Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/7/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200073
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8509200073.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobkyne: H. L., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom P. nad F. XXX, zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, so sídlom
Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ U. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. nad F. XXX,
zastúpený JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou, so sídlom ul. 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, 2/ P.
T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. nad F., F. XXX, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o

výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

III. Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na súde dňa 13.1.2009 žiadala, aby súd určil, že nadobudla vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu (používania cesty) peši,
vozomajmotorovýmiprostriedkamicezpozemokžalovaného-parc.č.203/3,kat.úz.P.nadF.,zapísaný
na LV. č. XXX Správy katastra v X. S., na susediace pozemky žalobkyne - parc. č. 191, 192, 193, 194,
195 a 202 kat. úz. P. nad F., zapísané na LV č. XXX Správy katastra v X. S.. Ďalej žiadala určiť, že

žalovaní sú povinní trpieť cez uvedený pozemok vykonávanie práva prechodu žalobkyne a jej rodinných
príslušníkov pešo, vozom a motorovými prostriedkami na jej susediace pozemky. Zároveň žiadala, aby
súd zaviazal žalovaných nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou
pozemkov parc. čísla 191, 192, 193, 194, 195, 196, a 202, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. P. nad
F. a žalovaní sú bezpodielovými vlastníkmi susedných pozemkov parc. č. 197/2, 198, 199 a 203/3,
zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. P. nad F.. Ďalej uviedla, že žalovaní si vyhlásením o vydržaní č. N
31/2008zodňa19.2.2008osvedčiličasťpozemkuparc.203,ktorájevedenápodparc.č.203/3ovýmere

86 m2. Tým žalobkyni zabránili prístup k rodinnému domu a priľahlým pozemkom rodinného domu t.j.
dvora a záhrady. Žalovaní toto osvedčenie o vydržaní vykonali účelovo, lebo v susedských vzťahoch už
dávno, najmenej od roku 1997 nevládnu dobré vzťahy. Syn žalovaných ako aj sám žalovaný v 1/ rade
robia prieky žalobkyni a jej rodinným príslušníkom a v čase, kedy si chcela oplotiť pozemok a podala
žalobu na súd o prístup do garáže, osvedčením vydržali prístup do jej rodinného domu, dvora a záhrady.
Od uvedenej doby žalovaní zabraňujú prechádzať cez ich pozemok, na pozemku umiestňujú rôzne
predmety a materiály, aby žalobkyňa sa bez problémov mohla dostať do dvora a domu. Preto žiadala,

aby žalovaní a s nimi žijúce osoby boli zaviazaní trpieť výkonu práva zodpovedajúce vecnému bremenu
t.j. trpieť právo prechodu pešo, vozom, traktorom a automobilom po ceste cez pozemok žalovaných.
Naliehavosťprávnehozáujmunaurčenítohtoprávažalobkyneajejrodinnýchpríslušníkov,ktorédoteraz
vykonávali, odôvodnila potrebou jeho zápisu v katastri nehnuteľnosti. Navrhla, aby súd rozsudkom určil,že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho
práva prechodu (používania cesty) peši, vozom aj motorovými prostriedkami cez pozemok žalovaného
- parc. č. 203/3, kat. úz. P. nad F., zapísaný na LV. č. XXX Správy katastra v X. S., na susediace

pozemky žalobkyne - parc. č. 191, 192, 193, 194, 195 a 202 kat. úz. P. nad F., zapísané na LV č. XXX
Správy katastra v X. S.. Taktiež žiadala, aby súd vyslovil, že žalovaní cez uvedený pozemok sú povinní
trpieť vykonávanie práva prechodu žalobkyne a jej rodinných príslušníkov pešo, vozom a motorovými
prostriedkami na jej susediace pozemky. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2.Pôvodnížalovaní1/,2/vovyjadreníkžalobeuviedli,žesanezakladánapravdetvrdeniežalobkyne,že
jej bránia v prístupe do domu. Poukázali na to, že žalovaný v 1/ rade dovolil cca pred 40 rokmi právnym
predchodcom žalobkyne využívať jeho pozemok na prechod k ich pozemkom, tento súhlas bol však
podmienený tým, že oni povolia žalovaným prechod cez ich pozemok na parcelu č. 194. V súčasnosti je
tento pozemok ohradený, bránka nie je a žalobkyňa svojim konaním žalovaným zabránila v prechode na
ich parcelu. Pokiaľ sa jedná o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu k rodinnému

domu a k susediacim pozemkom, nebránia žalobkyni, veď to povolili jej rodičom. Predpokladali však,
že žalobkyňa bude rešpektovať dohody, ktoré ústne uzavreli s jej rodičmi, čo sa však nestalo. Žalovaní
tvrdia, že oni v podstate dohodu dodržiavajú, žalobkyňa chodí cez ich pozemok, avšak ona im prechod
zahradila. Nesúhlasia však s tým, aby žalobkyňa využívala na prechod celú šírku pozemku resp. celú
parcelu, ale len maximálne v šírke 3 m. Majú taktiež výhrady voči zriadeniu vecného bremena týkajúceho

