Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117201046
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6117201046.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, s spore
žalobcov: 1/ S. J., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Q. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXX/XX, XXX XX N.,
zastúpení advokátom Mgr. Ivanom Mazancom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove, Metodova
3331/12, 080 01, IČO: 42344671, proti žalovanej: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX T.,
zastúpenej JUDr. Luciou Fabriciusovou, so sídlom Advokátskej kancelárie J.A. Komenského 18B, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 41183959, o určenie dedičského práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/5/2017-347 zo dňa 02.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom prvom výroku m e n í tak, že žalovaná má nárok na
náhradu trov prvostupňového konania voči žalovaným 1/,2/ v plnom rozsahu.

III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že žalobcovia sú

dedičmi po poručiteľovi X.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a žalovaná nie je dedičkou
po poručiteľovi X.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (prvý výrok), žalobcom 1/ a 2/ uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu (druhý výrok) a priznal znalkyni Mgr. Eve
Forgácsovej, Bartókova 3, 943 01 Štúrovo nárok na náhradu znalečného voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom
rozsahu (tretí výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §38 ods. 1, 2, §469a ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka a §137 písm. c) zákona č. 150/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej v texte aj len „C.s.p.“); konštatoval, že žalobcovia sa domáhali určenia, že sú dedičmi po ich otcovi
a že žalovaná - sestra poručiteľa nie je dedičkou po nebohom poručiteľovi; na podanie žaloby v takomto
znení boli odkázaní v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi, vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp.zn. 24D/29/2015 uznesením zo dňa 13.12.2016, právoplatným 04.01.2017, v lehote 30
dní. Žalobu podali žalobcovia dňa 20.01.2017, t.j. v lehote stanovenej v dedičskom konaní.
1.2 Okresný súd konštatoval skutkový stav, že X.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX so
zanechaním závetu a listiny o vydedení zo dňa 25.12.2014, ktoré boli spísané strojom a podpísané

poručiteľom a dvomi svedkami. Ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy
žalobcovia 1/ a 2/ ako deti poručiteľa, závetom mala nadobudnúť dedičstvo v plnom rozsahu sestra
poručiteľa - žalovaná. Žalobcovia listiny o vydedení a testament neuznali za platné po formálnej ajmateriálnej stránke; dôvody uvedené v listine o vydedení neboli dané; preto ich odkázal dedičský súd
v konaní 24D/29/2015 na podanie žaloby na súd.
1.3 Žalobcovia spochybnili závet z dôvodu, že nie je jednoznačne zrejmé, kedy poručiteľ závet podpísal,

keďže sa podpis nachádza na konci listiny mimo priestoru, v ktorom je text závetu, dátum podpisu
svedkov závetu absentuje, rovnako aj u listiny o vydedení, poručiteľ nebol schopný rozpoznávať
následky svojho konania s ohľadom na jeho zdravotný stav, užívané lieky a časovú súvislosť medzi
spísaním závetu a úmrtím a tiež namietli pravosť podpisu poručiteľa.
1.4 Vo vzťahu k listine o vydedení žalobcovia popreli, že by oni konali v rozpore s dobrými mravmi, že

by nejavili záujem o poručiteľa, keďže mu písali listy a pohľadnice; ich prípadný nezáujem vychádzal z
trvalého nezáujmu o nich zo strany poručiteľa; poručiteľ a ich matka sa rozviedli v čase, keď boli ešte
maloletí a následne sa odsťahovali s matkou do Prešova. Poručiteľ prispieval síce na ich výživu, ale z
jehostranyabsentovalosobnýkontakt,čooninezapríčinili.Priznali,žeotcažiadaliopakovaneofinančnú
pomoc na vysokoškolské štúdium alebo na školský výlet, avšak ostalo to bez odozvy; boli nútení podať
návrh na exekúciu a aj trestné stíhanie za dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2008 do 30.04.2008.

1.5 Obaja žalobcovia potvrdili, že s otcom sa nevideli, písali si len pohľadnice a listy k narodeninám
a k Vianociam, naposledy keď mal otec 58 rokov, netelefonovali s ním z dôvodu, že otec o to nejavil
záujem a nepýtal si od nich telefónne číslo. Žalobkyňa nedala otcovi vedieť, že ukončila v roku 2009
bakalárske vysokoškolské štúdium, otca videla naposledy, keď bola na základnej škole. O smrti otca sa
dozvedela deň pred pohrebom a na pohrebe nebola z dôvodu, že chodila do práce a o termíne pohrebu

sa dozvedela len deň pred pohrebom. Žalobca otca videl naposledy, keď bol na prvom stupni základnej
školy, niekedy v roku 2012 a 2013, netelefonovali si, na pohreb sa nedostavil, lebo bola zima a on mal
pokazené auto. Potvrdil, že mu bola vyplatená poistka po dovŕšení 18 roku, ktorú platil otec a taktiež
potvrdil aj skutočnosť, že otec si voči nemu plnil vyživovaciu povinnosť dlhšie, než to bolo nariadené
súdom.

1.6 Žalovaná poprela, že by poručiteľ nemal záujem stýkať sa po rozvode s deťmi, o čom doložila
korešpondenciu s bývalou manželkou, odvolanie voči rozsudku o rozvode manželstva, pohľadnice, ktoré
zasielal. Napriek vzdialenosti cestoval za deťmi do Prešova, dožadoval sa stretnutia s nimi, čo však
matka detí nepodporovala a on túto situáciu znášal veľmi zle. Pokiaľ deti od neho žiadali peniaze či už
na stužkovú, školské poplatky, vysokoškolské štúdium, príspevok na dovolenku alebo výlet do Paríža,

vždy im vyhovel. Napriek tomu sa nedozvedel ani o ukončení vysokej školy žalobkyne, zistil si to až
cez internet, výživné okrem krátkeho obdobia, kedy nemal možnosť z objektívnych dôvodov ho posielať,
platil riadne a plnil si vyživovaciu povinnosť aj v čase, keď nemusel, a to až do roku 2013. Pre nezáujem
žalobcov oňho trpel, žalobcovia, aj keď mali vedomosť o jeho pohrebe, sa ho nezúčastnili.
1.7 Dôvodom omeškania s úhradou výživného na strane poručiteľa bola jeho práceneschopnosť od

marca 2008 do júna 2008, kedy poberal len nemocenské dávky a zároveň sa staral o ťažko zdravotne
postihnutú sestru, ktorá 23.10.2008 zomrela. Napriek tomu ohľadom neplatenia výživného voči nemu
prebiehala exekúcia na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 4Er/420/2008. Okrem toho poručiteľ
nad rámec výživného šetril obom žalobcom mládežnícke sporenie, ktoré im bolo vyplatené po dovŕšení
ich plnoletosti. Preto nie je možné konštatovať jeho nezáujem o deti, keďže robil všetko, čo bolo v jeho

silách, aby im pomohol. Napriek tomu žalobcovia, hoci prijali od neho finančné plnenia, mu nezaslali
po celé roky ani pohľadnicu, SMS správu, a to ani k jubileu jeho 60. rokov. Žalovaná spolu so svojím
manželom chodievala s poručiteľom za žalobcami, keď boli malí a málo krát sa mu podarilo s nimi aj
stretnúť. Žalobkyňa mu písala listy vždy, len keď pýtala peniaze a za ne sa ani nepoďakovala.
1.8 Okresný súd vykonal dokazovanie okrem listinných dôkazov a výsluchu strán sporu aj svedeckými

