietal, že od popísaného stavu nevykonala žalovaná žiadne ďalšie procesné úkony a
meritórne v konaní nerozhodla už viac ako 14 rokov. Uviedol, že nemá vedomosť, v akom stave sa
kolaudačné konanie nachádza, keďže prvé rozhodnutie o prerušení konania č. DNV 2003/133/Mč zo dňa
04.09.2003 bolo viackrát zrušené a vo vzťahu k rozhodnutiu o prerušení konania č. DNV 2003/133-1/Mč
zo dňa 06.11.2003 nemá informáciu, či dôvody na prerušenie stále trvajú. Poznamenal, že pred podaním
žaloby využil aj osobitné procesné postupy nápravy v administratívnom konaní, ktoré je povinný vyčerpať
pred tým, ako o zásah požiada správny súd. Jeho podnet zaslaný Okresnej prokuratúre Bratislava IV
bol však vybavený upovedomením zo dňa 15.07.2015 č. k. Pd 21/15/1104-13 tak, že bol odložený.
5. Na výzvu správneho súdu sa žalovaná vyjadrila podaním doručeným dňa 22.09.2020, v ktorom
poukázala na skoršie, už právoplatne skončené konanie o žalobe žalobcu a jeho manželky proti
nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 08.03.2016, ktoré bolo vedené na správnom súde pod sp.
zn. 1S/48/2016. V tomto konaní sa žalobca opieral o rovnaké skutkové okolnosti, no správny súd
žalobu zamietol z dôvodu nedoloženia upovedomenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV o
odložení podnetu zo dňa 15.07.2015, č.k. Pd 21/15/1104-13. V obsahu rozhodnutia o zamietnutí žaloby
sa správny súd zaoberal aj samotnou namietanou nečinnosťou žalovanej v kolaudačnom konaní so
záverom, že namietanú nečinnosť nezistil. V ďalšom žalovaná popierala žalobcom tvrdený skutkový a
právny stav, ktorý je podľa nej v zjavnom rozpore s objektívnou realitou, čo preukazuje aj predložený
administratívny spis.
6. Rozhodnutím č. SU IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003 stavebný úrad (ktorým bolo v tom čase
Hlavné mesto SR Bratislava) vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom a Ateliér s
garážou, ako objekt umiestnený na pôdoryse asanovaného objektu rodinného domu - P.,“ ktoré však
bolo na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zrušené. Odvolanie, ktorým toto
rozhodnutie napadli žalobca s manželkou, Krajský stavebný úrad v Bratislave zamietol a rozhodnutie
potvrdil. Následne, dňa 08.03.2004, podali novú žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia
na stavbu „Rodinný dom,“ na pozemku parcelné číslo XXXX/X, k. ú. M. H. N. (ďalej len „Rodinný dom“),
avšak na druhú stavbu „Ateliér s garážou,“ na pozemkoch XXXX/X, XXXX a XXXX/X, v k. ú. M. H. N.
(ďalej len „Ateliér s garážou“), žiadosť nepodali. V ďalšom konaní preto stavebný úrad konal o oboch
vymedzených stavbách rozdielne. Kým v prípade „Rodinného domu“ žalovaná rozhodnutím č. DNV
2006-04/195/A/12/Gš zo dňa 17.08.2006 dodatočne stavbu povolila a následne vydala aj kolaudačné
rozhodnutie č. 2010-07/430/B/1/Gš zo dňa 17.08.2010, ktorým povolila užívanie tejto stavby, v prípade
stavby „Ateliér s garážou - P. XX,“ rozhodnutím č. 2010-09/789/O/1/Šo zo dňa 18.01.2010 nariadila jej
odstránenie.
7. Žalovaná zdôraznila, že rozhodnutie č. SU IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003 vydalo Hlavné
mesto SR Bratislava, ona ho vydať nemohla, keďže v tom čase ešte nebola stavebným úradom.