sa prístupu ku garáži postavenej na pozemku prac. č. 202 kat. úz. P. nad F., zapísanej na LV č. XXX. V
súvislosti s týmto poukázali na výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva P. nad F. zo dňa 18.11.2004,
keď žalobkyňa ohlásila obecnému úradu drobnú stavbu - rekonštrukciu jestvujúcej stavby (garáže).
Obecný úrad súhlasil s rekonštrukciou za predpokladu, že bude majetkoprávne vyporiadaná prístupová
cesta. Žalobkyňa napriek tejto podmienke garáž nielen rekonštruovala, ale ju prakticky aj predĺžila,

ale hlavne si nevybudovala novú prístupovú cestu a teraz chce žalovaných obmedzovať v riadnom a
nerušenomužívaníichvlastníctva.Obecnýúradpriprešetrovanísťažnostižalobkynevroku2005a2007
konštatoval, že žalobkyňa nedodržala podmienku vysporiadania príjazdovej cesty, teda nerešpektovala
uznesenie obecného úradu.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 16.3.2009 navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vo veci 5C/180/2008 o určenie hranice z dôvodu, že toto má zásadný vplyv na vyriešenie vecného
bremena na vstup na pozemok, ktoré navrhli súdu vyriešiť súdnou cestou.

4. Uznesením zo dňa 21.4.2009 č.k. 2C/7/2009-38 bolo konanie v predmetnej veci prerušené do

právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom v X. S. pod sp. zn. 5C/180/2008.

5. Ďalším podaním zo dňa 27.6.2012 žalobkyňa požiadala prerušiť konanie do právoplatného skončenia
konania vo veci 5C/46/2011. Návrh odôvodnila tým, že konanie vo veci 5C/180/2008 bolo síce ukončené
v časti, avšak v časti bola vec vylúčená na samostatné konanie - pod sp. zn. 5C/46/2011, ktoré má

zásadný vplyv aj pre toto konanie.

6. Uznesením zo dňa 28.6.2012 č.k. 2C/7/2009-51 bolo konanie v predmetnej veci prerušené do
právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom v X. S. pod sp. zn. 5C/46/2011.

7. Vec tunajšieho súdu sp. zn. 5C/46/2011 bola právoplatne skončená rozsudkom Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 5C/46/2011-667 zo dňa 6.2.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 9Co/68/2018-767 zo dňa 21.2.2019.

8.Dňom1.7.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“).

9. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.10. Keďže konanie vo veci sp. zn. 5C/46/2011 bolo právoplatne skončené dňa 29.3.2019, odpadla
teda prekážka, pre ktorú bolo konanie v prejednávanej veci prerušené, rozhodol súd uznesením č.k.
2C/7/2009-100 zo dňa 17.6.2019, o pokračovaní v konaní v prejednávanej veci.

11. V čase, keď bolo konanie v prejednávanej veci prerušené, zomrel žalovaný v 1/ rade a aj žalovaná v
2/ rade. V dedičskom konaní sp. zn. 1D/375/2009 nadobudli podiel poručiteľov na sporných pozemkoch
U. preto súd uznesením sp. zn. 2C/7/2009-107 zo dňa 26.8.2019 rozhodol, že v zmysle § 63 ods. 1, 2
CSP pokračuje v konaní s tými dedičmi, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo k

nehnuteľnosti, o ktorú v tomto konaní ide, t.j. s U. O. a P. T..

12. Vzhľadom na to, že konanie v predmetnej veci začalo za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (žaloba bola podaná na súd dňa 13.1.2009) a dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový
procesný predpis zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vyzval súd sporové strany uznesením
č.k. 2C/7/2009-110 zo dňa 18.9.2019, podľa § 167 ods. 3, 4 CSP, aby v lehote 15 dní predložili všetky

ďalšie skutočnosti, ktoré považujú za potrebné v tomto konaní uviesť, označili dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom ich zároveň poučil o možnosti sudcovskej koncentrácii konania.

13. Žalovaný v 1/ rade na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 2.10.2019, v ktorom uviedol, že sa
stotožňuje s vyjadrením jeho rodičov zo dňa 25.3.2009. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa sa snaží riešiť

vzniknuté problémy súdnou cestou len z dôvodu, že si nemieni splniť záväzky voči jeho rodine. Tvrdí,
že žalobkyňa získala osvedčením o vydržaní viacero pozemkov patriacich ich rodine, aj parcelu na
vybudovanie prístupovej cesty k rodinnému domu a to parcelu KN-C 196 kat. úz. P. nad F.. Prístup
k rodinnému domu môže riešiť cez pôvodnú prístupovú cestu, cez svoj a obecný pozemok. Došlo k
zmierneniu svahu, úprave toku potoka potrubím. Žalobkyňa však požaduje vecné bremeno cez ich

parcelu KN-C 197/2 k jej parcele KN-C 202, ktorej pôvodne ich vlastníctvo, získala bez ich súhlasu,
vydržaním u JUDr. Čabru v Poprade. Poukázal na možnosť vyriešenia vstupu do budovy - vchod
realizovať z opačnej strany tak, ako jej to stanovil stavebný úrad. Vytvorením vecných bremien len
na pozemkoch žalovaných tak, ako to navrhuje žalobkyňa, by došlo k vytvoreniu prekážky v riadnom
užívaní jeho pozemkov a to prístupu k rodinnému domu, vybudovaním prístupovej cesty a parkovania

