Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710010100
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3710010100.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

OndrejaSamašaaJUDr.BeátyJavorkovejnaverejnomzasadnutíkonanomdňa3.apríla2019prejednal
odvolanie obžalovaného

U. T.,

nar. XX.X.XXXX v F. W., trvale bytom F. W., M. XXXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/52/2010 zo dňa 11.12.2017
a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. z r u š u j ú sa v napadnutom rozsudku výrok
o vine v bode 2), ako aj celý výrok o treste, ochrannom dohľade a o zrušení skoršieho rozsudku a
výroky o náhrade škody, týkajúce sa poškodených P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, S. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Q., X. XXX/XX, U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T., ul. S. XXX/XX, U.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, okres F. W., P. Q., nar. XX.XX.XXXX,bytom F. W., Q. XXXX/XXX, P.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., H. XXXX/X, G.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., S. XXX/XX, G..
U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/XX-X, Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/
XX, F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., M. XXX/XX, Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, okres

F. W., G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O., A. XXX/XX, Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,
okres F. W., S. N., M. XX, N..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine v bode 1) sa obžalovaný o d s u d z u j e
podľa § 213 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Tr. zák., na súhrnný
trest odňatia slobody na 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j ú sa výroky o treste z rozsudku Krajského súdu Trnava sp.

zn. 1T/22/2002 zo dňa 06.06.2016, právoplatný dňa 06.06.2016, ktorým bol odsúdený na trest odňatia
slobody súhrnný v trvaní 3 roky so zaradením do II. NVS a bol mu uložený trest zákazu činnostiviesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov a 6 mesiacov, výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2015, sp. zn. 3T/12/2015 a výrok o treste v
trestom rozkaze Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/483/2014 zo dňa 29.10.2014, právoplatného

29.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto zrušené výroky obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Výrok o náhrade škody poškodenej firme Q. C. X., zostáva týmto zrušením nedotknutý.

II.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o -
b o d z u j e spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Kv 46/08-101 zo dňa 7.7.2010
pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr.

zák., účinného do 13.12.2008, ktorého sa obžalovaný dopustil tak, že v presne nezistenom čase
v mesiaci jún 2007 si v obci F. č. XXX, okres F. W., od P. P. požičal finančné prostriedky vo výške
7.000.000,- Sk /232.357,43 €/ s prísľubom, že predmetnú pôžičku vráti do jedného mesiaca, pričom už
v čase poskytnutia peňazí vedel, že tieto nevráti a do dnešného dňa ich v skutočnosti ani nevrátil, čím
poškodenému P. P. spôsobil škodu vo výške 232.357,43 €, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, s nárokom na náhradu
škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/52/2010 zo dňa 11.12.2017 bol obžalovaný

U. T. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák., pretože dňa
14.06.2007, ako konateľ s.r.o. SH-DT S. L. D.. F. W., X. XXXX/X, uzatvoril v W. leasingovú zmluvu č.
XXXXXX s prenajímateľom s.r.o. Q., C. X. X., W., na základe ktorej prevzal osobné motorové vozidlo
značky W. P Q. čísla K evidenčného čísla W., ktoré v súlade s leasingovou zmluvou malo zostať počas
celej doby jej trvania vlastníctvom prenajímateľa, a ako nájomca sa zaviazal k úhrade akontácie vo

výške 1.024.140,- Sk a k úhrade 36 mesačných splátok vo výške 74.663,- Sk, počnúc dňom 14.06.2007,
avšak akontáciu uhradil až dňa 17.07.2007 a prvé 2 splátky v celkovej výške 149.326,- Sk uhradil až
dňa 26.07.2007, a preto prenajímateľ s ním dňa 11.07.2007 predčasne ukončil leasingovú zmluvu pre
neplnenie podmienok zmluvy a vyzval ho na vrátenie predmetu leasingu, čo obv. T. prevzal a aj napriek
tomu dňa 31.08.2007 neoprávnenie, bez súhlasu prenajímateľa v rozpore s podmienkami leasingovej

zmluvy v F. W., predmetné motorové vozidlo v hodnote 71.810,06 € odpredal s.r.o. B.-T. F. W., X. XXXX,
za sumu 1.000.000,- Sk, čím s.r.o. Q., C. X. X., W., Q. XX, IČO: 31341438, spôsobil škodu vo výške
71.810,06 €.

