Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820010228
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7820010228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa

13.10.2020 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. Z., D.. XX.XX.XXXX S. F., H. N. B. A. XX,

uznáva sa za vinného, že

dňa 03.08.2019 okolo 19.00 hod. v obci Gemerská Panica, okres Rožňava, na moste pred rodinným
domom Č.. XX, pod vplyvom alkoholu vystúpil z motorového vozidla a po predchádzajúcej hádke fyzicky

napadol tam prítomnú S. Š. takým spôsobom, že ju päsťou udrel do pravej časti tváre, následne fyzicky
napadol A. L., ktorého trikrát po sebe päsťou udrel do oblasti tváre a pravého spánku, ktorý v snahe z
miesta ujsť pred týmto fyzickým útokom spadol na zem, a napokon fyzicky napadol aj R. L., ktorá prišla
na miesto v snahe pomôcť A. L., ktorú obžalovaný rukami škrtil v oblasti krku, čím poškodenému A. L.
spôsobil zlomeninu vonkajšej steny pravej očnice bez posunutia, zlomeninu prednej a vonkajšej steny
pravej čeľustnej kosti, a v dôsledku pádu na zem utrpel povrchové odreniny na pravom kolene a krvnú
podliatinu v ľavej driekovej oblasti, zranenia ktoré si vyžiadali dobu liečenia do 4 týždňov, a poškodeným

S. Š. a R. L. nespôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iných,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona

a podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd upúšťa od potrestania obžalovaného, nakoľko
obžalovaný priznal spáchanie prečinov, ich spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a
vzhľadom na povahu spáchaných prečinov a na doterajší život obžalovaného možno dôvodne očakávať,

že už samotné prejednanie veci pred súdom postačuje na jeho nápravu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému O. Z., D.. XX.XX.XXXX
povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecní zdravotní pojišťovni České republiky, so sídlom
Praha, Orlická 4/2020, IČ: 411 975 18 škodu vo výške 5.890,88 Kč (päťtisícosemstodeväťdesiat korún
českých osemdesiatosem halierov) t.j. 225,55 EUR (dvestodvadsaťpäť eur päťdesiatpäť centov).

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného A. L., D.. XX.XX.XXXX, H. N. B. A. XX s jeho
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný O. Z. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa

mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či
rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní(výpoveďamisvedkov,znaleckýmiposudkamialistinnýmidôkazmi),akoajkladnýmiodpoveďami
obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným
stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.

Ohľadne náhrady škody súd na úvod pojednávania podľa § 256 ods. 2 Tr. por. prečítal návrh
poškodeného Petra L. na náhradu škody v sume 35.000,- Kč.

Všeobecná zdravotní pojišťovňa České republiky sa pripojila k trestnému konania a uplatnila si náhradu

nákladov za poskytnuté služby v sume 5.890,88 Kč. Zároveň k návrhu pripojila podrobné vyčíslenie
nákladov.

Ohľadne osoby obžalovaného súd vykonal dokazovania oboznámením ústrednej evidencie priestupkov,
podľa ktorej obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Podľa hodnotenia zamestnávateľa S. A.- A., je obžalovaný zamestnaný ako krájač, balič od
01.09.2015 v prevádzke Čoltovo, kde dosahuje dobré pracovné výsledky, svoju prácu vykonáva k

spokojnosti zamestnávateľa, dodržuje pracovnú disciplínu, disciplinárne riešený nebol. Taktiež uviedli,
že obžalovaný je tichej, kamarátskej povahy a so spolupracovníkmi vychádza dobre.

Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených

v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho
nápravy. Zohľadniac uvedené zásady dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie
najmä jeho výchovnej zložky, ale i represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, bude
postačujúce už samotné prejednanie predmetného skutku pred súdom, preto súd konštatujúc, že v

danom prípade sú splnené podmienky predpokladané Trestným zákonom v ustanovení § 40 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona, upustil od potrestania obžalovaného, keďže obžalovaný sa priznal k
spáchaným prečinom obžalobou mu kladených za vinu, jeho spáchanie oľutoval a prejavil účinnú snahu
po náprave, pričom vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život obžalovaného má
súd za to, že už samotné prejednanie veci pred súdom je postačujúce na jeho nápravu. Tento postup

súd považuje sa dostačujúci najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne priznal spáchanie žalovaného skutku. Okrem doznania sa k
spáchanému skutku obžalovaný toto počas priebehu hlavného konania viackrát oľutoval s tvrdením,
že sa to viac opakovať nebude. Obžalovaný zároveň preukázal záujem na úhradu spôsobenej škody
vyčíslenej poisťovňou. Súd poukazuje na pozitívnu správu zamestnávateľa, ktorá okrem kladných