Pravdivým nie je ani tvrdenie, že toto rozhodnutie bolo stavebným povolením, nakoľko išlo o dodatočné
stavebné povolenie, ktorým v konaní podľa ust. § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) predchodca žalovanej zhojil protiprávne konanie žalobcu s
manželkou a dodatočne povolil stavbu „Rodinný som a Ateliér s garážou, ako objekt umiestnený na
pôdoryse asanovaného objektu rodinného domu - IK. XX“.
8. V závere vyjadrenia poznamenala, že žalobca spolu s manželkou si musia byť tohto skutkového
a právneho stavu vedomí, keďže s nimi orgány verejnej správy, ako aj súdy, konali ako s účastníkmi
konania. K rovnakým záverom o tomto skutkovom a právnom stave dospel v upovedomení zo dňa
15.07.2015, č.k. Pd 21/15/1104-13 aj prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Naviac, aj samotný
postup žalobcu s manželkou poukazuje na ich vedomosť o jej skutkových a právnych tvrdeniach, keďže
dňa 29.05.2007 podali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia iba na stavbu „Rodinného domu“.
V prípade druhej stavby, „Ateliéru s garážou" nariadila jej odstránenie.
9. Z dôvodov vyššie uvedených navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.
10. V reakcii na vyjadrenie žalovanej, žalobca označil jej tvrdenia za zavádzajúce, pretože uznesením
správneho súdu č.k. 1S/48/2016-48 zo dňa 14.07.2016, na ktoré poukázala, bola žaloba zamietnutá
z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov v konaní, čo vyplýva z bodu 41 tohto uznesenia a
teda žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že by súd nezistil nečinnosť žalovanej. Z uznesenia podľa
názoru žalobcu ďalej vyplýva, že žalovaná správnemu súdu nepredložila kompletný administratívny spis
a jeho obsah účelovo upravila tak, aby skutočnosť podania podnetu prokuratúre vo veci nedôvodných
prieťahov nebolo možné overiť a preukázať. Tento dokument sa pritom v administratívnom spise mal
nachádzať. Žalovaná tiež odkázala na listiny priložené k žalobe a to podnet žalobcu zo dňa 16.03.2015
adresovaný príslušnej prokuratúre a upovedomenie o odložení podnetu zo dňa 15.07.2015, ktoré majú
preukazovať pravdivosť jeho tvrdení.

11. V ďalšom namietal tvrdenia žalovanej súvisiace s nariadením odstránenia spornej stavby
a konštatoval, že rozhodnutím žalovanej č. 2010-09/789/0/1/Šo zo dňa 18.01.2010 v spojení s
rozhodnutím Krajského stavebného úradu Bratislava č. ČA/2012/2229/MRV zo dňa 23.07.2012 bolo
síce nariadené odstránenie stavby Ateliéru s garážou na pozemkoch XXXX/X, XXXX a XXXX/X v k.
ú. M. H. N. (spolu s terénnymi úpravami na pozemkoch parc. Č. XXXX/X, XXXX, XXXX v k. ú. M. H.
N. a betónovým oplotením na pozemkoch parc. Č. XXXX/X, XXXX a XXXX v k. ú. M. H. N.), no toto
rozhodnutie bolo exekučným súdom označené za materiálne nevykonateľné a exekúciu na podklade
tohto rozhodnutia preto zastavil. Dôvodom bolo nesprávne označenie čísla parcely, na ktorej sa má
nachádzať stavba, ktorá sa má odstrániť. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že stavba označená v
rozhodnutí o nariadení odstránenia stavby neexistuje.
12. V závere zotrval na tvrdeniach, podľa ktorých bolo kolaudačné konanie začaté a žalovaná v ňom
bezdôvodne nekoná.
13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
16. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.
17. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.
18. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
19. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) (ďalej len „stavebný zákon“), dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
20. Podľa § 77 stavebného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
21. Podľa § 79 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
22. V zmysle § 17 ods. 1 vykonávacej vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „Vyhláška“), návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia
obsahuje
a/ meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka,
b/ označenie a miesto stavby,
c/ dátum a číslo stavebného povolenia alebo povolenia zmeny stavby pred jej dokončením,
d/ predpokladaný termín dokončenia stavby,
e/ termín úplného vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby,
f/ údaj, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka, a čas jej trvania.
