Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20CoE/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2603899794
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2603899794.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX,
za účasti súdneho exekútora JUDr. Mária Krasňanová, Exekútorský úrad so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9,

Považská Bystrica o vymoženie 474,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Senica, č. k. 6Er/184/2003-93 zo dňa 2. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti I. a II. výroku
p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti III.

výroku o d m i e t a .

III. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú, druhým
výrokom exekúciu zastavil, tretím výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie vo výške 169,27 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie
uznesenie odôvodnil po právnej stránke poukazom na § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 57 ods. 1 písm. g) v znení účinnom do 31.3.2017, § 58 ods.
1 v znení účinnom do 31.3.2017, § 200 ods. 5 v znení účinnom do 31.3.2017, § 203 ods. 1 v znení
účinnom do 31.3.2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP) a § 14 ods. 1, 2, 3, § 15
ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a vecne tým, že

oprávnený s povinným uzavreli dňa 18.12.2002 zmluvu o úvere č. 3240050, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnému finančné prostriedky v sume 10 000,- Sk a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné
prostriedky splatiť v dohodnutých splátkach. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým dlžník
(povinný) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom Za Kasárňou 1,
Bratislava,naspísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu,t.j.abyvmenedlžníkauznalzáväzokz
úverutak,abysanotárskazápisnicastalavykonateľnýmexekučnýmtitulom.Nazákladetaktoudeleného

splnomocnenia uznal Mgr. Martin Paiček (na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáša
Kušníra) dlh za povinného voči oprávnenému vo výške 16925,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 14280,- Sk od 27.1.2003 do zaplatenia. Povinný teda splnomocnil tretiu
osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa
povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne
v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu

neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v
budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právnevýznamné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný
si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere
atedabolvybranýoprávneným.Spôsob,akýmboladvokátustanovenýanavykonanieakýchúkonovbol

splnomocnený, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako
silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o úvere,
musel prijať oprávneným vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie
rôznych úkonov, pričom povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určil
oprávnený, ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť

zmluvu o úvere ako celok. Súd prvej inštancie preto považoval takého plnomocenstvo za uzavreté bez
slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ. Na
základe uvedeného, exekučný titul - notárska zápisnica je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie
vedenej proti povinnému a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.3.2017 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

2. Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podal oprávnený včas odvolanie. Svoje odvolanie
odôvodnil poukazom na § 365 ods. 1 písm. b) a d), f) a h) CSP. Podľa odvolateľa súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom odoprel oprávnenému jeho právo na spravodlivý proces,
a to tým, že v poučení uznesenia oprávneného nesprávne poučil, že proti výroku III. uznesenia

nie je prípustné odvolanie. Oprávnený namieta tvrdenia súdu prvej inštancie o „vadnosti“ udeleného
plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Oprávnený s uvedeným tvrdením okresného súdu
nesúhlasí, nakoľko v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukazuje na dôležitú skutočnosť,
že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v

zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený sa
rovnako nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska
zápisnicaspôsobilýmexekučnýmtitulomzdôvodu,žepovinnýplatnenesplnomocnilMgr.Kušnírasvojím
zastupovaním. Oprávnený má za to, že splnomocnenec Mgr. Kušnír konal v medziach plnomocenstva a
neprekročilsvojeoprávneniauvedenévpredmetnomplnomocenstve,nakoľkovplnomocenstvejejasne,

zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva. Oprávnený má za to, že postup súdu,
ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica
nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k
porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda, ďalej k porušeniu základného
princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany oprávneného v exekučnom konaní a napokon

k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.

3. Ani povinný a ani súdny exekútor sa nevyjadrili k odvolaniu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „C.s.p“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
- účastníkom konania (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a
zastavenia exekúcie je na mieste napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko odvolanie

oprávneného v tejto časti nie je dôvodné a odvolanie oprávneného v časti trov exekúcie je potrebné
odmietnuť ako neprípustné.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie zistil v potrebnom

rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite v tomto smere odôvodnil.

6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Závery súdu prvej inštancie o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú právne odôvodnené. Z
dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd
považuje za potrebné doplniť (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) ešte nasledovné:

9. Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, vyplýva, že je v nej obsiahnuté
vyhlásenie dlžníka o uznaní záväzku, pričom v mene dlžníka konal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol
splnomocnený povinným v zmluve o úvere medzi dlžníkom a veriteľom. Z notárskej zápisnice vyplýva,
že veriteľ - Mgr. Tomáš Kušnír, koná ma základe splnomocnenia povinnej osoby tvoriaceho súčasť

tejto notárskej zápisnice, pričom v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe
v celkovej výške 16.925 Sk. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov
právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň vyhlásil, že dlh splatí do 12.3.2003,
a v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku
alebo so súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 OSP, s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá
ako exekučný titul.

