Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4219200269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: F.. Z. F. S., S.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.,
I. H. XXX/XXX/X, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v
Trenčíne, Kpt. Jaroša 1312/99, proti žalovanej: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H., E. XXX, o vypratanie
nehnuteľností, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. októbra 2019,
č. k. 10C/5/2019-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (OS Komárno) rozsudkom zo dňa 28.10.2019, č. k. 10C/5/2019-102 pri právnom
posúdení podľa § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 a § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej
iba „OZ“) žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené Okresným úradom H., katastrálny
odbor na LV č. XXX, katastrálne územie I. H., obec I. H., a to: stavba - obytný dom bez súpisného čísla,
postavená na pozemku parc. registra „C“ č. 4/14 a stavba - obytný dom bez súpisného čísla, postavená
na pozemku parc. registra „C“ č. 4/20, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie uviedol, že z LV č. XXX pre kat. úz. I.
H. bolo súdom zistené, že súčasným evidovaným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca.

V konaní nebolo sporné, že tieto nehnuteľnosti užíva žalovaná. Takisto sporným nebolo, že medzi
právnym predchodcom žalobcu (spol. KASIMON s.r.o.) a žalovanou bola uzavretá zmluva o nájme
nehnuteľností dňa 12.06.2017, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ a vlastník
danej nehnuteľnosti, prenechal tieto žalovanej, ktorá sa zaviazala dohodnuté nájomné platiť. Nesporným
bolo aj to, že žalovaná dohodnuté nájomné riadne neplatila. Právny predchodca žalobcu výzvou zo
dňa 29. 06. 2017 vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na nájomnom. Keďže žalovaná ani napriek
tejto výzve zo strany právneho predchodcu žalobcu dlžné nájomné nezaplatila, právny predchodca

žalobcu využijúc oprávnenie v zmysle § 679 OZ odstúpil od zmluvy o nájme nehnuteľností. O tejto
skutočnosti bola žalovaná upovedomená odstúpením od nájomnej zmluvy zo dňa 12.10.2017, ktoré
žalovaná prevzala dňa 18.10.2017.4. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala existenciu žiadneho iného titulu,
ktorý by ju oprávňoval užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, prvoinštančný súd skonštatoval,
že žalovaná predmetné nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu. Obranu žalovanej spočívajúcu

v tvrdení, že je vlastníčkou daných nehnuteľností od roku 1998, pretože ich nadobudla na základe
kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Poľnokom, s.r.o., ako predávajúcim uzavretej dňa 20.10.1998,
resp. 27.09.1999, súd vyhodnotil za nedôvodnú. Aj napriek tomu, že žalovaná predložila dve kúpne
zmluvy, na základe ktorých mala nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nedošlo
na základe ani jednej z týchto kúpnych zmlúv k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, pretože

zmena vlastníckeho práva na základe ani jednej z týchto dvoch kúpnych zmlúv nebola zavkladovaná
do príslušného katastra nehnuteľností. Keďže ku vkladu do katastra nehnuteľností vôbec nedošlo,
tak ani žalovaná sa nemohla stať vlastníčkou týchto nehnuteľností. Zo znenia ust. § 133 ods. 2 OZ
účinného v čase uzatvorenia dvoch kúpnych zmlúv vyplývalo, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam sa vyžaduje vklad nadobudnutého vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K
spomínanému vkladu do katastra nehnuteľností nedošlo, potom sa žalovaná nemohla stať vlastníčkou

tých nehnuteľností, ktoré žalobca požaduje v rámci ním podanej žaloby žalovanou vypratať.

5. Z listu žalovanej zo dňa 10.05.2002 adresovanému správkyni konkurznej podstaty úpadcu Poľnokom
spol. s.r.o., JUDr. Lýdii Klimentovej jednoznačne vyplýva, že žalovaná si tejto skutočnosti (že nie je
vlastníčkou predmetných nehnuteľností) bola vedomá, pretože v tomto liste žiadala o prednostné právo

kúpy k týmto nehnuteľnostiam. Z predmetného listu je potom zrejmé, že žalovaná aj po uzavretí kúpnych
zmlúv v roku 1998 a 1999 vedela, že nie je vlastníčkou vypratať sa majúcich nehnuteľností, čomu
nasvedčuje aj skutočnosť, že dňa 12.06.2017 žalovaná podpísala zmluvu o nájme nehnuteľností. Z
tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností bol v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy
právny predchodca žalobcu. V danej nájomnej zmluve sa žalovaná zaviazala platiť nájomné za užívanie

nehnuteľností, za ktoré nájomné podľa svojich tvrdení žalovaná zaplatila spolu sumu 4.500 eur.

