Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203596
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1419203596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zast.
JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: N.. Z.
X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. T. XXX/XX, F., o zaplatenie 650,98 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. februára 2020 č.k. 22Csp
130/2019-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 650,98
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 650,98 eur od 13.01.2017 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 100% stým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená
dňa 18.10.2019, domáhal od žalovanej titulom dlžného poistného zaplatenia sumy 650,98 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa
12.01.2016 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na dobu neurčitú, v ktorej si dohodli spôsob platenia
jednorazového poistného štvrťročne. Z dôvodu, že žalovaná túto svoju zmluvnú povinnosť porušila, keď
nezaplatila poistné za ďalšie poistné obdobie, uviedol, že poistenie dňa 12.01.2017 zaniklo. S poukazom
na ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že mu vzniklo právo na poistné za dobu do zániku

poistenia, t.j. do 12.01.2017 vo výške 650,98 eur. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa
k žalobe bola doručená žalovanej dňa 08.12.2019. Žalovaná sa však k podanej žalobe nevyjadrila a
žalobcom uplatnený nárok nerozporovala.

3. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b) C.s.p., nakoľko išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. S poukazom na ust. § 219 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 300 C.s.p.

poznamenal, že dňa 05.02.2020 bol vo veci verejne vyhlásený rozsudok, ktorého deň vyhlásenia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.4. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca uzatvoril dňa 12.01.2016 so žalovanou poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie so začiatkom poistenia 12.01.2016 a
splatnosťou poistného štvrťročne vo výške 162,75 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s platbou

poistného, čím porušila zmluvné podmienky. Zánik zmluvy oznámil žalobca žalovanej listom zo dňa
13.03.2017, v ktorom ju zároveň vyzval na zaplatenie neuhradeného poistného do zániku zmluvy v
celkovej výške 650,98 eur. Žalovaná dlžné poistné žalobcovi neuhradila, v zmysle ust. § 803 ods. 1
Občianskehozákonníkasipretovočinejuplatnilpoistnédozánikupoistenia12.01.2017vovýške650,98
eur.

5. Vec posúdil právne podľa ust. § 788 ods. 1, § 801 ods. 1, 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu
dôvodná, preto jej vyhovel a žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžné poistné za havarijné
poistenie vo výške 650,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 13.01.2017 do zaplatenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol

uzavretím poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 12.01.2016 záväzkovo-právny vzťah. Poistná zmluva
bola uzavretá s účinnosťou od 12.01.2016 so štvrťročnou výškou poistného vo výške 162,75 eur. Na
základe predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej v dojednanom rozsahu poistné
plnenie a žalovaná sa zaviazala platiť poistné. Vzhľadom k tomu, že žalovaná poistné za ďalšie poistné
obdobie nezaplatila, poistná zmluva dňa 12.01.2017 zanikla. Zánik zmluvy oznámil žalobca žalovanej

listom zo dňa 13.03.2017 a zároveň ju vyzval na zaplatenie neuhradeného poistného do zániku zmluvy
vo výške 650,98 eur. Keďže žalovaná dlžné poistné neuhradila, zaviazal ju predmetným rozsudkom k
jeho zaplateniu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania,
zaviazal ju tiež k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5% odo dňa nasledujúceho po zániku poistnej
zmluvy, t.j. od 13.01.2017 až do zaplatenia, pričom konštatoval, že priznaná výška úrokov z omeškania

je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj so základnou úrokovou sadzbou Európskej
centrálnej banky, ktorá bola k uplatnenému dňu omeškania 0 % + 5 percentuálnych bodov.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

