Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720200611.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobkyne: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXXX/XX, XXX XX U. -R. U., zastúpenej JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom
Madačova 7, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 221 340, proti žalovanej: G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX Y. X, zastúpenej JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa

28, 036 01 Martin, IČO: 42 216 541, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 18C/6/2020-157 zo dňa 01. októbra 2020 v spojení s opravným Okresného súdu Martin
uznesením č. k. 18C/6/2020-209 zo dňa 17. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18C/6/2020-157 zo dňa 01. októbra 2020 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č. k. 18C/6/2020-209 zo dňa 17. decembra 2020 v jeho výrokoch
II. a III. potvrdzuje.

II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III.RozsudokOkresnéhosúduMartinč.k.18C/6/2020-157zodňa01.októbra2020vspojenísopravným
uznesením Okresného súdu Martin č. k. 18C/6/2020-209 zo dňa 17. decembra 2020 v jeho výroku I.

zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.).
Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), pričom ďalej rozhodol,
že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
(výrok III.)
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd

rozhodol, že žalovaná je jej povinná vrátiť dar poskytnutý darovacou zmluvou zo dňa 12.10.2012 v znení
dodatku k darovacej zmluve zo dňa 19.11.2012, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra
Turčianske Teplice pod č. V 634/12 dňa 22.11.2012, v podiele 1/1, nehnuteľnosti v k. ú. Y.: pozemok
parcela KN-C č. 979 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 286 m2, pozemok parcela KN-C č. 980 - záhrada o výmere 92 m2
a stavba rodinného domu súp. č. X na pozemku parcela KN-C č. 979, evidované na Okresnom úrade

Turčianske Teplice, katastrálny odbor, pre obec a k. ú. Y. na LV č. XXX, všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov
konania.
3.Žalobkyňažalobuodôvodnilatým,žeoznačenoudarovacouzmluvouvzneníjejdodatkupreviedlaako
darcanažalovanúakoobdarovanúvlastníckeprávokopísanýmnehnuteľnostiam.Súčasnesdarovacou
zmluvou bola uzavretá aj zmluva o zriadení vecného bremena, ktorým ako darca zriadila k predmetným

nehnuteľnostiam vecné bremenov prospech jej sestry a matky žalovanej J. S., spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania
darovaných nehnuteľností.
4. Žalovaná sa k nej správa takým spôsobom, ktorý možno považovať za hrubo rozporný

s dobrými mravmi. Dom darovala žalovanej z dôvodu, aby mala kde bývať spolu s jej matkou, sestrou
žalobkyne, nakoľko predtým bývali u žalobkyne v U. a potom
v rôznych podnájmoch, kde mali problémy s platením nákladov na bývanie. Hoci svojej sestre aj
žalovanej dlhé roky pomáhala, osobnou pomocou aj finančne, pri jej poslednej návšteve
v Y. dňa 31.08.2019 ju žalovaná do darovaného domu nepustila, doslova ju odtiaľ vyhodila a odmietla s

ňouakúkoľvekkomunikáciu.Odarovanénehnuteľnostisažalovanáriadnenestará,domjevdezolátnom
stave. Od ľudí z dediny aj od príbuzných sa dozvedela
o zlom správaní sa žalovanej k J. S., ktorá má dlhodobé zdravotné
a psychické problémy a potrebuje adekvátnu starostlivosť, ktorú žalovaná zanedbáva. Ani nevedela, kde
je jej sestra, bola nahlásiť jej nezvestnosť na polícii dňa 11.01.2020. Žalovaná svojej matke zamedzuje
kontakt so žalobkyňou, hoci sú blízke osoby - sestry, nedovolí jej, aby ju kontaktovala, ale aj žalobkyni

znemožňuje ju kontaktovať. V darovanom dome sa nachádzali aj mnohé predmety po jej matke, tieto
žalovaná bez toho, aby na to mala jej súhlas, rozpredala, hoci k týmto predmetom mala citový vzťah,
nakoľko sa viazali k spomienkam na jej matku, ktorá už dávnejšie zomrela. Jej matka (stará matka
žalovanej) je pochovaná na cintoríne v R. Q. T., žalovaná sa nikdy o tento hrob nestarala, navštívila ho
len vtedy, keď v minulosti prišla a zaviezla ju tam. Žalovaná ignoruje aj ďalších rodinných príslušníkov,

a to sestru starej matky žalovanej W. M., o ktorú nejaví žiaden záujem, nepomôže jej s ničím, hoci ona
o ňu záujem prejavuje a aj v minulosti jej mnohokrát pomohla. Pri posledných kontaktoch strán sporu v
priebehu roka 2019 sa k nej žalovaná správala drzo a arogantne, hoci je jej blízkou príbuznou, dokonca
aj krstnou matkou. Záujem o ňu žalovaná neprejavuje žiaden.
5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže nemal preukázané predpoklady podľa ust. § 630 zákona č.