motorových vozidiel. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa nepreviedla svoj pozemok za získaný pozemok,
ktorý si vzájomne zamenili ešte ich rodičia. Žalovaný 1/ zastáva názor, že tento problém nie je vôbec
potrebné riešiť cestou súdu, ale vzájomnou dohodou, komplexne tak, aby on mal zabezpečený prejazd
cez jej parcelu KN-C 194 k svojej záhrade tak, ako to bolo v minulosti. Má za to, že je potrebné za účasti
obidvoch strán a geodeta určiť a vypracovať geometricky plán a presne špecifikovať parcelu, ktorá bude

slúžiť na daný účel. Žiada žalobkyňu, pokiaľ má záujem, aby vyjadrila svoj návrh na vyriešenie daného
sporu dohodou.

14. Uznesenie (výzva) súdu zo dňa 18.9.2019 bolo doručené právnej zástupkyni žalobkyne dňa
19.9.2019. Žalobkyňa a ani jej právna zástupkyňa na výzvu súdu nereagovali.

15. Následne súd dňa 18.9.2019 nariadil termín pojednávania na deň 8.11.2019 o 9.00 hod. Dňa
6.11.2019 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu jej náhlej
práceneschopnosti, v dôsledku ktorej nie je schopná zúčastniť sa tohto súdneho pojednávania. Zároveň
dodala, že z dôvodu tak právnej ako aj skutkovej zložitosti veci, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že

ide o konanie, ktoré sa začalo už v roku 2009, pričom s ním súvisiace konanie sp. zn. 5C/46/2011
trvalo taktiež dlhé časové obdobie a skončilo sa len pred nedávnou dobou, klient trvá na jej osobnej
účasti. K žiadosti o odročenie pojednávania priložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a
potvrdenie všeobecného lekára o tom, že zo zdravotných dôvodov nie je spôsobilá zúčastňovať sa
súdnych pojednávaní.

16. Súd vyhovel žiadosti právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania vytýčeného na deň
8.11.2019 a pojednávanie odročil na deň 2.12.2019. Zároveň však uznesením č.k. 2C/7/2009-126 zo
dňa 8.11.2019 rozhodol, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať a uložil právnej
zástupkyni žalobkyne, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si zabezpečila zastupovanie iným

advokátom alebo advokátskym koncipientom. Uznesenie a predvolanie (ktorého obsahom bola aj
žiadosť, aby právna zástupkyňa o mieste a čase pojednávania upovedomila žalobkyňu) boli právnej
zástupkyni žalobkyne doručené dňa 13.11.2019.17.Napojednávaniedňa2.12.2019sanedostavilažalobkyňaaanijejprávnazástupkyňa,svojuneúčasť
na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili. Taktiež sa nedostavila ani žalovaná v 2/ rade,
ktorej predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 20.11.2019.

18. Keďže predvolanie na pojednávanie bolo sporovým stranám doručené a u všetkých bola zachovaná
päťdňoválehotanaprípravupojednávaniavzmysle§179ods.2CSP,súdvzmysle§180CSP rozhodol,
že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne, právnej zástupkyne žalobkyne a žalovanej v 2. rade.

19. Právna zástupkyňa žalovaného v 1/ rade na pojednávaní dňa 2.12.2019 uviedla, že podľa jej
názoru je žaloba nedôvodná. V žalobe sú uvádzané tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, napr.
že žalovaní si osvedčili v roku 2008 pozemky, vyslovene účelovo. Tiež upriamila pozornosť súdu na
tvrdenie žalobkyne, že susedské spory medzi sporovými stranami existujú minimálne od roku 1997. Ak
teda sama žalobkyňa konštatuje, že medzi sporovými stranami sú susedské spory už od roku 1997,
potom nie je splnená podmienka dobromyseľnosti pre vydržanie, ktorého určenia sa žalobkyňa domáha.

Ďalej poukázala na skutočnosť, že sama žalobkyňa požiadala, resp. ohlásila drobnú stavbu ešte niekedy
v roku 2004, kedy mienila starú garáž resp. starý prístrešok, ktorý slúžil ako garáž, prepracovať alebo
zrekonštruovať na garáž, avšak jednalo sa o prístrešok úplne inej vizáže ako je dnes postavená garáž,
ku ktorej žiada zriadiť vecné bremeno. Nepopiera, že spory medzi žalobkyňou a právnymi predchodcami
žalovaného v 1/ rade skutočne existovali, avšak nie je pravda, to, čo tvrdí žalobkyňa v žalobe, že právny

predchodca žalovaného v 1/ rade robil prieky žalobkyni. Ten jej rozhodne nemohol robiť prieky v tom
zmysle, že jej bránil vo vstupe do domu a do garáže. On nebol vlastníkom motorového vozidla, ktoré
parkovalo pred vstupom do garáže, ktorú si tam žalobkyňa postavila. V súvislosti s výstavbou garáže
a so samotným ohlásením drobnej stavby poukázala na výpis z uznesenia Obecného úradu P. nad F.
ktoré na svojom zasadnutí dňa 10.11.2004 prejednávalo žiadosť o drobnú stavbu pre pani Grešákovú

