Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/258/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618207343
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7618207343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: G. M., O. XX.XX.XXXX, V. X. F. O.
X., L.. S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pri
jazdiarni 1, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 25.06.2019 sp. zn. 5Csp/188/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.06.2019 č. k. 5Csp/188/2018-72
vo výroku, ktorým:

- súd určil, že zmluvná podmienka v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500076471, uvedená v článku 13, ods. 13.2., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka so splácaním
úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je Veriteľ ďalej oprávnený
predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a

domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
(výrok III.),

-súd v prevyšujúcej časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluvných dojednaniach
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471, uvedenej v článku 13, ods. 13.2., v znení: „ je veriteľ
oprávnený vymáhať pohľadávku z tejto zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať
pohľadávku v exekučnom konaní, ako aj v časti oprávňujúcej veriteľa postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy
voči dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe“ žalobu zamietol (výrok IV.),

- súd v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471
zo dňa 26.08.2014, uvedenej v bode 6. Poplatok za poskytnutie úveru 31 € žalobu zamietol (výrok IV.)

-uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29,99
€ od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.),

M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.06.2019 č. k. 5Csp/188/2018-72 vo
výroku I., ktorým súd určil, že zmluvná podmienka zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 zo
dňa 26.08.2014, uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: ,,V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní
služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace

stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník(Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý
deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.)“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok I.) tak, že žalobu v tejto
časti zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlensúdprvejinštanciealebosúd)rozsudkomzodňa25.06.2019
č. k. 5Csp/188/2018-72 určil, že:

I. zmluvná podmienka zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014, uvedená v
bode 8., ods. 8.1., v znení: ,,V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou
mesačnejsplátkyalebojejčastialebozáväzkupodľaDohodyoposkytovaníslužieb,akbudeuzavretá,je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,

Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm.
a) tejto Zmluvy RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.)“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

II. zmluvná podmienka dohody o poskytovaní služieb č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014, uvedená
v bode I., ods. 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne
Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,

ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

III. zmluvná podmienka v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471,
uvedená v článku 13, ods. 13.2., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka so splácaním úveru alebo

akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je Veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi
mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. V prevyšujúcej časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobu zamietol.

V. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 29,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Priznal žalobkyni proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 40 % trov konania, o výške
ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

2.Rozhodoltakožalobežalobkyne,ktorousaokremnárokovpriznanýchvovýrokusúdnehorozhodnutia
domáhala aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa bodu 6 zmluvy, ktorou bol poplatok za
poskytnutie úveru v zmluve 31 € a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 13.2
zmluvných dojednaní zmluvy v časti za čiarkou a síce, v časti oprávňujúcej veriteľa vymáhať pohľadávku

zo zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní,
ako aj v časti oprávňujúcej veriteľa postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi na inú osobu.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa dňa 26.08.2014 ako dlžníčka uzavrela
so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere č. zmluvy 8500076471 (ďalej len zmluva)

prostredníctvom viazaného finančného agenta U. C. - U. s miestom podnikania v F. O. X.. Na základe
uvedenej zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver v sume 930 € so splatnosťou úveru v 36 mesačných
splátkach po 33,01 € vrátane úrokov s tým, že predpokladaná mesačná platba (teda mesačná splátka
úveru s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) mala byť 55,57 €. Poplatok za
poskytnutie úveru bol v sume 31 €. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť (t.j. úver + úroky za

celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) podľa uvedenej zmluvy predstavovala sumu1.219,36 €. RPMN za úver predstavovala hodnotu 20,89 %, ročná úroková sadzba úveru bola stanovená
na 18,02 %, priemerná RPMN za úver mala uvádzanú hodnotu 44,06 %. V oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi zo dňa 26.08.2014 boli zhodne uvedené údaje o schválenej výške úveru zo žiadosti o

poskytnutie úveru. Podľa bodu 8.1 zmluvy v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej
časti alebo záväzku podľa dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá, bol dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % ročne).
Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace stali podľa čl. 13
ods. 13.1. písm. a/ tejto zmluvy, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy a/alebo

dohody o poskytovaní služieb je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy
za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % ročne). Podľa bodu 8.2 zmluvy bol dlžník povinný, okrem zmluvnej
pokuty zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ). Podľa bodu 8.3. zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmeli spolu prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred
vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok

úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna
miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Súčasne strany sporu uzavreli aj dohodu o
poskytovaní služieb č. 8500076471 (ďalej len dohoda) k zmluve o revolvingovom úvere s rovnakým
číslom. Dohoda mala formu samostatného dokumentu, miesto a dátum podpisu jej stranami bol zhodný
s miestom a dátumom uzavretia podpísania zmluvy o úvere. V zmysle tejto dohody bolo založené právo

žalobkyne na využívanie služieb a povinnosť platiť odplatu. Podľa bodu 7 dohody bol zákazník povinný
zaplatiť poskytovateľovi za uzavretie dohody mesačne odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného
úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, a to v pravidelných mesačných splátkach,
splatných spolu so splátkami úveru a úrokmi za úver. Výška odplaty bude uvedená spolu so splátkami
úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Ďalej strany sporu podpísali aj

dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500076471. Dohoda tvorila samostatný dokument. Podľa článku
IV. tejto dohody, spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť
poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500076471 čiastku vo výške 930 Eur. V prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo
na poskytnutie ďalšieho úveru v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky zabezpečené dohodou o zrážkach

zo mzdy sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých poskytnutých revolvingov, príslušenstvom
úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré
vzniknúnazákladealebovsúvislostisozmluvouajejprípadnýmidodatkami.PodľačlánkuV.predmetnej
dohody, je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy

dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka vo výške 55,57 Eur mesačne. Podľa článku VI.
predmetnej dohody budú zrážky zamestnávateľom dlžníka vykonávané až do doby, kým spoločnosť
zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so
zmluvou a jej prípadnými dodatkami sú splatené.