40/1964Zb.Občianskyzákonníkvplatnomznení(ďalejlen„OZ“).Ďalejuviedol,žeknaplneniuskutkovej
podstaty pre vrátenie daruje smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom
jeho rodiny, ktoré z hľadiska jeho rozsahu
a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízií s dobrými mravmi, čo v danom prípadne
nebolo možné konštatovať, lebo hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej

intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím
potrebnej pomoci a pod., porušovanie takejto intenzity a charakteru v súdenej veci ani tvrdené
nebolo. Predpokladom aplikácie ust. § 630 OZ je teda také kvalifikované porušovanie morálnych
pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je dôvodné hodnotiť podľa
objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu, ako to bolo v súdenej veci.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na plný úspech
žalovanej v spore, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
7. Dňa 17.12.2020 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie č. k. 18C/6/2020-209, ktorým opravil
označenie zástupcu žalovanej v záhlaví napadnutého rozsudku.

8. Proti rozsudku, čo do jeho výroku II., podala v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,
pričom navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku zmenil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku považovala žalobkyňa tak po vecnej, ako aj

právnej stránke za nesprávne. Mala za to, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP]. Podľa názoru žalobkyne

mal súd prvej inštancie v danom prípade aplikovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ust.
§ 257 CSP a nepriznať žalovanej náhradu trov konania, nakoľko tu existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Tieto žalobkyňa videla v tom, že sa podanou žalobou domáhala vrátenia daru od žalovanej, a
to na základe správania sa žalovanej k nej, ako aj k členom jej rodiny, ktoré podľa jej presvedčenia, ako
aj iných osôb z jej okolia, je konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V žalobe, ako aj v ďalších

podaniach, ako aj na pojednávaní, vyslovila obavu najmä o život a zdravie svojej sestry, matky žalovanej.
Žalovaná tým, že predala darované nehnuteľnosti, pripravil svoju matku o bývanie, nakoľko jej matka
mala v darovaných nehnuteľnostiach právo ich doživotného bývania a užívania. Nemala tak vedomosť,
ako sa má jej sestra, ako je o ňu postarané vzhľadom na jej závažný zdravotný stav a kde býva, o to viac,že bola svedkom neprimeraného a hrubého zaobchádzania s ňou zo strany žalovanej. V podstate sa tak
jej sestra stala bezdomovcom, nakoľko nemá žiadne vlastnícke a ani užívacie právo k nehnuteľnosti a
ani trvalý, či prechodný pobyt. Súčasne žalobkyňa uviedla, že nenapáda rozsudok v jeho výroku I., hoci

s ním nesúhlasí, toto rozhodnutie rešpektuje. Rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bola zaviazaná
na náhradu trov konania, bola neprimerane tvrdo postihnutá, keď ju k súdnemu konaniu viedla najmä
obava a strach o svoju sestru, matku žalovanej.
10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie žalovaná považovala za neurčité a zmätočné. Žalobkyňa podala

svoju žalobu voči nej od počiatku nedôvodne, a preto bola súdom prvej inštancie zamietnutá už na prvom
pojednávaní vo veci. Podľa ust. § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok sporu podľa ust.
§ 255 CSP a od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že

súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohoto
ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.
Z tohoto dôvodu musí aplikácia daného zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výsostne výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok dôvody hodné osobitného

zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. § 257
CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie. Toto ustanovenie
nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Žalovaná mala za to, že v súdenej veci neexistujú žiadne takéto

dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaaanivýnimočnéokolnosti.Konieckoncovexistenciutakýchtodôvodov
hodných osobitného zreteľa a ani výnimočných okolností vo vzťahu k žalovanej neuvádza ani samotná
žalobkyňa. Žalobu podala proti žalovanej, a nie proti jej matke. Žalobkyňa uvádza nepravdu o tom, že
o jej sestru, matku žalovanej nie je riadne postarané. Súčasne jej zdravotný stav je stabilizovaný, o
svoju matku sa riadne stará, pričom tvrdenia žalobkyne, ktoré prezentovala v konaní podľa jej právneho

názoru mohli v niektorých momentoch naplniť skutkovú podstatu trestného činu ohovárania. Žalobkyňa
v odvolaní argumentovala, že tým, že bola zaviazaná na náhradu trov konania, bola neprimerane
tvrdo postihnutá. S týmto tvrdením sa žalovaná nestotožnila, nakoľko finančná situácia žalobkyne je
uspokojivá. Podniká s obchodnou spoločnosťou Klaudia - DOMČEK s. r. o., kde je spoločníkom a
konateľom, prevádzkuje detské jasle, opatruje deti

