Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. marec 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/372/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201400
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2114201400.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti
žalovanej: W. J., (T. H.), W.. X.XX.XXXX, F. Q. XXX/XX, M.E., o zaplatenie 578,36 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 578,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 %
denne zo sumy 504,78 eur od 10.1.2014 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.1.2014 doručenou súdu dňa 21.1.2014 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 578,36 eur s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 504,78 eur od 10.1.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa
20.4.2011 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť dohodnutý
úver vo výške 472 eur za účelom kúpy veci, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 27,20 %, RPMN vo

výške 31,2 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 44,86 %, pričom celková čiastka, ktorú mala
žalovaná zaplatiť, bola uvedená v sume 806,40 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 48 mesačných
splátkach vo výške 18 eur, termín splatnosti prvej splátky bol určený na deň 20.6.2011, úver bol
splatný dňa 28.5.2015. Splátky boli splatné mesačne, v 28. deň kalendárneho mesiaca. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu
vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila. Dňa 25.9.2012 žalobca vyzval
žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 520,78 eur, žalovaná žalobcovi neuhradila žiadnu sumu. Ku

dňu spísania žaloby bol dlh žalovanej v sume 578,36 eur, pozostávajúci z istiny vo výške 30,04 eur,
zosplatnenej istiny vo výške 385,80 eur, úroku z poskytnutej istiny do času zosplatnenia vo výške 37,16
eur, pokuty - ušlý úrok vo výške 45,78 eur, poplatku za poistenie Bill protection vo výške 6 eur, poplatku
za upomienky vo výške 16 eur, sankčného úroku z omeškania t.j. úroku z omeškania od zosplatnenia
do dňa podania žaloby vo výške 55,89 eur, dopočtu k žalobe 1,69 eur, teda dlh spolu 578,36 eur.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Úverovú zmluvu č.

XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2011, Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 25.9.2012, kópiu poštového podacieho hárku, Výpis čerpania,
splátok a úhrad.4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 20.6.2020 v súlade s § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela a neoznačila žiadne dôkazy.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
stav.

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 578,36 eur titulom zmluvy o úvere.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie

sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v
mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa
zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 15. Podľa
§ 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona.

14. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (4).16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 472 eur. Právny vzťah medzi stranami sporu

založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a
je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497
a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná

vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom
špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Žalobca a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku
skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti tak, ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch.

Na základe uzavretej zmluvy, žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaná
zaviazala žalobcovi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach za podmienok bližšie uvedených v
zmluve. Zmluvné strany sa v zmluve ďalej dohodli, že poskytnutý úver bude úročený úrokovou sadzbou
vo výške 27,20 % ročne. Uvedené vyplynulo zo Zmluvy o úvere zo dňa 20.4.2011. Žalovaná bola
žalobcom vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením, že v prípade neuhradenia

dlžnejsumyuplatnísvojeprávoapožiadaozaplateniecelejsvojejpohľadávky.Výzvouzodňa25.9.2012
žalobca oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal uhradiť celý dlh
vo výške 520,78 eur s príslušenstvom najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy, ktorá bola odoslaná dňa
28.9.2012.Žalovanánavýzvunereagovalažiadnouplatbou.Nakoľkosúdpovažovalzvyššieuvedených
dôvodov nárok žalobcu za dôvodný, uložil žalovanej vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 578,36 eur.
Súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu je však zrejmé, že tvrdenia žalobcu, čo do
základu nároku a výšky nároku žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela (ostala pasívna), keď v konaní
žalobcom uplatnený nárok žiadnym spôsobom nesporovala, k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila

a súdu nepredložila ani nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie nedôvodnosti nároku
žalobcu.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovanej ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania s poukazom na prechodné
ustanovenie § 10c o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
vo výške 0,024 % denne - denná úroková sadzba vo výške 0,024 % bola stanovená výpočtom ako
základnáúrokovásadzbaECBplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,keďžalovaná
sa dostala do omeškania 15 dní odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého dlhu úveru (t.j. 8,75 % / 365
dní = 0,0239726 %, skrátené na tri desatinné miesta).

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná žalovaná suma v celom jej rozsahu spolu s príslušenstvom,

z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovanej 0 %, a teda konečný čistý úspech
žalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného
sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).