6. S poukazom na tieto dôvody súd považoval obranu žalovanej spočívajúcu na jej tvrdení, že sa cíti
byť zákonnou vlastníčkou nehnuteľností tvoriacich predmet sporu za účelovú a nedôvodnú. K námietke
žalovanej, že k daným nehnuteľnostiam uzavrela zmluvy o dodávke služieb, súd uviedol, že tieto zmluvy

preukazujú iba to, že žalovaná nehnuteľnosti užíva, avšak nepreukazujú existenciu takého titulu, ktorý
by žalovanú oprávňoval tieto nehnuteľnosti užívať na základe preukázaného vlastníckeho práva ako
právneho titulu.

7. V predmetnom konaní mal súd po vykonanom dokazovaní za jednoznačne preukázané, že žalobca

je vlastníkom nehnuteľností užívaných žalovanou, ktorá v priebehu konania nepreukázala existenciu
žiadneho takého titulu, od ktorého by mohla odvodzovať svoje užívacie právo. Vzhľadom k tomu,
že žalobca sa ako vlastník predmetných nehnuteľností domáhal podanou žalobou ochrany svojho
vlastníckeho práva s poukazom na ust. § 126 OZ, súd jeho žalobe vyhovel a žalovanej určil povinnosť
vypratať nehnuteľnosti v zmysle ich špecifikácie v rámci výrokovej časti rozsudku zo dňa 28.10.2019.

Lehotu na plnenie pre žalovanú súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP, t. j. v trvaní troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej odvolacej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie žalovaná,
ktorá navrhla napadnutý rozsudok s poukazom na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. e/, f/ a g/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Je
presvedčená, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zdôrazňuje, že na
základe dvoch kúpnych zmlúv uzavretých v r. 1998 a 1999 nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti
tvoriace predmet tohto sporu, za ktoré zaplatila dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- Sk. Z tejto (druhej)

kúpnej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena bola zo strany žalovanej vyplatená, čo predávajúci potvrdil
vlastnoručným podpisom tejto zmluvy. Takisto z druhej kúpnej zmluvy vyplýva, že ňou bola zrušená
kúpna zmluva uzavretá dňa 20.10.1998. Na základe druhej kúpnej zmluvy bol podaný na OÚ v Komárne
- katastrálny odbor, návrh na vklad vlastníckeho práva, pričom mal pridelené číslo V - 2852/1999.

9. Súd prvej inštancie, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, si tieto listiny z Katastrálneho
odboru OÚ v H. nezadovážil, čím nevykonal navrhnuté dôkazy a preto dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Okrem toho ku svojmu vyjadreniu v tejto právnej veci pripojila listinné dôkazy, z ktorých jezrejmé, že do nehnuteľností v priebehu rokov užívania z jej strany boli investované značné finančné
prostriedky, ktorými predmetné nehnuteľnosti zveľadila a zhodnotila.

10. Už iba s poukazom na tieto listinné dôkazy je zrejmé, že nehnuteľnosti tvoriace predmet konania
užívala žalovaná v presvedčení, že tvoria jej vlastníctvo. Na druhej strane žalobca si bol vedomý toho,
že nehnuteľnosti, ktoré nadobudol do vlastníctva od svojho právneho predchodcu užíva ako vlastné iná
osoba a napriek tomu takýto právny úkon uzatvoril.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje odvolaciemu
súdu,abyrozsudokOSKomárnosp.zn.10C/5/2019zodňa28.10.2019potvrdil.Zároveňsiuplatniltrovy
odvolacieho konania. Poukaz žalovanej na povinnosť súdu ohľadne zabezpečenia ňou navrhnutých
dôkazov považuje vzhľadom na sporový charakter tohto konania za irelevantný. Je totiž procesnou
zodpovednosťou strany sporu to, aby na podporu vlastných tvrdení zadovážila potrebné dôkazy. Takisto
žalovaná ani nepožiadala súd o zabezpečenie dôkazu. Návrh na vklad vlastníckeho práva podaný

žalovanou bol katastrálnym odborom OÚ H. odmietnutý, a preto žalovaná s poukazom na ust. § 133
ods. 2 OZ vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam nenadobudla.