a robí detské oslavy. Vlastní spolu s manželom rodinný dom v R. U. spolu s priľahlými pozemkami,
pričom trhová hodnota týchto nehnuteľností je vysoká. Je vlastníkom SUV zn. Suzuki. Jej manžel je
starobným dôchodcom so stabilným mesačným príjmom vo výške cca 550,- eur. Napokon žalovaná
poukazovala na to, že výkon práv
a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných, o čo sa žalobkyňa vo vzťahu ku nej podanou žalobou snažila. Žalovaná
tak považovala konanie žalobkyne za rozporné s dobrými mravmi, a preto mala za to, že jej všeobecné
súdy nemôžu poskytnúť ochranu.
11. Žalobkyňa v odvolacej replike mala za to, že boli naplnené všetky podmienky pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP. Žalobkyňa zopakovala, že žalobu podala z dôvodov správania sa žalovanej voči nej a

členom jej rodiny, najmä jej sestre, matke žalovanej. Je si vedomá rozhodnutia súdu vo veci samej,
avšak práve výnimočné okolnosti tejto veci odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP. Pred súd napokon
nepredstúpila ani samotná žalovaná a ani jej matka, takže tvrdenia žalovanej o stave jej matky ostávajú
v rovine nepreukázaných tvrdení. V konaní preto nepokračovala práve s ohľadom na zdravotný stav
svojej sestry, matky žalovanej. V ďalšom sa žalobkyňa nestotožnila s tvrdením žalovanej o jej uspokojivej

finančnej situácii, pričom poukazovala na to, že nehnuteľnosť, ktorú obýva spolu s rodinou, je jej jedinou
nehnuteľnosťou. Iné nevlastní, z čoho vyplýva, že jej majetkové pomery nie sú nadštandardné. Toto
potvrdzuje aj skutočnosť, že zisk jej obchodnej spoločnosti v roku 2019 dosiahol sumu 1.473,- eur a v
roku 2020 boli jej hospodárske výsledky ešte nepriaznivejšie. Napokon sa žalobkyňa ohradila, že by jej
konanie bolo rozporné s dobrými mravmi, len sa obrátila so svojim nárokom na vrátenie daru na súd.

12.Žalovanávodvolacejduplikeuviedla,ževdanomsporežalobkyňanesplnilasvojupovinnosťtvrdenia
a dôkaznú povinnosť, čo viedlo po jej vecnom prejednaní k zamietnutiu žaloby. Vo zvyšnom rozsahu
žalovaná zásadne zopakovala svoju argumentáciu uvedenú už v predošlom podaní.13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie, čo do jeho výroku II., bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté o náhrade trov konania (§ 359 CSP) a smerovalo

proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II., ako aj od tohto výroku závislého výroku III., ktorý
nebol odvolaním výslovne dotknutý a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným

uznesením vo výrokoch II. a III. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej
časti, t. j. čo do jeho výroku I., zostal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (rozhodnutia o nároku

na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej
častijevecnesprávne,pričomvjednotlivostiachnaňpoukazujeajodvolacísúd.Zuvedenýchdôvodovsa
odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady
neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v
podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP).
16. Zároveň odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s odvolacou argumentáciou žalovanej.
17. Pokiaľ žalobkyňa odvolanie odôvodnila odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a d)

CSP, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa túto svoju odvolaciu námietku nijako nekonkretizovala.
V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného

súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia
Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa

17.12.2003). Preto odvolací súd považoval túto odvolaciu argumentáciu žalobkyne za neopodstatnenú.
18. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s odvolacom námietkou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza ani z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávna právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
20. Odvolací súd mal za to, že v danom spore nešlo o výnimočný prípad, kedy by bolo možné
považovať skutočnosti prezentované žalobkyňou v podanom odvolaní za dôvody hodné osobitného

zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, a teda kedy mal v konečnom
dôsledku súd prvej inštancie aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 257 CSP.
21. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré mali byť pohnútkou pre podanie žaloby a vôbec uplatnenia
práva na vrátenie daru v súdnom konaní, a to konkrétne správanie sa žalovanej k nej a k členom jej
rodiny hrubo v rozpore s dobrými mravmi, neboli vykonaným dokazovaním v spore objektivizované a

nezodpovedajúaniskutkovýmzisteniamsúduprvejinštancie,naktorýchbolozaloženéjehorozhodnutie
v merite veci.
22. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v merite spore vyplýva, že súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaná síce v poslednej dobe prerušila kontakt so žalobkyňou, avšak na druhej strane
dal za pravdu žalovanej, ktorá uviedla, že to bolo pre správanie sa (urážlivé) žalobkyne vo vzťahu k