V bode 2) bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr.

zák., pretože v presne nezistenom čase v mesiaci jún XXXX si v obci F. č. XXX, okres F. W., od P. P.
požičal finančné prostriedky vo výške 7.000.000,- Sk /232.357,43 €/ s prísľubom, že predmetnú pôžičku
vráti do jedného mesiaca, pričom už v čase poskytnutia peňazí vedel, že tieto nevráti a do dnešného
dňa ich v skutočnosti ani nevrátil, čím poškodenému P. P. spôsobil škodu vo výške 232.357,43 €.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41
ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8
mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd
zaradil obžalovaného pre výkon tohto trestu do NVU s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods.
1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

na dobu 2 roky a 6 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť poškodenej firme Q. C. X.
X., W., IČO: , škodu vo výške 38 741,77 € a poškodenému P. P., bytom F. č. XXX, t.č. v R. W. W., škodu
vo výške 438 897,72 €.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Q., X. XXX/XX, U. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T., ul. S. XXX/XX, U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, okres F. W., P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX,bytom F. W., Q. XXXX/XXX, P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., H. XXXX/X, G.. U. N.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., S. XXX/XX, G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/XX-X,
Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/XX, F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., M. XXX/XX,
Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, okres F. W., G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O., A. XXX/
XX, Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, okres F. W., S. N., M. XX, N., odkázaní so svojím nárokom
na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn.
1T/22/2002 zo dňa 06.06.2016, právoplatný dňa 06.06.2016, ktorým rozsudkom bol U. T. uznaný vinným
z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. č. 248/1994 Z.z. účinného do
31.08.1999 a z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. a bol odsúdený na trest odňatia
slobody súhrnný v trvaní 3 roky so zaradením do NVU v II. NVS a bol mu uložený trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov a 6 mesiacov, ktorým rozsudkom bol zrušený výrok o treste
uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2015, sp. zn.
3T/12/2015, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa§76ods.1Tr.zák.,spoužitím§78ods.1Tr.zák.,súduložil obžalovanémuochrannéopatrenie,a
to ochranný dohľad na dobu 3 rokov. Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 455 Tr. por. obžalovaný bude
povinný ihneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa
hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výrokom o vine, treste a náhrade škody. V písomných
dôvodoch odvolania obžalovaný namietal pokiaľ sa týka prvého skutku, predovšetkým nedôveryhodnosť
výpovede svedka P. F., ktorý mal v úmysle využiť prostredníctvom obžalovaného zhodnotenie
finančného vkladu a hoci nepreukázal vznik právneho vzťahu medzi ním a obžalovaným písomným

dôkazom, tvrdil, že má voči obžalovanému pohľadávku vo výške takmer 8.000.000,- Sk. Súd napriek
argumentáciám obžalovaného nezohľadnil jeho námietky a obmedzil sa iba na konštatovanie, že
obrane obžalovaného neuveril. V tomto smere podľa názoru obhajoby boli porušené základné práva
obžalovaného na spravodlivý súdny proces, pričom bolo poukazované na rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR. Vo vzťahu k druhému skutku obžalovaný namietal

nedôveryhodnosť poškodeného P. P., najmä jeho tvrdenia, odkiaľ mali pochádzať peniaze, ktoré
mal obžalovanému zapožičať, ďalej nedôveryhodnosť svedkov a to matky a družky poškodeného a
opätovne nezohľadnenie námietok a argumentácie obžalovaného a nedostatočné vysvetlenie prečo
súd nepovažoval jeho vyjadrenia za relevantné, na rozdiel od výpovedí týchto svedkov. Obžalovaný
tu interpretuje jednotlivé výpovede svedkov a záverom poukazuje, že okrem vytýkaného pochybenia

zo strany súdu prvého stupňa tento pochybil aj v tom, že ho uznal vinným, hoci nebola preukázaná
subjektívna stránka konania obžalovaného, a to existencia jeho úmyslu, resp. uzrozumenia o nevrátení
predmetnej pôžičky už v čase jej uzatvárania. Pokiaľ sa týka uloženého trestu, tu namietal, že vzhľadom
na dĺžku trestného konania, ktorá má vplyv aj na výmeru uloženého trestu, súd mal pri ukladaní trestu
prejaviť určitú benevolenciu a trest znížiť pod zákonom upravenú sadzbu. Napokon namietal aj výrok

o náhrade škody, ktorý podľa jeho názoru vychádza z nepreukázateľných výpočtov, a preto mal byť
poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Žiadal preto, aby odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.

1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosť napadnutýchvýrokovrozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorému
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1 Tr. por.

V prvom rade krajský súd uvádza, že verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného a to
aj napriek tomu, že tento sa prostredníctvom svojej obhajkyne na verejnom zasadnutí ospravedlnil adoložil ospravedlnenie aj lekárskou správou. Vychádzajúc z toho, že obžalovaný takto urobil viackrát v
minulosti vždy v deň pred stanoveným termínom verejných zasadnutí a zmaril tak ich vykonanie, pričom
v tomto prípade z lekárskej správy vyplynulo, že obžalovaný bol z nemocnice prepustený do domáceho

liečenia, považoval tento fakt odvolací súd za odmietnutie účasti na verejnom zasadnutí a postupoval
potom v zmysle ustanovenia § 293 ods. 7 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu

nevyhnutnomnaobjasnenieskutkovéhostavuveciatietosprávnevyhodnotiljednotlivoivichsúhrnetak,
ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a pokiaľ sa týka skutku pod bodom 1) napadnutého
rozsudku dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Vychádzajúc z dôkaznej situácie z prípravného konania a

neskôr z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré vzhľadom na dosť veľký odstup času
priniesli určité rozpory - týka sa to najmä svedeckých výpovedí, tieto podľa názoru odvolacieho súdu boli
tak nepodstatné, že vierohodnosť výpovedí svedkov nemohli nijakým spôsobom spochybniť. Výpovede
svedkov G.. O., P. F. a P.. H. N. spolu s listinnými dôkazmi vyzneli jednoznačne, a preto pokiaľ sa
týka tohto skutku, nemohol odvolací súd odvolacím námietkam obžalovaného ohľadne uznania viny

prisvedčiť a jeho odvolanie považoval za nedôvodné.