výpoveďami Mgr. A. J., K. J., W. V., S. D., K.. S. J., S. Z., X.. K. Z., K.. K. I. - všeobecnej lekárky,
znaleckým posudkom znalkyne z odboru písmoznalectvo Mgr. Evy Forgácsovej a MUDr. Šajgalíkovej -
psychiatričky. Konštatoval, že predmetom sporu bolo určenie dedičského práva strán v spore vo vzťahu
k dedičskému konaniu po nebohom poručiteľovi X.. Q. J., zomrelom XX.XX.XXXX, ktorú žalobu možno
subsumovať pod ustanovenie §137 písm. c) C.s.p. V konaní si musel prejudiciálne vyriešiť otázku

platnosti závetu a listiny o vydedení, ktorú poručiteľ spísal dňa 25.12.2014, ako aj otázku, či sú dané
dôvody vydedenia v zmysle §469a OZ. Predmetné konanie je typickým sporovým konaním, na ktoré je
potrebné aplikovať Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016. Preto vykonal súd prvej inštancie
dokazovanie v plnom rozsahu tak, ako ho navrhli žalobcovia. Z vykonaného dokazovania, najmä však
zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa a výpovede svedkyne MUDr. Šajgalíkovej - psychiatričky, jeho

ošetrujúcej lekárky, nepovažoval okresný súd za preukázané, že by nebohý poručiteľ bol v čase spísania
závetu a listiny o vydedení osobou, ktorá by nebola spôsobilá k takýmto právnym úkonom, t.j. že by
nebola schopná posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.1.9 Pre určenie neplatnosti právneho úkonu podľa §38 ods. 1, 2 OZ sa vyžaduje bezpečné zistenie tejto
skutočnosti, v čom žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli.
1.10 Ďalej sa okresný súd zaoberal tvrdením, či neboli dané dôvody vydedenia potomka v zmysle

ustanovenia §469a OZ.
1.11 Z obsahu listiny o vydedení vyplynulo, že nebohý poručiteľ vydedil žalobcov, „pretože dlhodobo
o mňa neprejavujú záujem, ktorý by ako potomkovia o mňa prejavovať mali. Po dosiahnutí dospelosti
svojich detí, ale aj predtým som sa mnohokrát pokúšal skontaktovať sa s nimi, ale márne. Na moje
pokusy o skontaktovanie nereagovali a ak, tak len s tým, aby som im poslal ďalšie peniaze. V posledných

rokoch sa ku mne vôbec nehlásia, nezaujímajú sa o mňa, o môj zdravotný stav, ani nič iné.“ Podľa
obsahu dôvodov vydedenia tieto okresný súd subsumoval pod dôvod uvedený v §469a ods. 1 písm. a)
OZ (neposkytujú potrebnú pomoc v starobe, v chorobe), ale najmä pod písmeno b) (trvalo neprejavujú
opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať). V danom prípade tieto 2 dôvody vydedenia
úzko súvisia. V konaní nebolo sporné a žalobcovia to potvrdili, že sa osobne stretli so svojim otcom
naposledy ešte počas základnej školy; v čase spísania listiny o vydedení však mala žalobkyňa 1/ 27

rokov a žalobca 2/ 26 rokov. Ich argumentáciu, že sa s otcom nestýkali z dôvodu, že tento neprejavoval
opravdivý záujem o ich osobu, nebola preukázaná a javila sa súdu len ako účelová. Nesporne bolo totiž
preukázané,žežalobcamalzáujemsastretávaťsdeťmipoodchodeichmatkyzospoločnejdomácnosti,
a to napriek tomu, že jeho bývalá manželka mu v tom bránila. Svedčia o tom pripojené listinné dôkazy,
listy poručiteľa z tohto obdobia (č.l. 38 až 45 spisu), vyjadrenie v konaní sp.zn. 17Co/405/92 z roku

1992, ako aj v konaniach sp.zn. 11C/136/96 zo dňa 04.11.1996 a sp.zn. 16NCc/4/92 Okresného súdu
Prešov. Taktiež bolo preukázané, že si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, a to aj po skončení tejto
povinnosti, okrem veľmi krátkeho obdobia, kedy z objektívnych dôvodov si túto povinnosť nemohol plniť,
ale napriek tomu nepožiadal o zníženie výživného.
1.12 Na druhej strane žalobkyňa 1/, hoci opakovane žiadala od otca finančné prostriedky, ktoré jej

poskytol (okrem obdobia v roku 2008, keď sa ocitol vo finančnej tiesni), sa s ním osobne nestretla,
nekontaktovala ho ani telefonicky, nedala mu na seba telefónne číslo. Z vykonaného dokazovania
výsluchom žalobcu 2/ bolo preukázané, že žalobkyňa 1/ jedenkrát do roka kúpila pohľadnicu, na ktorú
sa podpísali obidvaja; naposledy tak urobili pred dvomi rokmi. Tiež bolo preukázané, že žalobkyňa 1/
neoznámila svojmu otcovi ukončenie vysokoškolského štúdia a nepozvala ho ani na promóciu. Žalobca

2/ sa nijakým spôsobom nekontaktoval s otcom v dospelom veku, a to ani po tom, čo obdržal od
neho vyplatenú poistku. Bolo to už teda obdobie, keď boli obaja plnoletí a preto ich argumentácia, že
manželstvo ich rodičov bolo rozvedené, keď boli malí a nemohli si vybudovať ku otcovi vzťah, nebola
adekvátna. Obaja žalobcovia mali minimálne deň pred pohrebom otca vedomosť o jeho úmrtí, na pohreb
sa však nedostavili. Preto okresný súd mal za preukázanú existenciu dôvodov vydedenia minimálne

podľa ustanovenia §469a ods. 1 písm. b) OZ a z týchto dôvodov žalobu aj v tejto časti ako bezdôvodnú
zamietol. Okresný súd vychádzal aj zo znaleckého dokazovania znalcom grafológom, z ktorého bolo
preukázané, že závet ako aj listinu o vydedení podpísal nebohý poručiteľ.
1.13 Svedkyňa K.. K. I. ako ošetrujúca lekárka poručiteľa potvrdila, že v roku 2014 poručiteľ u nej
absolvoval bežné vyšetrenie a následne v októbri sono brucha; dňa 14.11.2014 mu bolo diagnostikované

podozrenie na rakovinu brucha, na operáciu bol prijatý 29.12.2014; po preventívnej prehliadke mu neboli
nasadzované žiadne lieky, pretože bola plánovaná operácia. Uviedla, že v roku 2006 bol poručiteľ
hospitalizovaný na psychiatrii a následne sledovaný na psychiatrickej ambulancii MUDr. Šajgalíkovej,
bral dlhodobo lieky proti depresii, ktorá bola jeho hlavnou diagnózou.
1.14 K tejto okolnosti svedkyňa MUDr. Iveta Šajgalíková uviedla, že poručiteľ bol hospitalizovaný v roku

