Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200284
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220200284.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr.GabrielyBriškovejaJUDr.BibiányŤažiarovej,vsporežalobcu:J.Q.,nar.X.N.XXXX,trvalobytom
B.XXXX/X,R.P.,protižalovanému:BNPPARIBASPERSONALFINANCESA,BoulevardHaussmann1,
750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísanému v Registri obchodu a spoločností Paríž pod č. 542 097
90, konajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE

SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpenému
splnomocnenkyňou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neprijateľných podmienok, o určenie že úver
je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. novembra 2020 č. k. 10C/3/2020-100, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil; II. priznal žalovanému náhradu trov
konania vo výške 100%; s tým, že III. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP (zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobca
sa svojím podaním z 28.1.2020 domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia
neprijateľných podmienok, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného
obohatenia, na ústnom pojednávaní dňa 16.11.2020 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a
žiadal, aby súd konanie zastavil, žalobu voči žalovanému zobral späť bez udania dôvodu, preto súd

konanie vo veci zastavil. V časti trov konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP a
zavinenímžalobcomzastaveniakonania,nakoľkožalobubezuvedeniakonkrétnehodôvoduzobralspäť.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právne svoje
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Dôvodil, že na

pojednávaní16.11.2020naradusudkynezobralžalobupodanúnasúde28.1.2020späť,nebolsudkyňou
predtým poučený o následkoch svojho späťvzatia žaloby, ani o tom, že bude súdom zaviazaný zaplatiť
právnej zástupkyni žalovaného súdne trovy v plnej, ňou požadovanej výške. Jemu boli vykonávané
zrážky zo mzdy na základe (podľa jeho názoru) neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola
súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, t.j. bola jej neprijateľnou - neplatnou podmienkou. Má za to, že
spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov.

V žalobnom návrhu z 28.1.2020 žiadal súd, aby ex offo vykonal posúdenie zmluvy a vyvodil z toho
posúdenie a záver, že úver medzi účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42723225970200 avydaníkreditnejkartyarámcovejzmluvyoposkytovaníplatobnýchslužiebzodňa8.4.2014,jebezúročný
a bez poplatkov, a žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 260,80 eur.
Chcel v čo najkratšej dobe ukončiť pre neho nepríjemné súdne konanie, napriek tomu, že sa vzdá

svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, dúfajúc v to, že na základe dohody na súde
(jemu sudkyňou doporučeným späťvzatím žaloby), on sa vzdá vydania od žalovaného bezdôvodného
obohatenia a zároveň sa žalovaný vzdá svojich nárokov na právne zastupovanie. On žiadne nároky na
právne zastupovanie nemal, lebo v súdnom spore sa zastupuje sám. Na jeho veľké prekvapenie, ale
sudkyňa priznala protistrane 100% právneho zastúpenia, čo bude pre neho znamenať ďalšie výdavky.

Toto rozhodnutie sudkyne pokladá za nespravodlivé a v rozpore s tým, ako problém spolu rozoberali
na ústnom konaní. V odvolaní poukázal na § 291 a § 295 CSP s tým, že ak súd je ex offo povinný
skúmať prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok, už samotné porušenie tejto povinnosti je
postupom súdu, ktorým odníma žalobcovi ako strane sporu právo na spravodlivé preskúmanie jeho
veci - právo na spravodlivé súdne konanie. Zároveň, keďže v spotrebiteľskom spore, ktorý je prioritne
upravený právom EÚ, je súd orgánom aplikácie práva EÚ, a aj vnútroštátne právo, teda musí vykladať

eurokonformne, nie len v súlade s doslovným znením transformovaných smerníc, ale aj v súlade
so zámerom a úmyslom zákonodarcu, v medziach judikatúry ESĽP a Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev (Európsky Súdny dvor), keďže v takomto prípade je orgánom aplikácie práva EÚ, a nie
len rozhodcom medzi stranami sporu podľa práva slovenského. Poukázal na názor Ústavného súdu SR,
že právomoc priznaná štátnemu orgánu v danom prípade súdu nemá povahu exkluzívneho právneho