Aj skutok pod bodom 2) napadnutého rozsudku spočívajúci v tom, že obžalovaný si mal v presne
nezistenom čase v mesiaci jún XXXX v obci F. č. XXX, okr. F. W., od P. P. zapožičať finančné prostriedky
vo výške 7.000.000,- Sk, bol podľa názoru odvolacieho súdu dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní,

ale aj na hlavnom pojednávaní nepochybne preukázaný. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by vierohodnosť výpovedí svedkov P. P., Q. M., Y. P. a O. P., ktorí boli prítomní pri poskytnutí
pôžičky, akýmkoľvek spôsobom spochybnili.

Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu nebola dostatočne preukázaná subjektívna

stránka konania obžalovaného spočívajúca v tom, že už pri požičiavaní peňazí vedel, že ich nevráti,
resp. bol s tým uzrozumený. Z vykonaného dokazovania sa odvíja jeden motív zapožičiavania si
peňazí obžalovaným T. spočívajúci v tom, že tento podľa výpovedí svedkov „vedel vyrobiť peniaze“,
t.j. zhodnotiť zapožičané sumy a takto postupoval už niekoľkokrát predtým, ako si predmetnú sumu
zapožičal od poškodeného P. P.. Pritom obžalovaný s poškodeným boli v tom čase priatelia, trávili spolu

dovolenky a boli spoločníci vo firme a samotný poškodený bral túto pôžičku ako investíciu. Vyvodzovať
úmysel obžalovaného len z toho, že tento existenciu predmetnej pôžičky popiera, nepostačuje
k takémuto právnemu záveru. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že k
predmetnej pôžičke medzi obžalovaným U. T. a poškodeným P. P. síce došlo, ale predmetný skutok nie
jemožnéposudzovaťvrámcitrestnoprávnehokonaniazdôvodunenaplneniavšetkýchznakovskutkovej

podstaty žalovaného trestného činu, čo však na druhej strane nevylučuje, že ho je možné podriadiť pod
občiansko-právny vzťah.

Súd prvého stupňa pochybil aj pri ukladaní trestu obžalovanému, pretože pokiaľ obžalovanému
ukladal súhrnný trest odňatia slobody, neuložil tento vo vzťahu ku všetkým do úvahy prichádzajúcim

odsúdeniam obžalovaného a tiež v tom, že pri ukladaní súhrnného trestu sa v do úvahy prichádzajúcich
rozsudkoch rušia iba výroky o trestoch, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a nebol dôvod opätovne rozhodovať
o náhrade škody z takéhoto rozsudku. Výrok o náhrade škody totiž súvisí s výrokom o vine, ktorý však
v rámci ukladania súhrnného trestu zrušený nebol.

Na základe horeuvedených pochybení súdu prvého stupňa odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm.
b), ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa výrok o vine v bode 2), ako aj
celý výrok o treste, ochrannom dohľade a o zrušení skoršieho rozsudku a výroky o náhrade škody tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rozhodol vo veci sám tak, že pri nezmenenom

výroku o vine v bode 1) obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov a 4 mesiace,
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky a 6 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku
o treste z rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 06.06.2016, právoplatný dňa06.06.2016, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody súhrnný v trvaní 3 roky so zaradením do II.
NVS a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov a 6 mesiacov, výrok
o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2015,

sp. zn. 3T/12/2015 a výrok o treste v trestom rozkaze Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/483/2014
zo dňa 29.10.2014, právoplatného 29.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto zrušené
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Výrok
o náhrade škody poškodenej firme Q. C. X. X., zostal týmto zrušením nedotknutý.

Zároveň odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodil spodobžalobyKrajskejprokuratúryTrenčín sp.zn.1Kv46/08-101 zodňa7.7.2010 preskutok
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., účinného
do 13.12.2008, ktorého sa obžalovaný dopustil tak, že v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2007 si
v obci F. č. XXX, okres F. W., od P. P. požičal finančné prostriedky vo výške 7.000.000,- Sk /232.357,43
€/ s prísľubom, že predmetnú pôžičku vráti do jedného mesiaca, pričom už v čase poskytnutia peňazí

vedel, že tieto nevráti a do dnešného dňa ich v skutočnosti ani nevrátil, čím poškodenému P. P. spôsobil
škodu vo výške 232.357,43 €, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa 288 ods. 3 Tr. por. súd
poškodeného P. P. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože takýto postup pri
oslobodzovacom výroku upravuje Trestný poriadok.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.