2006 pre akútnu psychotickú poruchu s bludmi; do roku 2008 ho viedla v ambulancii a liečila. Následne
až do roku 2013 vyšetrenia neabsolvoval, pretože ich nepotreboval. V októbri 2014 jej spomínal, že
v rámci preventívnej prehliadky mu bol zistený nádor na obličke a situáciu zvládal dobre. Na kontrole
v novembri jej povedal, že sa cíti psychicky dobre, a to aj na poslednej kontrole dňa 04.12.2014. Ona
sama jeho stav charakterizovala ako stabilizovaný, keď v tej dobe poberal minimálnu dávku bežných

antidepresív; pôvodné ochorenie, pre ktoré bol hospitalizovaný, v tomto období už nebolo manifestné.
1.15 Matka žalobcov a bývalá manželka poručiteľa Mgr. S. J. ako svedkyňa uviedla, že sa stretla s
bývalým manželom 25.06.2014 po súdnom konaní o zrušenie spoločného práva k družstevnému bytu v
Banskej Bystrici. Poručiteľ ju z tohto bytu vyplatil a pri tej príležitosti si vypýtal telefónne číslo na syna,
lebohochcelvletezobraťnaHrlicu.Potvrdila,žeporozvodemanželstvažiadalaovydaniepredbežného

opatrenia o zákaze styku s deťmi, ktorý mu umožnila až po právoplatnom rozhodnutí o styku vo veci
samej v roku 1993. Zo spoločnej domácnosti odišla v roku 1991; poručiteľ podľa nej upravený styk využil
len niekoľkokrát počas doby, keď boli deti na prvom stupni základnej školy a niekoľkokrát na druhom
stupni. Počas letných prázdnin sa styk nerealizoval, lebo poručiteľ o to nemal záujem; po dovŕšeníplnoletosti detí, dcéra mu písala nejaké listy, ale syn mu nepísal vôbec; keď boli deti malé, nevidela, že
by písal pre nich listy, občas im poslal pohľadnicu.
1.16 Svedkovia K.. J. a J. potvrdili, že boli prítomní ako svedkovia pri podpísaní závetu a listiny o

vydedení nebohým poručiteľom, tento ich požiadal, aby s nim išli do vedľajšej miestnosti, prečítal im tieto
listiny, podpísal ich a následne ich podpísali aj oni. Bolo to na prvý sviatok vianočný 25.12.2014. Listiny
predtým napísal sám na písacom stroji. V tej dobe nevykazoval žiadne zdravotné problémy; svedkyňa
mala vedomosť o tom, že poručiteľovi deti neskutočne chýbali.
1.17 Okresný súd rozhodol o trovách znalečného, keďže tieto nepokryli zloženú zálohu a uložil žalobcom

1/ a 2/, ktorí navrhli toto dokazovanie a v konaní boli neúspešní, povinnosť zaplatiť náhradu znalečného
v plnom rozsahu znalkyni v zmysle §251, §252 a §262 C.s.p..
1.18 Obdobne rozhodol okresný súd aj o trovách konania podľa zásady úspechu v spore v zmysle §255
ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/,2/. So všetkými

výrokmi nesúhlasili z dôvodov, uvedených v §365 ods. 1 písm. f) C.s.p., keďže súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v §365 ods. 1 písm. h) C.s.p.,
keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia
mali zato, že závet napadli výlučne z dôvodu časovej súslednosti medzi spísaním závetu a listiny o
vydedení a samotným úmrtím poručiteľa. S ohľadom na diagnózu a príčiny úmrtia poručiteľa mali zato,

že spísanie závetu mohlo mať úzky vzťah s jeho psychickým rozpoložením, a teda jeho prípadným
úsudkom, ktorý mohol byť zneužitý práve žalovanou, ktorú poručiteľ ustanovil ako univerzálnu dedičku.
V rámci realizovaného dokazovania však bolo preukázané - čo žalobcovia rešpektujú - že poručiteľ bol
až do poslednej chvíle spôsobilý na právne úkony, a preto bol závet vyhodnotený ako platný po formálnej
a hmotnoprávnej stránke.

2.1 Odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie ohľadom údajného naplnenia zákonných podmienok pre
vydedenie podľa §469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka považujú žalobcovia za nedostatočné,
keďže súd prvej inštancie fakticky len skonštatoval, že poručiteľ záujem o žalobcov prejavoval a
žalobcovia voči poručiteľovi objektívne neprejavovali požadovaný záujem, a to výlučne s odôvodnením,
že v čase spísania listiny o vydedení mali už 26, resp. 27 rokov. Skutočnosť, že žalobcovia boli v

čase spísania listiny o vydedení plnoletí, poručiteľa žiadnym spôsobom neospravedlňuje, že od roku
1993, keď mali žalobcovia 5-6 rokov, do roku 2014, sa na výchove žalobcov nepodieľal žiadnym
spôsobom,súdomurčenýstykvyužívalsohľadomnarealizovanédokazovanievpodstateniekoľkokrátv
priebehu 21 rokov. Súd prvej inštancie konštatoval ako dostatočný prejav záujmu len plnenie vyživovacej
povinnosti poručiteľa voči žalobcom, ale opomenul, že poručiteľ sa nepodieľal na výchove detí, nevyužil

styk určený súdnym rozhodnutím a len občas zaslal pohľadnice. Na druhej strane okresný súd uzavrel,
že žalobcovia zodpovedajú za to, že nemali žiadny vzťah so svojím otcom, pretože po nadobudnutí
plnoletosti mali možnosť iniciatívne prejavovať oňho záujem.
2.2 Nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie možno dovodiť tiež z nesprávneho vyhodnotenia
predložených dôkazov; nemožno akceptovať dôkaz predložením mobilného telefónu svedkom, ktorý

tvrdí, že je to mobilný telefón poručiteľa, ktorý užíval na Vianoce roku 2014, pričom z daného mobilného
telefónuniejemožnéjednoznačneidentifikovaťadresátaaaniotvoriťtvrdenúSMSsprávu,ktorábymala
dané tvrdenie potvrdzovať, a preto takýto dôkaz nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže je predložený
synom žalovanej, teda osobou, ktorá má eminentný záujem na výsledku sporu.
2.3 Odvolatelia poukázali na to, že žalovaná nepredložila akýkoľvek relevantný dôkaz ku svojmu

tvrdeniu, že by žalobkyňa 1/ kontaktovala poručiteľa výlučne za účelom žiadosti o finančné prostriedky.
2.4 Spochybnili aj tvrdenie žalovanej ohľadom záujmu poručiteľa o žalobcov: predložené pohľadnice a
listinné dôkazy týkajúce sa obdobia, kedy došlo k odlúčeniu matky žalobcov a poručiteľa, sú zrejme v
kópiách, pretože očividne neboli písané počítačom alebo prepisovateľným papierom.
2.5 Zo súdneho spisu celkom určite nevyplýva, že by poručiteľovi bol zakázaný styk so žalobcami,

pretože žalobcami predložené dokumenty sa týkali súdneho konania o úprave styku, kedy pred
vyhlásením rozhodnutia vo veci samej bolo súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým boli
žalobcovia zverení do starostlivosti matky; túto časť odôvodnenia napádaného rozsudku považovali
odvolatelia za nesprávny záver súdu, vyplývajúcu z realizovaných dôkazov a predovšetkým ide o
zavádzajúci záver v neprospech žalobcov, resp. matky žalobcov.

