Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kohútová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/97/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214233459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7214233459.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice -
Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: Š. R., T..
X.X.XXXX, C. XX, XXX XX Y., o vymoženie 10,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 2937/2014, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 38Er/4073/2014-9 zo dňa 15.1.2019 takto
r o z h o d o l :
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Mlynárska č. 16, Košice trovy exekúcie v sume
43,00 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora vydal dňa 23.12.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie
10,00 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 19.2.2018 doručil podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor zároveň žiadal priznať trovy exekúcie v sume 43,00
eur. Súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný, nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľností na území
SR, voči povinnému je vedených ďalších 19 exekučných konaní, teda majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá, §
57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil. O trovách
exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov
exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 43,00 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil
podľa § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 43,00 eur,
ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume
2,65 eur citovanej vyhlášky a 20 % DPH v sume 7,16 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie proti výroku I. o zastavení
exekúcie. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne
právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu
uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovioprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu
exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného
exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods.
1, ods. 2 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza
zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená
oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.
4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 3.12.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
8. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom dňa 15.1.2019 a bolo odvolaciemu
súdu predložené dňa 18.6.2019.
9. Odvolací súd skôr, než vecne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie,
zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výroku tohto uznesenia.
10. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s
dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda
smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
11. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
12. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu,
než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený
podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 15.1.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
13. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p.
odmietol.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.