4. Citujúc ust. § 52 ods. 1,2,3 a 4, § 53 ods. 1,2,3 a ods. 5, § 54 ods. 1,2 OZ, § 1 ods. 1, § 2 písm.
a/,b/,d/,g/,h/,i/,§9ods.2,§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnom
ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1,2, § 458 ods.
1, § 517 ods. 2, § 563 OZ, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.8.2014 je spotrebiteľskou zmluvou, z obsahu ktorej

je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal
v rámci predmetu svojej činnosti. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyni nebola
poskytnutá plná suma úveru uvedená v zmluve, t.j. suma 930 €, ale len suma 899 €, kedy suma 31 €
jej bola okamžite stiahnutá na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie poukázal na
rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21.04.2016 vo veci C - 377/14 - W. T. E., B. E. proti Finway a.s.

z ktorého vyplýva, že do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu
za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie
a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich
celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky budú nutne viesť k podhodnoteniu
RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Tým, že žalovaný zúčtoval príslušný poplatok na

ťarchu úveru poskytnutého žalobkyni a síce spôsobom, že jej úver vyplatil o už krátený poplatok za jeho
poskytnutie, pričom tento zahrnul do celkovej sumy poskytnutého úveru, takýto spôsob bol realizovaný
v rozpore s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení Smernice č. 2008/48/ES z 23.04.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS a tým v nadväznosti nato aj s ustanovením zákona č. 129/2010 Z.z. z čoho je evidentné, že takýto postup zúčtovania poplatku
vedie k skresľovaniu údaja o RPMN, kedy ho tak ako to uvádza Súdny dvor podhodnocuje. Uzavrel,
že predmetná zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle §

9 ods. 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z., keďže v rozpore eurokonformným výkladom v sebe zahŕňa
aj sumu poplatku za poskytnutie úveru, čo je potrebné postupujúc podľa § 54 ods. 2 OZ a uplatňujúc
výklad, pre ktorý je pre žalobkyňu ako spotrebiteľku priaznivejší, posúdiť tak, ako keby tento údaj ani
neuvádzal, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský
úver z uvedených dôvodov je bezúročný a bez poplatkov. Posudzujúc výšku RPMN, ktorá bola v zmluve

uvedená 20,89 % uzavrel, že žalovaný pri zadávaní zmluvných parametrov v súvislosti s výpočtom
RPMN vychádzal z výšky mesačnej splátky 33,01 €, t. j. z mesačnej splátky bez započítania poplatkov /
odmeny podľa dohody o poskytovaní služieb, čím zmluvná hodnota RPMN nezodpovedá skutočnému
stavu veci a aj z toho dôvodu sa úver poskytnutý na základe zmluvy považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Súd konštatoval, že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená suma, celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V ďalšom súd poukázal na to, že v samotnej zmluve
o úvere absentuje aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, t.j. náležitosť podľa § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj údaj o termíne
splatnosti jednotlivých splátok úveru, t.j. náležitosť podľa § 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., pričom
tieto sa objavujú až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.08.2014, ktorý dokument

však nemá charakter písomnej zmluvy a nebol zo strany žalobkyne v písomnej podobe potvrdený. Z
uvedeného dôvodu sa úver poskytnutý na základe zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd
tak dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov a nakoľko bolo zrejmé, že žalobkyni bola poskytnutá suma 899 € a žalobkyňa uhradila
žalovanému sumu celkovo 928,99 €, žalovaný prijal od žalobkyne nad rámec poskytnutého úveru

peňažné plnenie vo výške 29,99 €, čím sa bezdôvodne obohatil, súd preto žalobe v časti o zaplatenie
tejto sumy vyhovel, vrátane príslušenstva, t.j. zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne odo
dňa po doručení žaloby žalovanému t. j. od 18.12.2018.

5. Súd prvej inštancie zároveň posudzoval nárok žalobkyne z hľadiska určenia neprijateľnosti niektorých

zmluvných podmienok. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa bodu 8 ods. 8.1
zmluvy, pri ktorej je dlžník v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo
záväzku podľa dohody o poskytnutí služieb povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04
% dlžnej sumy za každý deň omeškania, (t.j. 14,6 % ročne) a ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s
úhradou mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace stanú okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa

zmluvy a/alebo dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04
% dlžnej sumy za každý deň omeškania, (t.j. 14,6 % ročne), dospel k záveru, že predmetná zmluvná
podmienka mala formu predtlačeného textu zmluvy, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, a teda
nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd vnímal v tom, že

predmetné ustanovenie je obchádzaním ust. § 517 ods. 2 OZ, ktoré presne vymedzuje maximálnu výšku
úroku z omeškania, ktorú si môže veriteľ v súvislosti s omeškaním dlžníka uplatniť. Poukázal pritom
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/58/98 zo dňa 27.10.1998 a určil predmetnú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú.

6.Ďalejsúdprvejinštancieposudzovalneprijateľnosťzmluvnejpodmienkyoznačenejbodom7.1dohody
o poskytovaní služieb, na základe ktorej bola zaviazaná žalobkyňa zaplatiť žalovanému za uzavretie
dohody o poskytovaní služieb odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver, v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Súd konštatoval,

že zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby táto dohoda bola individuálne dojednaná. Pokiaľ aj
žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s dohodou, nebolo preukázané, aby
mohla ovplyvniť jej obsah, a aby ju aj skutočne mohla odmietnuť podpísať a úver by jej bol napriek
tomuposkytnutýbezzmenypodmienok.Zuvedenýchdôvodovvyslovilneprijateľnosťuvedenejzmluvnej
podmienky.

