Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6821010155
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6821010155.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a
sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného O. I., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí
dňa 28. júla 2021, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa
21.06.2021, sp. zn. 1T/29/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdRevúcauznalobžalovanéhoO.I.rozsudkomzodňa21.06.2021,sp.zn.1T/29/2021vinným
zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

včaseod14.00hdňa1.februára2021aždo14.45hdňa15.marca2021,potom,čomu27.januára2021
bola doručená výzva Okresného súdu Rimavská Sobota na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody
vo výmere 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/75/2020 z 2.
decembra 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, k výkonu tohto trestu do E. na výkon
väzby a E. na výkon trestu odňatia slobody v X. X. bezdôvodne nenastúpil a zdržiaval sa v obci G., v

okrese G..

Za to okresný súd obžalovanému O. I. uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný
prokurátor, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 21.06.2021, ktoré následne
odôvodnil písomným podaním zo dňa 02.07.2021, doručeným okresnému súdu v rovnaký deň. V
odôvodnení odvolania namietal, že nesúhlasí s uloženým trestom. Poukázal na zásady pre ukladania
trestov podľa § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zák., ktoré podľa neho súd nesprávne aplikoval, značne zľahčil

represívnu a preventívnu stránku trestu a to tak v rovine individuálnej prevencie ako aj generálnej
prevencie a nedostatočne prihliadol na negatívne známky osobnosti obžalovaného, prakticky nulové
možnosti jeho nápravy a na objekt, ktorý bol porušený daným skutkom.

Poukázal hlavne na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti opakovane, až dvadsaťosemkrát
uznaný vinným zo spáchania trestných činov rôzneho charakteru, z toho v období do roku 2012

sedemnásťkrát súdmi SR, v období od roku 2016 do roku 2019 desaťkrát súdmi U. republiky B., ktoré
sa musia v zmysle § 7b ods. 2 Tr. zák. zohľadniť a následne v decembri roku 2020 opäť súdom SR.Vo výkone trestu bol v SR niekoľkokrát, naposledy 28.09.2013. Podľa odpisu registra trestov nebol
v zahraničí vo výkone trestu spojeného s odňatím slobody. Obžalovaný je nezamestnaný, nežije v
prostredí,ktorébybolomožnéoznačovaťzavhodnénavedenieriadnehoživota,opakovane,bezzábran

dlhodobo narúša záujmy chránené právnym poriadkom SR a iných štátov, z výkonu predchádzajúcich
trestov sa nepoučil a navyše z malicherných pohnútok nerešpektuje ani autoritu súdu, ktorý ho vyzval
a nastúpenie výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody. Je zrejmé, že iný druh trestu ako
nepodmienečný trest odňatia slobody neprichádzal do úvahy. Pri takýchto dôvodoch bol súd veľmi
zhovievavý, keď uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej

trestnejsadzby.Jezrejmé,žezákonomstanovenátrestnásadzbajeobjektívnymvymedzenímmožností,
v ktorých súd môže realizovať zásadu individualizácie trestu. Trest by však mal adekvátne odrážať
všetky kritériá, ktoré zákon ustanovil na jeho uloženie. Je pravidlom, že pri opakovaných porušeniach
Trestného zákona je závažnosť ich porušenia vzhľadom na tú istú osobu páchateľa vyššia, a preto aj
súd musí uvažovať pri ukladaní konkrétneho trestu o pohybe v trestnej sadzbe skôr smerom vyššie ako
smerom nižšie. Súd zjavne prehliadol to, že príliš miernym uložením trestu aj vo veci, keď sa fakticky

jedná o rešpektovanie súdneho rozhodnutia a teda súdnej autority ako takej, si túto podkopáva, vytvára
možnosti a hranice na ďalšie nerešpektovanie obdobných rozhodnutí a postupov, a to nielen vo vzťahu
k obžalovanému, ale aj vo vzťahu k ďalším možným páchateľom. Ďalej uviedol, že zákonodarca práve
prijatím právnej úpravy v § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. dal jednoznačne najavo, že odsúdený sa musí
predovšetkým dobrovoľne podrobiť súdnemu rozhodnutiu, musí si sám uvedomiť dôsledky, ktoré vzišli

z právoplatne uloženého trestu odňatia slobody a musí rešpektovať pravidlá, ktoré sú v tejto spoločnosti
nastavené.

Záverom navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ktorý je v rozpore s
ustanoveniami Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil a v zmysle § 322 ods. 3