privilégia, ale zahŕňa aj jeho povinnosti uplatňovať ju v súlade s účelom, na ktorý mu bola zverená pri
rešpektovaní platného právneho poriadku Slovenskej republiky v celosti, pričom tento právny názor je
možné rozšíriť aj na aplikáciu práva EÚ. Podľa úvodných ustanovení CSP má byť výsledkom súdneho
konania rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Žalobca namietal, že v jeho prípade tak súd v

zmysle vyššie formulovaných výhrad nepostupoval a tým konal aj v rozpore so zásadou spravodlivosti
a právnej istoty vyjadrenej v článku 2 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca bol ako právne neznalý, bez odborného,
právneho zastúpenia, uvedený sudkyňou v omyl, na základe ktorého, v dobrej viere, že koná správne,
svoju žalobu podanú na súde dňa 28.1.2020 na konaní stiahol.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol jeho odvolanie odmietnuť, podľa § 386 písm.
b/, d/ CSP, a v prípade jeho neodmietnutia, z dôvodu vecnej správnosti napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný žalobcove tvrdenia
uvádzané v odvolaní považuje za hrubo zavádzajúce, nemorálne a také, ktoré nie sú založené na
pravdivých skutočnostiach. Plne sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a toto považuje za zákonné,

spravodlivé a vecne správne. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 16.11.2020 dospel k záveru, že
jeho žaloba je nedôvodná a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný, v dôsledku
čoho vzal tento svoju žalobu späť v celom rozsahu. Žalobca pristúpil k využitiu svojho práva vziať
žalobcu spať dobrovoľne potom ako sám dospel k záveru, že jeho žaloba je nedôvodná a nárok,
ktorého sa prostredníctvom iniciovaného súdneho konania domáha nie je preukázaný, čopotvrdzuje aj

sám žalobca, keďže tento v rámci odvolania neuvádza žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by bola
spôsobilá preukázať oprávnenosť a opodstatnenosť jeho žalobného návrhu. Jediný argument, ktorý sa
objavuje na niekoľkých miestach odvolania je tvrdenie žalobcu o tom, že bol neznalý práva a že nebol
poučený o následkoch späťvzatia žaloby spočívajúcich v povinnosti zaplatiť žalovanému trovy právneho
zastúpenia.Vtýchtosúvislostiachžalovanýpoukázalnaodbornúliteratúru:„Späťvzatiežalobyjestriktne

procesným úkonom, ktorý súd posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu,
ktorýmjesúdviazaný.Pospäťvzatížalobynemôžežalobcadodatočnenamietať,žejehovôľasmerovala
k inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne
(tzv. teória prejavu). Civilné právo procesné je odvetvím verejného práva a doktrinálna procesualistika
nepripúšťa analogickú aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení o vadách právnych úkonov na procesné

úkony strán v sporovom konaní. Prípadné vady procesných úkonov posudzuje súd vždy podľa predpisov
procesného práva. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže
žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky (v režime CSP sa
neaplikuje pravidlo vyjadrené napr. v § 41a ods. 4 OSŘ, podľa ktorého môže byť procesný úkon
odvolaný, pokiaľ jeho odvolanie dôjde súdu najneskôr súčasne so samotným úkonom).“(Števček, M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
§ 144. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 532). Je síce pravdou, že súd má vo vzťahu k spotrebiteľovi
zvýšenú manudukčnú povinnosť, ktorá je expressis verbis upravená v ust. § 292 CSP, avšak ani túto
nemožno chápať bezbreho v tom zmysle, že ak spotrebiteľ uplatní jeho právo vziať žalobu späť, čímspôsobí zastavenie konania a paralelne aj vznik trov konania, bude sa tento môcť s odkazom na
nesplnenie poučovacej povinnosti zbavovať resp. ospravedlňovať následky svojho konania. Súd si vo
vzťahu k spotrebiteľovi (žalobcovi) splnil poučovaciu povinnosť aj v tomto v rozsahu, keď žalobcu na

