Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9P/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200233
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:2720200233.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. U., nar.

XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodiny
Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: C. N., H.. X.X.XXXX, trvale bytom E., Z. XXX/X a S. U., H..
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. S. N., o návrhu matky na určenie výživného pre maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa E. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja
rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- € mesačne vždy do 15.

dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od 18.2.2020.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 18.2.2020 do 31.7.2021 vo výške
872,36 € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- € splatných spolu s bežným výživným
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matkasanávrhomdoručenýmsúdudňa18.2.2020domáha,abysúdurčilpovinnosť otcovimaloletého
E. U., H.. XX.XX.XXXX platiť výživné na maloleté dieťa v sume 200,- € mesačne, a to s účinnosťou
od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s maloletým dieťaťom žije v spoločnej domácnosti,
pričom otec s nimi nežije už od konca januára 2020 a o svojho syna nejaví žiadny záujem. Otec žiadnym
spôsobom neprispieva matke na výživu maloletého dieťaťa.

2.Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,rodnýmlistommaloletéhodieťaťa,správami
sociálnej poisťovne, správou z prešetrenia pomerov, správou ÚPSVaR, správou z ústavu výkonu trestu
odňatia slobody, potvrdením o príjme, písomným vyjadrením otca a zistil tento skutkový stav veci:

3. Z rodného listu maloletého E. U. súd zistil, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v Skalici, ako matka je
na rodnom liste zapísaná C. N., nar. X.X.XXXX a otec S. U., H.. XX.XX.XXXX. Súd má z lustrácie v
Sociálnej poisťovni ako aj z vyjadrenia navrhovateľky preukázané, že je momentálne nezamestnaná.

OtecmaloletéhodieťaťasanachádzavÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyHrnčiarovcenadParnou,
pričom z potvrdenia o príjme otca mal súd preukázané, že jeho mesačný čistý príjem za obdobie marec
až apríl 2021 bol vo výške 277,93 €.4. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že na podanom návrhu trvá, avšak upravila svoj návrh v
časti výšky požadovaného výživného na maloleté dieťa na sumu 50,- € mesačne. Uviedla, že otec sa
zo spoločnej domácnosti odsťahoval v mesiaci január 2020, pričom po odchode sa opätovne vracal a

odchádzal, a to najmä z dôvodu konfliktov týkajúcich sa jeho nezamestnanosti. Naposledy sa otec stretol
s maloletým dieťaťom v decembri 2020, synovi priniesol sladkosti a oblečenie a následne po týždni
strávenom v spoločnej domácnosti odišiel. V čase keď otec nežil v spoločnej domácnosti s matkou sa
s maloletým dieťaťom nestretával a žiadnym spôsobom neprispieval na jeho výživu. Mesačný príjem
matky predstavuje rodinný príspevok vo výške 370,- €, rodinné prídavky spolu vo výške 124,75 € a

náhradné výživné na tri nezaopatrené deti vo výške 29,42 € na každé, iný príjem nemá. Jej výdavky
pozostávajú z energií na domácnosť a okrem toho z bežných výdavkov ako strava, oblečenie a podobne.
Na maloletého má výdavky cca. 80,- € mesačne (plienky, hygiena, oblečenie a pod.). Dodala, že trvá na
stretávaní sa otca s maloletým len za jej prítomnosti, nakoľko maloletý je na ňu naviazaný a navyše otca
nepozná. Matka žije sama s deťmi a má okrem maloletého E. ďalších šesť vyživovacích povinností.

5. Z výsluchu otca súd zistil, že s návrhom na určenie výživného pre maloletého E. ako aj s
výškou výživného v sume 50,- € mesačne súhlasí. Otec zároveň súhlasí s tým, aby bolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom úpravu styku s maloletým nežiada, nakoľko sa
momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Do výkonu nastúpil v januári 2021 a z dôvodu
epidemiologickej situácie bol do práce zaradený od polovice marca 2021 ako smetiar. Predtým pracoval

brigádne ako sezónny zamestnanec, pričom túto prácu kvôli pandémii stratil a bol zaevidovaný na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny. Otec má z prvého manželstva dcéru, ktorá je v súčasnosti plnoletá a
nemá na ňu vyživovaciu povinnosť, iné vyživovacie povinnosti nemá.

6. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) súd pri rozhodovaní

o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

7. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

10.Podľa§62ods.1,ods.2,ods.3,ods.4,ods.5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh bol
podaný dôvodne. Súd mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a uvedená úprava
je potrebná v záujme maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že
starostlivosť o maloletého E. zabezpečuje matka, kde má maloletý vytvorené stabilné rodinné zázemie.

V starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd aj bez návrhu zveril maloletého do jej osobnej
starostlivosti, nakoľko rodičia spolu nežijú od 28.1.2020, a teda je v záujme maloletého rozhodnúť o
výkone rodičovských práv v širšom rozsahu. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že otec súhlasil so
zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Súd určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Uvedená úprava rodičovských práv

podľa názoru súdu rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Styk
otca s maloletým súd neupravil, nakoľko sa na ňom vedia rodičia dohodnúť.

16. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého
dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho

fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho
uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť
základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za
lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou
mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a

majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež
prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je
venovaťvšetkysvojesilydôslednémuzabezpečeniuvýživysvojichdetíapodieľaťsataknavšestrannom
vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v
plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním,

praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby
tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. V danom
prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou
na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného.

17. Matka sa návrhom domáha, aby súd otcovi určil výživné vo výške 50,- € mesačne s účinnosťou od
podania návrhu, otec s uvedenou sumou výživného súhlasil. Výživné teda súd určil v sume 50,- €, a
to na základe dohody rodičov. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 370,- €, okrem
toho poberá rodinné prídavky a náhradné výživné celkovo vo výške 215,- €. Otec je v súčasnosti vo

výkone trestu odňatia slobody, kde zároveň pracuje, pričom jeho čistý príjem bol za mesiac marec 2021
vo výške 97,06 € a za mesiac apríl 2021 vo výške 180,87 €. V zmysle uvedeného potom súd takto
určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa.18.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdrozhodolourčenívyživovacejpovinnostisúčinnosťouod18.2.2020
(t.j. v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od

18.2.2020 do 31.7.2021 vo výške 870,64 € (t.j. 50,- € za mesiace marec 2020 až júl 2021 + 20,64
€ za mesiac február 2020). Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť
zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach vo výške 50,- €, a to pod následkom straty výhody splátok, s
poukazom na jeho osobné a zárobkové možnosti. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že otec sa
nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody a nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými

na jednorazovú úhradu nedoplatku na výživnom. Na základe uvedených skutočností je potom žiaduce
umožniťpovinnémuotcovizaplatiťnedoplatoknabežnomvýživnomvsplátkach,atonajmävzhľadomna
jeho výšku. Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom
bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).