pracovných vlastností obžalovaného, hodnotí aj jeho osobnosť ako osobu kamarátskej povahy. Je
zrejmé, že v prípade obžalovaného ide len o exces v jeho bežnom správaní, nakoľko ide osobu bez
akejkoľvek kriminálnej histórie, či už len priestupkovej. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že konanie
obžalovaného bolo reakciou na fyzický útok poškodených S. S. a R. L. voči blízkej osobe obžalovaného,
dcére, za ktorý boli poškodené aj postihnuté.Na tomto mieste má súd za potrebné zvýrazniť, že inštitút upustenia od potrestania je v podstate
zvláštnym prípadom pohrozenia trestom v tom zmysle, že dokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o
tom, že súd od uloženia trestu upustí, na páchateľa pôsobí samotný fakt odhalenia trestného činu,

jeho vyšetrovanie spojené s trestným konaním vedeným proti páchateľovi, súdne prejednanie skutku
a následne najmä počas trestného stíhania existujúca hrozba uloženie trestu súdom. Uvedené sa
naplnilo aj v prejednávanom prípade, kedy obžalovaný po doručení trestného rozkazu, teda výrazným
pohrozením trestom s pokorným postojom v priebehu celého pojednávania ľutoval svoje skratové
konanie. Súd má za to, že samotné trestné stíhanie obžalovaného, prejednanie jeho konania pred

súdom a vyslovenie viny, ktoré v sebe obsahuje negatívne hodnotenie páchateľa trestného činu
spoločnosťou má z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré má inak len
uloženie trestu a jeho výkon. Uvedený postup je súladný a je v záujme poškodenými požadovanej
náhrady spôsobenej škody, kedy prípadne uložený trest by mohol u obžalovaného znamenať stratu
zamestnania, čo by mohlo spôsobiť neschopnosť obžalovaného spôsobenú škodu uhradiť a nemožnosť
poškodených uplatnenú škodu vymôcť. Na súdom zvolený postup podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. boli splnené

všetky zákonom vyžadované podmienky. Obžalovaný sa síce jedným konaním dopustil spáchania
dvoch trestných činov, avšak v oboch prípadoch išlo o prečin. Rovnako obžalovaný naplnil aj ďalšie
zákonné predpoklady na rozhodnutie podľa § 40 ods. 1 Tr. zák., kedy spáchanie
trestného činu oľutoval a zároveň prejavil účinnú snahu po náprave o čom svedčí už viackrát
spomínaný postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kedy okrem ľútosti nad svojim protiprávnym

konaním obžalovaný prejavil snahu po náhrade škody spôsobenej trestným činom. Doterajší život
obžalovaného, ktorý je bezúhonným, doposiaľ nebol priestupkovo ani súdne trestaný, viedol riadny
život pred spáchaním trestného činu aj po ňom dáva súdu taktiež dostatočne zdôvodnenú prognózu
pozitívneho vývoja páchateľovho správanie a toho, že sa napraví aj bez uloženia trestu. Podľa názoru
súdu splnenou bola aj podmienka povahy spáchaných prečinov, s opätovným zvýraznením okolností,

za ktorých k ich spáchaniu došlo, kedy obžalovaný v záujme dodatočnej obrany svojej dcéry, možného
vysvetleniavzniknutéhonedorozumenia,síceneprimeranýmspôsobomriešilfyzickýmútokomvzniknutú
situáciu avšak povahu tohto konania obžalovaného je však podľa názoru súdu potrebné hodnotiť ako
konanie stupňa nie vyššej nebezpečnosti pre spoločnosť. Pomocným hľadiskom pri týchto úvahách
súdu ohľadom určenia povahy spáchaných prečinov bola odborná literatúra (Doc. JUDr. Pavel Šámal,

Ph.D., JUDr. František Púry, JUDr. Stanislav Rizman. Komentář, 6. vydání. Praha: C.H. Beck, 2004 s.).
Vzhľadomnatietoskutočnostipretosúdpovažovalvtomtokonkrétnomprípadeupustenieodpotrestania
za postačujúce na nápravu páchateľa, ktorá sa podľa názoru súdu dosiahla už samotným vedením
trestného konania voči nemu.

Za dôvodný mal súd aj postup podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a uloženie povinnosti obžalovanému uhradiť
škodu Všeobecní zdravotní pojišťovni České republiky v nimi uplatnenej a preukázanej výške 225,55
EUR.

Výsledky dokazovania týkajúce sa náhrady škody požadovanej poškodeným A. L. neboli dostatočným

podkladom na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu
škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a
predĺžilo by ho, preto súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15

dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.