2.6 Žalovanou tvrdené príspevky poručiteľa na výlety, stužkovú, poplatky za štúdium na vysokej škole
neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané, a teda ich dôkazná sila je podľa názoru odvolateľov
nevýznamná.2.7 Nesprávny je aj záver okresného súdu, že sa žalobcovia bezdôvodne nedostavili na pohreb
poručiteľa, pretože z výsluchu žalobcov, ako aj svedka W. V. vyplynulo, že žalobcovia sa dozvedeli o
smrti poručiteľa a termíne pohrebu večer pred pohrebom, ktorý sa mal konať niekoľko hodín cesty autom

mimo bydliska a predovšetkým miesta výkonu práce žalobcov.
2.8 Vyjadrili nepochopenie, z akého dôkazu okresný súd dospel k záveru, že žalobcovia dostali od
poručiteľa finančné prostriedky nad rámec povinností hradiť výživné (mimo poistenia) a predovšetkým,
ako žalovaná preukázala, že žalobcovia nepoďakovali za finančné prostriedky; ide opäť o tvrdenie bez
akéhokoľvek dôkazu.

2.9 Napádaný rozsudok tak nemá dostatočnú oporu v realizovanom dokazovaní, niektoré závery,
uvedené v odôvodnení, nemožno podradiť pod akýkoľvek dôkazný prostriedok, ktorý by bol súčasťou
súdneho spisu a predovšetkým závery, vyvodené z dokazovania, považujú odvolatelia za nesprávne
a v niektorých prípadoch zavádzajúce v neprospech žalobcov. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa 24.02.2010 a sp.zn. 1Cdo/173/2012 zo dňa 29.02.2012 ohľadom
definície prejavu opravdivého záujmu.

2.10 Zdôraznili, že poručiteľ si reálne fakticky plnil len vyživovaciu povinnosť, stanovenú zákonom,
pričomdovýživnéhosanezahŕňajúdarčekyknarodeninám,Vianociam,študijnýmúspechomažalovaná
nepreukázala, že by poručiteľ niekoľkokrát zaslal finančný príspevok aj mimo bežného výživného, avšak
za 20 rokov jeho nezáujmu, teda 20-krát narodeniny, meniny, Vianoce, študijné úspechy (maturita)
očividne zostali žalobcovia bez povšimnutia poručiteľa. Nie je teda možné považovať za preukázaný

záujem poručiteľa o svoje deti, ak si plní povinnosť, stanovenú súdnym rozhodnutím, avšak všeobecnú
vyživovaciu povinnosť si celkom určite neplní.
2.11 Zvýraznili, že nemožno pripisovať k tiaži žalobcov, ak si k poručiteľovi nehľadali citovú väzbu, ak
ich po celú dobu ich dospievania fakticky ignoroval a na ich citovom a sociálnom vývoji sa žiadnym
spôsobom nepodieľal, aj keď rozhodnutie súdu mu umožňovalo výkon styku s maloletými deťmi, a to

vrátane časti letných prázdnin, ku ktorému nikdy nedošlo.
2.12 Odvolatelia preto navrhli rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zmeniť a žalobe vyhovieť tak,
že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi, žalovanej uložiť povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v
rozsahu 100% a priznať znalkyni nárok na náhradu znalečného v celom rozsahu voči žalovanej.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov súhlasila s rozsudkom okresného súdu. Existencia
dôvodovvydedeniažalobcovpodľa§469aods.1písm.b)OZboladaná,zktoréhodôvodunebolomožné
nerešpektovať v listine o vydedení prejavenú vôľu poručiteľa ako bude naložené s jeho majetkom pre
prípad jeho smrti. Nesúhlasila s názorom žalobcov, že so spísaním závetu by úzko súviselo psychické
rozpoloženie poručiteľa s ohľadom na jeho diagnózu a príčiny úmrtia. Poručiteľ dňa 29.12.2014

absolvoval operáciu z dôvodu sonografického nálezu tumora chvostu pankreasu (pre podozrenie na
rakovinu pankreasu). K úmrtiu došlo až po pooperačných komplikáciách v dôsledku septického šoku
dňa 02.01.2015. Vypočutá svedkyňa MUDr. Iveta Šajgalíková ako jeho psychiatrička potvrdila, že na
poslednej kontrole 04.12.2014 charakterizovala jeho stav ako stabilizovaný, cítil sa dobre. Dôvodom
pre spísanie listiny o vydedení žalobcov tak nebol zdravotný stav poručiteľa, ale dlhodobý nezáujem

žalobcov o jeho osobu, čo poručiteľ potvrdil priamo v listine o vydedení a čo bolo dokazovaním aj
preukázané.
3.1 Námietka odvolateľov, že poručiteľ sa na ich výchove od roku 1993 do roku 2014 nepodieľal žiadnym
spôsobom, ani nevyužíval súdom určený styk a výtka súdu prvej inštancie, že na strane poručiteľa
zohľadnil plnenie vyživovacej povinnosti ako prejav jeho záujmu o vlastné deti, pričom na druhej strane

vytkol žalobcom, že si s poručiteľom ako otcom nebudovali vzťah, žalovaná nesúhlasila; okresný súd
správne z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že poručiteľ po odchode matky žalobcov zo spoločnej
domácnosti mal záujem stretávať sa so žalobcami aj napriek tomu, že jeho bývalá manželka mu v tom
bránila. Poručiteľ žalobcov kontaktoval, posielal im pohľadnice a listy, komunikáciu medzi otcom a deťmi
potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa mu písala listy, žiadala o peniaze na výlet do Paríža, na stužkovú,

či spolu so žalobcom peniaze na dovolenku pri mori. Uvedené zistenia preto vylučujú ich tvrdenie v
konaní pred súdom prvej inštancie, že ich nezáujem ako potomkov o poručiteľa bol vyvolaný samotným
poručiteľom. Žalobcovia po dosiahnutí plnoletosti napriek vyplatenému mládežníckemu šetreniu od otca,
či posielaniu ďalších peňazí mu neposkytli na seba kontakt, neinformovali ho o významných životných
udalostiach. Síce zhodne tvrdili, že poručiteľovi posielali pohľadnice, naposledy asi 2 roky pred jeho

smrťou, no vykonané dokazovanie skôr tieto tvrdenia vylučuje, keďže poručiteľ nezáujem svojich detí a
nevedomosťouo ich životochtrpel, listy či pohľadnice im písal a čakal na ich odpoveď, avšak s výnimkou,
keď žiadali peniaze, nereagovali.3.2 Poručiteľ sa snažil so žalobcami skontaktovať, hľadal ich na internete, kde sa dozvedel aj o ukončení
vysokoškolského štúdia prvého stupňa žalobkyne, aj to len zo zverejnenej dohody o absolventskej praxi.
Nezáujem svojich detí o jeho osobu vnímal ťaživo, čo registrovala aj jeho blízka rodina, pred ktorou deti

často spomínal a ktorá to potvrdila v rámci svedeckých výpovedí (W. V. a S. D.).
3.3 Skutočnosti, ktoré poručiteľ zhrnul v listine o vydedení, boli vykonaným dokazovaním potvrdené a
jednoznačne odôvodňujú záver, že je potrebné rešpektovať poslednú vôľu poručiteľa, ktorý podľa práva
odňal listinou o vydedení svojim deťom dedičské právo podľa §469a písm. b) Občianskeho zákonníka z
dôvodu, že o neho ako potomkovia neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať

mali. Na strane žalobcov neexistovali žiadne rozumné a dôvodné okolnosti, ktoré by im bránili prejavovať
záujem o poručiteľa, resp. ktoré okolnosti by ich nezáujem ospravedlňovali, pričom ich neúčasť na
pohrebe svojho otca, účasti na ktorom im nebránili žiadne vážne okolnosti, je už len výsledkom ich
ľahostajnosti a nezáujmu o svojho rodiča.
3.4 Vzhľadom na uvedené navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať žalovanej voči žalobcom
1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalobcovia v replike považovali vyjadrenie žalovanej za účelové a nezakladajúce sa na reálnych
pravdivých skutkových tvrdeniach a v celom rozsahu zotrvali na podanom odvolaní a svojich doterajších
vyjadreniach v predmetnom konaní. Realizované dokazovanie predložené žalovanou sa nezakladá
na pravde, okresný súd takto realizované dokazovanie vyhodnotil ako nesprávne a až zavádzajúce

v neprospech žalobcov. Vyjadrenia žalovanej ohľadom sporov medzi poručiteľom a matkou žalobcov
nemá akýkoľvek vplyv na žalobcov a s tým súvisiacich prípadných právnych dôvodov vydedenia
poručiteľom, pričom vyjadrenia a predložené dôkazné prostriedky žalovanej priamo neuvádzajú záujem
poručiteľa o žalobcov, len poukazujú na spory medzi matkou žalobcov.
4.1 Zdôraznili s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/173/2012 zo dňa

