Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202283
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5815202283.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobkyne: E. L., W..

XX.X.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX A., práv. zast.: Advokátska kancleária VICTORIA, s.r.o., so sídlom
Stránska 3155/7, Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, proti žalovaným: 1/: Y.. E. J., W.. X.XX.XXXX, F.
T. XXX/XX, A., 2/: Y. Š.C., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XXX/X, A., T. F. Y. XXXX/X, H. V., 3/: K.. X. Y., W..
XX.X.XXXX, F. Č. XXX/X, Š., v konaní o odstránení stavby a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní s ú p o v i n n í odstrániť na vlastné náklady stavbu bez súpisného čísla, postavenú na
pozemkoch parc. č. XXX/X E. XXX/X, popis stavby: hospodárska budova, evidovanú na liste vlastníctva
č. XXX v katastrálnom území A., do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 213,46 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške

- 5,25 % ročne zo sumy 60,87 Eur od 22.05.2014 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 91,30 Eur od 23.05.2017 do zaplatenia.

III. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 213,46 Eur, spolu s úrokom z omeškania

vo výške

- 5,25 % ročne zo sumy 60,87 Eur od 22.05.2014 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 91,30 Eur od 23.05.2017 do zaplatenia.

IV. Žalovaná 3/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 213,46 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške

- 5,25 % ročne zo sumy 60,87 Eur od 22.05.2014 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 91,30 Eur od 23.05.2017 do zaplatenia.

V. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

VI. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.04.2015 domáhala, aby súd určil pôvodnej

žalovanej Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, A. XX.XX.D a) povinnosť zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia
žalobkyni sumu 182,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 182,60
EUR od 21.05.2014 do zaplatenia, b) povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu bez súpisného
čísla, postavenú na parcele číslo XXX/X, hospodárska budova, zapísaná na LV č. XXX, V..Ú.. A. ac) nahradiť žalobkyni trovy konania. V priebehu konania žalobkyňa svoj žalobný návrh vo vzťahu k
bezdôvodnému obohateniu opätovne rozširovala a upravovala, v konečnom dôsledku tak žiadala vo
vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, aby súd zaviazal žalovanú 1/, žalovaného 2/ a žalovanú 3/,

každého osobitne, zaplatiť žalobkyni sumu 243,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 152,16 EUR od 22.05.2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 91,30 EUR od 23.05.2017
do zaplatenia.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku - parcely CKN č. XXX/

X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, k.ú. A. (ďalej len „pozemok CKN prac. č. XXX/X“).
Pôvodná žalovaná je výlučnou vlastníčkou stavby bez súpisného čísla, postavenej na pozemku CKN
parc. č. XXX/X (ďalej len „hospodárska budova“). Titulom nadobudnutia hospodárskej budovy je podľa
LV č. XXX, k.ú. A. osvedčenie o držbe č. Z-1090/98, N365/97 zo dňa 05.05.1998. Pôvodná žalovaná
užíva pozemok CKN parc. č. XXX/X bez akéhokoľvek právneho zmluvného vzťahu so žalobkyňou.
Žalobkyňa nemá z užívania pozemku CKN parc. č. XXX/X pôvodnou žalovanou žiadny majetkový

prospech a od nadobudnutia hospodárskej budovy neuzatvorila s pôvodnou žalovanou žiadnu zmluvu,
predmetom ktorej by bol oprávnený výkon práva pôvodnej žalovanej k pozemku CKN parc. č. XXX/
X. Žalobkyňa opätovne oslovila pôvodnú žalovanú na uzatvorenie zmluvy, predmetom ktorej by bol
užívací vzťah pôvodnej žalovanej k pozemku CKN parc.č. XXX/X. K takémuto usporiadaniu vzťahov
všaknedošlo.Žalobkyňamalatiežzato,žeužívanímpozemkuCKNparc.č.XXX/Xsapôvodnážalovaná

bezdôvodne obohacovala na úkor žalobkyne. Bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní hospodárskej
budovy postavenej na pozemku CKN parc. č. XXX/X. Za účelom vyčíslenia bezdôvodného obohatenia
pristúpila žalobkyňa k vypracovaniu znaleckého posudku pre účely výpočtu nájomného. Znalec stanovil
ročné nájomné za užívanie pozemku CKN parc.č. XXX/X vo výške 91,30 EUR. Počas konania sa
žalobkyňa opätovne vyjadrila, že pokiaľ žalovaní hospodársku budovu dobrovoľne odstránia, zoberie

žalobu späť a nebude si žiadať bezdôvodné obohatenie a náhradu trov konania.

