Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/220/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120225741
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Dúbravská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120225741.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.,
so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, zast.: ŠMÍDA
advokátníkancelářs.r.o.,organizačnázložka,sosídlomUl.Svornosti43,82109Bratislava-Pod.Biskup.,
IČO: 47 255 773, proti povinnému: F. A., D..: XX.XX.XXXX, H. N. N. XXXX/XX, XXX XX A., o vymoženie
pohľadávky vo výške 4.782,52 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Martin Petruška,

so sídlom Exekútorského úradu Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod sp. zn. 292EX 82/20, o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I.Súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúciepodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadkuvcelomrozsahu
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu,

doručený súdu dňa 30.01.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4.782,52 Eur
s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 19Up/1019/2019 zo dňa 20.09.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 11.10.2019 (ďalej len ako
„exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh,

vydal dňa 12.02.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Martin Petruška, so sídlom
Exekútorského úradu Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, ktorý ju vedie po sp. zn. 292EX 82/20.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 05.03.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
povinnému doručené dňa 10.03.2020. Dňa 23.03.2020 podal povinný na návrh na zastavenie exekúcie
prostredníctvom poštovej prepravy, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.03.2020. Súd v

tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo
dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie
prostredníctvom právneho zástupcu.

4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný
poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s prílohami,
doručenkou o prevzatí Upovedomenia o začatí exekúcie povinným, potvrdením o doručením Návrhu

na zastavenie exekúcie a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

9. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 20.03.2020 poukazuje na skutočnosť, že v rámci
konania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd okrem iného skúma aj súlad exekučného titulu

so zákonom. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola
poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej a formálnej.
Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená,
musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Predmetom tohto exekučného konania

je exekučný titul - Platobný rozkaz č. k. 19Up/1019/2019-0 zo dňa 20.09.2019, ktorým súd priznal
navrhovateľovi istinu 4.782,52 Eur a úroky z omeškania a trovy konania. Predmetná istina bola súdom
priznaná bez toho, aby súd skúmal to, či predmetom istiny nie je aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Napriek tomu súd pri vydávaní platobného rozkazu toto neskúmal a v plnom rozsahu
priznal nárok, ktorý si uplatňoval navrhovateľ. Dojednanie o zmluvných poplatkoch - napr. poplatky

za upomienky, zmluvné podmienky, považuje povinný za neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi o
poctivým obchodným stykom, tieto podmienky boli súdom vyslovené ako neprijateľné. Ustanovenie, v
ktorom sa povinný zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatky za upomienky a zmluvnú pokutu sú v rozpore
s dobrými mravmi. Na tom nič nemení ani fakt, že ide o sankciu, ktorú sa povinný zaviazal zaplatiť v
prípade, že sa stane splatným celý dlh pre omeškanie so splácaním úveru. Takéto plnenie prisúdené

platobným rozkazom je v rozpore s dobrými mravmi aj v zmysle § 4 č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd neposúdil zmluvu, ktorá bola predmetom
konania v zmysle platných ustanovení spotrebiteľského práva, znemožnil vykonanie dokazovania vo
veci, a to tým, že nerešpektoval rozhodnutie súdneho dvora EÚ. Najviac dotknutý platobný rozkaz, na
plnenie z neprijateľných zmluvných poplatkov s účinkami rozsudku vydal administratívny zamestnanec

súdu (vyšší súdny úradník) a nie sudca. Exekúcia zásadným spôsobom dopadá na život človeka, o
to viac nezákonná exekúcia. Aj keď sa v neskoršom štádiu konania prípadne potvrdí nezákonnosť
exekúcie, už len samotné zabezpečovacie úkony exekútora zasiahnu do života povinného a jeho rodiny.
Pokiaľ súd bude pri posudzovaní môjho návrhu bude mať za to, že „ povinný mal možnosť skutočnosti,
ktoré uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie, uviesť v základnom konaní, teda v konaní o vydaní

platobného rozkazu podaním odporu", chcem poukázať na to, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú
vec a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto podľa § 172 ods. 9 OSP nemal byť
platobný rozkaz vydaný, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd skúma ex offo. Zákon zakazuje
v § 172 ods. 9 OSP vydať platobný rozkaz (§ 172 ods. 9 OSP: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak

zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.“). V súdenej veci je skrátené konanie vylúčené, platobný
rozkaz považujem za paakt, a v skutočnosti sa vydaním platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci
skráteným konaním nestáva. Preto navrhujem, aby bola exekúcia zastavená, pretože ide o vymáhanie
aj plnení z neprijateľných zmluvných podmienok a takéto vymáhanie je v rozpore s verejným poriadkom.Zároveň žiadam, aby súd až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie podľa § 61 h
Exekučného poriadku, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

10. Poverený súdny exekútor v predloženom vyjadrení oznámil súdu informácie o doručovaní
dokumentov účastníkom exekučného konania a zároveň navrhol súdu aby exekúciu nezastavoval a
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný, nakoľko povinný nepreukázal, že: 1.)
povznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonároku;2.)bolexekučný
titul zrušený; 3.) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné uplatniť v konaní už skôr; 4.) sú tu iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a so
zastavením exekúcie nesúhlasí.

12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného ako aj s
vyjadrením súdneho exekútora.

13. Súd sa zaoberal otázkou, či bola exekúcia začatá dôvodne. Exekučný súd v konaní o návrhu na

zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie
sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, .t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie
doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli
pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v základnom konaní, a ak tak opomenul,
nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím

a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v
zákonom stanovenej lehote odpor, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky
a výhrady k exekučnému titulu.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania

návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,
keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré

je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

16. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

17. Súd mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku
exekučného titulu nesplnil, a že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne. Exekučný súd
zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku, kde bola povinnému uložená

povinnosť, zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 4.782,52 Eur príslušenstvom. Zároveň bol povinný
povinný zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 793,77 Eur.18. K skutočnosti uvádzanej povinným, že platobný rozkaz vydal administratívny zamestnanec súdu
a nie sudca súd uvádza, že exekučný titul („platobný rozkaz“) bol vydaný v súlade so zákonom č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v súlade s ustanovením § 15

ods. 6, kde v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania
o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

19. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne

povinného. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce
ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať
dôvody,prektoréaninemalazačať.Ustanovenie§61kods.1Exekučnéhoporiadkutaxatívnevymenúva
dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého

vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky
skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré
podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu
alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

20. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom
konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To teda znamená že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie

bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“
vykonávaného rozhodnutia.

21. Podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku:
„Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy

povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak
a) povinný v priebehu exekúcie zomrel,
b)bolapodanávylučovaciažalobaaleboprebiehakonanieourčenívlastníckehoprávapodľa§44ods.9,
c) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada,
d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej

viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre
príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov
oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej
prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne,

f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku
na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel,
g) z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje,
h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu,
i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru,

že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov,
j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“

22. K žiadosti povinného, aby až do rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie povolil

súd odklad exekúcie, súd v danej veci uvádza, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61h
ods. 1 Exekučného poriadku, o odklade exekúcie je oprávnený rozhodnúť len exekútor, a to vydaním
upovedomenia o odklade exekúcie, návrhom povinného sa súd v tejto časti nezaoberal.

23. K ostatným tvrdeniam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie sa exekučný súd

nevyjadroval, nakoľko by neovplyvnili rozhodnutie súdu a nepreukazujú ani jeden z dôvodov zastavenia
exekúcie súdom podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.24. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných
prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1

Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie
exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.