10. Osobitným exekučným titulom v sústave iných exekučných titulov je notárska zápisnica, v procese
uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne náležitosti, aby z hľadiska uvedeného
mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica má v tomto prípade charakter

zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby s oprávneným o splnení
záväzku a veriteľ môže na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho
vyhľadávacieho súdneho konania.

11. Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby,

právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na
základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet
a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne
súhlasí. Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou
určitého záväzku. Notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice preskúmavať, či

právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Tento prejav vôle povinného robí z
notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého civilného

procesu je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

12. Notárska zápisnica s obsiahnutým súhlasom povinnej osoby s vykonateľnosťou má len formálny
charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby bol ako titul pre súdny výkon
rozhodnutia vykonateľný; notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby

bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve, a na základe vyhlásenia povinnej osoby, ktorým
súhlasí s jeho vykonateľnosťou. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania.
Pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa takejto zápisnice je podstatné, či obsahuje všetky náležitosti
ustanovené pre jej vykonateľnosť. Exekučný poriadok v ust. § 41 ods. 2 písm. c) výslovne uvádza, že

notárska zápisnica je exekučným titulom, ak povinná osoba v nej s vykonateľnosťou súhlasila.

13. Zo zmluvy o úvere zo dňa 18.12.2002 medzi veriteľom a dlžníkom vyplýva, že priamo v tejto zmluve,
ktorá má charakter formulárovej zmluvy, a teda v jej predtlači je priamo obsiahnuté splnomocnenie,
ktorým dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, aby v jeho mene spísal notársku zápisnicu

ako exekučný titul, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu, na celý jeho
majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej
príslušenstva.

14. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.15. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý mal na
základe plnomocenstva zastupovať dlžníka (povinného) pri spísaní notárskej zápisnice, a oprávneného
(veriteľa v danom zmluvnom vzťahu) je zjavné. Nielenže Mgr. Tomáš Kušnír bol vopred zvolený

oprávneným ako zástupca pre povinného, nakoľko jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára
úverovej zmluvy, a stávalo sa tak opakovane, ale Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval a obhajoval aj záujmy
oprávneného v exekučných konaniach týkajúcich sa vymoženia pohľadávok od úverových dlžníkov.

16. Je zrejmé, že oprávnený uviedol advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného do zmluvy

za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Je vysoko
pravdepodobné, že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný neprehľadne malými písmenami,
povinný pri uzatváraní zmluvy ani netušil, že niekoho splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice, ktorá
je bez ďalšieho exekučným titulom. Takéto konanie bolo zo strany oprávneného v rozpore s dobrými
mravmi a zo strany zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra v rozpore so zákonom o advokácii. Mgr. Tomáš
Kušnírbolzaobdobnésprávaniezostranystavovskejkomorydisciplinárnepotrestaný-bolomuuložené

verejné napomenutie (Bulletin SAK č. 7-8/2009, str. 56). Neprijateľné je udelenie plnej moci priamo
oprávnenému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinného (obdobne rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky (nález I. ÚS 5/2000 z 13. 7. 2000) a Najvyššieho súdu Českej republiky
(21Cdo 267/2000 z 10. 10. 2000).

17. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 183/2011-16,
ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávneného v obdobných prípadoch (oprávnený
namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli
exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica
spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýto úkon priamo vo formulárovej úverovej

zmluve). V tomto uznesení ďalej konštatuje, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania
je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa
názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci
z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie

exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu
(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu
(§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má
alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na

ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania.

18. Z charakteru zmluvy medzi oprávneným a povinným a priamo v nej obsiahnutým plnomocenstvom

je zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou v prospech oprávneného. Odvolací súd
považuje notársku zápisnicu za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinného pri
spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.

19. S poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu bolo potom už nadbytočným zaoberať sa

ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných podmienok, resp.
ďalších náležitostí predmetnej notárskej zápisnice.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie v časti vyhlásenia exekúcie

za neprípustnú a zastavenia exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom odoprel
oprávnenému jeho právo na spravodlivý proces tým, že v poučení uznesenia oprávneného nesprávne

poučil, že proti výroku III. Uznesenia o nároku na náhradu trov exekúcie nie je prípustné odvolanie,
uvádza odvolací súd naledovné:22. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

23. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

24. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

25. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 E.p.

26. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.
Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58

ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o
trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli
medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov

konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

27. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti
nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie
pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie vypustilo.

28. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 2.2.2018, nebolo proti výroku o trovách
exekúcie možné podať odvolanie.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného v časti trov exekúcie
odmietol v zmysle § 386 písm. c) C.s.p..

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 a § 257 CSP. Úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne
účelné trovy nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).