12. Žalovaná v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že je
maďarskej národnosti a slovenský jazyk v dostatočnom rozsahu neovláda. V základnom konaní muselo

byť zjavné, že v úradnom jazyku odznelom na pojednávaní dostatočne nerozumie. V tejto súvislosti bolo
žalovanej oznámené, že nech sa obráti na žalovanú a tá jej preloží, čo bude potrebovať. Týmto došlo
k porušeniu jej práv.

13. Trvá na dôvodoch a obsahu podaného odvolania. Zároveň rozporuje spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva zo strany právnych predchodcov terajšieho žalobcu. Nebolo súdom dostatočne
preverené, či právni predchodcovia žalobcu sa mohli dostať legálne k vlastníckemu právu k spornej
nehnuteľnosti.

14. Súd vôbec neprihliadol na to, že vlastnícke právo svedčí v prospech žalovanej, pretože ho

nadobudlasplnenímpodmienokprevydržanievlastníckehopráva.Vdobrejvieredalacelúnehnuteľnosť
zrekonštruovať od základov. Navrhuje odvolaciemu súdu zrušenie rozsudku OS Komárno zo dňa
28.10.2019 v celom rozsahu a následným vrátením veci súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalovanej uviedol, že navrhuje potvrdenie napadnutého
rozsudku OS Komárno zo dňa 28.10.2019 sp. zn. 10C/5/2019. Zároveň žiada priznať trovy odvolacieho
konania.Túskutočnosť,žežalovanájemaďarskejnárodnostiaslovenskýjazykneovládavdostatočnom
rozsahu, žalovaná v priebehu konania nikdy nenamietala, pričom všetky písomné podania z jej strany
boli realizované v slovenskom jazyku, s vlastnoručným podpisom žalovanej.

16. Tvrdenie žalovanej v tom smere, že je priemernou spotrebiteľkou nemá v tomto konaní žiaden
význam, pretože tu nejde o spotrebiteľský spor. Súd v danom prípade vykonal všetky dôkazy stranami
navrhnuté, o čom svedčí aj obsah bodu 25. odôvodnenia rozsudku.

17. Všetky dôkazy do konania žalobca riadne predložil s tým, že na ich základe preukázal aj existenciu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tohto konania. Na margo tvrdeného
vydržania vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalovanej, je potrebné
uviesť,žetátoneboladobromyseľnouvtomsmere,žejevlastníčkouvyprataťsamajúcichnehnuteľností,
pretože napríklad v r. 2002 u správcu konkurznej podstaty iniciovala kúpu týchto nehnuteľností pre seba.

Takisto aj v roku 2017 uzatvorila nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej odvolacej lehoty v zmysle § 362 ods. 1 CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovanej (§ 379

a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne
odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej zo dňa 12.12.2019 smerujúce proti
prvoinštančnému rozsudku zo dňa 28.10.2019, č. k. 10C/5/2019-102 nie je dôvodné a preto napadnutýrozsudokpodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.Vďalšomodvolacísúdodkazujenarozsah
a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon ustanovuje inak.

20. V danom prípade odvolací súd plniac si svoju zákonnú povinnosť v rámci odvolacieho konania, t.
j. skúmať, či napadnutý prvoinštančný rozsudok podaným odvolaním zo strany žalovanej nebol vydaný
v konaní postihnutým niektorou z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie netrpí ani jednou z procesných vád špecifikovaných

v § 389 ods. 1 CSP. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok
Okresného súdu Komárno zo dňa 28.10.2019 č. k. 10C/5/2019-102 ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

21. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom petite zo strany žalobcu v

dostatočnomrozsahuzistilskutkovýstav,ktorýpridodržanímyšlienkovéhopostupuhodnoteniadôkazov
podľa § 191 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
aj následne správne posúdil podľa súdom odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho
predpisu (§ 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 a § 679 ods. 3 OZ).