23. Podľa § 17 ods. 2 Vyhlášky, k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia sa podľa potreby pripojí
a/ opis a odôvodnenie vykonaných odchýlok od územného rozhodnutia a stavebného povolenia,
b/ ak ide o stavbu, na ktorej geodetické činnosti zabezpečujú oprávnení geodeti a kartografi,
doklad o zabezpečení spracovania výsledného operátu merania a zobrazenia predmetov skutočného
vyhotovenia stavby, pri podzemných sieťach technického vybavenia ešte pred zakrytím,
c/ geometrický plán podľa predpisov o katastri nehnuteľností; tento doklad sa nedoplní, ak nedošlo k
zmene vonkajšieho pôdorysného ohraničenia stavby,
d/ ak ide o stavbu, v ktorej bolo alebo má byť zabudované jadrové zariadenie, súhlas úradu jadrového
dozoru udelený na základe posúdenia bezpečnostnej dokumentácie,
e/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy,

f/ ďalšie doklady, ak si ich stavebný úrad vyžiadal, napr. doklad o splnení základných požiadaviek na
stavby.
24. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
25. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
26. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.
27. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
28. Oboznámením sa s obsahom súdneho ako aj predloženého administratívneho spisu, zistil súd
nasledujúci skutkový stav.
29. Rozhodnutím č. SU IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003 vydal stavebný úrad (predchodca
žalovanej) dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom a Ateliér s garážou ako objekt
umiestnený na pôdoryse asanovaného objektu rodinného domu - P. XX.“ Dňa 07.08.2003 bol žalovanej
doručený návrh žalobcu na vydanie kolaudačného rozhodnutia na časť stavby „Rodinný dom“ na ul.
P. XX, C., na parcele č. XXXX a XXXX, k.ú. M. H. N., okres Bratislava IV. Rozhodnutím žalovanej
č. DNV 2003/133/Mč zo dňa 04.09.2003 bolo kolaudačné konanie prerušené. Voči tomuto rozhodnutiu
podali stavebníci odvolanie zo dňa 12.09.2003, o ktorom rozhodnutím č. DNV 2003/236/Mč zo dňa
20.10.2003 rozhodla žalovaná tak, že mu vyhovela a napadnuté rozhodnutie zrušila. Na základe
protestu prokurátora č. Pd 3027/03 zo dňa 10.11.2003 bolo však rozhodnutie žalovanej o vyhovení
odvolaniu stavebníkov č. DNV 2003/236/Mč zo dňa 20.10.2003 zrušené. Žalovaná preto následne
(rešpektujúc právny názor Okresnej prokuratúry Bratislava IV) zaslala neprípustne podané odvolanie
žalobcu s manželkou nadriadenému orgánu verejnej správy na rozhodnutie. Krajský úrad v Bratislave,
odbor životného prostredia, ako nadriadený orgán verejnej správy rozhodnutím č. W-1853/2003-OBT
zo dňa 08.12.2003 rozhodnutie žalovanej č. DNV 2003/133/Mč zo dňa 04.09.2003 o prerušení
kolaudačného konania zrušil.
