Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206040
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7619206040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

rajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: S. Š., J.. X.X.XXXX, Y. G. J., L. U. XXX/
XX, o zaplatenie 218,45 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 14. januára 2020 sp. zn. 9Csp/133/2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14. januára 2020 č. k.
9Csp/133/2019 - 50.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ a lebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
14. januára 2020 č. k. 9Csp/133/2019 - 50 žalobu zamietol (výrok I. a žiadnej zo strán sporu nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe podanej na súd dňa 9.10.2019, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia istiny 218,45 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2019 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s.,

Piešťany a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril
dňa 14.2.2014 Zmluvu č. 4402045058, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky postupcu. Na
základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania, plácania,
podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a Obchodných
podmienkach. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaná
neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. Ku dňu postúpenia
pohľadávky pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 813,99 €, ktorá pozostávala z istiny 482,25 €,

riadneho úroku 20830 €, úroku z omeškania 107,76 € a poplatkov 15,68 €. Žalovaná čerpala peňažné
prostriedky v celkovej výške 653,46 € a uhradila sumu 435,01 €. Žalovaná suma predstavuje rozdiel
medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovanej t.j. sumu 218,45 €. Zvyšnú časť dlžnej
sumy si žalobca neuplatňuje. Úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky.

3. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 565 ods. 2,

§ 39 OZ spolu s § 1 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou bola
uzatvorená dňa 14.2.2014 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere.
Uvedená úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulárovú
zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorý pri uzatvorení zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti.
Žalovaná pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej
činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo Zmluvy

o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaná prostredníctvom platobnej karty čerpala peňažné
prostriedky v celkovej sume 653,46 € a na splatenie úveru uhradila len sumu 435,01 €. Podanou žalobou
sapritomžalobcadomáhalúhradylenrozdielumedzičerpanýmiazaplatenýmipeňažnýmiprostriedkami
t.j. sumy 218,45 €.

5. Pôvodný veriteľ (spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.) postúpil žalobcovi v tomto konaní svoju

pohľadávku voči žalovanej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.4.2019. V prvom rade sa
preto súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovanej a žalobcom. Poukázal na to, že vecnou legitimáciou je
stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník

na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne
legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).
Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme, že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či
právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že
tátostranasporujeajvkonanívecnelegitimovanát.j.žejesubjektomhmotnoprávnehooprávneniaresp.

hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je pritom rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

6.Súdvychádzalzúvahy,ževzmyslecitovanéhoustanovenia§17ods.1zákonač.129/2010Z.z.veriteľ

môže postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi len ak sú kumulatívne splnené zákonom ustanovené
podmienky, pričom jednou z nich je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

7. Z dokazovania považoval súd za preukázané, že konečný termín splatnosti posudzovaného
spotrebiteľského úveru, keďže sa jednalo o revolvingový úver, nebol medzi veriteľom a žalovanou
zmluvne dohodnutý. Ku konečnej splatnosti poskytnutého revolvingového úveru teda doposiaľ nedošlo.
Postúpenie pohľadávky z tohto úveru tak prichádzalo do úvahy iba v prípade, že pohľadávka z
predmetného úveru by sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Žalobca v konaní poukázal

na to, že zo strany jeho predchodcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru z dôvodu, že
žalovaná si neplnila povinnosti splácať úver riadne a včas. Súdu pritom bola predložená výzva na
splatenie celého úveru aj s podacím hárkom svedčiacim o tom, že výzva bola žalovanej odoslaná.
Napriek tomu súd konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru t.j. v konaní nebola preukázaná existencia splatnej pohľadávky pôvodného veriteľa voči

žalovanej v čase postúpenia pohľadávky žalobcovi.

8. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka mohol veriteľ vyhlásiť splatnosť celého úveru,
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, avšak iba v prípade, ak
súčasne upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V konaní nebolo

preukázané, aby žalovaná bola pred vyhlásením splatnosti celého spotrebiteľského úveru vyzvaná k
úhrade dlžnej čiastky a upozornená na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, hoci súd
vyzval žalobcu na predloženie výzvy adresovanej žalovanej pred zosplatnením celého úveru. Žalobca
tak v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nemožno totiž v danom prípade rešpektovať skutočnosť
uvedenú žalobcom a to, že žalovaná bola vyzvaná k úhrade dlžných splátok a upozornená na možnosť

zosplatnenia celého úveru telefonicky. Zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané, aby vyššie
uvedená podmienka pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bola splnená. Žalobca nepreukázal
skutočnosť, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
vyzvala žalovanú k úhrade dlžných splátok a to, aby ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru.Vyhlásenie splatnosti celého spotrebiteľského úveru je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné. Keďže teda predmetný úver nestal splatným spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. nebola
oprávnená postúpiť pohľadávku v prospech žalobcu. Z uvedených dôvodov t.j. z dôvodu, že postúpená

pohľadávka nebola splatnou aj postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore so zákonom, a preto je
tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a pretože žalovaná,
ktorá bola v konaní úspešná si žiadne trovy neuplatnila, žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu

trov konania.

10. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a
prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, respektíve napadnutý
rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Nestotožnil sa s právnym posúdením súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k splatnosti
pohľadávky, t.j. že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Žalobca má za to, že v zmluve o
revolvingovom úvere absentovala medzi pôvodným veriteľom a žalovanou dohoda o plnení v splátkach,
na čo súd neprihliadol. Zdôraznil zároveň že revolvingový úver je špecifickým bankovým produktom, na

základe ktorého žalovaná čerpala peňažné prostriedky, avšak konečný termín splatnosti nebol zmluvne
dohodnutý.Žalobcajepretotohonázoru,žepôvodnýveriteľsistanovilčaspovinnostiprevyplateniedlhu
dlžníkom zaslaním výzvy zo dňa 24.11.2016 v zmysle ust. § 563 OZ. Až touto výzvou pôvodný veriteľ
teda určil splatnosť predmetného záväzku žalovanej, preto súd nesprávne právne posúdil splatnosť
pohľadávky v zmysle ust. § 565 OZ a nesprávne aplikoval aj ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko k splatnosti

pohľadávky došlo práve aplikáciou ust. § 563 OZ. Žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný
nakoľko došlo k splatnosti predmetnej pohľadávky výzvou na plnenie dlhu zo dňa 24.11.2016 v súlade s
§ 563 OZ a k následnému platnému postúpeniu pohľadávky v súlade s ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z.

12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

14. Rozsudok je v o výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. júna 2021 o 10.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa2.6.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §
219 ods. 1, 3 CSP.

16. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie
procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti,

s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu,ktorývyplývaztejskutočnosti,žezmluvouopostúpenípohľadávokžalobcovinebolapostúpená
splatná pohľadávka pre nedodržanie podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ako to správne, podrobne

a výstižne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (ktorá skutočnosť mala za následok
zamietnutie žaloby).

24. Súd svoje úvahy, ako dospel k týmto záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, a preto mu nemožno

vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné :

26. Predmetom konania je pohľadávka, ktorú žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky po tom, ako právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru
(revolvingového úveru).

27. Podstatou odvolacích námietok je preskúmanie správnosti záverov súdu o nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 29.4.2019 uzatvorenej medzi postupcom spoločnosťou HOME CREDIT Slovakia,
a. s. Piešťany a žalobcom, na základe ktorej mala byť postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanej
vyplývajúcu zo zmluvy uzatvorenej medzi postupcom a žalovanou dňa 14.2.2014. Uvedenou zmluvou
právny predchodca žalobcu spoločnosť HOME CREDIT Slovakia, a. s. Piešťany uzatvoril so žalovanou

zmluvu o úvere a zmluvu o revolvingovom úvere s výškou kreditného limitu 500 €.

28. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že spoločnosť Home Credit
Slovakia, a.s. pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru vyzvala žalovanú k úhrade dlžných splátok
a to, aby ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Preto nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru, keďže v konaní nebola preukázaná existencia splatnej pohľadávky pôvodného veriteľa
voči žalovanej v čase postúpenia pohľadávky žalobcovi.29. Žalobca má za to, že nie je možné aplikovať v tomto prípade ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko k
splatnosti pohľadávky došlo aplikáciou ust. § 563 OZ. V zmluve o revolvingovom úvere absentovala
medzi pôvodným veriteľom a žalovanou dohoda o plnení v splátkach, na čo súd neprihliadol. Zdôraznil

zároveň že revolvingový úver je špecifickým bankovým produktom, na základe ktorého žalovaná čerpala
peňažné prostriedky, avšak konečný termín splatnosti nebol zmluvne dohodnutý. Veriteľ si stanovil čas
povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom zaslaním výzvy zo dňa 24.11.2016 v zmysle ust. § 563 OZ.

30. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že uvedenou výzvou zo dňa 24.11.2016

pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovanej v zmysle 563 OZ, pretože medzi nimi
nebolurčenýkonečnýtermínsplatnostirevolvingovéhoúveru.Naopakodvolacísúdpovažujezasprávne
úvahy súdu prvej inštancie a aplikáciu § 565 spolu s § 53 ods. 9 OZ, teda považuje za správne právne
posúdenie splatnosti pohľadávky v zmysle uvedených ust. § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ tak ako
to realizoval súd prvej inštancie.

31. Nebolo možné akceptovať námietku odvolateľa o absencii dohody o plnení v splátkach v zmluve,
ani poukaz na špecifický charakter revolvingového úveru.