3. Dňa 24.07.2015 pôvodná žalovaná zomrela. Hospodárska budova nebola predmetom dedičského
konaniaponebohejpôvodnejžalovanejvedenom OkresnýmsúdomNámestovopod2D/202/2015,Dnot
141/2015. Súd v konaní preto ďalej pokračoval so všetkými právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej,

ktorí vyplynuli z dedičského konania, t.j. so žalovanou 1/, žalovaným 2/ a žalovanou 3/.

4. Žalovaní so žalobným návrhom nesúhlasili a žiadali žalobu zamietnuť.

5. Podľa žalovaných hospodárska budova bola postavená v roku 1965 na pevných základoch, obvodový

skelet je z pevných kvádrov, budova má výšku cca 6 m. Takúto stavbu nie je možné postaviť tak, aby
ju susedia nezaregistrovali , realizácia stavby mohla trvať cca aj dva mesiace. Preto sa domnievajú,
že musela existovať vopred vzájomná ústna dohoda, s ktorou boli uzrozumené obidve strany. Právny
predchodcovia žalobkyne nikdy nepožadovali odstránenie hospodárskej budovy a tým vedome súhlasili
s jej existenciou. V zmysle zápisu na LV je hospodárska budova povolenou aj oprávnenou stavbou, ktorú

ich právny predchodcovia užívali v dobrej viere, že hospodárska budova je ich a stojí na ich vlastnom
pozemku. Zo strany žalobkyne ide o využitie toho, že právny predchodcovia žalobkyne a právny
predchodcovia žalovaných nepovažovali za potrebné výmenu pozemkov zapísať na liste vlastníctva.
Uvádzajú aj to že hospodárska budova sčasti stojí aj na pozemku CKN parc. č. XXX/X, k.ú. A.,
ktorej vlastníkom je syn žalovaného 2/. Deklarovali snahu sa so žalobkyňou dohodnúť. Nesúhlasili

však s návrhom takej mimosúdnej dohody, ktorej výsledkom by bolo odstránenie hospodárskej budovy.
Podľa neskorších vyjadrení žalovanej 1/ právni predchodcovia strán sporu uzatvorili ústnu dohodu o
užívaní pozemku a právni predchodcovia žalobkyne odkladali finančnú alebo vecnú kompenzáciu za
užívanie pozemku CKN parc.č. XXX/X. Právni predchodcovia strán sporu nažívali v dobrých susedských
vzťahoch. Právny predchodcovia žalovaných zamýšľali hospodársku budovu postaviť na inom mieste,

ale na podnet právneho predchodcu žalobkyne nakoniec hospodársku budovu postavili v jednej línií
so súčasným rodinným domom, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. V priebehu konania žalovaná 3/ tiež
uviedla, že žalobkyňa nechce hospodársku budovu ani odkúpiť za kúpnu cenu, ktorá by bola stanovená
znaleckýmposudkomanechcesianinechaťvyplácaťnájomnévovýške91,30EUR/ročne.Odstránením
hospodárskej stavby by žalovaní utrpeli veľkú stratu na majetku. Podľa žalovanej 1/ bola žaloba podaná

účelovo jeden rok pred smrťou pôvodnej žalovanej za účelom prerušenia dedičského konania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom
žalobkyne, žalovanej 1/, žalovaného 2/, žalovanej 3/, svedka R. a svedka T..7. Žalovaní navrhli ako dôkaz vyžiadať z Okresného úradu, katastrálneho odboru ako dôkaz aj spis
týkajúci sa konania, v ktorom bolo rozhodnuté o vydržaní hospodárskej budovy. Nakoľko v konaní

zachytenom v požadovanom spise sa riešila výlučne otázka vydržania hospodárskej budovy, žiadna zo
strán nespochybnila vlastníctvo hospodárskej budovy a ani súd nemal pochybnosť o spôsobe a titule
nadobudnutia hospodárskej budovy, súd takýto dôkaz odmietol vykonať.

8. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka:

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka
pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník
stavby").

(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi

pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

9. O neoprávnenú stavbu ide v prípade, že niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom
pozemku;, postačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti. (Ro NS ČR zo 06.01.2004, sp. zn. 22Cdo
268/2003).

10. Vlastník pozemku je aktívne legitimovaný i k žalobe na odstránenie časti stavby, aj keď jej ďalšia časť
nestojí na jeho pozemku, ale na pozemku inej osoby, ktorá nie je účastníkom konania, a to i v prípade,
že dôsledkom splnenia tejto povinnosti žalovaného stavebníka je nevyhnutné odstrániť i tú časť stavby
na pozemku, ktorá žalobcom nepatrí, a že vlastník iného pozemku s týmto odstránením nesúhlasí (Ro
NS ČR z 30.0.32005, sp. zn. 22Cdo 458/2005.

11. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vypláva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami a kde teda nie je súd viazaný návrhom strán (§ 216 ods.
2 CSP); ak súd dospeje k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobcom nie je prijateľné, musí upraviť
vzťah medzi stranami iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka (Rc 42/2001).

12. Na podanie žaloby na odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je aktívne
legitimovaný vlastník pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Pasívne legitimovaný
v spore podľa § 135c Občianskeho zákonníka je vlastník neoprávnenej stavby. Aktívna legitimácia
žalobkyne vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva, kde je zapísaná ako vlastníčka pozemku CKN parc. č.

XXX/X.Pasívnalegitimáciažalovanýchvyplývazichprávnehonástupníctvaponeb.pôvodnejžalovanej,
ktorá je stále na liste vlastníctva zapísaná ako vlastníčka hospodárskej budovy.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Hospodárska budova je
postavená na pozemku CKN parc.č. XXX/X a pozemku CKN parc. č. XXX/X, k.ú. A.. Väčšia časť (asi 2/3

až 3/4) hospodárskej budovy leží na pozemku CKN parc. č. XXX/X. Vlastníkom pozemku CKN parc. č.
XXX/X je žalobkyňa. Žalobkyňa je aj vlastníčkou pozemku CKN parc.č. XXX a spolu so svojim manželom
v BSM aj stavby postavenej na pozemku CKN parc. č. XXX so s. č. XXX, ktoré sa tiahnu v jednej línii
pokračujúcej pozemkom parc. č. XXX/X bezprostredne popri cestnej komunikácii. Pozemok CKN parc.
č. XXX/X je vo vlastníctve syna žalovaného 2/ Y.C., nar. XX.XX.XXXX. Hospodárska budova bola vo

vlastníctve pôvodnej žalovanej, ktorá ju vydržala v roku 1998 na základe osvedčenia o držbe zapísaného
pod Z-1090/98 zo dňa 05.05.1998. Pôvodná žalovaná po začatí konania zomrela, hospodárska budova
nebola v dedičskom konaní po nej prejednaná a tak súd pokračoval v konaní s domnelými dedičmi
hospodárskej budovy, t.j. so žalovanou 1/, žalovaným 2/ a žalovanou 3/. Hospodárska budova bola
postavená v rokoch 1965 (podľa vyjadrení žalovaných) resp. v roku 1967, 1968 alebo 1970 (podľa

vyjadrení svedkov). Od tej doby sa do hospodárskej budovy neinvestovalo. Stavebníkom hospodárskej
budovy bol starý otec žalovaných - pán R. U. spolu s manželkou Y.. Z výpovedí svedkov ako aj vyjadrenia
žalovaného 2/ vyplýva, že v súčasnosti nie je využívaná a slúži len ako sklad stavebných vecí. Z
fotodokumentácie je zrejmé, že ide o jednoduchú vidiecku hospodársku stavbu - humno.14. Zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil tieto právne závery: Pôvodná žalovaná nadobudla
vlastníctvo vydržaním v roku 1998. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva k veci.

