Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205423
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1220205423.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: Z.. Z. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. V. XX, S.,
prechodne bytom E. XX, C., a otca: Z. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, X., o návrhu matky na
nahradeniesúhlasusozmenoupriezviskaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Styk otca s maloletým sa neupravuje.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/128/2014-46 zo dňa 03.11.2014 v časti
zastupovania a správy majetku maloletého a v časti úpravy styku otca s maloletým.

IV. Vo zvyšnej časti sa konanie o návrhu matky zastavuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 5.10.2020 žiadala matka o nahradenie súhlasu

otca so zmenou priezviska maloletého, o zmenu oprávnenia otca maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok a o zmenu úpravy styku otca s maloletým.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/128/2014-46 zo dňa
03.11.2014, o rozvode manželstva bol upravený aj styk odporcu s maloletým synom, pričom bolo
vyhovené jeho požiadavke stretávať sa s maloletým dvakrát do týždňa a každý druhý víkend za
prítomnosti matky. Odporca naposledy videl svojho syna v decembri roku 2014, a to iba na základe
svojho uváženia a vlastného rozhodnutia. Možnosť stretnúť sa so synom počas víkendu odporca

nevyužil ani raz. Týmto konaním odporca explicitne vyjadruje svoj nezáujem o výkon rodičovských práv
a povinností a o vytvorení si citového vzťahu k synovi sotva možno uvažovať. Maloletý svojho otca
nepozná, nepýta na naňho. Tým, že odporca sa z vlastnej vôle o syna nijakým spôsobom nezaujíma a
ani sa s nim nestretáva, došlo k prirodzenému odcudzeniu otca a syna, preto je v záujme maloletého,
aby mal mužskú verziu priezviska matky. Okrem nezáujmu stretávať sa s maloletým synom si odporca
dlhodobo neplní ani vyživovaciu povinnosť. Súdnym rozhodnutím určenú výšku mesačného výživného
naposledy poukázal na bankový účet navrhovateľky v decembri roku 2015. S pribúdajúcim vekom

o rozumovými schopnosťami začína mat' maloletý syn problém s pochopením toho, prečo má iné
priezviskoakomatka-navrhovateľka,ajehopriezviskojeodlišnéajodpriezviskarodinnýchpríslušníkov,
s ktorými sa aktívne stretáva, cíti k nim spolunáležitosť a identifikuje sa s ich priezviskom. Vzhľadom na
to,žezvôleodporcuhomaloletýsynaninepozná,matkamádôvodnúobavu,žerozdielnosťichpriezviskby mohla postupne viest' k problémom maloletého syna v interakcii v škole, kde bude nútený odpovedať
na nepríjemné otázky rovesníkov a mohlo by to u neho vyvolávať zbytočný stres a problémy s identitou.
V záujme zdravého vývinu maloletého syna nevidí matka dôvod na to, aby sa u neho udržiaval alebo

prehlboval pocit spolunáležitosti s rodičom, ktorého priezvisko aktuálne má, keď tento nejaví žiaden
záujem sa so synom stretávať, nezaujíma ho ani jeho zdravotný stav a od decembra roku 2015 si
neplní vyživovaciu povinnosť. Listom odoslaným dňa 25.11.2019 na poslednú známu adresu trvalého
pobytu odporcu ho požiadala o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého syna. List sa jej však
vrátil dňa 27.11.2019 s poznámkou: adresát neznámy. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že sa na poslednej

známej adrese trvalého pobytu odporca nezdržiava. Z toho možno odvodiť, že odporca nemá záujem
o to, aby jeho nová adresa trvalého pobytu bola známa pre účely kontaktovania ohľadom výkonu jeho
rodičovských práv a povinností podľa § 24 Zákona o rodine. Týmto konaním explicitne dáva najavo
nezáujem o syna a je v príkrom rozpore so záujmami maloletého syna a jeho zdravým vývinom, aby
mal priezvisko otca, ktorého na základe vlastného rozhodnutia odporcu ani nepozná. Maloletému sa
od septembra 2020 začína povinná školská dochádzka, ktorá je bezprostredne spojená s neustálou

potrebou zastupovania maloletého. Je pritom nereálne zastupovať maloletého spoločne s odporcom,
keď v zásade ako matka ani nemá informáciu, kde sa tento zdržiava. S ohľadom na to, že od decembra
roku 2015 si odporca neplní vyživovaciu povinnosť, by bolo nespravodlivé a v rozpore so záujmami
maloletého syna, aby mal odporca, ktorého maloletý syn z vôle odporcu ani nepozná, právo spravovať
jeho majetok do dňa jeho plnoletosti.