30. Voči tomu istému rozhodnutiu žalovanej o prerušení konania č. DNV 2003/133/Mč zo dňa
04.09.2003 bol podaný aj protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. Pd 2029/03 zo dňa
14.10.2003. Podaný protest vybavila žalovaná vyjadrením č. 2003/449/Mč zo dňa 30.10.2003, v ktorom
prokurátorovi oznámila, že rozhodnutie, ktorého sa týka podaný protest bolo na základe podaného
odvolania stavebníkov medzičasom v celom rozsahu zrušené rozhodnutím č. DNV 2003/236/Mč zo dňa
20.10.2003. Prokurátor však žalovanej dňa 10.11.2003 oznámil, že rozhodnutie č. DNV 2003/236/Mč zo
dňa 20.10.2003 neakceptuje a to z dôvodu jeho nezákonnosti, pričom jej oznámil, že podal voči nemu
vyššie zmienený protest č. Pd 3027/03 zo dňa 10.11.2003. Žalovaná následne protestu prokurátora
č. 2003/449/Mč zo dňa 30.10.2003 vyhovela rozhodnutím č. DNV 2003/527/Mč zo dňa 18.11.2003 a
rozhodnutie č. DNV 2003/236/Mč zo dňa 20.10.2003 zrušila. Následne rozhodnutím č. DNV 2003/133-1/
Mč zo dňa 06.11.2003 kolaudačné konanie opätovne prerušila a to až do doby ukončenia prebiehajúceho
konania o proteste prokurátora č. j. Pd2023/03 zo dňa 10.10.2003 voči právoplatnému stavebnému
povoleniu č. j. SU IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003, ktoré tvorilo podklad pre následnú kolaudáciu
stavby.
31. O proteste prokurátora č.j. Pd2023/03 zo dňa 10.10.2003, podanému voči právoplatnému
dodatočnému stavebnému povoleniu č. j. SU IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003, rozhodla žalovaná
tak, že mu vyhovela a dodatočné stavebné povolenie zrušila. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.04.2004. Od tohto momentu zvolila odlišný režim povoľovania pre časť stavby Rodinného domu
a pre stavbu Ateliéru s garážou. Táto dichotómia sa následne prejavila v rozdielnom posúdení oboch
stavieb žalovanou.

32. Žiadosťou zo dňa 08.03.2004 žalobca s manželkou požiadali o vydanie dodatočného stavebného
povolenia na stavbu „Rodinný dom,“ na základe čoho žalovaná rozhodnutím č. DNV 2006-04/195/
A/12/Gš zo dňa 17.08.2006 stavbu povolila. Užívanie tejto stavby následne povolila kolaudačným
rozhodnutím č. DNV 2010-07/430/B/1/Gš zo dňa 17.08.2010.
33. Keďže pre stavbu Ateliéru s garážou žalobca s manželkou o dodatočné povolenie nepožiadali, listom
zo dňa 18.02.2009 stavebný úrad oznámil žalobcovi začatie konania o dodatočnom povolení stavby ex
offo s tým, že stavebníkov vyzval, aby doložili žiadosť spolu s predpísanou dokumentáciou. Títo však
napriek výzve zostali nečinní, preto im žalovaná listom zo dňa 17.06.2009 oznámila začatie konania
o odstránení stavby. Následne im rozhodnutím č. 2010-09/789/O/1/Šo zo dňa 18.01.2010 nariadila
odstránenie tejto stavby Ateliéru s garážou. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené
Krajským stavebným úradom v Bratislave a právoplatnosť nadobudlo dňa 06.08.2012.
34. Krajský súd v Bratislave ako vecne a mieste príslušný správny súd na konanie vec preskúmal a
rozhodol postupom podľa ust. § 107 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní veci
z administratívneho ako aj súdneho spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by bola
žalovaná v kolaudačnom konaní č. DNV 2003/133/Mč nečinná, a teda dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
35. Povinnosť orgánu verejnej správy konať bez prieťahov má svoj ústavný základ priamo vymedzený
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
36. Z dikcie ust. § 140 stavebného zákona nepochybne vyplýva jeho vzťah k Správnemu poriadku. Ide
o vyjadrenie derogačného pravidla lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny
zákon). Ustanovenia Správneho poriadku sa teda v konaní podľa tohto zákona použijú za predpokladu,
ak sám stavebný zákon neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Správny poriadok
predovšetkým v ustanovení § 49 stanovuje základné zásady vo vzťahu k dobe administratívneho
konania, ktorého cieľom má byť ukončenie administratívneho konania v objektívne čo najkratšom čase.
37. Za nečinnosť je možné považovať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v
začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne, z úradnej moci,
nezačal administratívne konanie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/3/2011 zo dňa 27.10.2011, podľa ktorého nečinnosť správneho
orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj
keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť
správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna.