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že žalobca v tomto
konaní predloženými dôkazmi z jeho strany uniesol dôkazné bremeno v prospech svojich skutkových
tvrdení, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v tom, že podanej žalobe žalobcu súd vyhovel v plnom
rozsahu. Žalobca preukázal existenciu vlastníckeho práva k vypratať sa majúcim nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX nachádzajúcim sa v k. ú. I. H.. Takisto bolo v konaní preukázané, že žalovaná

predmetné nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu, pretože žalobca od nájomnej zmluvy uzatvorenej
dňa 12.06.2017 so žalovanou ako s nájomkyňou, ako prenajímateľ dňa 12.10.2017 podľa § 679 OZ
odstúpil z dôvodu riadneho neplatenia nájomného nájomkyňou (žalovanou).

23. Súd prvej inštancie sa z hľadiska právneho posúdenia správne vysporiadal s tvrdením žalovanej

ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva z jej strany k predmetným nehnuteľnostiam na základe
vydržania. V tejto súvislosti prvoinštančný súd správne konštatoval nesplnenie jednej zo základných
podmienok vydržania vlastníckeho práva žalovanou, ktorou je dobromyseľnosť držby. U žalovanej túto
dobromyseľnosť jednoznačne vylučuje jej list zo dňa 10.05.2002 adresovaný správkyni konkurznej
podstaty JUDr. Lýdii Klimentovej, v ktorom žiadala žalovaná túto správkyňu o prednostné právo

kúpy k týmto nehnuteľnostiam, čím jednoznačne spochybnila svoju dobromyseľnosť v súvislosti
s tvrdeným vydržaním. Takisto aj uzavretie nájomnej zmluvy dňa 12.06.2017 bola spochybnená
dobromyseľnosť žalovanej, pretože táto uzatvárala túto zmluvu s vlastníkom (prenajímateľom)
predmetných nehnuteľností a ako nájomníčka preto nemohla byť presvedčená, že je vlastníčka
týchto nehnuteľností, pretože ich vlastníkom v čase podpisu danej nájomnej zmluvy bol jednoznačne

KASIMON, s.r.o., ako právny predchodca žalobcu.

24. Odvolací súd poznamenáva, že súčasné občianskoprávne konanie má kontradiktórny charakter, čo
znamená, že jeho účastníci majú dôkaznú povinnosť vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam nimi uvádzaným.Neunesenie dôkazného bremena v sporovom konaní, čo bol aj daný prípad, má ten následok, že
strana, ktorá dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení neunesie, daný spor prehrá. V
danom prípade žalobca dôkazné bremeno ohľadne skutkových tvrdení uvedených v jeho žalobe uniesol,

a preto aj správne spor o vypratanie predmetných nehnuteľností vyhral. Žalovaná, ako aj správne
konštatoval prvoinštančný súd v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v priebehu celého
konania nepreukázala existenciu žiadneho takého titulu, ktorý by ju oprávňoval užívať predmetné
nehnuteľnosti. Obranu žalovanej prezentovanú v tomto spore spočívajúcu v tvrdení, že žalovaná sa
cíti byť zákonným vlastníkom nehnuteľností, považoval prvoinštančný súd za účelovú a nedôvodnú.

V kontexte uvedeného je potom zrejmé, že žalovaná musela tento spor kvôli neuneseniu dôkazného
bremena na jej strane prehrať.

25. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej v tom smere, že ako občianke maďarskej
národnosti bolo porušené v jej prípade právo na spravodlivý proces, pretože sa nevie dobre vyjadrovať
v slovenskom jazyku. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.10.2019 a ani z obsahu celého spisu

nie je možné zistiť, že žalovaná by na tento nedostatok z jej strany nejakým spôsobom upozornila vec
prejednávajúcu sudkyňu. Práve naopak, v spise sa nachádzajúce písomné podania od žalovanej sú
písané v slovenskom, a nie v maďarskom jazyku, pričom sú aj vlastnoručne podpísané žalovanou. Na
základe uvedeného odvolací súd danú námietku žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnenú.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi v tomto konaní voči
neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súdny úradník na súde prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).