pojednávaní poučil o následkoch späťvzatia žaloby, ako aj o dôkazoch, ktoré by mal žalobca predložiť
ak by chcel byť úspešný v predmetnom spore. Na pojednávaní realizovanom dňa 16.11.2020, na ktorom
vzal žalobca svoju žalobu späť, bola žalobcovi dokonca aj zo strany právneho zástupcu žalovaného
položená otázka, či rozumie aj tomu, že bude zaviazaný povinnosťou zaplatiť trovy súdneho konania,
v nadväznosti na čo žalobcu o tejto povinnosti poučil aj sám súd. Na preukázanie vyššie uvedených

tvrdení žalovaný poukázal na nahrávku zo súdneho pojednávania konaného dňa 16.11.2020, ktorá
dokazujenímuvádzanéskutočnosti.Súdpostupovalvpredmetnejvecivsúladespríslušnýmizákonnými
ustanoveniami, poučil žalobcu o následkoch neunesenia dôkazného bremena, o následkoch späťvzatia
žaloby. Argumenty žalobcu o tom, že nebol zo strany súdu poučený v rozsahu manudkčnej povinnosti,
považuje žalovaný za ničím nepodložené, umelo vykonštruované a účelové tvrdenia. Citoval § 145 ods.
1, § 359 a § 386 písm. b/ CSP s tým, že ak sú splnené podmienky na zastavenie konania v dôsledku

späťvzatia žaloby, súd konanie zastaví. Z povahy veci vyplýva, že odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým
súd konanie zastavil, je oprávnený podať žalovaný, ktorý môže v zmysle neho namietať nesplnenie
podmienok na zastavenie konania s poukazom na ust. § 146 ods. 2 CSP. Z tohto hľadiska je zrejmé,
že stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie o zastavení konania vydané, je strana žalovaného.
V prejednávanej veci však uznesenie napadol odvolaním žalobca, teda osoba, ktorá je podľa názoru

žalovanéhoneoprávnenouosobourealizovaťtentoúkon.Žalovanýmázato,žejevrozporesozásadami
logického myslenia a uvažovania, aby žalobca, ktorý na základe vlastného presvedčenia vzal žalobu
späť, bol následne oprávnenou osobou podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým vo veci konajúci súd
konanie zastavil len z toho dôvodu, že bol v zmysle tohto rozhodnutia súčasne zaviazaný k povinnosti
zaplatiť trovy súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR so sp.

zn. 6 Sžo 372/2009, z ktorého citoval. Bol názoru, že žalobca nie je procesne legitimovanou osobou na
podanie odvolania. Už len samotná nepopierateľná existencia vyššie uvedených skutočností, zakladá
významné vady predmetného odvolania, pre ktoré by malo byť toto podanie žalobcu označené ako
odvolanie ex offo odmietnuté.
V súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia

žaloby, žalovaný uviedol, že je potrebné vychádzať zo zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia
konania. Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania je plne konformné s právnymi predpismi, a preto toto žalovaný považuje
aj v tejto časti za zákonné a vecne správne. Nie je pravdou, že by predmetom pojednávania konaného
dňa 16.11.2020 bola dohoda medzi stranami sporu, v zmysle ktorej sa žalobca „vzdá“ svojho nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia, v nadväznosti na čo sa žalovaný „vzdá“ svojho nároku na
náhradu trov právneho zastupovania. Uvedené tvrdenia žalobcu sú nemorálne a hrubo zavádzajúce.
Rovnako nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca nebol súdom poučený o dôsledkoch
späťvzatia žaloby. Z obsahu odvolania je zrejmé, že jedinou výhradou žalobcu voči rozhodnutiu je
uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania. V prípade, ak by súd prvej inštancie