7. Súd posudzoval aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 13.2. zmluvných dojednaní
zmluvy, ktorá oprávňuje veriteľa v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek
peňažného záväzku podľa zmluvy, predložiť platiteľovi mzdy dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy adomáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníka, vymáhať pohľadávku zo zmluvy
podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní, ako aj
postúpiť pohľadávku zo zmluvy voči dlžníkovi inej fyzickej alebo právnickej osobe. Súd súhlasil s

tvrdením žalovaného, že predmetné ustanovenie nie je ustanovením zakladajúcim práva či povinnosti
zmluvných strán, a preto k oprávneniu veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zrážkami zo mzdy
dlžníka, súd hodnotil prijateľnosť tohto ustanovenia zmluvných dojednaní skrz obsah a povahu samotnej
dohodyozrážkachzomzdy,ktorúvkonanípredložilžalovaný.Súdpoukázalnato,žedohodaozrážkach
zo mzdy musí obsahovať presné označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. V dohode o zrážkach zo

mzdy uzavretej medzi stranami sporu je však zabezpečovaná pohľadávka definovaná tak, že zahŕňa
nielenpohľadávkuzozmluvyoúvere,aleajpohľadávkyzposkytnutýchrevolvingov,príslušenstvoúveru,
uplatnené zmluvné pokuty, náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšie pohľadávky, ktoré
vyplynú alebo vzniknú na základe zmluvy a jej prípadných dodatkov. Podľa takéhoto znenia sú dohodou
o zrážkach zo mzdy zabezpečované pohľadávky, ktoré tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvorenia
dohody jasné a určité. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky súd považoval za neurčité, a teda

neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, nakoľko zabezpečovaná pohľadávka musí byť už v čase uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy uvedená presne, má byť presne konkretizovaná a veriteľovi neprislúcha
právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať formou zrážok zo mzdy v jeho prospech. Za neurčité súd považoval aj dojednanie týkajúce
sa výšky zrážok. Súd ďalej konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi sporovými

stranami predstavuje formulárovú zmluvu, a teda nemožno ju považovať za individuálne dojednanú. Súd
preto vyhovel žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 13.2. zmluvných
dojednaní zmluvy, avšak iba v časti týkajúcej sa možnosti veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníka. V ostatnej časti tejto zmluvnej podmienky žalobu o určenie
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že podanie žaloby

na súd a následné podanie návrhu na výkon exekúcie ako aj oprávnenie veriteľa postúpiť pohľadávku,
sú všetko základné práva veriteľa vyplývajúce z právneho poriadku, preto nemôžu byť posúdené ako
neprijateľné, teda neplatné, a tým veriteľovi upreté.

8. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa žiadala určiť aj podmienku uvedenú v bode 6.

zmluvy, ktorou je poplatok za poskytnutie úveru v sume 31 €. Žalobkyňa tvrdila, že poplatok bol
súčasťou formulárovej zmluvy a nebol individuálne dojednaný a spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech. Súd konštatoval, že platenie poplatkov
za poskytnutie úveru je bežnou obchodnou praxou spojenou s poskytovaním úverov a ani zákony na
ochranu spotrebiteľa takéto poplatky nezakazujú. Z ustanovenia zmluvy bolo zrejmé, za čo je poplatok

veriteľom účtovaný (za poskytnutie úveru) a rovnako je zrejmá aj jeho výška (31 €), ktorá je primeraná
výške poskytnutého úveru. Poplatok bol síce súčasťou formulárovej zmluvy, avšak jeho výška bola do
zmluvy dopísaná, a to aj zo strany žalobkyne pri vyplnení žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobkyňa teda v
čase, keď o úver požiadala, bola informovaná o tom, že veriteľ za poskytnutie úveru požaduje poplatok,
o jeho účele a aj o jeho výške. Poukázal na stanovisko NBS ako vrcholného orgánu vykonávajúceho

dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré
legitimizuje postup žalovaného v súvislosti s vyžadovaním predmetného poplatku. Samotný poplatok s
prihliadnutím aj na jeho výšku, súd vyhodnotil ako prijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nespôsobuje
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1,2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) podľa zásady úspechu v spore. Konštatoval, že z piatich navrhovaných výrokov
bola žalobkyňa úspešná v troch a pol, čo predstavuje jej 70 % úspech v konaní a 30 % neúspech. Čistý
úspech žalobkyne v konaní je tak 40 %, čo je aj rozsah, v akom jej súd priznal náhradu trov konania
proti neúspešnému žalovanému.

10. Proti tomuto rozsudku vo výroku IV. t.j. výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a výroku VI., o trovách konania,
podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v rozsahu výrokov IV. a VI. a podľa povahy vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil alebo vo veci sám
rozhodol. Uplatnila si právo na náhradu trov odvolacieho konania.11. Žalobkyňa poukázala na to, že jej nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dopísala
výšku poplatku do návrhu zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie pri tomto závere vychádzal z listiny, žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru predloženou žalobkyňou, a to z bodu VI., kde sú ručne dopísané

údaje úveru, tak poukázala na to, že pri podpise takéhoto formuláru zo strany žiadateľa o úver nie sú
tieto údaje vlastnoručne vypisované konkrétnym žiadateľom, čo potvrdzuje aj samotný predformulovaný
text (nevypĺňajte). Tieto údaje sú vypĺňané zo strany pracovníka veriteľa po prijatí samotnej žiadosti.
Žalobkyňa žiaden údaj o výške poplatku za úver nevypĺňala a výška, ako aj účel poplatku jej nebol
známy.Poukázalanato,žekaždýpoplatokbymalkorešpondovaťnejakémupredmetuplnenia.Žalovaný

však nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má poplatok zaplatiť. Poukázala
pritom aj na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21.11.2012 sp.zn. 18Co/109/2011. Nestotožnila
sa s konštatáciou súdu, že vyberanie poplatkov za úvery je bežnou obchodnou praktikou, tobôž nie
bez posúdenia takejto praktiky z hľadiska transparentnosti účelu poplatku, spôsobu jeho inkasovania
a podobne. Žalobkyňa je presvedčená, že úver je odplatným právnym úkonom a odplatu predstavujú
úroky so synonymami cena úveru (odplata za úver). Preto je otázne, čo v predmetnej veci cenou