7.Protitomutorozsudkupodalažalovanáriadneavčasodvolanie,ažiadalanapadnutýrozsudokzrušiťa
žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť jej trovy konania. Odvolanie podala z dôvodu,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že žalobca
jej nedoručil list zo dňa 13.03.2017, ktorým jej mal oznámiť, že poistná zmluva zanikla dňa 12.01.2017
z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. Namietala tiež, že súd prvej inštancie sa
v rámci dokazovania nezaoberal, akým spôsobom zaniklo poistenie, ktorého platenie bolo dohodnuté

v splátkach; v dôsledku nezaplatenia ktorej splátky bola zmluva vypovedaná, keďže dané skutočnosti
nie sú z listu zo dňa 13.03.2017 zrejmé; za aké obdobie nezaplatila poistné za ďalšie poistné obdobie
a či jej bol list zo dňa 13.03.2017 doručený. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nevykonal žiadne
dokazovanie, iba v celom rozsahu neoprávnene vyhovel žalobe. Ďalej uviedla, že zo strany žalobcu
neboli splnené zákonné podmienky ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžadované

pre uplatnenie práva na jednorazové zosplatnenie poistného, a to dodržanie lehoty 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a upozornenie žalovanej ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola preto podľa jej názoru podaná
neoprávnene. Ďalej namietala, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, pretože
celý dlh - poistné sa stalo splatné pre nesplnenie splátky splatnej dňa 12.10.2016, a teda premlčacia

doba začala plynúť od 13.10.2016 a uplynula dňa 13.10.2019, čiže pred tým, ako bola žaloba podaná
na súd (18.10.2019). Nesúhlasila tiež s výškou poistného dôvodiac, že auto, na ktoré sa havarijné
poistenie vzťahovalo, predala ešte dňa 20.07.2016, kedy zároveň osobne žalobcovi danú skutočnosť
oznámila a na základe čoho jej zaslal list o zániku poistného rizika zo zákonného poistenia, kde jej
malo byť údajne zrušené aj havarijné poistenie. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila list žalobcu

zo dňa 12.12.2016, z ktorého vyplýva, že na základe jej oznámenia o zániku poistného rizika zo dňa
20.07.2016 jej zanikla podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzávere odvolania uviedla, že k žalobe sa nevyjadrila z dôvodu, že mala dlhodobé zdravotné problémy a
bolanaoperácii,pričomvšetkydokladymalauúčtovníčky.Napreukázaniedanéhotvrdeniaoznačilaako
dôkaz lekárske potvrdenie, ktoré však k odvolaniu nepriložila. K odvolaniu pripojila oznámenie žalobcu

zo dňa 13.09.2016 o splatnosti splátky poistného za obdobie od 12.10.2016 do 12.01.2017 vo výške
162,75 eur dňa 12.10.2016.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.); preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil
rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p., Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a
z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne porušenie
práva na spravodlivý súdny proces, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s
dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním žalovanej napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe

žalobu v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť mu dlžné poistné vo výške
650,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 650,98 eur od 13.01.2017 do zaplatenia,
a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie dospel na základe dokazovania, ktoré vykonal oboznámením sa s listinami
založenými v spise, a ktorého výsledky aj správne v súlade s ust. § 191 C.s.p. vyhodnotil, k správnym

skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že žalobcovi vznikol v zmysle
ust. § 801 ods. 1 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. ku dňu zániku havarijného poistenia (12.01.2017) nárok na zaplatenie poistného za prvé poistné
obdobie (ktorým je v danom prípade obdobie od 12.01.2016 do 12.01.2017) vo výške 650,98 eur
s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 650,98 eur od 13.01.2017 do

zaplatenia), nakoľko žalovaná mu jednotlivé splátky poistného za toto poistné obdobie vo výške 162,75
eur splatné štvrťročne v dňoch: 12.01., 12.04., 12.07. a 12.10. v rozpore s poistnou zmluvou nezaplatila.
V odôvodnení napadnutej časti rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Svojedôvody vedúce k vyhoveniu žaloby aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. §
220 ods. 2 C.s.p.. S uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie za logické, pochopiteľné a presvedčivé. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že
rozhodnutiesúduakoorgánuverejnejmocinemusíbyťtotožnésočakávaniamiapredstavamisporových
strán, v tomto prípade žalovanej, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a
teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné (nie
všetky) otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje

rozhodnutie a právne úvahy, na ktorých ho založil, aj náležité odôvodnil. Keďže v takomto prípade nie
je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd poukazuje a vyjadrí sa len k
odvolacím námietkam žalovanej.

12. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaná uplatnila prvýkrát prostriedky
procesnej obrany (vyjadrila sa k žalobe a jej prílohám a predložila listinné dôkazy) až v odvolaní voči

rozhodnutiu vo veci samej, v ktorom v tejto súvislosti uviedla, že k žalobe sa nemohla vyjadriť skôr z
dôvodu, že mala zdravotné problémy a bola po operácii. Dané tvrdenie však odvolaciemu súdu žiadnym
spôsobom nepreukázala a nepreukázala ani existenciu žiadnych iných prekážok, ktoré by jej bránili
vyjadriť sa k žalobe a uplatniť prostriedky procesnej obrany uvedené v odvolaní už v konaní pred
súdom prvej inštancie. S poukazom na vyššie citované ust. § 366 C.s.p. upravujúce prípustnosť novôt v

odvolacom konaní (t.j. prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany neuplatnených
v konaní pred súdom prvej inštancie), preto odvolací súd skúmal, či žalovanou uvádzané skutočnosti
možno považovať za novoty prípustné v tomto odvolacom konaní. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že
rozsudok súdu prvej inštancie napadla z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
že ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) C.s.p.
(t.j., že: b) - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, e) - súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) - súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) - zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho
nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové

prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza „až teraz“, nemohol
v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, odvolací
súd nebude môcť na novoty prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho
uvedenia zavinením z nedbalosti. Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. g) C.s.p.. V prípade dôvodov podľa písmen e), f) a h) uvedeného ustanovenia (v danom

prípade je odvolanie podané práve z dôvodov podľa písm. f) a h)) použitie doteraz neuplatnených
prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov
neprichádza do úvahy z povahy veci. Keďže v danom prípade sa žiaden z prostriedkov procesnej
obrany (tvrdenia, dôkazy a hmotnoprávna námietka premlčania) uplatnených žalovanou v jej odvolaní
ako odvolacie námietky netýka procesných podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu; nepreukazuje sa nimi, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; a žalovaná ako odvolateľka v odvolaní ani nepreukázala, že prostriedky procesnej
obrany, ktoré uviedla „až teraz“ v odvolaní voči rozsudku, nemohla použiť bez svojej viny v doterajšom
priebehu konania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľkou uplatnené tvrdenia, dôkazy a námietka
premlčania nepredstavujú prípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle ust. 366 C.s.p., a preto na

ne neprihliadal. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré žalovaná
uplatnila v podanom odvolaní, mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však vlastným
zavinením (nedbalosťou) neurobila a v konaní pred súdom prvej inštancie zostala úplne procesné
pasívna,atoajnapriektomu,žežalobajejbolaspolusprílohamiaprocesnýmpoučenímprespotrebiteľa
riadne doručená ešte dňa 08.12.2019. Vzhľadom k tomu, že celé odvolanie žalovanej bolo založené

iba na prostriedkoch procesnej obrany neuplatnených v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré ako
novoty nie sú v tomto odvolacom konaní prípustné, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovanej ako
absolútne nedôvodné.13. Nad rámec uvedeného odvolací súd podotýka, že aj v prípade, ak by žalovanou v odvolaní uplatnené
námietky ako prostriedky procesnej obrany predstavovali prípustné novoty v odvolacom konaní (čo
však nie je daný prípad), žalovanej by nebolo možné na ich základe priznať v odvolacom konaní

úspech, pretože sú úplne nedôvodné. K ich nedôvodnosti uvádza odvolací súd nasledovné. Pokiaľ ide o
odvolaciu námietku, v ktorej žalovaná poukázala na to, že žalobca jej nedoručil list zo dňa 13.03.2017,
ktorým jej mal oznámiť, že poistná zmluva zanikla dňa 12.01.2017 z dôvodu nezaplatenia poistného za
prvé poistné obdobie, táto je nedôvodná, pretože poistenie z tohto dôvodu zaniká priamo zo zákona
podľa ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez potreby osobitného oznámenia, čiže keby aj