žalobcu k tejto povinnosti nezaviazal, tento by rozhodnutie odvolaním ani nenapadol. Odvolanie žalobcu
nemožno preto hodnotiť inak ako účelovo zbaviť sa povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania,
pričom žalobca nekriticky opomína skutočnosť, že tieto zavinil on sám. Žalovaný citoval § 365 ods. 1 a §
386 písm. d/ CSP s tým, že vzhľadom na obsahovú časť odvolania žalobcu, ktorá smeruje voči II. výroku
napadnutého uznesenia, je zrejmé, že žalobca toto svoje odvolanie neodôvodnil v zmysle žiadneho z

vyššie uvedených zákonom expresis verbis predpokladaných odvolacích dôvodov. Dôvod, že žalobca
odmieta znášať trovy konania vzniknuté v predmetnom súdnom konaní, nemožno rozumne subsumovať
pod žiadny z odvolacích dôvodov. Z tohto dôvodu považuje žalovaný odvolanie žalobcu aj v tejto časti
za nedôvodné, a ktoré navyše trpí vadami, ktoré bránia v odvolacom konaní pokračovať.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené 7.1.2021, už nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. a/ a m/ CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré alenezistil, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť.

6. Podľa § 145 ods. 1 až 3 CSP: (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1a 2 CSP: (1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju
vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.

Žalobca týmto spôsobom disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou.
Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní
tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Výnimku
z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni
kvalifikovaný nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP alebo absencia súhlasu žalovaného podľa

§ 146 ods. 2 CSP.
S prihliadnutím na eventuálny záujem žalovaného na prejednaní veci na základe podanej žaloby a na
meritórnom rozhodnutí, ktoré by zakladalo procesnú prekážku res iudicata, je súd za určitých podmienok
z úradnej povinnosti povinný skúmať, či žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí. Túto povinnosť má
obligatórne vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami vyplýva z osobitného

predpisu (§ 146 ods. 2 CSP). V takomto prípade môže konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastaviť
alebo v časti zastaviť iba vtedy, ak žalovaný so späťvzatím žaloby výslovne súhlasí. Inak rozhodne
uznesením, ktorým späťvzatie žaloby alebo jej časti nepripustí. V iných prípadoch nie je súhlas
žalovaného na zastavenie konania alebo jeho časti nevyhnutný. Stanovisko žalovaného k späťvzatiu
žaloby zisťuje súd iba vtedy, ak dôjde k späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu

(§ 168 a nasl. CSP) alebo pojednávania (§ 173 a nasl. CSP). Z hľadiska procesnej chronológie už
v tomto štádiu konania neprichádza do úvahy aplikácia § 145 ods. 3 CSP, keďže účinky doručenia
žaloby žalovanému vždy predchádzajú začatiu predbežného prejednania sporu alebo pojednávania.
Ak je za daných okolností z vážnych dôvodov vyjadrený nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby,
súd uznesením podľa § 146 ods. 1 CSP späťvzatie žaloby nepripustí. Pokiaľ mimo režimu § 146 ods.

2 CSP žalovaný svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby nevyjadrí, alebo ak jeho nesúhlas smeruje proti
späťvzatiu žaloby uskutočnenému pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania,
súd bez ďalšieho uznesením konanie zastaví. To primerane platí aj pre čiastočné späťvzatie žaloby. O
zastavení konania alebo jeho časti v dôsledku späťvzatia žaloby rozhoduje súd vždy uznesením, proti
ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP), prejavenú vôľu žalobcu vziať žalobu späť musí

súd rešpektovať a až do vysporiadania sa so späťvzatím žaloby nerealizuje žiadne procesné úkony
smerujúce k prejednaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu. Ak sú na to splnené podmienky podľa §
146 CSP vyzve súd žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby alebo jej časti súhlasí. Po
vyhodnotení podmienok súhlasu, resp. absencie nesúhlasu žalovaného, postupuje súd podľa toho, či
ide o úplné alebo čiastočné späťvzatie žaloby. Pri späťvzatí žaloby ako celku vydá súd uznesenie o

zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP, pokiaľ tomu nebráni zákonná prekážka podľa § 146 CSP.
Inak osobitným uznesením rozhodne, že späťvzatie žaloby nepripúšťa. Proti tomuto uzneseniu nie je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v nadväznosti na § 357 CSP). Pokiaľ došlo k späťvzatiu žaloby alebo
jej časti pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, súd (s výnimkou podľa § 146
ods. 2 CSP) žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva a konanie bez ďalšieho