úveru je. Na jednej strane má spotrebiteľ ako za službu platiť úroky za poskytnutie úveru, avšak
rovnako aj poplatok za poskytnutie úveru. Aj úrok je forma poplatku za poskytnutie úveru. Podľa názoru
žalobkyne ide len o nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny
úveru v úrokoch. Nakoľko vyjadrenie ceny úveru je v časti poplatku za poskytnutie úveru neurčité a
nezrozumiteľné, podlieha súdnej kontrole neprijateľnosti a je takýto mechanizmus inkasovania takého

poplatku podľa jej názoru neprijateľný. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Prešove (už citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011). Vyzdvihla,
že poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a žalovaný bližšie nešpecifikoval,
aké skutočné plnenie dostáva veriteľ za tento poplatok. Zároveň zákon o spotrebiteľských úveroch
síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné

plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Nestotožnila sa ani s tým, že súd oprel svoje rozhodnutie o
stanovisko NBS z 29.01.2011, pretože týmto právnym názorom súd nie je nijako viazaný. Podobne ako
pri poplatku za vedenie evidencie a účtovníctva v súvislosti s úverom, aj pri poplatku za poskytnutie
úveru je poskytnutie úveru základným úkonom a dokonca základnou povinnosťou každého podnikateľa
poskytujúceho finančné služby a je samozrejmé, že samotné poskytovanie finančných služieb je v

trhovej ekonomike tak v záujme dodávateľa, ako aj odberateľa, ak sa má podnikateľ udržať na trhu
a byť konkurencie schopný. Za poskytnutie úveru patrí žalovanému odmena, ktorou je cena úveru
vyjadrená úrokom z úveru. Nie je preto žiaden rozumný ani právny a ani morálny dôvod rozčleňovať
cenu úveru okrem úroku na viacero položiek, iba, ak by sa tým sledovalo optické zníženie výšky úroku.
Svoju argumentáciu k poplatku doplnila o rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 27.04.2016 sp.zn.

6Co/64/2016 a do pozornosti súdu dala aj rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 07.06.2011 sp.zn. AZ
XI ZR 388/10 z ktorého vyplýva, že zmluvné podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach
banky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu, podliehajú súdnej
kontrole a sú podmienkami neprijateľnými. Žalobkyňa zároveň namietala zamietnutie časti žaloby
týkajúcej sa neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode 13.2 zmluvných dojednaní zmluvy, a to v časti

týkajúcej sa oprávnenia veriteľa iniciovať súdne konanie, exekučné konanie a jeho oprávnenia postúpiť
pohľadávku. Uviedla, že celé ustanovenie článku 13.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere je potrebné posudzovať ako celok a toto ustanovenie aj vnímať ako ucelené dojednanie, preto
nepovažuje za správny ani postup súdu prvej inštancie, keď časť tohto ustanovenia určil za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a v druhej časti neprijateľnosť zmluvnej podmienky zamietol. Súdom prvej inštancie

považovaná prijateľná časť predmetného dojednania sama o sebe a bez súvisiaceho kontextu nemá
hlbší význam z hľadiska dojednania v úverovom vzťahu na základe zmluvy o revolvingovom úvere medzi
žalobkyňou a žalovaným, pričom toto slovné spojenie treba brať v úvahu len v kontexte s celým vetným
spojením.

12. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s výškou nároku na náhradu trov konania, ktorú súd ustálil na
40%. Úspech žalobkyne v časti o bezdôvodné obohatenie žalobkyňa považuje za plný, teda 100%,
úspech žalobkyne v časti konania o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje rovnako za
plný 100%, najmä z pohľadu hodnotenia čo do základu nároku, pričom hodnotenie čo do rozsahu zo
strany súdu prvej inštancie považuje za príliš formalistické. V prejednávanom spore rozsah úspechu

žalobkyne čo do neprijateľnosti zmluvných podmienok závisí od úvahy súdu, za základné je teda
potrebné považovať, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, keďže súd prvej inštancie určil viaceré
neprijateľné zmluvné podmienky. Za takýchto okolností je potrebné podľa názoru žalobkyne mať za to,
že bola v konaní plne úspešná.13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný proti
výroku I. (určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade zmluvnej pokuty), výroku III. (určenie

neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade zrážok zo mzdy), v časti výroku V. (úroku z omeškania)
a v časti celého výroku VI. (trovy konania) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a
navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobkyni. Nestotožnil sa so záverom vyjadreným vo výroku č. I. rozsudku a uviedol, že prijatý

záver nie je správny, v súlade so zákonom a nedôvodný, pretože maximálnu výšku všetkých sankcií
pre spotrebiteľské zmluvné vzťahy, ktorých predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov upravuje
§ 53b ods. 1 OZ. Uvedené ustanovenie má aplikačnú prednosť a to nielen z dôvodu princípu lex
specialis derogat lex generalis. Z argumentácie súdu nie je zrejmé ako ustanovenie o zmluvnej pokute
má obchádzať zákonné ustanovenie o úroku z omeškania v zmysle relevantnej právnej úpravy a
súdom uvedené tvrdené obchádzanie zákona nemôže nikdy nastať, pretože právna regulácia § 53b