Vydržiteľ neodvodzuje svoj vlastnícky vzťah k veci od právnych predchodcov a ani nevstupuje nejakým
spôsobom do ich pôvodných právnych vzťahov. Pre rozhodnutie o tom či ide o neoprávnenú stavbu bolo
preto podstatné posúdenie či pôvodná žalovaná alebo žalovaní disponujú občianskoprávnym titulom k
pozemku CKN parc. XXX/X, ktorý ich oprávňuje k tomu, aby hospodárska budova stála na pozemku
CKN parc. č. XXX/X po roku 1998, t.j. po nadobudnutí vlastníctva k hospodárskej budove pôvodnou

žalovanou. Žalobkyňa nadobudla pozemok CKN parc. č. XXX/X v roku 1995. V roku 2000 žalobkyňa
prostredníctvom svojho advokáta kontaktovala pôvodnú žalovanú a upozornila ju, že pokiaľ nedôjde
k dohode bude sa domáhať odstránenia hospodárskej budovy. Žalobkyňa opakovane aj v roku 2014
prostredníctvom svojho advokáta vyzvala pôvodnú žalovanú na usporiadanie vzťahov k pozemku CKN
parc. č. XXX/X, upozornila ju na možnosť odstránenia hospodárskej budovy a navrhla uzatvorenie
nájomného vzťahu vo výške znalcom určeného nájomného 91,30 EUR/rok. Až následne podala žalobu.

Pôvodná žalovaná tieto návrhy odmietla. Aktivitu na usporiadanie vzťahov zo strany pôvodnej žalovanej
ešte pred podaním žaloby žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali. Na margo uvedeného musí súd
podotknúť, že osobou do práv ktorej bolo zriadením a existenciou hopodárskej budovy zasiahnuté je
vlastníčka pozemku CKN parc. č. XXX/X, t.j. žalobkyňa. Osobou, ktorá mala vyvinúť spomedzi strán
sporu väčšiu aktivitu a snahu o usporiadanie vzťahov bola teda pôvodná žalovaná a neskôr jej právni

nástupcovia. Po podaní žaloby boli aj zo strany žalovaných návrhy na usporiadanie sporu a to najmä
pristúpením na platenie nájomného. V tomto štádiu sporu však už prebiehalo súdne konanie a bolo
len na žalobkyni ako sa k daným návrhom žalovaných postaví, pričom nepristúpenie na tieto návrhy
nemôže žalobkyni v súdnom konaní privodiť horšie postavenie. Na základe vyššie uvedeného súd zistil,
že neexistuje občianskoprávny titul pre užívanie pozemku CKN parc. č. XXX/X žalovanými a preto súd

musí konštatovať, že hospodárska budova je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka.

15.Zazistenejdôkaznejsituácie,keďododňanadobudnutiahospodárskejbudovyvroku1998,pôvodná
žalovaná nevyvinula žiadnu aktivitu o usporiadanie vzťahov, pričom vedomosť o tom že hospodárska

budova je pravdepodobne neoprávnenou stavbou mala už minimálne od roku 2000, odmietla aj platenie
nájomného, ktoré súd považuje v danej lokalite za primerané, považoval súd za spravodlivé žalobe
v časti týkajúcej sa odstránenia hospodárskej budovy vyhovieť. Ďalšie riešenia usporiadania vzťahov,
ktoré by pripadali do úvahy podľa § 135c Občianskeho zákonníka, by aj z pohľadu doterajšieho
prístupu jednotlivých strán k zmierlivému riešeniu sporu považoval súd za nespravodlivé voči žalobkyni.

Za účelom uzatvorenia zmieru súd pojednávanie prerušil, ale k vzájomnej dohode strán nedošlo. Z
verbálneho aj neverbálneho správania jednotlivých žalovaných ako aj žalobkyne na pojednávaní, súd
nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa, žalovaná 1/ a žalovaná 3/ by pravdepodobne vedeli dospieť k
dohode, vo vzťahu k žalovanému 2/ toto presvedčeniu súd však nemal.