29.02.2012, že prípadný opravdivý nezáujem o poručiteľa v zmysle §469a ods. 1 písm. b) OZ poukazuje
na to, že o opravdivý záujem nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný
poručiteľomsamým.Poručiteľsasmatkouúčastníkovkonaniarozviedolvdobe,keďžalobcoviaboliešte
maloleté deti vo veku 5 a 4 rokov, pričom tí sa s matkou odsťahovali do Prešova, preto žalobcovia mohli
lenťažkoovplyvniťvzťahysotcom.Poručiteľpravidelneprispievalnavýživudetí,avšakosobnénávštevy

až na niekoľko prípadov sa vôbec neuskutočnili aj napriek tomu, že pre správny vývoj maloletých detí je
nevyhnutný a žiaduci osobný kontakt s oboma rodičmi, čo v danom prípade nebolo splnené z dôvodov
na strane poručiteľa, ktorý nevyužíval úpravu styku, stanovenú rozhodnutím súdu.
4.2 Zdôraznili, že poručiteľ si reálne fakticky plnil len vyživovaciu povinnosť, stanovenú zákonom, pričom
zákon stanovuje, že rodič je povinný plniť podľa svojich možností a schopností aj mimo súdom určenej

vyživovacej povinnosti a do vyživovacej povinnosti sa nezahŕňajú darčeky k narodeninám, Vianociam,
študijným úspechom a pod. Žalovaná tvrdí, ale nepreukázala, že by poručiteľ zaslal finančný prostriedok
aj mimo bežného výživného, avšak za 20 rokov jeho nezáujmu, teda 20-krát narodeniny, meniny,
Vianoce, študijné úspechy očividne ostali žalobcovia bez povšimnutia poručiteľa.
4.3 Nemožno pripisovať na ťarchu žalobcov, že si k samotnému poručiteľovi nehľadali citovú väzbu,

ak ich po celú dobu dospievania fakticky ignoroval a na ich citovom a sociálnom vývoji sa žiadnym
spôsobom nepodieľal, aj keď rozhodnutie súdu mu umožňovalo výkon styku s maloletými deťmi, a to
vrátane časti letných prázdnin, ku ktorému nikdy nedošlo.
4.4 Navrhli preto ich žalobe vyhovieť v zmysle odvolacieho petitu.

5. Žalovaná v duplike poukázala na to, že právny úkon vydedenia žalobcov poručiteľom nebol vyvolaný
zlými vzťahmi poručiteľa a matky žalobcov, ale nezáujmom žalobcov o neho. Nezáujem detí o otca a
záujem otca o kontakt s deťmi bol preukázaný vykonaným dokazovaním, či už výpoveďami vypočutých
svedkov, ale najmä výpoveďami žalobcov a konštatovaním tohto stavu samotným poručiteľom v listine
o vydedení. Nezáujem žalobcov o poručiteľa nemožno ospravedlňovať rozvodom manželstva rodičov

a nevybudovanými vzťahmi otca a detí, čo poručiteľ nevyvolal a ani nezavinil. Poručiteľ sa napriek
narušenému vzťahu s bývalou manželkou o deti zaujímal, písal im, posielal peniaze na základe ich
požiadaviek; v posledných rokoch, keď už boli deti plnoleté, na jeho snahu o kontakt prestali reagovať,
čo ho trápilo a v konečnom dôsledku doviedlo k rozhodnutiu urobiť úkon vydedenia svojich potomkov.
Nejednalo sa tak o ľahkovážne a svojvoľné rozhodnutie otca, ale o rozhodnutie, ktoré vydediť potomkov

z dôvodu podľa §469a písm. b) OZ je pochopiteľné a všeobecne akceptovateľné.

6. Žalobcovia považovali skutočnosti uvedené v duplike žalovanej za účelové a nezakladajúce sa na
reálnych pravdivých skutkových tvrdeniach. Zotrvali na podanom odvolaní a na svojich vyjadreniach vcelom konaní. Z realizovaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, z ktorých je zrejmý popis vzťahov
medzi žalobcami a poručiteľom, z ktorých vyplynulo, že poručiteľ mimo plnenia povinností v zmysle
Zákona o rodine nikdy neprejavoval úprimnú snahu o vybudovanie vzťahov so žalobcami. Skutočnosť,

že poručiteľ si plnil vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu priamo z rozhodnutia súdu, nemá akýkoľvek
vplyv na citové prepojenie so žalobcami. Zo samotných výsluchov žalobcov vyplynulo, že si vzťah s
poručiteľom nikdy nevybudovali, keďže poručiteľ nevyužíval svoj pomerne rozsiahlo upravený styk s
nimi, od rozvodu manželstva s matkou žalobcov ani raz nevyužil svoje právo na styk so žalobcami v
priebehu letných prázdnin v trvaní dvoch týždňov. Uvedený postoj poručiteľa len utvrdzoval žalobcov v

tom, že nemal záujem sa s nimi stretávať a plnil si len zákonné povinnosti.

7. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa §34 C.s.p. vec preskúmal
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p., len v rozsahu odvolacích

námietok podľa §379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok
súdu prvej inštancie v prvom a treťom výroku podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil a výrok o náhrade trov
konania zmenil v zmysle §388 C.s.p.z nasledovných dôvodov:

9. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9.1 V zmysle §388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie..

10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ vo veci
nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože
tentovykonalvprejednávanejvecirozsiahledokazovanie,skutkovýstavzistilsprávneaztohtovyvodilaj
správny právny záver; rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi, výsluchmi

stránsporuisvedkov,znaleckýmdokazovanímapripojenýmispismi.Rozhodnutieokresnéhosúduspĺňa
náležitosti ustanovenia §220 C.s.p.