žalovanej nebolo dané oznámenie doručené, nemalo by to žiaden vplyv na zánik jej poistenia, keďže
oznámenie malo len deklaratórny charakter. Relevantnosť odvolacej argumentácie, v ktorej žalovaná
namietala, že súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania nezaoberal skutočnosťou, akým spôsobom
zaniklo poistenie, ktorého platenie bolo dohodnuté v splátkach; v dôsledku nezaplatenia ktorej splátky
bola zmluva vypovedaná, keďže dané skutočnosti nie sú zrejmé z listu zo dňa 13.03.2017; za aké
obdobie nebolo z jej strany zaplatené poistné za ďalšie poistné obdobie a či jej bol doručený list zo

dňa 13.03.2017, vyplývala zase z toho, že zo žaloby, z oznámenia o zániku poistenia, z poistky a z ust.
§ 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplývalo, že k zániku poistenia došlo v dôsledku
nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie, t.j. v dôsledku nezaplatenia ročného poistného za
obdobie od 12.01.2016 do 12.01.2017, ktoré bolo splatné v 4 splátkach splatných v roku 2016 v
dňoch 12.01., 12.04., 12.07. a 12.10.. Námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne

dokazovanie, iba v celom rozsahu vyhovel žalobe, bola neopodstatnená z toho dôvodu, že skutočnosť,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vyplývala nesporne z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom výslovne uviedol akým spôsobom vykonal dokazovanie (t.j. oboznámením listinných
dôkazov: poistky a oznámenia o zániku poistenia - č.l. 3 a 5 súdneho spisu) a aký skutkový stav
z vykonaného dokazovania zistil. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu, v ktorej žalovaná namietala,

že neboli splnené zákonné podmienky pre jednorazové zosplatnenie poistného podľa ust. § 565 a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. dodržanie lehoty 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a upozornenie žalovanej ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, táto bola irelevantná zase z dôvodu, že žalobca si právo na
jednorazové zosplatnenie poistného za prvé poistné obdobie od 12.01.2016 do 12.01.2017 splatného

v 4 vyššie špecifikovaných splátkach neuplatnil, túto skutočnosť dokonca ani netvrdil a nevyplývala ani
z listinných dôkazov. Keďže žalobca si uplatnil ročné poistné za vyššie uvedené obdobie po uplynutí
splatnosti všetkých 4 splátok tohto poistného, nebolo potrebné, aby boli z jeho strany splnené vyššie
uvedené zákonné podmienky. Nedôvodné žalovaná uplatnila tiež hmotnoprávnu námietku premlčania,
v rámci ktorej trvala na tom, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, pretože

celý dlh - poistné sa stalo splatné pre nesplnenie splátky splatnej dňa 12.10.2016, v dôsledku čoho
začala plynúť premlčacia doba dňa 13.10.2016 a uplynula dňa 13.10.2019, čiže pred tým, ako bola
žaloba podaná na súd dňa 18.10.2019. Odvolací súd v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje, že žalobca
neuplatnil právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba preto nezačala plynúť od
splatnosti poslednej splátky dňa 13.10.2016, ale až po zániku poistenia 12.01.2017, t.j. od 13.01.2017,

nakoľko žalobca si (pri neuplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka) mohol uplatniť celé
ročné poistné za obdobie od 12.01.2016 do 12.01.2017 až po márnom uplynutí lehoty splatnosti každej
splátky poistného za prvé poistné obdobie. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu, v ktorej žalovaná
nesúhlasila s výškou poistného dôvodiac, že auto, na ktoré sa havarijné poistenie vzťahovalo, predala
20.07.2016, kedy zároveň osobne žalobcovi oznámila danú skutočnosť a na základe čoho jej zaslal list

o zániku poistného rizika zo zákonného poistenia, ktorým jej malo byť zrušené aj havarijné poistenie,
(na preukázanie čoho predložila list žalobcu zo dňa 12.12.2016 o tom, že na základe jej oznámenia o
zániku poistného rizika zo dňa 20.07.2016 jej zanikla podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistná
zmluva č. 6566767953 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla), táto bola taktiež absolútne neopodstatnená, pretože daným listom preukázala

žalovaná iba zánik povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, a nie havarijného poistenia. Okrem toho daným listom nebol preukázaný ani predaj
vozidla. Bolo ním preukázané iba to, že dňa 20.07.2016 došlo k zániku povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo neznamená automaticky zánik
havarijného poistenia.

14. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu (aj v závislom výroku o trovách konania,
ktorý bol taktiež správny a zákonný) potvrdil.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, aj keď bol v odvolacom konaní plne

úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).