uznesením zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí žaloby rozhoduje súd o zastavení časti konania alebo
nepripustení čiastočného späťvzatia žaloby až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Riadne udelený súhlas so späťvzatím žaloby nemôže žalovaný odvolať alebo vziať späť, rovnako ako
nemôže žalobca odvolať späťvzatie žaloby. Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý súd
posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po

späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že
konalvomyle,prípadnežesinebolvedomýúčinkovtohtoúkonuapod.(tzv.teóriaprejavu).Civilnéprávo
procesné je odvetvím verejného práva a doktrinálna procesualistika nepripúšťa analogickú aplikáciu
hmotnoprávnych ustanovení o vadách právnych úkonov na procesné úkony strán v sporovom konaní.Prípadné vady procesných úkonom posudzuje súd vždy podľa predpisov procesného práva. Účinky
späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca následne odvolať,
ani iným spôsobom negovať jeho právne následky.(Nakladatelství C. H. BECK, Veľké Komentáre,

Števček a spol. Civilný sporový poriadok, s.532)
Späťvzatie žaloby je procesným úkonom, ktorým je strana sporu viazaná a ktorý už vziať späť nemožno,
nakoľko strana má vždy možnosť uplatniť svoje právo novým návrhom (žalobou), zrelosť úvahy vedúcej
ju k späťvzatiu žaloby nemá na povinnosť súdu zastaviť konanie (za splnenia všetkých zákonom
ustanovených podmienok pre taký postup) žiaden vplyv a aj prípadné dôsledky spojené so sťažením

či obmedzenou možnosťou uplatnenia práva novou žalobou alebo so stratou iných výhod plynúcich zo
skoršej žaloby musia ísť na vrub tej strany, ktorá bez náležitej úvahy vzala žalobu späť.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikát R 60/1999 (ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže
späťvzatie odvolať) a odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta
2010 sp. zn. 6 Sžo 372/2009 (Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka
konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu;

pričom v prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť a každý
procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok
prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil,
nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.)
Pretože v predmetnom spore nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca vzal svoju žalobu v celom

rozsahu späť a súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný (nakoľko k späťvzatiu žaloby prišlo
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie), súd prvej inštancie
rozhodol správne, ak konanie napadnutým uznesením zastavil, späťvzatie žaloby nemožno odvolať
alebo vziať späť, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca mal možnosť dôsledky svojho nakladania so
žalobou v prejednávanej veci napraviť podaním novej žaloby a nie podaním zjavne bezúspešného

odvolania proti uzneseniu zastavujúcemu konanie.
Odvolací súd uvádza, že zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 16.11.2020 vyplýva, že žalobca
bol zo strany súdu prvej inštancie poučený o následkoch späťvzatia žaloby, vrátane povinnosti zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania, splnomocnenkyňa žalovaného výslovne uviedla, že si uplatňuje
právo na náhradu trov konania, zo zvukového záznamu ani zo zápisnice o pojednávaní zo 16.11.2020

nevyplýva dohoda strán o tom, že žalobca sa vzdá nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a
žalovaný oproti tomu nároku na náhradu trov právneho zastúpenia. Preto súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď na základe ust. § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému proti žalobcovi (ktorý zavinil
zastavenie konania späťvzatím žaloby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, ktorý by ho nútil k takémuto
procesnému úkonu) náhradu trov konania (zahrňujúcu aj trovy konania o neodkladnom opatrení,

podanom spolu so žalobou) v plnom rozsahu, keďže žalobca netvrdil a ani zo spisu sa nepodávali
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trovy konania
(§ 257 CSP). Námietky žalobcu o nedostatočnom poučení zo strany súdu prvej inštancie, o vzdaní sa
žalovaným náhrady trov konania a uvedení žalobcu sudkyňou do omylu tak neboli dôvodné. Ako už bolo
vyššie uvedené po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k

inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a pod..
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala (žalobca), keď odvolací súd nevidel v predmetnej veci žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)