32. Z obsahu zmluvy v časti týkajúcej sa revolvingového úveru jednoznačne vyplýva, že termín
splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci, teda v danom prípade bolo jednoznačne

dohodnuté plnenie v splátkach (aj keď ich výška nebola dohodnutá), preto súd prvej inštancie správne
aplikoval aj ust. § 53 ods. 9 OZ.

33.Ajkeďrevolvingovýúvervzhľadomnasvojcharakter,vzmyslektoréhovrámcizmluvnedohodnutého
úverového rámca dlžník môže postupne čerpať peňažné prostriedky a postupne ich vracať bez toho,

aby bola vopred dojednaná presne stanovená výška splátky, je produktom, základom ktorého je práve
umožnenie dlžníkovi poskytnuté prostriedky postupne splácať splátkami (ktoré si stanoví sám).

34. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že uzavretá revolvingová zmluva (úverová zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty) nie je vylúčená z pôsobnosti zákona 129/2010 Z.z., s poukazom

na ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona, ktorý taxatívne určuje, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver.
Pretože úver poskytnutý a čerpaný formou kreditnej karty nie je vylúčený z pôsobnosti zákona 129/2010
Z.z., veriteľ je povinný i pri revolvingových spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto
zákone a zmluva o takomto úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona
vychádzajúc zo vstupných údajov.

35. Medzi tieto obligatórnych náležitostí zmluvy stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch patrí
aj výška a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere tieto povinné údaje neobsahovala (t.j. neobsahovala údaj o plnení v splátkach), nemôže byť táto
skutočnosť vykladaná na škodu spotrebiteľa, tak ako to tvrdí odvolateľ a nemôže zbavovať veriteľa

povinnosti v zmysle § 53. ods. 9 OZ upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva na mimoriadne zosplatnenie celého zostatku dlhu.

36. Napokon aj zo znenia výzvy zo dňa 24.11.2016 je zrejmé, že aj pôvodný veriteľ mal za to, že touto
listinou si uplatňuje právo podľa § 565 na zosplatnenie celého zostatku dlhu (pretože si žalovaná neplnila

svoje povinnosti) a nie určuje splatnosť pohľadávky, ktorá nebola dojednaná.

37. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že žalovaná
neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto ku dňu
postúpenia pohľadávky bola celá pohľadávka právneho predchodcu splatná, nakoľko tento využil svoje

právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 24.11.2016 upozornil žalovanú, že si toto právo uplatňuje
a zároveň ju vyzval k dobrovoľnej úhrade pohľadávky.

38. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ).39. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ).

40. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktorými sú v zmysle ust. § 565 OZ: 1.
možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v
súdnom rozhodnutí, 2. dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3. veriteľ požiada dlžníka

o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

41. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle citovaného ust. § 53 ods. 9 OZ, a to: 1. veriteľ má právo na tzv. stratu výhody
splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a 2. veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote

nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

42. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má
povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva.

43. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je teda
podmienkou pre účinný výkon tohto práva.

44. Ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie
celého dlhu naraz.

45. V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu
žalovanéhoneupozornilpredzosplatnenímúveru,žejevomeškanísplnením,nevyzvalhonadoplatenie
dlžnejsumyaneupozornilhonamožnosťzosplatneniadlhuvprípadeomeškaniasosplátkou,trvajúceho
viac ako tri mesiace.

46. Žalobca uviedol, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru postupca viac krát telefonicky
upozornil žalovanú na omeškanie splátok a možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade, ak si svoj
záväzok nebude riadne a včas plniť. Následne postupca využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a
podaním zo dňa 24.11.2016 upozornil žalovanú, že si toto právo uplatňuje. Zároveň vyzval žalovanú k

dobrovoľnej úhrade pohľadávky.

47. Odvolací súd dopĺňa, že oznámenie o zosplatnení nie je možné stotožňovať s upozornením veriteľa
na možnosť zosplatniť úver v zmysle § 53 ods. 9 OZ.

48. Podľa obsahu vyššie uvedenej listiny jednoznačne ide už o využitie práva podľa § 565 OZ, t. j.
práva žiadať zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok a keďže využitiu tohto práva
nepredchádzalo upozornenie spotrebiteľa na možnosť uplatniť toto právo v lehote nie kratšej ako 15 dní,
je záver súdu o využití práva tzv. straty výhody splátok veriteľom v rozpore so zákonom a v nadväznosti
na to záver o neúčinnom zosplatnení úveru, správny.

49. Vzhľadom na skutočnosť, že k zosplatneniu úveru došlo v rozpore so zákonom, bola tak postúpená
na žalobcu pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a tým neboli splnené podmienky platného postúpenia práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 17 zák. č. 129/2010 Z.z.

50. Podmienkou platného postúpenia v zmysle § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. totiž je, že prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (ods. 1 písm. b/).

51. Postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným zákonným ustanovením má za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným a žalobca preto nie je aktívne legitimovaný v tomto spore.52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

53.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu
trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).