11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú deťmi poručiteľa X.. Q. J.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX; zanechal závet a listinu o vydedení zo dňa 25.12.2014,

ktorú v rámci dedičského konania žalobcovia 1/ a 2/ neuznávajú, preto boli uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 24D/29/2015-166 zo dňa 13.12.2016 odkázaní na podanie žaloby.
11.1 Dňa 20.01.2017 podali žalobcovia žalobu o určenie dedičského práva.
11.2 Žalobcovia 1/ a 2/ sú deťmi poručiteľa a ich matky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva, čomu
predchádzalo odsťahovanie sa spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti v Banskej Bystrici do

Prešova; matka žalobcov požiadala o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Okresný súd
Prešov, ktorý rozhodol v konaní sp.zn. 16Nc/4/1992-55 zo dňa 15.07.1992: maloleté deti boli zverené vo
výchovy a opatery matky, otcovi bola určená povinnosť platiť výživné po 500,-Sk mesačne s vyčísleným
zročným výživným, ktorý súd povolil otcovi splácať a bol aj upravený styk otca s maloletými deťmi. Tento
rozsudok bol potvrdený v rozsahu výroku o zverení detí do výchovy matky a v rozsahu určení výživného

a zmenený vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,
č.k. 17Co/405/1992-82 zo dňa 12.05.1993, z ktorého dôvodov vyplýva, že otec dlh na výživnom nemá
a pokiaľ sa týka úpravy styku, bola rešpektovaná vzdialenosť z miesta bydliska otca z Banskej Bystrice
do miesta bydliska detí v Prešove, preto bol styk upravený len raz mesačne v zmysle priania obidvoch
rodičov na dva dni v mesiaci (viď č.l. 80 p.v. spisu). Následne rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.

P/289/1993 dňa 24.02.1997 prebehla úprava práv a povinností rodičovských práv k maloletým deťom
na čas do rozvodu manželstva rodičov a po zverení maloletých detí do výchovy a opatery matke bola
otcovi uložená nová povinnosť platiť výživné po 900,-Sk na každé dieťa zvlášť; potom rozvodovým
rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica č.k. 11C/136/1996-171 zo dňa 11.05.2001, právoplatným a
vykonateľným 20.06.2001, bol v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po

rozvode manželstva rodičov zmenený rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. P/289/1993 zo dňa
24.02.1997 a po zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky bolo určené otcovi výživné po
1.200,-Sk na každé maloleté dieťa.11.3 V spise sú ďalej založené listinné doklady o komunikácii poručiteľa so žalobcami (č.l. 38-40,
45, 57-66), vyjadrenia poručiteľa v predmetných súdnych konaniach (č.l. 41-44, 46-56) a rozhodnutia
súdov (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/87/2013-61 zo dňa 25.06.2014 o uložení

povinnosti odporcovi Q. J. zaplatiť navrhovateľke X.. S. J. titulom vyporiadania hodnoty členského
podielu v Stavebnom bytovom družstve Banská Bystrica sumu 18.000,-Eur v lehote 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia - č.l. 35, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica o rozvode
manželstva č.k. 11C/136/1996-171 zo dňa 11.05.2001 - č.l. 74, rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 17Co/405/1992-82 zo dňa 12.05.1993 - č.l. 78), upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 17.07.2008

(č.l. 84 spisu), oznámenie o trestnom oznámení na Q. J. z Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa
04.06.2008 na základe trestného oznámenia matky žalobcov (č.l. 86-87), návrh na zastavenie exekúcie
zo dňa 12.11.2008 s priloženými kópiami dokladov o zaplatení výživného (č.l. 97-102), list poručiteľa
adresovaný matke žalobcov zo dňa 06.05.2004 s prílohou - poistka zo Slovenskej štátnej poisťovne (č.l.
103-104), fotokópie poštových poukážok o platení výživného na meno žalobcov v období rokov 2011,
2012 (č.l. 105-106).

11.4 Okresný súd po doručení žaloby a zabezpečení vyjadrenia od žalovanej (č.l. 22-27), vyjadrenia
žalobcov 1/ a 2/ (č.l. 70-73 - repliky), dupliky žalovanej (č.l. 92-96) s návrhmi na vykonanie dokazovania
vytýčil pojednávanie na termín 13.12.2017 (č.l. 111), ktoré bolo na žiadosť žalobcov odročené na termín
17.01.2018 (č.l. 116); na tomto pojednávaní okresný súd vyjadril právne posúdenie veci a konštatoval
sporné skutočnosti; vypočul strany sporu ako aj svedkov a odročil pojednávanie na neurčito za účelom

vyjadreniasastránsporukzistenýmskutočnostiam;navyjadreniežalovanej(č.l.135-141)apovyjadrení
žalobcov (č.l. 157-159) okresný súd vytýčil pojednávanie na 07.11.2018; uznesením č.k. 9C/5/2017-174
zo dňa 03.09.2018 uložil žalobcom 1/ a 2/, aby zaplatili spoločne a nerozdielne do 15 dní 600,-Eur z titulu
preddavku na výdavky spojené s navrhnutým znaleckým dokazovaním znalcom grafológom, pretože
spochybňujú podpis na závete a na listine o vydedení. Na žiadosť okresného súdu prednosta Druhej

psychiatrickej kliniky SZU oznámil, že poručiteľ nebol v minulosti tam hospitalizovaný (č.l. 181) a po
zmene termínu okresným súdom na termín 14.11.2018 sa žalobcovia z tohto pojednávania ospravedlnili,
preto bolo pojednávanie zmenené na termín 23.11.2018.
11.5 Dňa 25.09.2018 okresný súd ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvia ručné písmo (č.l.
197-199 spisu), dňa 08.10.2018 minister zdravotníctva SR zbavil povinnosti mlčanlivosti zdravotného

pracovníka MUDr. Moniku Sihelskú podľa §80 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v stavovských organizáciách v zdravotníctve (č.l.
206).
11.6 Po dodatočnom zaslaní spisového materiálu (10C/87/2013 - č.l. 227) znalkyni z odboru
písmoznalectva, znalkyňa súdu zaslala dňa 16.04.2019 znalecký posudok (č.l. 228-309).

11.7 Okresný súd na termín 10.07.2019 vytýčil pojednávanie, ktoré na žiadosť právneho zástupcu
žalobcov zmenil na termín 12.07.2019, ktoré pojednávanie bolo odročené na neurčito - následne bolo
vytýčené na termín 02.10.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky (č.l.
343-346 - vyhlásené dva výroky rozsudku).
11.8 V písomnom vyhotovení rozhodnutia okresný súd uviedol tri výroky (zamietnutie návrhu, uloženie

povinnosti o trovách konania a priznanie znalečného znalkyni od žalobcov 1/ a 2/ v plnom rozsahu).
11.9 Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/; po doručení repliky, dupliky a vyjadrenia k replike
a vyjadrenia k duplike krajský súd po predložení spisu na rozhodnutie o odvolaní mu vec vrátil bez
rozhodnutia za účelom vyhlásenia tretieho výroku rozsudku.
11.10 Po verejnom vyhlásení tretieho výroku rozsudku dňa 07.07.2021 okresný súd spis 13.07.2021

opätovne predložil na rozhodnutie o odvolaní žalobcov.

12. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcov, ako aj predchádzajúce konanie spolu s
napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na základe
ktorých žalobu zamietol. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

13. V ustanoveniach §192 až §194 Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z.z.) upravuje
postup, ak sa v konaní o dedičstve vyskytnú otázky incidenčného charakteru. Ide o spornosť v osobách
dedičov, t.j. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičsképrávo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo. Civilný mimosporový
poriadok upravuje dva prípady:
1. rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba od právneho posúdenia skutočností, ktoré medzi

účastníkminiesúsporné;vtomtoprípadesúdpriamovdedičskomkonanívyšetrípodmienkydedičského
práva a uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v
konaní o dedičstve ukončuje, a to osobitným procesným režimom rozhodovania o spornosti dedičského
práva potenciálnych dedičov. Účasť na konaní sa danej osobe potom rozhodnutím súdu končí a nebude
sa na ňu prihliadať. Toto ustanovenie upravuje tzv. právny spor, v ktorom síce v skutočnosti medzi

účastníkminiesúsporné(napr.existenciazávetu),alespornéjeprávneposúdenieveci(napr.posúdenie
toho, či konkrétnej osobe svedčí dedičský titul zákonného dedenia).
2. rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností; v tomto prípade odkáže súd
(notár) uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej
pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá
nesmie byť kratšia ako 1 mesiac. Žalobná žiadosť (petit žaloby) znie na určenie spornej skutočnosti. V

tomto prípade sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, pretože vyplýva priamo zo zákona. Následne
súdpokračujevkonanísúčastníkmipodľavýsledkusporu.Platí,žeakžalobanebolapodanávlehote,ak
bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, spor o dedičské právo bol rozhodnutý
v neprospech žalobcu.