ods. 1 OZ v spojení s vykonávacím nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. neumožňuje § 517 ods. 2 a
§ 3 nariadenia vlády obísť. Z rozsudku nie je zrozumiteľné o aké obchádzanie by malo ísť, pričom
úrok z omeškania a zmluvná pokuta sú dva rozdielne inštitúty, pričom zákonodarca sám aproboval
a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie, t. j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne
môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z úveru. Poukázal pritom na § 3a ods. 1, 2, 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý citoval. Namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie v danej časti a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/736/16, v ktorom
boli špecifikované atribúty odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu. Žalovaný namietal aj výrok
III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola vyslovená neprijateľnosť zmluvnej podmienky ohľadne
možnosti predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia pohľadávky zrážkami zo

mzdy. Poukázal na ust. § 53 OZ a uviedol, že tento výrok je v rozpore s citovaným ustanovením
Občianskeho zákonníka. Akékoľvek ustanovenie, ktoré žiadne práva a povinnosti neupravuje, nemôže
anispôsobovaťnerovnováhuvprávachapovinnostiach.Aksúdprvejinštanciekonštatoval,žeoznačené
ustanovenie je len informatívnej povahy, potom mal bez ďalšieho žalobu zamietnuť. Ide o ustanovenie
sumarizujúce aké možnosti veriteľ v zmysle zákonných ustanovení má. Uvedené ustanovenie teda

nezakotvuje žiadne oprávnenia a povinnosti strán, pretože tie už vyplývajú z iných právnych úkonov a
právnych noriem, čiže existencia daného ustanovenia je podmienkou pre výkon práv z iných úkonov.
Žalovaný rovnako namietal výrok V. rozhodnutia, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 29,99
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.12.2018 do zaplatenia, avšak iba v rozsahu
úrokov z omeškania. Poukázal na to, že z rozsudku nevyplýva pre takýto výrok žiadne odôvodnenie a už

vôbec nie odôvodnenie dátumu 18.12.2018 ako počiatku úrokovacieho obdobia. V tejto časti výrok súdu
považuje žalovaný za nepreskúmateľný. Ďalej žalovaný podal odvolanie aj proti výroku VI. o náhrade
trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia o ostatných výrokoch.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že protiplnenie za poplatok za poskytnutie

úveru je samotné poskytnutie úveru. Túto skutočnosť žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol. Poukázal
na to, že úrok je odplata za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov na užívanie a nie odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z tohto dôvodu je preto nesprávne aj tvrdenie žalobkyne
spochybňujúce úrokovú sadzbu. Poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený aj v rámci výpočtu
RPMN, to znamená, že bol naplnený účel, aby práve RPMN vyjadrovala všetky obligatórne náklady

spojené s úverom. Konštatoval, že žalovaný svoje vyjadrenie o legálnosti a legitímnosti poplatku za
poskytnutie úveru nezaložil na tvrdení, čo nie je zakázané je dovolené, ale na tom, že komplexnosť
právnej úpravy poplatkov je jedným z príkladov toho, že ak by poplatok za poskytnutie úveru mal byť
neprijateľným alebo neprípustným, potom by v rámci komplexnosti novozavádzajúcej úpravy zákonom
č. 132/2013 Z.z. bol zakázaný. Konštatoval, že poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a

sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je
zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Poukázal pritom na ust. § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010
Z.z. účinného do 10.06.2013 ako aj dôvodovú správu k zákonu (zák. č. 132/2013 Z.z.). Z prijatej
zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca ani v roku 2013 poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval
za problematický a neprípustný, a ak by bol poplatok za poskytnutie úveru považovaný za problematický

a neprípustný, bol by v rámci právnej úpravy zakázaný. Tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru je
prípustný a dovolený. Čo sa týka odkazu žalobcu na rozsudok 18Co/109/2011, tento vecne nesúvisí
s prejednávanou vecou. Zotrval na svojom stanovisku a navrhol, aby odvolací súd odvolanie podané
žalobkyňou proti rozsudku súdu prvej inštancie zamietol.15. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na obsahu svojho podania, teda odvolania
proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom uviedla, že sa pýta o akú konkrétnu činnosť zo strany

žalovaného ako poskytovateľa má vlastne ísť pri protiplnení za poplatok za poskytnutie úveru a či
toto má byť v záujme spotrebiteľa. Poukázala na to, že žalovaný žiadnu konkrétnu odpoveď na túto
otázku nedal. Ak žalovaný uviedol, že záujmom spotrebiteľa mali byť peňažné prostriedky poskytnuté
ako úver, tak žalobkyňa ako spotrebiteľka nedostala danú sumu v dojednanom rozsahu, t. j. 930
€, ale iba vo výške 899 €, teda krátenú o sumu 31 € a navyše za poskytnutie týchto peňažných

prostriedkov sa zaviazala platiť aj úroky. Opätovne zotrvala na tom, že dohoda v tejto časti spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, nebola individuálne dojednaná a nebolo definované
zodpovedajúce protiplnenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolania žalobkyne aj žalovaného ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

18. Rozsudok je v napadnutých výrokoch III., IV. a V. v časti úrokov vecne správny, preto ho odvolací
súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

19. Vo výroku I. neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku ani pre zmenu, preto odvolací
súd rozsudok v tomto výroku zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

20. Proti výroku II. rozsudku, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka dohody o poskytovaní služieb

č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014, uvedená v bode I., ods. 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že
za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v
pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver
v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a výroku

V. v časti, ktorou súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 29,99 Eur odvolanie zo
strany žalovaného podané nebolo, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu nadobudol
právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. júna 2021 o 9.50 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22. júna 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalobkyňa namietala odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

23. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j., že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j., že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.
j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie sú naplnené.

29. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, preto
odvolací súd potvrdil rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

30. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci a ani odvolacie námietky strán sporu nemali vplyv na

vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku
v potvrdenej časti.

31. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím
námietkam strán sporu odvolací súd uvádza nasledovné:

32. Súd prvej inštancie výrokom III. určil, že zmluvná podmienka v zmluvných dojednaniach zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500076471, uvedená v článku 13, ods. 13.2., v znení: „V prípade omeškania
Dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ jeVeriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o
zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Prijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky, t.j. oprávnenie veriteľa domáhať sa

uspokojenia pohľadávky zrážkami zo mzdy súd posudzoval skrz obsah a povahu samotnej dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorú predložil žalovaný. Konštatoval neurčitosť vymedzenia (výšky) zabezpečovanej
pohľadávky a nepresnosť označenia pohľadávky, ktorú dohoda zabezpečuje a za neurčité považoval
aj dojednanie týkajúce sa výšky zrážok. Za preukázané vzal aj podmienenie uzavretia úverovej zmluvy
uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. V nadväznosti na tieto zistenia podrobil skúmaniu súladnosti

a prijateľnosti so zákonom ustanovenia čl. 13 ods. 13.2 zmluvných dojednaní, ktorý postup považuje
odvolací súd za správny.

33. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že citovaná časť čl. 13 ods. 13.2
zmluvných dojednaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
formulárovou zmluvou a nemožno ju považovať za individuálne dojednanú, aj keď bola vyhotovená

na osobitnom formulári, v ktorom je vyhlásenie o jeho dobrovoľnosti. Žalobkyňa totiž vypovedala, že
dohodu musela podpísať súčasne so zmluvou a žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa mala reálnu
možnosť dohodu nepodpísať a získať tak úver za nezmenených podmienok. Žalobkyni tak bolo
vnútené uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek možnosti vylúčenia oprávnenia veriteľa
domáhať sa uspokojenia pohľadávky zrážkami zo mzdy. Dojednanie takéhoto oprávnenia veriteľa v

zmluvných dojednaniach, naviac nepodpísaného účastníkmi zmluvy, preto predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

34. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v tejto časti k dôvodom uvedeným súdom odvolací súd
dopĺňa, že podmienka uvedená v čl. 13 ods. 13.2 zmluvných dojednaní nebola individuálne dojednaná,

bola súčasťou zmluvných dojednaní, písaných drobným písmom, ktoré žalobkyňa žiadnym spôsobom
nemohla ovplyvniť a ktoré tvoria osobitnú listinu k zmluve, ktorá nebola stranami sporu podpísaná
(podpísaná bola iba zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je taktiež zmluvou formulárovou bez možnosti
žalobkyne ovplyvniť jej obsah). Zároveň táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože na základe tejto

zmluvnej podmienky žalovaný môže vymáhať svoj dlh od žalobkyne, ktorého výšku si sám určí, bez
možnosti súdnej kontroly prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Z dohody o zrážkach zo
mzdy čl. IV. totiž vyplýva, že pohľadávky zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy sú tvorené
úverom vrátane prípadných všetkých poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov),
prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených

pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe
alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Predložením dohody o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného je tak
zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná
pohľadávkavočižalobkyniprešlasúdnymprieskumomjejoprávnenosti.Vrámcitaktožalovanýmurčenej

výšky pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo
súdneho prieskumu. Žalovaný teda sám rozhoduje o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa a
výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti.

35. Ani odvolacia námietka žalovaného, že zmluva a zmluvné dojednania žiadnu podmienku v znení, v

akom ju súd uviedol neobsahujú, nie je dôvodná.

36. Súd prvej inštancie totiž vo výroku súdneho rozhodnutia, ktorým vyslovil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, presne citoval ustanovenie čl. 13 ods. 13.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere v časti, ktorú vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tak postupoval v súlade s ust. § 298

ods. 2 CSP.

37. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
v tejto časti správne postupoval súd prvej inštancie, ak vyhodnotil ustanovenie bodu 13.2 zmluvných
dojednaní ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

38. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
uvedenej v čl. 13 ods. 13.2 v znení: „vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy o RÚ podaním žaloby na
príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ je oprávnený postúpiťpohľadávku z tejto zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe“ zamietol.
Správne argumentoval, že podanie na súd a následné podanie návrhu na výkon exekúcie, ako aj
oprávnenie veriteľa postúpiť pohľadávku sú základnými právami veriteľa, vyplývajúcimi z právneho

poriadku, preto nemôžu byť posúdené ako neprijateľné. V tejto časti odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku a dôvody na tomto mieste neopakuje.

39. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že ustanovenie čl. 13 ods.
13.2 zmluvných dojednaní je potrebné posudzovať ako celok a súdom považovaná prijateľná časť

predmetného dojednania sama o sebe a bez súvisiaceho kontextu nemá hlbší význam.

40. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou ( § 298 ods. 2 CSP).

41. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je oprávnený posudzovať prijateľnosť zmluvných

podmienok, a v prípade, že dospeje k záveru o neprijateľnosti niektorej z nich, výslovne uvedie vo výroku
znenie tejto zmluvnej podmienky. Je preto oprávnený posudzovať nielen zmluvné podmienky ako celok,
aleajichjednotlivéčasti.Aktotiždospejekzáveruoneprijateľnostiibačastizmluvnejpodmienky,vysloví
neprijateľnosť iba časti zmluvnej podmienky.

42. V predmetnom prípade súd prvej inštancie posudzoval prijateľnosť čl. 13 ods. 13.2 zmluvných
dojednaní.

43. Ako bolo vyššie uvedené, za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať len takú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť, a súčasne ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obe
podmienky musia byť naplnené kumulatívne.