žalovanej a jej matke. Žalovaná na základe správania sa žalobkyne prerušila kontakt so žalobkyňou, z
dôvodu zachovania dobrých vzťahov vo svojej vlastnej rodine a tiež starostlivosti o svoju chorú matku,
čo je pochopiteľné. Pokiaľ teda došlok prerušeniu kontaktu zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobkyni, bolo podľa súdu prvej inštancie
potrebné v spore uplatniť dôvodne aj princíp vzájomnosti, a teda, posudzovať správanie darcu a
obdarovaného z aspektu, či darca sám nevyvolal správanie obdarovaného (bližšie odsek č. 64

napadnutého rozsudku).
23. Ohľadom žalobkyňou prezentovanej obavy o život a zdravie jej sestry J. keďže nemala vedomosť o
tom, ako sa jej sestra má, ako je o ňu postarané a kde býva (teda ako zásadnej pohnútky pre podanie
žaloby; viď odvolanie žalobkyne), odvolací súd poukazuje na obsah listinného dôkazu, ktorý žalobkyňa
pripojila k žalobe, a to Potvrdenia OR PZ v Bratislave, OO PZ Bratislava Podunajské Biskupice,

ID:11.20/1889 zo dňa 31.01.2020, z ktorého vyplýva, že príslušníci PZ, na podklade oznámenia
žalobkyne o nezvestnosti J. S., túto osobu vypátrali, pričom táto osoba bola v poriadku a neželala si,
aby jej miesto pobytu bolo oznámené jej sestre (žalobkyni). Táto skutočnosť bola následne oznámená
telefonicky oznamovateľke. Z uvedeného dôkazu teda vyplýva, že žalobkyňa pred podaním žaloby mala
vedomosť o tom, že jej sestra J. S. je v poriadku a že ona sama si neželá, aby jej miesto bolo oznámené
žalobkyni, a preto odvolací súd prezentovanú pohnútku žalobkyne pre podanie žaloby považoval za

účelovo produkovanú. Rovnako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nebráni kontaktu
svojej matky J. S. so žalobkyňou, naopak samotná J. S. sa nechce so žalobkyňou kontaktovať. Tiež
mal súd prvej inštancie za to, že J. S. je v poriadku a že teda nie je pravdou, že by sa o ňu žalovaná
nestarala (bližšie odseky č. 58 až 60 napadnutého rozsudku).
24. Súd prvej inštancie zároveň vychádzal z toho, že žalovaná prejavovala záujem o členov rodiny

žalobkyne (W. M., teta žalobkyne) a súčasne, že zo strany žalobkyne ani nebolo tvrdené také správanie
sa žalovanej vo vzťahu k pani W. M., ktoré by bolo dôvodné vyhodnotiť ako porušenie dobrých mravov
(bližšie odsek č. 65 napadnutého rozsudku).
25. Pokiaľ ide o dispozíciu žalovanej s predmetom daru, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku uviedol, že právo darcu na vrátenie daru nemožno urobiť závislým od toho, ako obdarovaný

naloží s predmetom daru, a to aj pokiaľ ide o starostlivosť o predmet daru. Nemožno vytýkať žalovanej,
že sa starala o predmet daru v rámci svojich osobných
a finančných možností, keď sama žalobkyňa tvrdila nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej. Uvedené
zákonné ustanovenie nevylučuje, aby žalovaná ako obdarovaná s týmto darom nakladala. Pokiaľ
dochádza aj k zrušeniu vecného bremena v prospech matky žalovanej, je podstatný aj prejav vôle

oprávneného z vecného bremena, teda matky žalovanej. Navyše bolo preukázané, že žalovaná
zabezpečila bývanie pre svoju matku v spoločnej domácnosti, preto by bolo bez relevancie ponechanie
práva vecného bremena vo vzťahu k predmetu darovacej zmluvy, keď matka žalovanej žije v spoločnej
domácnosti so žalovanou a jej dcérou v Prahe. Pokiaľ sa žalovaná rozhodla odsťahovať so svojou
rodinou, a to aj s matkou, do Českej republiky, nemožno žalovanej vytknúť ani, že nehnuteľnosť, ktorá

je predmetom darovania, sa rozhodla predať (bližšie odsek č. 62 napadnutého rozsudku).
26. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite veci nestotožnila,
aj keď rozhodnutie rešpektuje (z dôvodu ochrany zdravia svojej sestry; viď odvolacia replika žalobkyne),
nemôže nijako ovplyvniť záver odvolacieho súdu o tom, že v danom prípade neboli žalobkyňou
preukázané predpoklady na rozhodnutie súdu o náhrade trov konania podľa ust. § 257 CSP.

27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením vo výrokoch II. a III. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej
časti, t. j. čo do jeho výroku I. v merite veci, zostal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane
v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni,
ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).