Renátu a uznesením č. 298/OZ/04 schválilo drobnú stavbu pre pani L. s tým, že obec súhlasí s
rekonštrukciou jestvujúcej stavby (garáže), ak bude majetkoprávne vysporiadaná prístupová cesta - túto
riešiť výstavbou novej príjazdovej cesty z jestvujúcej miestnej komunikácie, ak budú dodržané zákonom
stavené podmienky. Túto požiadavku, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo drobnú stavbu, žalobkyňa
absolútne nerešpektovala, porušila nielen uznesenie obecného zastupiteľstva, ale aj stavebný zákon,

pretože jednak podľa žaloby a jednak podľa listu vlastníctva garáž nemá 25 m2, ale zastavaná plocha
je 29 m2, pričom stavebný zákon č. 50/1976 jednoznačne za drobnú stavbu označoval stavbu, ktorá
mala max. výmeru 25 m2. Žalovaný v 1/ rade podal sťažnosť na stavebný úrad, kde v rámci prešetrenia
jeho sťažnosti chcel dosiahnuť to - keďže sa nejednalo o drobnú stavbu a stavba bola postavená bez
stavebného povolenia - aby bola táto stavba kvalifikovaná ako čierna stavba, ale vzhľadom na dlhý

čas, ktorý uplynul od realizácie drobnej stavby, oslovené orgány sa touto otázkou odmietli zaoberať.
Neznamená to však, že pri požiadavke na zriadenie vecného bremena nie je možné prihliadnuť na
porušenie týchto predpisov a nerešpektovanie uznesenia obecného zastupiteľstva. Ďalej poukázala na
to, že voči žalovanému v 1/ rade je vedených na tunajšom súde niekoľko sporov, pričom ich podstata
spočívavtom,žestálesajednáotieistépozemky.Poukázala naskutočnosť,žežalovanímalivedomosť

o tom, že pôvodný prístrešok patrí bratovi žalobkyne a nie jej. Len úplne náhodou sa niekedy v roku
2005 dozvedeli, že pozemok, na ktorom si žalobkyňa postavila garáž, získala vydržaním. Zastáva
názor, že nie je možné v danej veci priznať vecné bremeno, pretože nie sú splnené zákonom stanovené
podmienky, ktoré sú obdobné ako pri vydržaní vlastníckeho práva, t.j. predovšetkým dobromyseľnosť.
Nemožno hovoriť o dobromyseľnosti žalobkyne, pretože podľa výtlačku mapy z katastra nehnuteľnosti

jednoznačne vidno, že parcela 197/2 je vo vlastníctve žalovaných, parcela 202, ktorá je vo vlastníctve
žalobkyne, je doslova vsadená do parcely 197/2. Podľa petitu žalobkyňa požaduje zriadiť vecné
bremeno cez parcelu 203/3, o ktorej tvrdí, že bola vytvorená z parcely 203, čo nie je pravda, pretože
pôvodní žalovaní si v roku 2008 osvedčili parcelu 203/3 nie z parcely 203, ale z mpč. 381. Z predloženej
mapy jednoznačne vidno, že parcela 203/3 smeruje k rodinnému domu žalobkyne, ale nesmeruje k

parcele 202. Je teda zrejmé, že keď žalobkyňa začala realizovať drobnú stavbu, musela si byť vedomá
toho, že vlastne stavia garáž na úplne cudzom pozemku. Z každej strany je iný vlastník pozemku, teda
absolútne nerešpektovala tento stav. Absolútne nerešpektovala uznesenie obecného zastupiteľstva,
ktoré jej jednoznačne vo výpise z uznesenia určilo, že vtedy môže zrealizovať drobnú stavbu, pokiaľ
bude mať vyriešenú otázku prístupovej cesty. Podstatné však je, že na to, aby mohlo byť rozhodnuté

o vydržaní vecného bremena, musí byť splnená podmienka dobromyseľnosti. Táto, podľa jej názoru,
jednoznačne nebola splnená, teda možno konštatovať, že žalobkyňa bola dobromyseľná, čiže nie sú
splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena. Ak má sa vyriešiť problém, ktorý tam existuje,
poukázala na vyjadrenie žalovaného, ktorý navrhuje, aby si žalobkyňa urobila vstup do garáže z opačnejstrany garáže. Ten vstup do garáže by bol cez jeho pozemok, ale zo strany, kde momentálne vstup do
garáže nie je a jedná sa len o úzky pás pozemku. V súčasnosti dvere do garáže, ktoré sa otvárajú do
pozemku parc. č. 197/2 mu znehodnocujú jeho pozemok, bránia mu v tom, aby si mohol na svojom

pozemku postaviť garáž. Na tento účel už má vypracovaný projekt, ale práve tým, že minimálne 10
rokov tam existujú susedské spory, nie je možné, aby túto svoju garáž začal realizovať. Spory, ktoré
vyvoláva žalobkyňa viedli k vzniku ďalších sporov, v dôsledku ktorých žalovaný v 1/ rade nemá možnosť
používať cestu, ktorú dlhé roky používali nielen jeho rodičia, ale aj jeho dedo, a to ako prístupovú cestu
k rodinnému domu. Pokiaľ žalobkyňa žiada zriadiť vecné bremeno cez parcelu č. 203/3, kde tvrdí, že

je jej bránené v prechode do domu, toto sa nezakladá na pravde. Pravda je skôr taká, že v minulosti
bol tam svah, cez ktorý vedie prístupová k rodinnému domu, ten mal však iný výzor, iný tvar a vtedy
nebola vlastníčkou susediaceho pozemku. Teraz, pri čiastočnej realizácii zemných úprav, je možné, aby
si žalobkyňa prístupovú cestu k rodinnému domu urobila cez svoj pozemok. Navrhla, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol s tým, že v prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.