44. Pri posúdení ustanovenia čl. 13 ods. 13.2 ako celku možno dospieť k záveru, že ustanovenie nebolo

individuálne dojednané, je súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred pripravené pre neurčitý
počet spotrebiteľov a ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla individuálne ovplyvniť.

45. Nemožno však dospieť k záveru, že druhá časť zmluvného ustanovenia, ohľadne ktorého žaloba
bola zamietnutá, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na rozdiel

od prvej časti, ohľadne ktorej bola vyslovená neprijateľnosť z dôvodov uvedených vyššie.

46. Na rozdiel od možnosti žalovaného predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi
žalobkyne bez súdneho prieskumu oprávnenosti, v prípade podania žaloby na príslušnom súde a
následnom vymáhaní súdom priznaného nároku v exekučnom konaní oprávnenosť a dôvodnosť

uplatneného nároku podlieha súdnemu prieskumu a tým aj kontrole prijateľnosti. Z uvedeného dôvodu
predmetné ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

47. Vecne správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov, rozhodol súd prvej inštancie, ak zamietol žalobu

žalobkyne na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú má predstavovať poplatok za poskytnutie
úveru 31 € uvedený v bode 6. zmluvy (výrok IV.).

48. Súd konštatoval, že platenie poplatkov za poskytnutie úveru je bežnou obchodnou praxou spojenou
s poskytovaním úverov a ani zákony na ochranu spotrebiteľa takého poplatky nezakazujú. Naviac zo

zmluvy bolo zrejmé, za čo je poplatok účtovaný, aká je jeho výška a aké protiplnenie zaň je poskytnuté
- samotný úver. Vyhodnotil preto túto podmienku ako prijateľnú (platnú).49. Odvolací súd k tomu uvádza, že v prípade dohodnutého poplatku za poskytnutie úveru (31 €) v
prejednávanej veci nemožno posudzovať jeho prijateľnosť resp. neprijateľnosť, a to z nižšie uvedených
dôvodov.

50. V zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j.
zneníúčinnomdo31.12.2014(ďalejlenOZ),spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

51. Citované zákonné ustanovenia je transpozíciou článku 4 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého: „Hodnotenie
nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú

cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej
strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“.

52. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa bude rovnať
absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu. Pokiaľ však ide o hlavný predmet zmluvy a

primeranosť ceny, tieto budú vylúčené spod ochrany inštitútom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak
boli vymedzené jasne a zrozumiteľne.

53. Citované ustanovenie § 53 OZ obsahuje úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, pričom ide o také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím

zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 citovaného Občianskeho zákonníka).

54. V ust. § 53 ods. 1 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon ich označuje za neprijateľné podmienky a

sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré
spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.

55. Druhá veta citovaného ustanovenia § 53 ods.1 OZ predstavuje výnimku z prvej vety o neprijateľných
podmienkachaurčuje,žeustanovenieprvejvetyoneprijateľnýchpodmienkachneplatí,akideopredmet

plnenia a primeranosť ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky dojednané individuálne.

56. Druhá veta citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 OZ teda v súlade s vyššie citovaným článkom 4 ods.
2 Smernice 93/13/EHS vylučuje aplikáciu všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok

v zmysle prvej vety § 53 ods. 1 OZ na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ak sú
zrozumiteľné.

57. Dojednania spotrebiteľskej zmluvy, týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, nebudú neplatné
aj za predpokladu, že budú obsahovať neprijateľné podmienky, avšak iba ak boli dohodnuté určito, jasne

a zrozumiteľne.

58. Tieto dojednania však môžu byť neplatné buď pre rozpor so zákonom (napr. rozpor dojednanej
odplaty s § 53 ods. 6 citovaného Občianskeho zákonníka) alebo môžu byť neplatné aj pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

59. Neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 prvej vety OZ sa teda nemôžu týkať predmetu a ceny
plnenia, pokiaľ sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, pričom predmet plnenia a cena sú vždy aj
podstatnými náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy. Predmet plnenia a cenu sami osebe nemožno
posudzovať z toho hľadiska, že by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán. Ide o zabezpečenie právnej istoty aj na strane dodávateľov, že nebude spochybňovaný výslovne
dojednaný predmet zmluvy a jeho cena.60. Poplatok za poskytnutie úveru nepochybne predstavuje odplatu (cenu) za poskytnutý úver.
Dojednanie o cene preto nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku s výnimkou prípadu,
že nie je vyjadrená jasne, určito a zrozumiteľne.

61. V prejednávanej veci cena plnenia (úveru), ktorou je aj poplatok za úver, ako to už bolo súdnou
praxou ustálené, je vymedzená určito, jasne a zrozumiteľne, preto je vylúčená spod kontroly z hľadiska
neprijateľných zmluvných podmienok.

62. Zo zmluvy je zrejmé, že poplatok je účtovaný za poskytnutie úveru, je zrejmá aj jeho výška (31
€), ktorá je primeraná výške poskytnutého úveru, žalobkyňa vedela pri uzatváraní zmluvy, že veriteľ
požaduje za poskytnutie úveru poplatok a v akej výške a za tento poplatok dostala protiplnenie vo forme
úveru.

63. Iná je potom otázka inkasa tohto poplatku formou krátenia úveru a jeho nezahrnutie do RPMN, ktorá

bola vyriešená v súvislosti s posúdením správnosti určenia výšky RPMN a určenia úveru za bezúročný
a bez poplatkov.

64. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok ako vecne
správny vo výroku IV. o zamietnutí žaloby v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú má

predstavovať poplatok za poskytnutie úveru 31 € uvedený v bode 6. zmluvy.

65. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, aj pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni (aj) 5%
úrok z omeškania zo sumy 29,99 € od 18.12.2018 do zaplatenia (výrok V.), napriek tomu, že súd prvej
inštancie priznanie nároku na úroky z omeškania odôvodnil iba odkazom na žalobu žalobkyne, a to tak,

že bol žalobkyňou uplatnený správne čo do výšky ako aj do začiatku omeškania (deň po doručení žaloby
žalovanému). Žaloba bola žalovanému doručená 17.12.2018, a tak žalovaný mal možnosť oboznámiť
sa s nárokom žalobkyne.

66. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho

zákonníka).

67. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka ).

68. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

69. V zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

70. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť

dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol
určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že
splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi
stranami dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zákonné
ustanovenie ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal.

Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu
sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane
splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol
na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní
s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, ak

nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

71. Keďže v Občianskom zákonníku pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň
potom,čohoveriteľpožiadalosplnenie,resp.dokoncalehoty,ktorámubolavovýzvenaplnenieurčená.
Forma výzvy predpísaná pritom nie je, ale v záujme právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú

formu. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu.
Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale
deň po doručení tejto žaloby žalovanému (R 27/1977).

72. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné

obohatenie vtedy, keď túto povinnosť nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho žalobca požiadal o
vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. ho nesplní v posledný deň lehoty určenej vo výzve na plnenie.
Od tohto dňa je možné od neho požadovať úroky z omeškania.

73. V prejednávanom spore žalobkyňa v konaní nepreukázala doručenie výzvy na plnenie žalovanému
pred podaním žaloby, preto za prvú výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby žalovanému

dňa 17.12.2018. Žalovaný teda mal plniť nasledujúci deň, t.j. 18.12.2018 a keďže tak neurobil, dostal
sa do omeškania.

74. Základná sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, t.j. k 18.12.2018
predstavovala 0,00% a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov predstavuje výška úrokov z omeškania

k tomuto dňu 5,00% ročne.

75. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok ako vecne
správny aj vo výroku V. o priznaní úrokov z omeškania zo sumy 29,99 €.

76. Vecne nesprávne však rozhodol súd, ak určil, že zmluvná podmienka zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014, uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: ,,V prípade omeškania Dlžníka
(Spoludlžníka1,Spoludlžníka2)súhradoumesačnejsplátkyalebojejčastialebozáväzkupodľaDohody
o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť
Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak

sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako
tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy RÚ okamžite splatnými všetky záväzky
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy
za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.)“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok I.) a v tejto

časti rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 386 ods. 1 písm. h/ CSP.

77. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetné ustanovenie je
obchádzaním ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. V tomto smere je dôvodná odvolacia námietka žalovaného,

ktorý uviedol, že súd prvej inštancie neprihliadol na ust. § 53b ods. 1 OZ, týkajúce sa právnej regulácie
maximálnejvýškyvšetkýchsankciíprespotrebiteľskézmluvnévzťahy,ktorýchpredmetomjeposkytnutie
peňažných prostriedkov.

78. Z obsahu spisu, a to z bodu 8 ods. 8.2 a 8.3 zmluvy totiž vyplynulo, že žalovaný reflektoval na

ustanovenia OZ o maximálnej výške sankcií, keď premietol ustanovenie § 3a ods. 1 a 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. do zmluvy, konkrétne do bodu 8 ods. 8.2 a 8.3. Týmto spôsobom tak upravil
v samotnej zmluve, že zmluvná pokuta podľa bodu 8 ods.8.1 zmluvy spolu s úrokom z omeškania
nesmie spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľaosobitnéhopredpisu(zák.č.129/2010Z.z.)predvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych

bodov ročne a súčasne nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády (nar.
vl. č. 87/1995 Z.z.); za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný
typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných
prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú
prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

79. Uvedená podmienka žiadnym spôsobom neobchádza ustanovenia o úrokoch z omeškania a
reflektuje zákonné obmedzenie sankcií za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa (§53b OZ), preto
nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.80. Neobstojí ani argumentácia súdu, že zmluvnú pokutu možno vymáhať aj za porušenie záväzkov
z dohody o poskytovaní služby, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, pretože porušenie

záväzkov z neplatnej zmluvy nie je možné sankcionovať ani zmluvnou pokutou.

81. Správne súd uzavrel, že uvedená zmluvná podmienka neumožňuje duplicitné sankcionovanie
žalobkyne, ako to tvrdí v žalobe a je z nej zrejmé, že zmluvná pokuta prináleží veriteľovi po celú
dobu omeškania, preto z týchto dôvodov nemôže byť neprijateľná a keďže iné dôvody neplatnosti tejto

zmluvnej podmienky tvrdené neboli a ani odvolací súd ich nezistil, nemal inú možnosť, než rozsudok v
tejto časti (výrok I.) zmeniť podľa ust. § 388 CSP a žalobu zamietnuť.

82. Z dôvodu čiastočnej zmeny napadnutého rozsudku rozhodol odvolací súd aj o trovách celého
konania podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.

83. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( § 255 ods. 2 CSP).

83. V danom prípadne si žalobkyňa celkovo uplatnila 5 nárokov, vychádzajúc z návrhu petitu žaloby
(na vydanie bezdôvodného obohatenia 29,99 € s príslušenstvom a 4 nároky na určenie neprijateľnosti

zmluvných podmienok ).

84. Po rozhodnutí odvolacieho súdu bola žalobkyňa úspešná ohľadne 2,5 nárokov (v časti o zaplatenie
29,99 €, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 7.1 dohody o poskytovaní služieb a o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 13.2 zmluvných dojednaní zmluvy - časť týkajúca sa

dohody o zrážkach zo mzdy), v ostatnej časti ide o úspech žalovaného, a vzhľadom na rovnaký pomer
(ne)úspechu oboch sporových strán v konaní odvolací súd žiadnej z nich náhradu trov celého konania
nepriznal.

85. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).