38. Pojmovým znakom nečinnosti, vyplývajúcim z dikcie ust. § 3 SSP, je jej protiprávnosť. Protiprávnosť
je daná tým, že povinnosť orgánu verejnej správy, riadne a včas uskutočniť konkrétne administratívne
konanie, vyplýva vždy zo znenia príslušného všeobecne záväzného predpisu, predovšetkým zákona.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené
na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a
vo veci rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon,
alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že na miesto rozhodnutia
správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou, prípadne
záznamom v spise.
39. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz
pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 225/08, III.ÚS 282/08, III.ÚS 70/02). Inými slovami
o nečinnosti možno hovoriť iba v prípade, keď má orgán verejnej správy konkrétnym zákonným
ustanovením vyslovene uloženú povinnosť konať, no nekoná. Pôsobnosť orgánov verejnej správy,
vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme.
40. Kolaudačné konanie upravené v ust. § 76 a nasl. stavebného zákona, je ovládané dispozičnou
zásadou, v zmysle ktorej ho možno iniciovať iba na návrh oprávneného účastníka konania -
stavebníka. Dňom začatia konania je doručenie návrhu na začatie kolaudačného konania príslušnému
stavebnému úradu, avšak na vydanie kolaudačného rozhodnutia nie je právny nárok. Či sú splnené
zákonné podmienky pre jeho vydanie, posudzuje z titulu svojej právomoci stavebný úrad, ktorý v
prípade nesplnenia podmienok konanie preruší, zastaví, eventuálne kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Predpokladom začatia konania a teda aj vydania kolaudačného rozhodnutia, je návrh stavebníka, v
ktorom je v zmysle vykonávacej Vyhlášky okrem iného povinný uviesť aj dátum a číslo stavebného
povolenia alebo povolenia zmeny stavby pred jej dokončením. Stavebné povolenie, ktorého súčasťou
je aj overená projektová dokumentáciu stavby, potom tvorí východiskový dokument pri posudzovaní
návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Je preto zrejmé, že ak takéto stavebné povolenie
(alebo dodatočné stavebné povolenie) v čase rozhodovania stavebného úradu o návrhu na vydanie

kolaudačného rozhodnutia neexistovalo, návrh logicky nemohol spĺňať stanovené osobitné náležitosti.
Návrh posudzuje stavebný úrad v súlade so zásadou materiálnej pravdy, v stave všetkých zistených
skutkových okolností, ktoré sú tu v čase rozhodovania.
41. Aj keď zákon otázku postupnosti a nadväznosti jednotlivých konaní upravených v jeho druhej časti
výslovne nerieši, jeho systematickým a logickým výkladom možno ustáliť, že územné konanie musí vždy
predchádzať stavebnému konaniu (pokiaľ nie sú tieto dve konania spojené do jedného) a až následne
môžu na ne nadväzovať ďalšie konania, ako napríklad kolaudačné konanie, konanie o údržbe alebo o
nevyhnutných úpravách stavby, a za niektorých okolností aj konanie o odstraňovaní stavby.
42. Nadväznosť kolaudačného konania (a teda aj prípadného rozhodnutia) na stavebné konanie,
ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn 2Sžp/32/2012 zo dňa 16.10.2013, v zmysle ktorého „... stavebné konanie
ako i kolaudačné konanie sú v podstate dva ucelené druhy konaní, ktoré však na seba v jednotlivých
fázach nadväzujú. Pri stavebnom konaní príslušný správny orgán skúma najmä splnenie podmienok
uvedených v ust. § 62 Stavebného zákona, a finálne, v kladnom prípade vydá časovo obmedzené
stavebné povolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne
o námietkach účastníkov konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje konanie za právoplatne
skončené. Následne až po dokončení stavby prichádza do úvahy konanie, ktoré je upravené v siedmom
oddieli Stavebného zákona pod názvom „Kolaudácia stavieb“, nakoľko dokončenú stavbu možno užívať
až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Predmet kolaudačného konania je upravený v ust. § 81 ods. 1
Stavebného zákona, podľa ktorého príslušný správny orgán skúma najmä, či sa stavba uskutočnila podľa
dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky
určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení.
Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem,
predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a
technických zariadení. Kolaudačné rozhodnutie sa vydáva na žiadosť stavebníka a cieľom žiadosti
je získať povolenie na užívanie stavby. Keď stavebný úrad v kolaudačnom konaní zistí, že všetky
podmienky vyplývajúce zo stavebného, prípadne územného rozhodnutia boli splnené a užívaniu stavby
nebránia žiadne zákonné prekážky, kolaudačné rozhodnutie vydá. V opačnom prípade kolaudačné
rozhodnutie nevydá, alebo kolaudačné konanie preruší. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať zmysel a
účel kolaudačného konania. ... Iba v prípade, ak by kolaudačné rozhodnutie stavebný úrad nevydal,
bol by podľa názoru odvolacieho súdu stavebník, ktorý o jeho vydanie žiadal, oprávnenou osobou na
podanie žaloby, nakoľko iba v takomto prípade mohlo dôjsť k zásahu do jeho práv a právom chránených
záujmov.“
43. Z ustanovení stavebného zákona, konkrétne z formulácie „kolaudačné rozhodnutie nevydá,“
žalovanej nevyplýva zákonná povinnosť zavŕšiť kolaudačné konanie vydaním rozhodnutia. Správny súd
však dodáva, že v danom prípade je situácia odlišná od vydávania tzv. fiktívnych rozhodnutí podľa ust.
§ 18 ods. 3 a rozhodnutia o odvolaní podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám, v zmysle ktorých môže výnimočne nastať situácia, kedy takéto rozhodnutie
završujúce prebiehajúce administratívne konanie v skutočnosti nemusí existovať no prezumuje sa, že
bolo vydané. Takáto absencia rozhodnutia však musí výslovne vyplývať z osobitnej právnej úpravy (musí
byť predovšetkým stanovená lehota, v ktorej sa prezumuje, že tzv. fiktívne rozhodnutie bolo vydané).
44. Stavebný zákon naopak upravuje nadväzujúce postupy stavebného úradu v prípadoch, ak stavbu
nebolo možné skolaudovať a teda kolaudačné rozhodnutie vydať. Tak je tomu aj v preskúmavanej veci,
kedy žalovaná z dôvodu nemožnosti skolaudovať spornú stavbu pre zrušenie dodatočného stavebného
povolenia pristúpila k nadväzujúcemu konaniu a to k opätovnému konaniu o dodatočnom povolení
stavby, v prípade stavby Rodinného domu a v prípade stavby Ateliéru s garážou sa snažila absentujúce
stavebné povolenie rovnako zhojiť začatím ex offo konania o dodatočnom povolení stavby, no práve pre
nečinnosť žalobcu s manželkou, musela následne pristúpiť ku konaniu na jej odstránenie.
45. V zmysle uvedeného potom správny súd nemôže prisvedčiť námietke žalobcu, že v dôsledku
tvrdenej údajnej nečinnosti žalovanej v riadne začatom kolaudačnom konaní, je v stave neistoty a nie
je mu zrejmé, v akom stave sa kolaudačné konanie nachádza. Kolaudačné konanie nie je prerušené a
kolaudačné rozhodnutie nebolo možné vydať pre dodatočnú absenciu stavebného povolenia, o čom má
žalobca vedomosť. Rovnako má vedomosť o nadväzujúcich konaniach a predovšetkým o právoplatnom
rozhodnutí o nariadení odstránenia stavby, a preto sa správnemu súdu vo svetle všetkých skutkových
zistení javí jeho žaloba ako hraničiaca so zjavným zneužitím práva.