2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení s návrhom matky v plnom rozsahu súhlasil, pričom do
spisu založil aj písomný súhlas so zmenou priezviska maloletého s notársky overeným podpisom. Na
pojednávanie dňa 13.07.2021 sa otec nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané. Nakoľko
otec svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd vec

prejednal v jeho neprítomnosti.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

4. OúpraveprávapovinnostírodičovrozhodovalnaposledyOkresnýsúdTrnava,ktorýrozhodnutímč.k.
20P/128/2014-46 zo dňa 03.11.2014 rozviedol manželstvo rodičov maloletého. Zároveň súd schválil
dohodu rodičov, na základe ktorej bol maloletý Z. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia sa zaviazali spoločne ho zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na
jeho výživu sumou 60 eur mesačne k rukám matky. Na stretávaní otca s maloletým sa rodičia dohodli v

prítomnosti matky, a to pred zimným štadiónom v S. každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 15.00 hod.
do 17.00 hod. a každý utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 17.00 hod.
5. Matka v konaní pred súdom uviedla, že otec syna nevidel od veku 11 mesiacov a odvtedy sa stretnutia
so synom ani nedomáha. Syn ho nepozná. Naviac Okresným súdom v Trnave schválená rodičovská
dohoda upravuje stretávanie otca so synom v S., kde bývali v čase tejto úpravy počas jej materskej

dovolenky. Teraz však bývajú spolu so synom v Bratislave, a teda realizácia styku v S. najmä počas
týždňa ani nie je možná. Syn navštevuje ZŠ K.. V. N. C., a to X ročník. Pri nástupe do školy mala
problém získať od otca súhlas so zápisom do školy, keďže nevedela ani jeho adresu a zásielky sa
vracali z pôvodnej adresy neprevzaté. Pokúšala sa aj zisťovať pobyt otca v spojitosti so zápisom syna
do školy, ale musela ho napokon nahradiť čestným vyhlásením, lebo sa jej ho nepodarilo nájsť. Otec

sa o syna dlhodobo vôbec nezaujíma, a to žiadnou formou. Nie sú spolu v kontakte niekoľko rokov,
výživné neplatí. Z tohto dôvodu žiada, aby styk otca s maloletým upravený nebol, nakoľko tak, ako teraz
upravený je, je nerealizovateľný. Naviac z dôvodu nezáujmu otca, ktorý sa styku dlhodobo nedomáha,
nie je ani potrebné styk upravovať. Syn sa na otca vôbec nepýta, nerozpráva o ňom, terajší stav prijíma
taký, aký je. Má však dobrý vzťah s jej otcom, teda so svojím dedkom.

6. Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom matky, čo sa týka zastupovania a správy majetku ako aj
úpravy styku, nakoľko za daných okolností nemá význam, aby styk bol upravený.

7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh
na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

12. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

13. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti I.-III. tohto rozsudku a návrhu v časti, v ktorej sa matka domáhala zmeny
predchádzajúcej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému, v plnom rozsahu vyhovel. V konaní bol
totiž nesporný dlhotrvajúci nezáujem otca o maloletého syna, ktorý sa prejavuje úplnou rezignáciou otca
na svoje rodičovské práva a povinnosti, a to predovšetkým ohľadom starostlivosti o výchovu, zdravie,

výživu a všestranný vývoj maloletého. Z tohto dôvodu je zrejmé, že doterajšia úprava styku otca s
maloletým v zmysle rodičovskej dohody schválenej Okresným súdom Trnava v konaní o rozvod, nie
je v záujme maloletého. Naviac aj z praktických dôvodov je len ťažko realizovateľná, keďže miestom
realizácie styku sú S., pričom maloletý spolu s matkou žije v Bratislave, kde si aj plní povinnú školskú
dochádzku. Z dôvodu nezáujmu otca o maloletého a rezignáciu otca na svoje rodičovské práva a

povinnosti súd vyhovel matke aj v tej časti návrhu, v ktorej žiadala zmenu úpravy ohľadom oprávnenia
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Stotožnil sa pritom s dôvodmi na takúto zmenu
uvádzanými matkou v návrhu. Súd konštatuje, že so zmenou predchádzajúcej úpravy v požadovanom
znení súhlasil aj kolízny opatrovník dieťaťa a napokon aj samotný otec..

14. V priebehu konania vzala matka svoj návrh v časti o nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska
maloletého späť, a to z dôvodu ním výslovne udeleného súhlasu s takouto zmenou. Preto súd v súlade
s § 29 Civilného mimosporového poriadku v uvedenej časti konanie zastavil (výrok IV. rozsudku).

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.