20. Žalovaný U. O. na pojednávaní uviedol, že on by mal viacero otázok na žalobkyňu, avšak táto
sa na pojednávanie nedostavila. Vzhľadom na to, že sa medzi nimi vedie viacero súdnych sporov,
navrhoval by som ukončiť celý spor dohodou, avšak on bude trvať na tom, aby mal umožnený prístup
do svojej záhrady. Poukázal na to, že na základe dohody jeho právnych predchodcov a právnych
predchodcov žalobkyne sa bez sporov vzájomne prechádzalo cez pozemky, avšak žalobkyňa prestala

túto dohodu rešpektovať. Konštatoval, že žalobkyňa mieni od neho, pôvodne žiadala jeho rodičov,
vypratať pozemok, ktorý bol zamenený s jej bratom, právnym predchodcom. Pokiaľ bude žalobkyňa
trvať na vyprataní tohto pozemku, bude nútený tento pozemok, ktorý mu ostal pred domom, využívať na
ukladanie dreva a odkladanie veci. Ďalej uviedol, že si plánuje vybudovať prístupovú cestu k rodinnému
domu, ktorú nemá a postaviť garáž. Z toho teda vyplýva, že najlepšie by bolo vyriešiť všetky spory

dohodou.Onjeochotnývyjsťžalobkynivústretytak,abybolaspokojná,alesamozrejme, nepôjdetobez
toho, aby musela niečo rešpektovať aj ona, a to hlavne veci, na ktorých sa dohodli ešte ich rodičia. Má
za to, že celý spor vznikol a v podstate to aj ďalej pokračuje, z dôvodu, že sa nerešpektuje vlastníctvo,
osvedčujú sa jeho pozemky bez toho, aby sa on mohol k tomu vyjadriť. Takže spory vznikajú preto,
že sa nekomunikuje.

21. Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením
žaloby, výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXX kat. úz. P. nad F., geometrického plánu zo dňa 6.2.2008,
vyjadrenia pôvodných žalovaných zo dňa 25.3.2009, výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva Obce
P. nad F. zo dňa 18.11.2004, listín označených ako prešetrenie sťažnosti - odpoveď zo dňa 10.4.2007,

sťažnosť - odpoveď zo dňa 17.8.2005, vypracovaných Obcou P. nad F., podstatného obsahu spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 5C/46/2011, z neho najmä žaloby, zápisnice z ohliadky na mieste samom,
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/46/2011 zo dňa 6.2.2018 a rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9Co/68/2018 zo dňa 21.2.2019, listín predložených na pojednávaní právnou
zástupkyňou žalovaného v 1/ rade - fotografie garáže s prístreškom, fotosnímku umiestnenia parciel,

listiny - poskytnutie informácie z KN o nehnuteľnostiach, výzvy na vypratanie pozemku od JUDr. Marty
Konkoľovej zo dňa 5.4.2013 a oznámenia zo dňa 18.9.2018 z Okresného úradu Stará Ľubovňa a zistil
tento skutkový stav:

22. Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti je žalobkyňa vedená ako výlučná vlastníčka parciel registra

„C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parcelným číslom 191, 192, 193, 194, 195, 196, 197/1, 202
a 204, zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, kat. úz. P. nad F.. Žalobkyňa nadobudla
časť týchto nehnuteľností na základe darovacej zmluvy od svojich právnych predchodcov - rodičov,
ktorej vklad bol povolený v katastri nehnuteľnosti pod V 341/95 - 45/95 a časť na základe osvedčenia
o vydržaní N 590/97.

23. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. P. nad F. sú ako vlastníci parciel registra „C“
evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. 197/2, 198, 199, 203/3 vedení : žalovaný v 1/ rade
U. O. v podiele 11/12 - na základe osvedčenia o dedičstve 1D/114/2014 (právoplatné dňa 17.3.2015) a
uznesenia o dedičstve 1D/375/2009 (právoplatné dňa 5.3.2010) a žalovaná v 2/ rade P. T. v podiele 1/12

na základe osvedčenia o dedičstve XD/XXX/XXXX (právoplatné dňa 17.3.2015), ako právni nástupcovia
po nebohom U.ovi O.ovi a Y. O.ovej.24. V konaní nebolo sporné, že časť parcely 203/3 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. P. nad F., na základe
neformálnych dohôd medzi právnymi predchodcami žalobkyne a žalovaných v 1/ a 2/, slúžila aj ako
prístupová cesta k nehnuteľnostiam teraz vo vlastníctve žalobkyne, to vyplýva tak z podanej žaloby, ako

aj z vyjadrenia žalovaných.