16. Súd skúmal aj hospodárske využitie hospodárskej budovy a nehnuteľností v jej bezprostrednom
okolí. Zistil, že hospodárska budova sa nevyužíva. Jej využitie je maximálne ako sklad stavebného
materiálu. Z umiestnenia hospodárskej budovy vo vzťahu k pozemkom CKN parc. č. XXX/X, XXX/
X a stavbe so s. č. XX (vo vlastníctve syna žalovaného 2/ - Y. U.), je zrejmé, že odstránenie
hospodárskej budovy neznemožní zmysluplné užívanie nehnuteľností vo vlastníctve Y.C.. Kvôli

umiestneniu hospodárskej budovy je využívanie pozemku CKN parc. č. XXX a k nemu priľahlej
nezastavanej časti pozemku CKN parc. č. XXX/X, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa možné len z verejnej
komunikácie, ktorá je cestou druhej triedy II/XXX. Žalobkyňa prevádzkuje maloobchodnú predajňu
tovaru, ktorej zásobovanie sa musí uskutočňovať priamo z tejto verejnej komunikácie. Odstránením
hospodárskej budovy by sa žalobkyni vytvoril priestor na vytvorenie parkovacieho miesta, z ktorého by

mohla zásobovať predajňu. S tvrdeniami žalovaných, že odstránením hospodárskej budovy by utrpeli
veľkú stratu sa súd vzhľadom na charakter, vek, stav a využitie hospodárskej budovy súd nestotožňuje.

17. Súd skúmal aj možnosť neodstrániť celú hospodársku budovu, ale len jej časť stojacu na pozemku
CKN parc. č. XXX/X. Dospel však k záveru, že vzhľadom k umiestneniu hospodárskej budovy vo vzťahu

k pozemku CKN parc. č. XXX/X a pozemku CKN parc. č. XXX/X a jej konštrukcii, ktorá bola súdu
zrejmá z fotodokumentáciu založenej v spise ako aj výsluchov strán, by ponechanie časti hospodárskej
budovy stojacej na pozemku CKN parc. č. XXX/X bolo z hospodárskeho hľadiska neúčelné a z hľadiskabezpečnosti by mohlo skôr zakladať ohrozenie osôb a majetku, čo by mohlo byť zdrojom ďalších sporov
medzi stranami.

18. Súd skúmal aj okolnosti samotného postavenia hospodárskej budovy. Žalovaní poukazovali na ústnu
dohodu medzi právnymi predchodcami žalobkyne a právnymi predchodcami žalovaných. Vo vzťahu k
žalovaným je však potrebné podotknúť, že v čase postavenia hospodárskej budovy ešte nežili a tak
informácie, ktoré uvádzali počas konania mali len sprostredkovane. Podľa vyjadrenia žalovaných a aj
svedkov súhlas s výstavbou hospodárskej budovy mal dať Y. T.. Ako však vyplýva z predložených

dedičských rozhodnutí pozemok CKN parc. č. XXX/X (pôvodne parc. č. XXX) nadobudla žalobkyňa od
svojej starej matky Y.K., nar. XX.XX.XXXX a svojho starého otca R. U., zomr. XX.XX.XXXX a Y. T. nebol
jeho vlastníkom. Súhlasiť s výstavbou hospodárskej budovy mali dať aj R. U. a jeho manželka Y. U.. Z
predložených kópií šekov ako aj vyjadrení svedkov je však preukázané, že R. U. sa v tom čase zdržiaval
v Kanade. Pokiaľ súhlas udelila len jeho manželka Y. U. nebol takýto úkon perfektným právnym úkonom
a bol potrebný aj súhlas druhého spoluvlastníka, t.j. R. U.. V zmysle vtedy platného znenia Občianskeho

zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločnejveci mohol vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných
veciach bol potrebný súhlas všetkých; inak bol právny úkon neplatný (§ 138 ods. 1). Súd si je vedomý, že
v čase postavenia hospodárskej budovy mali aj ústne dohody v zmysle pretrvávajúcej tradície uhorského
zvykového práva určitú váhu avšak v tom čase išlo už len o morálny záväzok. V tom čase už totiž platil
súčasný Občiansky zákonník vo vtedy platnom znení. Pokiaľ teda žalovaní tvrdili, že súhlas s výstavbou

hospodárskej budovy udelili stavebníkovi R. U. vyššie uvedené osoby, nemožno ani na pomery vtedajšej
doby považovať takýto súhlas za právne perfektný, t.j. taký ktorý by skutočne oprávňoval stavebníka s
zriadeniu stavby na cudzom pozemku.

19. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka:
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho
sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

23. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 22.05.2014: 0,25% p.a.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 23.05.2017: 0,00% p.a.

24. Vo všeobecnosti existencia neoprávnenej stavby zakladá užívanie pozemku, na ktorom stavba
stojí, a to bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik nároku vlastníka pozemku voči vlastníkovi
neoprávnenej stavby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa si dala vypracovať znalecký

posudok č. 10/2014 znalcom Ing. Jozefom Žuffom, z ktorého vyplýva výška ročného nájomného za
pozemok CKN parc. č. 486/3 a to vo výške 91,30 EUR/rok. Uvedenú výšku nájmu žiadny so žalovaných
nespochybnil. Aj z pohľadu súdu sa takáto výška nájomného javí ako primeraná. Uvedená výška nájmu
zahŕňa celú výmeru pozemku CKN prac. č. XXX/X hoci hospodárska stavba stojí asi len z 2/3 až 3/4 na
pozemku CKN parc. č. XXX/X. Avšak vzhľadom k tomu, že hospodárska budova svojim umiestnením

znemožňuje akékoľvek využitie zvyšnej nezastavanej časti pozemku CKN parc. č. XXX/X, má súd za
to, že pokiaľ si žalobkyňa nárokovala bezdôvodné obohatenie za celý pozemok CKN parc. č. XXX/X je
takýtojejnárokoprávnený.Žalobkyňasiuplatnilaistinubezdôvodnéhoobohateniavovýške243,46EUR
na každého zo žalovaných čo v súčte predstavuje 730,38 EUR. Z uvedeného vyplýva, že si uplatňovalanárok z bezdôvodného obohatenia za osem rokov. Zo žaloby však vyplýva, že bezdôvodné obohatenie
si uplatňuje za obdobie od 21.05.2012 do 22.05.2019, čo je sedem rokov. Súd preto priznal žalobkyni len
nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie siedmych rokov. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že

v prípade smrti poručiteľa a nastúpení dedičov do súdneho konania sa jedná o delenú zodpovednosť.

25. Vo vzťahu k úrokom z omeškania z bezdôvodného obohatenia mal súd preukázané, že
žalobkyňa si bezdôvodné obohatenie prvý krát uplatnila výzvou, ktorú pôvodná žalovaná prevzala
20.05.2014. Pôvodná žalovaná sa do omeškania dostala nasledujúci deň, t.j. 21.05.2014, neuhradením

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.05.2012 do 20.05.2014. Ďalšiu časť bezdôvodného
obohatenia si žalobkyňa uplatnila rozšírením žalobného návrhu doručeného súdu 22.05.2017, ktorým si
žalobkyňa uplatnila bezdôvodné obohatenie za obdobie od 22.05.2014 do 22.05.2017. Do omeškania
s platením tejto časti bezdôvodného obohatenia sa žalovaní dostali 23.05.2017. Vzhľadom k tomu, že
peňažný dlh nebol zaplatený riadne a včas, žalobkyni prináleží aj nárok na úrok z omeškania.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa
žalovala dva samostatné nároky. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na odstránenie hospodárskej budovy
bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, t.j. má voči žalovaným nároku na náhradu trov konania vo
výške 100%. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu bola žalobkyňa úspešná v X/X žalovanej istiny,
čiže jej nárok voči žalovaným predstavuje 75%. Súd postavil oba tieto žalobné návrhy na roveň z čoho

následne vyplynula výška nároku žalovanej voči žalovaným ako ich aritmetický priemer vo výške 88%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom

súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).