46. Žalobca si najneskôr v momente, ako mu bol doručený list, ktorým ho žalovaná upovedomila o
začatí konania o odstránenie stavby, Ateliér s garážou, musel byť vedomý, že jeho návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia nemožno vyhovieť, a to práve z dôvodov uvedených v priebehu konania

o odstránenie stavby. Ako správne tvrdí žalovaná, aj zo správania samotného žalobcu je zrejmá jeho
vedomosť o nemožnosti skolaudovať stavbu v konaní vedenom pod č. DNV 2003/133/Mč, keďže po
zrušení dodatočného stavebného povolenia č.j. SU IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003, podal pre
časť stavby Rodinného domu nový návrh na vydanie dodatočného stavebného povolenia. Na túto časť
stavby mu dodatočné stavebné povolenie vydané bolo a rovnako bola stavba aj riadne skolaudovaná.
Je otázne, prečo žalobca nezvolil rovnaký postup aj v prípade druhej časti stavby, Ateliér s garážou, a
bez akýchkoľvek primeraných dôvodov sa spoliehal, že stavebný úrad bude v pôvodnom kolaudačnom
konaní pokračovať a vydá rozhodnutie.
47. Ostatnými námietkami žalobcu, súvisiacimi s priebehom konania vedeným na tunajšom súde
pod sp. zn. 1S/48/2016, týkajúcimi sa splnenia podmienok na meritórne prejednanie žaloby, námietok
vedenia administratívneho spisu žalovaného, absencie upovedomenia prokurátora a prípustnosti
exekúcie, výsledkom ktorej malo byť nútené odstránenie stavby, Ateliér s garážou, sa správny súd
nezaoberal, keďže sú pre posúdenie tvrdenej nečinnosti v predmetnom konaní irelevantné.
48. Naopak, správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej v tej časti, že neexistencia
stavebného povolenia v čase konania a rozhodovania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia
je takou prekážkou, z dôvodu ktorej v začatom kolaudačnom konaní nemožno pokračovať a kolaudačné
rozhodnutie vydať. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaná zvolila správny procesný postup,
v jednotlivých konaniach (v kolaudačnom konaní, nadväzujúcom konaní o dodatočnom povolení stavby
a konaní na odstránenie stavby) postupovala systematicky a v zmysle zákona, a preto nemohla byť
nečinná. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že niektoré jej rozhodnutia boli následne zrušené
z dôvodu ich nezákonnosti alebo predčasnosti. Neznamená to, že by žalovaná nekonala, alebo konala
liknavo.
49. Ako správny súd už uviedol, stavba Rodinného domu bola právoplatne skolaudovaná rozhodnutím
č. 2010-07/430/B/1/Gš zo dňa 17.08.2010 a nečinnosť žalovanej tu preto neprichádza do úvahy.
Stavbu Ateliéru s garážou nebolo možné skolaudovať pre absenciu stavebného povolenia a žalovaná
preto kontinuálne pokračovala v nadväzujúcom konaní o dodatočnom povolení stavby a následne v
konaní o odstránenie stavby. Nevydaním kolaudačného rozhodnutia v konaní vedenom pod č. DNV
2003/133/Mč nebola nečinná, práve naopak, konala v zmysle ustanovení stavebného zákona, ktoré jej
výslovnú možnosť nevydať kolaudačné rozhodnutie umožňujú. Kolaudačné konanie sa z tohto dôvodu
nepovažuje za neukončené alebo za stále prebiehajúce.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave žalobu v konaní proti nečinnosti
orgánu verejnej správy v zmysle § 249 SSP ako nedôvodnú zamietol.
51. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
52. Aj keď podľa úspechu by mala mať žalovaná v zmysle citovaného ust. § 168 právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, nie sú splnené podmienky, aby mohol správny súd spravodlivo
zaviazať žalobcu na ich úhradu. Trovy konania žalovanej predstavujú predovšetkým trovy právneho
zastúpenia, náhradu ktorých možno priznať iba výnimočne (napríklad v prípade šikanóznych žalôb),
nakoľko obhajoba rozhodnutí vydaných správnym orgánom predstavuje samozrejmú súčasť povinností
vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, na ktorú je orgán verejnej správy personálne aj finančne
vybavený. Z uvedeného potom vyplýva, že aj keď je žalovaná právne zastúpená, nemôže ísť o účelne
vynaložené trovy konania, čo podporuje aj druhá veta ust. § 168 SSP.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a
podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§439 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.