25. Taktiež nebolo sporné, že v roku 2008 si právni predchodcovia žalovaných v 1/ a 2/ rade vyhlásením
o vydržaní č. N 31/2008 zo dňa 19.2.2008 osvedčili časť pozemku z pôvodnej parcely mpč. 381, a to
parcelu č. 203/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, kat.

úz. P. nad F.. Uvedená parcela je susediacou parcelou s parcelami, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne
- parc. č. 196 a parc. č. 192, na ktorej je postavený - na prac. č. 191, rodinný dom súp. č. XXX.

26. Neskôr, podľa tvrdenia žalobkyne, uvedeného v žalobe, najmenej od roku 1997, a podľa vyjadrenia
žalovaných od roku 2005, kedy žalobkyňa realizovala výstavbu plota, došlo k narušeniu susedských
vzťahov medzi žalobkyňou a pôvodnými žalovanými v 1/ a 2/ rade (neskôr aj medzi teraz žalovanými

v 1/ a 2/ rade). V dôsledku zhoršenia týchto susedských vzťahov začali vznikať medzi nimi spory
ohľadom prechádzania cez susediace pozemky, ktoré predtým využívali na vzájomný prístup k svojim
nehnuteľnostiam.

27. Keďže do uvedenej doby žalobkyňa využívala časť parcely č. 203/3 (pôvodne mpč. 381) ako

prístupovú cestu k svojim pozemkom a k rodinnému domu a mala za to, že k časti tejto parcely -
k novovytvorenej parcele KN-C 203/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2 (ktorá vznikla
odčlenením od časti parcely KN C 203/3) nadobudli vlastnícke právo jej rodičia titulom spracovania,
domáhala sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/46/2011 určenia vlastníckeho práva
k tejto parcele č. KN-C 203/5, a to pôvodne voči žalovaným U.ovi a Y. O.ovým, neskôr voči ich právnym

nástupcom U.ovi O.ovi a P. T. (rovnako ako aj v teraz prejednávanej veci - voči žalovaným 1/, 2/).
Do právoplatného skončenia uvedeného konania bolo konanie v teraz prejednávanej sporovej veci
prerušené. Konanie vo veci sp. zn. 5C/46/2011 bolo právoplatne skončené dňa 29.3.2019.

28. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/46/2011, vyplýva, že v uvedenom konaní sa žalobkyňa

domáhala určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele KN-C 203/5, ktorá vznikla odčlenením
od časti parcely 203/3. Svoj nárok odôvodňovala v podstate tým, že uvedenú parcelu užívali jej právni
predchodcovia - rodičia - od roku 1955 ako prístupovú cestu k rodinnému domu. Keďže tento pozemok
nebol užívaný, bol zanedbaný, zarastený burinou a divo rastúcimi kríkmi, jej rodičia ho prekopali,
odvodnili, navozili zeminu, vyrovnali a postavili na ňom cestu, ako prístupovú cestu k rodinnému domu,

uvedené sa stalo za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. a žalobkyňa mala za to, že jej rodičia nadobudli
k tomuto pozemku vlastnícke právo v zmysle § 126 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. titulom spracovania.
Spory ohľadne novovytvorenej parcely KN-C 203/5 podľa tvrdenia žalobkyne začali v roku 2008, kedy
si predmet sporu osvedčili právni predchodcovia žalovaných a žalovaný v 1/ rade im začal zamedzovať
prístup, podľa tvrdenia žalovaných spory nastali v roku 1995, kedy nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa,

pretože prestala rešpektovať dovtedy existujúci stav.

29. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/46/2011-667 zo dňa 6.2.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/68/2018 zo dňa 21.2.2019 bola žaloba zamietnutá.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý vo svojom

rozsudku konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti. Konštatoval, že v spore nebol preukázaný právny titul, na základe ktorého
žalobkyňa spolu so svojim predchodcom spornú nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne dlhé roky
užívala, ktorý by mohol mať za následok vznik vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené uzavrel,
že žalobkyňa so zreteľom na všetky okolnosti nebola dobromyseľná (nepreukázala platný právny titul,

od ktorého odvodzuje vstup do držby), teda nesplnila jednu z podmienok nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním. Rozsudok prvoinštančného súdu vo veci sp. zn. 5C/46/2011 v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 29.3.2019.

30. Z výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 18.11.2004 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo

schválilo drobnú stavbu pre p. L. H. s tým, že obec súhlasí s rekonštrukciou jestvujúcej stavby (garáže),
ak bude majetkovoprávne vysporiadaná prístupová cesta - túto riešiť výstavbou novej príjazdovej cesty
z jestvujúcej miestnej komunikácie a budú dodržané zákonom stanovené podmienky.31. Z listiny vypracovanej Obcou P. nad F. zo dňa 10.4.2007, označenej ako prešetrenie sťažnosti
- odpoveď, adresovanej P. L. plynie, že obec prešetrila sťažnosť adresáta a po následnom ústnom
pojednávaní na mieste obhliadky komisia pre riešenie sťažnosti navrhla sporným stranám, aby sa

pokúsili o zmierne vybavenie sporu. Nakoľko k zmiernemu vybaveniu nedošlo, obec P. nad F. požiadala
U.a O.a ml., aby neparkoval pred samotným vjazdom do garáže P. L.. Taktiež upozornila P. L., že pri
schvaľovaní žiadosti o výstavbu garáže nebola dodržaná podmienka vysporiadania príjazdovej cesty a
chýba podpis vlastníka susednej nehnuteľnosti na ohlásení drobnej stavby. Ďalej v technickom popise
stavby sú uvedené vyklápacie plechové dvere, kde v skutočnosti sa otvárajú do strán.

32. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že žalovaný nebráni žalobkyni v prístupe k jej
pozemkom. Je ochotný vyjsť žalobkyni v ústrety tak, aby bola spokojná, avšak požaduje, aby aj jemu
bol umožnený prístup do jeho záhrady a aby žalobkyňa rešpektovala veci, na ktorých sa dohodli ešte
ich právni predchodcovia.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

33. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

35. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

36. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

37. Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo

opätovný výkon.

38. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

39. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

40. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

41. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra.

42. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.43. Podľa § 123 ods. 1, 2 CSP podanie je úkon určený súdu. Podanie vo veci samej je najmä žaloba,
vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie dovolanie, a ak to z povahy veci
vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

44. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

45. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, ti tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Právne posúdenie veci:

46. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či predmetná žaloba, podaná
žalobkyňou dňa 13.1.2019 je určovacou žalobou v zmysle § 137 CSP (v čase podania v zmysle § 80

písm. c/ zákona č. 99/1963 Z.Z. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“) alebo je žalobou v
zmysle§151oods.3Občianskehozákonníkaozriadenievecnéhobremena.Podľaoznačenia vúvodnej
časti ide o „žalobu na zriadenie vecného bremena“, avšak podľa obsahu žaloby - opisu skutkového
stavu a uplatneného petitu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha, aby súd určil, že žalobkyňa nadobudla
vydržanímprávozodpovedajúcevecnémubremenuažalovanísúpovinnítrpieťvykonávanietohtopráva

cez ich pozemok.

47. Riadiac sa ustanovením § 124 ods. 1 CSP dospel súd k záveru, že predmetná žaloba, je žalobou
určovacou v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ktorou žalobkyňa žiada určiť existencia predmetného vecného
bremenaanejdeožalobuvzmysle§151oods.3Občianskehozákonníkaozriadenievecnéhobremena.

Predmetné konanie je sporovým konaním, v ktorým je súd viazaný žalobným návrhom a nemôže prisúdiť
viac, než čoho sa žalobkyňa domáha a ani niečo iné, teda súd nemôže sám z vlastnej iniciatívy zriadiť
vecné bremeno, ak sa tohto žalobkyňa žalobou nedomáhala, ale domáha sa určenia existencie vecného
bremena.

48. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné zdôrazniť, že žaloba bola spísaná a podaná právnou
zástupkyňou žalobkyne, advokátkou, a preto súd v zmysle § 160 CSP nemá procesnú poučovaciu
povinnosť.

49. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno

nadobudnúť na základe vydržania, podmienkou ktorého je, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Na naplnenie dobrej viery
ale nestačí, ak tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho
výkon bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“, napríklad i inými obyvateľmi obce, rodinnými
príslušníkmi a podobne. Ani ústny súhlas vlastníka s prechádzaním cez jeho pozemok nemôže byť

právnym dôvodom oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. K vydržaniu nestačí
len správanie, ktoré by mohol byť obsahom takéhoto práva. Takéto správanie, ak má viesť k vydržaniu,
musí byť vykonávané ako právo a ten, kto sa takto správa, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva.

50. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a právne relevantným spôsobom nepreukázala, že jej vydržaním vzniklo právo vecného
bremena spočívajúce v práve prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Nepreukázala
podmienku dobromyseľnosti - existencie právneho titulu, od ktorého odvíja svoje presvedčenie o
existencii práva prechodu cez parcelu vo vlastníctve žalovaného. Subjektívny pocit žalobkyne, že jej

právo prechodu patrí, pritom sám osebe nemôže byť podkladom pre vydržanie, ak nie je vyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť držby tohto práva. Navyše je potrebné zdôrazniť,
že sama žalobkyňa už v žalobe uvádza, že v susedských vzťahoch už dávno, najmenej od roku 1997,
nevládnu dobré vzťahy, teda žalobkyňa už čase, keď pôvodní žalovaní 1/, 2/ nadobudli vlastnícke právok spornej nehnuteľnosti v roku 2008, nemohla byť dobromyseľnou v tom, že jej právo vecného bremena
k tejto nehnuteľnosti patrí.

51. Svoje závery súd opiera o už v podstate ustálenú judikatúru všeobecných súdov zaoberajúcich sa
splnením predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a poukazuje na to, že
touto otázkou sa už zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach,
napríklad v rozhodnutí sp zn. 3Cdo/14/2016, zo dňa 22.2.2018, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval,
že:

„Najvyšší súd sa stotožňuje s konštatovaním odvolacieho súdu, podľa ktorého predpoklady vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú podobné predpokladom vydržania vlastníckeho práva.
K predpokladom vydržania vlastníckeho práva zaujal už právne závery v mnohých rozhodnutiach (na
niektoré z nich, aplikovateľné aj na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, poukazuje
ďalej).

V rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 271/2007 najvyšší súd uviedol, že „predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z
objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol“.
V súlade s tým najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 49/2010 konštatoval, že „dobromyseľnosť, ako
vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom

možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.

Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 na vyššie uvedené nadviazal konštatovaním, podľa
ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
Aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad 4 Cdo 287/2006 a 5 Cdo 234/2009) najvyšší súd vysvetlil,
že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
(držiteľ) nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

Nadväzujúc na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že jedným z viacerých predpokladov vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten, kto určitú nehnuteľnosť užíva
(napríklad za účelom prechodu alebo prejazdu), je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že koná ako oprávnený z vecného bremena. Rozhodujúcim tu nie sú subjektívne predstavy alebo
domnienky konajúceho; jeho dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v prípade vydržania vlastníckeho

práva, posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú
vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu.

Nad rámec vyššie uvedeného a tiež nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku najvyšší
súd so zreteľom na individuálne okolnosti daného sporu poukazuje na to, že v jeho rozhodovacej praxi
už bola riešená otázka, či dobromyseľnosť držby môže za účinnosti Občianskeho zákonníka zakladať
kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom. Obdobnou je
otázka, či za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992 môže dobrú vieru určitého

subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zakladať zmluva, na základe ktorej
nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností (viď § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 283/2009, ktoré bolo v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
súdov Slovenskej republiky publikované ako R 73/2015, dospel k záveru, podľa ktorého „oprávnenýmdržiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej
vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do
31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym

notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(notársky poriadok)“. Najvyšší súd v uvedenom judikáte vysvetlil, že o dobromyseľnosti možno hovoriť
tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen

skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných
právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych
skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného
a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (3 Cdo 97/2009, 4 Cdo
283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť inak jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej

opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý
má v úmysle urobiť. Požiadavku, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované
štátnym notárstvom, bola v Občianskom zákonníku upravená jasne a jednoznačne.
Nadväzujúc na vyššie uvedené a so zreteľom na celkom jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenie
§ 150o ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého sa pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu vyžaduje vklad do katastra) zastáva najvyšší súd názor, že od 1. januára 1992
nemôže dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
zakladať zmluva, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti.“
52. Konajúci súd má za to, že vyššie uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR sú plne použiteľné
aj na teraz prejednávanú vec, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v ďalšom už len na ne odkazuje.

53. Na základe vykonaného dokazovania, riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami,
vezmúc do úvahy aj judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, dospel súd k záveru, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala splnenie predpokladov pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.

54. Teória procesného práva podmieňuje úspech sporovej strany v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na pleciach sporových
stranách. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa riadia pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim

tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže existenciu skutočností svedčiacich o oprávnenosti jeho hmotnoprávneho nároku, súd
nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j.
musí žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

55. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na to, že žalobkyňa, zastúpená v konaní
právnou zástupkyňou (advokátkou), podala žalobou, ktorou sa domáhala svojich práv a určila medze,
v rámci ktorých mal súd poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom, avšak v ďalšom
konaní už bola nečinnou. Nereagovala na vyjadrenie pôvodných žalovaných 1/, 2/ zo dňa 25.3.2009,
ani na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 3, 4 CSP zo dňa 18.9.2019, ani na vyjadrenie žalovaného 1/

zo dňa 2.10.2019 a napokon bez ospravedlnenia sa nedostavila ani ona a ani jej právna zástupkyňa na
pojednávanie vytýčené na deň 2.12.2019. Bolo pritom povinnosťou žalobkyne ako pána sporu „dominus
litis“ predkladať súdu dôkazy, ktoré by osvedčili existenciu jej nároku a v konaní aktívne sa domáhať
svojich práv.

56. K uvedenému dáva súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej
„vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,

či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

57. Navyše je potrebné zdôrazniť, že žaloba v posudzovanej veci bola podaná na súd ešte v roku 2009 a
preto v uvedenej veci je nanajvýš potrebné postupovať v konaní tak, ako to stanovuje čl. 17 CSP, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

58. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že
jej vydržaním vzniklo právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu cez pozemok vo vlastníctve
žalovaného a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

59. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že v prejednávanej veci nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie tak, ako to navrhovala právna zástupkyňa žalovaného v 1/. rade, Rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu je možné rozhodnúť, ak sa žalobou požaduje, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti v zmysle §
137 písm. a/ CSP. V prejednávanej veci žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že nadobudla
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ide teda o určovaciu žalobu - § 137 písm. c/ CSP. S
poukazom na uvedené súd mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 278 CSP.

Trovy konania

60. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

63. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných

princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa
jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, zverejnené
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

64. V prejednávanej veci bola žaloba žalobkyne zamietnutá, teda žalovaný 1/ a žalovaná 2/ boli v

konaní úspešní v celom rozsahu, preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, a to v rozsahu 100 %. O výške trov bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

65. Žalovanej 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej súd, riadiac sa vyššie uvedeným právnym

názorom Najvyššieho súdu SR (7Cdo/14/2018), nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.