14. Preskúmaním súdenej veci dospel odvolací súd k záveru, že skutočnosti, ktoré žalobcovia uviedli v
podanom odvolaní, nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nespochybňujú správnosť
skutkových záverov vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, ani právneho záveru, ku ktorému
dospel; skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať záver o tom, že by okresný súd nedostatočne
zistil skutkový stav. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne,

hoci všetky ním vykonané dôkazy nenašli odozvu v písomnom vypracovaní rozhodnutia. Krajský súd na
zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na skutočnosti, ktoré síce vyplývajú
z obsahu spisu, ale v písomnom vyhotovení rozhodnutia okresného súdu absentujú a odvolatelia tieto
skutočnosti namietajú.

15. V prvom rade krajský súd konštatuje, že žalobcovia v odvolaní uviedli, že pôvodne namietali s
ohľadom na diagnózu a príčiny úmrtia poručiteľa časovú súslednosť spísania závetu a psychickým
rozpoložením poručiteľa, teda jeho prípadným úsudkom, ktorý mohol byť prípadne zneužitý žalovanou,
avšak v rámci realizovaného dokazovania bolo preukázané, čo žalobcovia rešpektujú, že poručiteľ
bol až do poslednej chvíle spôsobilý na právne úkony, a preto bol závet vyhodnotený po formálnej

aj hmotnoprávnej stránke ako platný. Odvolanie žalobcovia sústredili na spochybnenie naplnenia
zákonných podmienok pre vydedenie podľa ustanovenia §469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka,
keďžepovažovalizanedostatočnéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie.Súčasnepoukázalina
Zákon o rodine, v zmysle ktorého neplnenie si vyživovacej povinnosti právne predpisy spájajú s hrozbou
výkonu rozhodnutia, resp. trestnou zodpovednosťou za ich neplnenie s tým, že poručiteľ po celú dobu

platil v podstate minimálne výživné. Z tohto dôvodu nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o tom, že
žalobcovia boli v čase spísania listiny o vydedení plnoletí a napriek tomu neprejavovali voči poručiteľovi
objektívne požadovateľný záujem. Žalobcovia poukázali predovšetkým na to, že ich nezáujem bola
reakcia na nezáujem otca.
15.1 S touto odvolacou námietkou krajský súd nesúhlasí. Okresný súd dostatočným spôsobom vysvetlil,

že žalobcovia vzhľadom na svoju plnoletosť mali dostatočný priestor na vytváranie vzťahu so svojím
otcom, pokiaľ by takýto záujem mali. V tejto súvislosti krajský súd akcentuje, že v zmysle ustanovenia
§43 Zákona o rodine je dieťa povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich
(§43 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) a je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme
starostlivosti oň a jeho výchovu, plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a

vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú
jeho telesné a duševné zdravie (§43 ods. 3 Zákona o rodine). Podľa článku 4 základných zásad zákona
č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny, pričom
rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom; povinnosti dieťaťa sa vzťahujú tak na maloleté,

ako aj na plnoleté dieťa. Bez ohľadu na to, či dieťa žije v domácnosti s rodičmi alebo nie, je povinné
svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich, pričom nejde len rýdzo o proklamatívne
ustanovenie, pretože nedodržanie tejto povinnosti môže spôsobiť rozpor s dobrými mravmi a prípadnú
nemožnosť priznať výživné plnoletému dieťaťu podľa §75 ods. 2.15.2 Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ si plnil vyživovaciu povinnosť nie v rozsahu minimálnej
výšky výživného, ako to uvádzajú žalobcovia v odvolaní, ale v rozsahu stanovenom súdom v rozsudku.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, čo žalobcovia nepopreli, že poručiteľ sporil pre obidvoch žalobcov tzv.

sporenie mladých a pri príležitosti dovŕšenia plnoletosti im obidvom zaslal finančné prostriedky, každému
po 18.000,-Eur; taktiež z obsahu spisu vyplýva, že obidvom žalobcom prispieval nad rámec stanoveného
výživného zväčša na ich požiadanie finančnými prostriedkami, za ktoré ako to sami žalobcovia v
priebehukonaniapriznali,nepoďakovali,keďžesamiuviedli,žesotcomsakontaktovalilenpripríležitosti
narodenín, či menín zaslaním pohľadnice alebo iného pozdravu. O tomto svedčia aj listinné dôkazy

založenévspise,pretokrajskýsúdsúhlasívtomtosmeresozáveromsúduprvejinštancie,žežalobcovia
po nadobudnutí plnoletosti mali možnosť iniciatívne prejavovať záujem o svojho otca, čo však neurobili.

16. Námietka žalobcov v odvolaní, že ako dôkazný prostriedok nemožno akceptovať predloženie
mobilného telefónu zo strany svedka s tvrdením, že daný mobilný telefón je mobilným telefónom
poručiteľa užívaným na Vianoce v roku 2014, keďže nie je možné jednoznačne identifikovať adresáta

a ani overiť tvrdené SMS správy a takýto dôkaz nemá žiadnu výpovednú hodnotu, najmä keď je
predložený synom žalovanej, a teda osobou, ktorá má eminentný záujem na výsledku sporu, nie
je tiež dôvodná. Okresný súd nepostavil svoje rozhodnutie len na tomto vykonanom dôkaze, ale
vychádzal z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré vyhodnotil v celkovom súhrne, čo v dôvodoch
svojho rozhodnutia jednoznačne, zrozumiteľne a presvedčivo rozviedol. SMS správa, ktorú namietajú

žalobcovia v odvolaní, obsahovala text o oznámení dátumu a miesta pohrebu poručiteľa (viď č.l. 67 a
č.l. 130 spisu).
16.1 V ďalšom žalobcovia namietajú, že žalovaná nepredložila akýkoľvek relevantný dôkaz ku tvrdeniu,
že by žalobkyňa kontaktovala poručiteľa výlučne za účelom žiadosti o finančné prostriedky, a teda ide
o tvrdenie žalovanej bez relevantného dôkazu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa predovšetkým

zasielala žiadosti otcovi s prosbami o finančné prostriedky, o ktorých tvrdila, že ich jej otec neposielal.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na listinné dôkazy založené v spise na č.l. 57 až 63, kde žiada
žalobkyňa zaslať peniaze na stužkovú (5.000,-Sk), na štúdium na prvý semester polrok žiadala 20.000,-
Sk, polovicu na semester 10.000,-Sk, tiež žiadala na príspevok k moru do tábora, kam by chceli ísť aj
so žalobcom 2/ - 10.000,-Sk, ktoré ako píšu, nemusí poslať všetky naraz; žalobkyňa tiež pýtala na výlet

do Paríža 3.000,-Sk, ktoré potrebuje poslať do 15.06.2004.
16.2 Len v jednom z listov ďakuje za šek, ktorý jej došiel (č.l. 58 spisu). V tomto smere žalobcovia
neprodukovali dôkazy, ktoré by uvedené skutočnosti negovali, ani ich matka ako svedkyňa, vypočutá v
spore, tieto okolnosti nevyvrátila.

