Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. jún 2021

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920202684
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2021:6920202684.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobkyne: Z. W.,

rodená O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom Š. XXX, zastúpenej JUDr. Róbertom
Lakatošom, advokátom so sídlom P. X, Y. W. proti žalovaným: 1/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, Malohontská
1532/11, Rimavská Sobota, 2/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX, K. Y. XXXX/X, J., 3/ Q.. O. J.Á., nar.
XX.XX.XXXX, Z. XX, 4a/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. XXX, 4b/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. P. XXX, 4c/ P. U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 5/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, 6/ U. O.,
nar. XX.XX.XXXX, V. T. XXXX/XX, Y. W., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti

- označené v geometrickom pláne vyhotovenom geodetom A. Q., so sídlom v Y. W., Ž. X pod č.
XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 06.11.2018 pre katastrálne územie Hostice, úradne overenom Okresným
úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor dňa 13.11.2018 pod č. XXX/XXXX, ako C-KN parcely pod
parc. č. XX/X zastavaná plocha vo výmere 97 m?, parc. č. XX/X zastavaná plocha vo výmere 20 m? a
parc. č. XX záhrada vo výmere 944 m?,
- vedené v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor pre
katastrálne územie Z. na liste vlastníctva č. XX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape

pod parc.č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 92 m? a parc. č. XX/X zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 111 m?,
patria v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Žalobkyňasažalobouzodňa14.08.2020domáhalavočižalovaným1/až6/určenia,ženehnuteľnosti
označené v geometrickom pláne vyhotovenom geodetom A. Q., so sídlom v Y. W., Ž.Č. X pod č.
XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 06.11.2018 pre katastrálne územie Z., úradne overenom Okresným

úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor dňa 13.11.2018 pod č. XXX/XXXX, ako C-KN parcely pod
parc. č. XX/X zastavaná plocha vo výmere 97 m?, parc. č. XX/X zastavaná plocha vo výmere 20 m?
a parc. č. XX záhrada vo výmere 944 m?, a tiež aj nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľnosti na
Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor pre katastrálne územie Z. na liste vlastníctva č. XX
ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 92 m? a parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 111 m? (ďalej len "predmetné
nehnuteľnosti"), patria v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.

1.2 Žalobkyňa poukázala na to, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú od dávnej minulosti súčasť
domovej nehnuteľnosti, ktorú užívali a obývali už generácie právnych predchodcov žalobkyne, ktorí mali
na nich postavený dom, zriadený dvor a záhradu. Právni predchodcovia žalobkyne kúpili aj podiely
ďalších pozemno-knižných spoluvlastníkov, na základe čoho sa považovali za výlučných vlastníkovpredmetných nehnuteľností, avšak doklady o týchto kúpach sa nezachovali. Žalobkyňa poukázala na to,
že už jej otec Ľ. O. užíval predmetné nehnuteľnosti ako predmet svojho výlučného vlastníctva, pričom
po jeho smrti v roku XXXX zdedil tieto nehnuteľnosti brat žalobkyne Š. O.. Po bratovej smrti v roku

XXXX získala predmetné pozemky žalobkyňa tak, že ako dedička vyplatila ostatných dedičov. Žalobkyňa
takto vstúpila do oprávnenej a dobromyseľnej držby, ktorá je dlhodobá, výlučná a nerušená, a v ktorej
pokračuje aj v súčasnosti. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žiada žalobkyňa určiť v jej
prospech titulom vydržania.

2. K žalobe sa vyjadrili len žalovaní 3/, 4c/ (aj za 4a/) a 6/, ktorí na pojednávaní konanom dňa 14.06.2021
zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby súd rozhodol tak, ako sa to žiada v žalobe. Voči tvrdeniam
žalobkyne v žalobe nevzniesli žiadne námietky.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s geometrickým plánom geodeta A. Q. č. XXXXXXXX-
XX/XXXX zo dňa 06.11.2018, pozemno-knižnou vložkou č. XXX pre k.ú. Z., výpismi z listov vlastníctva č.

XXX, XXX, XXX U. XX, potvrdeniami obce Z. zo dňa 30.07.2020, 07.08.2020 a 01.10.2020, rozhodnutím
Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote sp.zn. D 889/70 zo dňa 16.02.1972 a osvedčením o dedičstve
sp. zn. D 508/01, Dnot 105/01 zo dňa 29.01.2002.