Tr. por. uložil obžalovanému trest zodpovedajúci Trestnému zákonu.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný, a to prostredníctvom v tom čase svojho
obhajcu, písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 12.07.2021. Uviedol, že s odvolaním
okresného prokurátora nesúhlasí a napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny a

spravodlivý. Odvolateľ poukazuje hlavne na jeho predchádzajúce odsúdenia, ktoré však vo svojom
rozhodnutí zohľadnil aj súd prvého stupňa. Nesúhlasí s tvrdením odvolateľa o tom, že súd nesprávne
aplikoval zásady pre ukladanie trestov a už vôbec nesúhlasí s tým, že by neprihliadol na prakticky
nulové možnosti jeho nápravy. Všeobecné konštatovania odvolateľa sú v rozpore so skutočnosťou, nie
sú založené na žiadnom relevantnom dôkaze a podstatným spôsobom ho diskvalifikujú z toho, aby mal

možnosť preukázať, že rozhodnutie súdu o dĺžke trestu odňatia slobody je v jeho prípade postačujúce.
Zdôraznil pri tom tú skutočnosť, že s výnimkou v súčasnosti vykonávaného trestu odňatia slobody
vo výmere štyroch mesiacov bol vo výkone trestu odňatia slobody naposledy 28.09.2013 tak, ako to
správne konštatuje odvolateľ. Z tohto záveru však pre odvolateľa vyplývajú len jednostranné a negatívne
hodnotenia. Závažne prekvapujúce pre neho vyplynulo najmä hodnotenie o tom, že by si súd svojím

odvolaním napadnutým rozhodnutím podkopával súdnu autoritu.

Z odvolania nevyplývajú konkrétne okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné za nenastúpenie trestu vo
výmere štyroch mesiacov mu ukladať rovnaký druh a výmeru trestu, a to najmä s prihliadnutím na
okolnosti veci, spôsob, akým došlo ku spáchaniu činu a najmä následok. Je pravdou, že určitým

spôsobom zapríčinil zvýšenú záťaž správy súdu pri vydávaní rozhodnutia o nariadení jeho dodania
do výkonu trestu odňatia slobody. Túto skutočnosť oľutoval aj ľutuje, ale skutočne nemal dostatok
prostriedkov na to, aby do výkonu trestu podľa výzvy na jeho nástup nastúpil. Trest vo výmere dvoch
mesiacov však vzhľadom na všetky zásady pre ukladanie trestov je primeraný a spravodlivý.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora
proti napadnutému rozsudku zamietol po zistení, že odvolanie nie je dôvodné.

Krajský súd vykonal o odvolaní okresného prokurátora verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného, a to za splnenia procesných podmienok uvedených v ust. § 293 ods. 5 Tr. por. O termíne

verejného zasadnutia bol včas upovedomený, ako je to zistiteľné z obsahu pripojenej doručenky.
Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor vzhľadom na počet doterajších odsúdení obžalovaného trval
na uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere najmenej štyri mesiace.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

o treste rozsudku, proti ktorému podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by
toto odôvodňovalo podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe
dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného O. I., ktorým bol uznaný za vinného
napadnutým rozsudkom z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný
na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo skutku uvedeného
v obžalobe, pričom následne na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por.
odpovedal kladne, „áno“, preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7 Tr. por. (neprávne

uviedol podľa § 257 ods. 6 Tr. por.), jeho vyhlásenie uznesením prijal. Zistená zrejmá nesprávnosť
nemalavplyvnazákonnosťrozhodnutiaokresnéhosúdu.Krajskýsúduvádza,ženovelizáciouTrestného
poriadku vykonanou zákonom č. 262/2011 Z. z. bol s účinnosťou od 01.09.2011 do ust. § 257 Tr. por.
doplnený nový odsek 2, v dôsledku čoho došlo len k zmene označenia procesnej normy z ust. § 257
ods. 6 na § 257 ods. 7 Tr. por.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s
výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia
slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na
strane 3. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa Trestného zákona povinný

prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa

k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval (ust. § 36 písm. l) Tr. zák.), ako aj existenciu jednej
priťažujúcej okolnosti, a to, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m) Tr. zák.). Keďže pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v rovnováhe (1:1), súd mohol obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody až na 2 roky. Taktiež správne prihliadol aj na mieru závažnosti ustálených poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák.

K odvolacím námietkam okresného prokurátora týkajúcich sa výmery uloženého trestu, je síce pravdou,
čo v odvolaní uvádzal ohľadom kriminálnej minulosti obžalovaného, na druhej strane sa však krajský
súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal, pričom
pri konštatovanej rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností za nenastúpenie do výkonu trestu
odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota

sp. zn. 4T/75/2020 zo dňa 02.12.2020, právoplatným dňa 02.12.2020, považoval prokurátorom v
prejednávanom prípade navrhovaný trest vo výmere 4 mesiacov za neprimerane prísny, keď účel trestu
splní trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, ktorý trest možno považovať za primeraný vo vzťahu
k trestu odňatia slobody, ktorý obžalovaný nenastúpil.
Nemožno tiež opomenúť, že vyhlásenie obžalovaným na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo skutku,

pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, malo taktiež podstatný význam pri ukladaní trestu, hoci nebolo
potrebné priamo aplikovať ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, podľa ktorého možno
uložiť trest odňatia slobody znížený o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest odňatia slobody so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia obsahuje v primeranom rozsahu nielen prvky represie, ale i prvky individuálnej a

generálnej prevencie a zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.,
ako aj z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Predovšetkým sám obžalovaný
si musí dôsledne uvedomiť, že takýto druh trestu je vzhľadom na jeho sklony páchať trestnú činnosťnepochybne mierny a v prípade opakovania, a to najmä obdobnej trestnej činnosti, ako v teraz súdenom
prípade, by už bol súdom postihnutý nepochybne prísnejšie.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie okresného prokurátora za
nedôvodné, a preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, keď toto odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.