17. Žalobcovia v odvolaní namietajú aj nepravdivosť tvrdenia žalovanej o záujme poručiteľa o žalobcov
ako deti, pretože sa s nimi stretol len v čase súdneho konania o úprave starostlivosti a následne raz -
dvakrát po súdnom rozhodnutí, keď ešte žalobcovia navštevovali základnú školu. Namietli predložené
do súdneho spisu pohľadnice a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sa týkajú obdobia, kedy došlo k odlúčeniu
matky žalobcov a poručiteľa.

17.1 Aj túto odvolaciu námietku považoval krajský súd za nedôvodnú. Samotní žalobcovia v priebehu
pojednávaní vo svojich výsluchoch potvrdili, že s otcom sa nekontaktovali, dôvody uviesť nevedeli a na
otázku sudkyne, že mali možnosť navštevovať otca v čase plnoletosti, žalobkyňa odpovedala, že ona sa
s ním nekontaktovala, lebo on o ňu nejavil záujem; telefónne číslo mu nedala, pretože on si ho nepýtal.
17.2 Predloženie kópií zaslaných pohľadníc a listov v súvislosti s ďalšou preukázanou skutočnosťou -

ozdobený stromček v byte poručiteľa aj s darčekmi pre maloleté deti od Vianoc roku 1992 do roku 2004
(viď č.l. 130) len preukazujú vzťah poručiteľa ku svojim deťom, ktorý potvrdili aj svedkovia; v tomto smere
nemožno okresnému súdu nedostatok dôvodov v jeho rozhodnutí vytknúť.

18. Aj námietka žalobcov, že zo súdneho spisu nevyplýva, že by poručiteľovi bol zakázaný styk s

maloletými v tom čase žalobcami, je nedôvodná, pretože okresný súd nekonštatoval, že by sa poručiteľ
s nimi nestýkal vzhľadom na zakázaný styk; konštatoval len že po odchode zo spoločnej domácnosti
matka žalobcov bránila stretávať sa s maloletými deťmi. Neušlo pozornosti krajského súdu, že žalovaná
v tejto súvislosti vypovedala, že opakovane spolu so svojím manželom poručiteľa viezli do Prešova za
maloletými deťmi a viackrát sa stalo, že styk s maloletými deťmi nebol realizovaný napriek tomu jeho

úprave súdom. Tieto skutočnosti žalobcovia ani ich matka vypočutá na pojednávaní nepoprela.

19. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobcovia sa bezdôvodne nedostavili
na pohreb poručiteľa. Obaja žalobcovia mali vedomosť o úmrtí svojho otca a pokiaľ by sa aj dozvedeli otermíne a mieste konania pohrebu hoci aj len deň vopred, neprejavili dostatočnú vôľu na to, aby sa ho
zúčastnili; ani jeden z nich neuviedol vážny dôvod svojej neúčasti na pohrebe; uvedené potvrdzuje aj
konštatovanie žalobkyne, že sa na hrobe svojho otca zastavila až o dva roky po jeho smrti. V odvolaní

žalobcovia uvádzajú, že sa nemohli dostaviť na pohreb, ktorý sa mal konať niekoľko hodín cesty autom
mimo bydliska a predovšetkým mimo miesta výkonu práce žalobcov; tu je potrebné uviesť, že z celého
spisu nie je zistiteľné, kde žalobcovia pracujú, či v Prešove, resp. jeho okolí alebo niekde v zahraničí
a aj preto táto námietka neobstojí.

20. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd zato, že prvoinštančný súd správne uzavrel, že žaloba
žalobcov nie je dôvodná. Z obsahu spisu je zistiteľné, že okresný súd vykonal na návrh strán všetky
potrebné dôkazy, v odôvodnení svojho rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia i právne argumenty strán, vyhodnotil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, aj ako vec právne
posúdil. Krajský súd zhodne s názorom okresného súdu uzatvára, že tvrdenia žalobcov sú účelové a že

neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali, že ich správanie voči poručiteľovi bolo hodné toho,
že by bolo možné považovať listinu o vydedení za neplatnú.
20.1 Odkaz žalobcov na ustanovenie odvolacích dôvodov v zmysle §365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. nie
je relevantný; krajský súd nezistil, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

21. Záverom považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle §469a a nasl. Občianskeho
zákonníka je vydedenie jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o
vylúčení neopomenuteľných dedičov z dedenia. Podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne a

formálne náležitosti ustanovené zákonom. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa,
t.j. deti poručiteľa, ktoré sú zaradené do prvej skupiny dedičov zo zákona. Taxatívne stanovené zákonom
dôvody vydedenia, a to že v rozpore s dobrými mravmi neposkytol dedič poručiteľovi potrebnú pomoc v
chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok mal prejavovať, predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia. Formálna náležitosť

vydedenia je spôsob a forma vyhotovenia listiny o vydedení, ktorá musí napĺňať znaky, ktoré sú potrebné
pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí
byť urobený výslovne, listina o vydedení musí byť vždy urobená písomne, musí byť v nej uvedený deň,
mesiac, rok podpísania a musí obsahovať osobitné formálne náležitosti.
21.1 Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností

konkrétneho prípadu, predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú príliš subjektívnymi a pri
každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych
skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomkov (rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/239/2009 zo
dňa 24.02.2010).
21.2 Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia §469a ods. 1 písm.

b) Občianskeho zákonníka sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä
či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného formálneho.
Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr.
z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod.,
pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia nemožno opomenúť ani konkrétne

možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých ku vydedeniu došlo, najmä či
potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne či
zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod
vydedenia uvedený v §469a ods. 1 písm. b) OZ totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok NS SR sp.zn.

5Cdo/239/2009 zo dňa 24.02.2010). Týmto krajský súd odpovedá na časť odvolacej námietky, že
okresný súd sa nevysporiadal s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazovali
žalobcovia, konkrétne na rozhodnutie NS SR zo dňa 24.02.2010, sp.zn. 5Cdo/239/2009, ako aj na
rozhodnutie NS SR, sp.zn. 1Cdo/173/2012 zo dňa 29.02.2012.

22.Okolnostiprejednávanejvecivychádzajúczvykonanéhodokazovaniaokresnýmsúdom,viedlipotom
krajský súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne, a keďže nezistil dôvody pre zmenu jeho
rozhodnutia (§388 C.s.p.) ani zrušenie (§389 C.s.p.), rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a treťom
výroku ako vecne a právne správny potvrdil (§387 C.s.p.); vo výroku o trovách konania ako výrokusúvisiaceho (§379 písm. a/ C.s.p.) rozsudok okresného súdu zmenil (§388 C.s.p.) z dôvodu, že okresný
súd nedodržal procesný postup rozhodovania o trovách konania, podľa ktorého je povinný rozhodnúť
najprv o nároku na náhradu trov konania a až následne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o

ich výške rozhodne uznesením súdny úradník (§262 ods.1,2 C.s.p.).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods.
1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní; žalovanej ako strane sporu v plnom
rozsahu v odvolacom konaní úspešnej priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).