Súd v prvom rade zisťoval, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

4.1 Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.
4.2 Za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa považuje aj žaloba
na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. žaloba, že nehnuteľnosti patria do dedičstva

po nebohom právnom predchodcovi žalobcu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto
žaloby, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany žalobcovho
práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či prípadne len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie konanie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri

spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok
vyhovujúci určovacej žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
4.3 Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu existuje naliehavý právny záujem na
určení daného práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ žalobca chce
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe zo strany súdu určiť, či tu právo je
alebo nie je; na druhej strane musí žalobca vysvetliť, že práve ním podaná určujúca žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši tak, že odstraňuje neistotu vo vzťahu strán sporu alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie.
4.4 Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2021 zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa podala na súd

predmetnú žalobu z toho dôvodu, aby došlo k zosúladeniu užívacieho stavu týkajúceho sa predmetných
nehnuteľností s evidenčným stavom.
4.5 Súd má za to, že v prejednávanej veci žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, keďže prípadným vyhovujúcim rozsudkom sa vyrieši sporná otázka
(právna neistota) týkajúca sa jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym
záverom:

5.1 Súd považuje za nesporné tvrdenia žalobkyne, že

- predmetné nehnuteľnosti boli dlhodobo užívané a obývané predchádzajúcimi generáciami rodiny O.,
t.j. právnymi predchodcami žalobkyne, pričom v dávnej minulosti boli prikúpené spoluvlastnícke podiely
od ostatných pôvodných pozemno-knižných spoluvlastníkov; kúpne zmluvy sa však do súčasnosti
nezachovali,
- už aj otec žalobkyne Ľ. O. užíval a obýval tieto nehnuteľnosti ako predmet svojho výlučného vlastníctva

a po jeho smrti dňa XX.XX.XXXX ich na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 889/70 zo dňa
16.02.1972 zdedil Š. O. (brat žalobkyne),- na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 508/01, Dnot 105/01 zo dňa 29.01.2002 po nebohom
Š. O. (bratovi žalobkyne) zdedila predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa v podiele 1/3, avšak v dôsledku
vyplatenia ostatných dedičov získala tieto nehnuteľnosti v celosti,

pričom uvedené tvrdenia žalobkyne nikto zo žalovaných nespochybnil, nepoprel, netvrdil, že by boli
nepravdivé, ani neuviedol odlišné (vlastné) tvrdenia.
5.2 Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
nepoprela, sa považujú za nesporné.

6. Z potvrdenia Obecného úradu v Z. zo dňa 30.07.2020 súd zistil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet
konania,zameranégeometrickýmplánomgeodetaA.Q.č.XXXXXXXX-XX/XXXX,odroku2001výlučne
a nerušene užíva žalobkyňa, pred ktorou ich užíval jej brat Š. O. do roku 2001 (do jeho smrti), a pred
ktorým ich užíval ich otec Ľ. O. do roku XXXX (do jeho smrti). Žalobkyňa znáša všetky povinnosti
súvisiace s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam vrátane platenia dane z nehnuteľností.

7. Pozemky s parc. č. XX/X, XX/X U. XX boli vytvorené z parciel registra "E" zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX pod parc. č. XX, na liste vlastníctva č. XXX pod parc. č. XX/X a na liste vlastníctva
č. XXX pod parc. č. XX/X, pričom uvedené skutočnosti vyplývajú z geometrického plánu geodeta A. Q.
č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 06.11.2018. Pozemky s parc. č. XX/X U. XX/X sú zapísané na liste
vlastníctva č. XX.

8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a určil vlastnícke
právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam v celosti, a to titulom vydržania v zmysle § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

9.1 Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
9.2 Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

9.3 Dobromyseľnosť je psychický stav držiteľa, ktorý je presvedčený, že mu vykonávané právo
patrí. Dobromyseľnosť musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že
toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii
dobromyseľnosti,súspravidlaokolnostitýkajúcesaprávnehodôvodunadobudnutiapráva,ktorésvedčia
o poctivosti nadobudnutia. Ide o tzv. titul uchopenia držby. Oprávnená držba sa však nemusí nevyhnutne

opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, pri ktorom ide o to, aby bol
držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Pri hodnotení
dobromyseľnosti je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom
na okolnosti a povahu danej veci od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať počas svojej držby
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

10.1 Súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania aj hoci bola v konaní úspešná, nakoľko
žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 10.06.2021 uviedla, že si predmetný
nárok voči žalovaným neuplatňuje.
10.2 Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostaljeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.